Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Csp/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119206762
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119206762.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: U. P., nar. X.X.XXXX,

bytom B. XXX/XX, XXX XX F. U., proti žalovanému: Československá obchodná banka , a.s., so sídlom
Žižková 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o neplatnosť zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.05.2019, doručenou na súd dňa 18.06.2019, domáhala určenia,
že ad1) úverová zmluva č. 88153-239011/4900, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je od
začiatku neplatná, ad 2) odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania, ad 3) žalovaný je povinný

zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. V žalobe uviedla, že dňa 24.09.2008 bola medzi
žalobkyňou a žalovaným (predtým Istrobanka, a.s.) uzatvorená zmluva o úvere č. 88153-239011/4900,
bola jej poskytnutá suma 16 596,96 eur, výška splátky bola 126,80 eur, splatnosť 284 splátok.
Určenie neplatnosti právneho úkonu - úverovej zmluvy, odvodzuje od európskych smerníc na ochranu
spotrebiteľa, ktorých cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov.
Uviedla, že zmluva bola naformulovaná, žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade
s dobrými mravmi. Súd má pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok prihliadnuť na to, že

podmienky zmluvy predformuloval práve žalovaný ako profesionál. Jej práva boli porušené tým, že v
zmluve sú nasledovné neprijateľné podmienky:
a) poplatky - jedná sa o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré jej neboli dodané a slúžia len
záujmomdodávateľaazakladajúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa. Uviedla rozhodnutia súdov, ktoré riešili otázku poplatkov,
b) vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom
- de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného riadneho oboznámenia sa

s nimi,
c) posudzovanie úverovej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože tento vzťah sa riadi
Občianskym zákonníkom a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
d) dohoda o zrážkach zo mzdy,
e) rozhodcovská doložka
f) dohoda o zmluvnej pokute,
g) zmeny sadzobníka poplatkov, kedy banka počíta so zmenou zmluvných podmienok bez akéhokoľvek

dôvodu,
h) poplatok za poskytnutie úveru.
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že bola uvedená do omylu, spoliehala sa na dobromyseľnosť dodávateľa -
banky, na jeho čestný prístup a podpísala predtlačené, formulárové, typové zmluvy tak ako jej bolipredložené, bez možnosti pripomienkovania, pričom jej nebola poskytnutá odborná starostlivosť. O
týchto skutočnostiach sa dozvedela na internete, cez stránku Ministerstva spravodlivosti SR. Podľa nej
zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, preto je neplatná od počiatku. V súvislosti s neplatnosťou

zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka sa odvolala na nález Ústavného súdu SR, sp. zn.
PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995 ohľadne obchádzania zákona. Pre veľký počet hrubo nemorálnych
a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, nemôže obstáť podľa žalobkyne ani zmluva ako celok. Podľa nej sa žalovaný
obohacuje a poškodzuje spotrebiteľov, podniká nečestne, o čom mali svedčiť aj pokuty, ktoré mu boli

uložené tak zo strany správnych orgánov ako aj súdov. Ohľadne samotného úveru uviedla, že jej bol
poskytnutý úver 16 596,96 eur a žalovanému zaplatila 16 562,34 eur. V žalobe citovala ustanovenia
Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľov a právnych úkonov, § 261 Obchodného zákonníka,
ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa. Záverom zdôraznila, že má právo na spravodlivé prejednanie veci
ako aj rozhodnutie v súlade s Ústavou SR a unijným právom.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podanie žalobkyne je nedôvodné, neuznáva žalovaný
nárok, a to v žiadnej časti. Podanie žalobkyne neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu a ani
skutkové tvrdenia, ktoré by ho mohli odôvodniť. Medzi stranami sporu prebehol štandardný kontraktačný
proces, jeho výsledkom bolo uzatvorenie platnej úverovej zmluvy. Zmluva podľa žalovaného neobsahuje
žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a žalobkyňou predložená argumentácia je účelová. Zmluvné

podmienky, ktoré žalobkyňa uvádza, nemohli spôsobiť neplatnosť zmluvy ako celku. Platí zásada, že
zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ je to čo i len trochu možné. Keby aj súd posúdil niektorú zo
žalobkyňou namietaných zmluvných podmienok za neprijateľnú, tak by to nemalo vplyv na neplatnosť
zmluvy ako celku, ale len na neplatnosť konkrétnej podmienky. Neprijateľné podmienky je možné od
zmluvy oddeliť, pretože nie sú rozhodujúcimi pre účel zmluvy, teda nie sú podstatnými náležitosťami

zmluvy. Zo strany žalobkyne je prezentovaný mylný právny názor, že na zmluvu je možné aplikovať
zák. č. 129/2010 Z. z. a poukazovaním na údajnú neprijateľnosť zmluvných podmienok sa dožaduje
neplatnosti zmluvy. Žalobkyňa ale nerozporuje, že je boli finančné prostriedky poskytnuté a ona ich
aj načerpala. Ďalej uviedol, že podľa § 4 ods. 3 zák. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri
nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej

základe poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Navrhol, aby súd vyzval žalobkyňu na späťvzatie
žaloby, resp. aby žalobu zamietol.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila, a to i napriek tomu, že ju súd k tomu vyzval
uznesením zo dňa 30.09.2019.

4. V spore súd preto nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného. Žalobkyňa
sa na pojednávanie nedostavila, pričom predvolanie mala riadne vykázané. Po začatí pojednávania,
konkrétne po oboznámení sa so žalobou, bolo do pojednávacej miestnosti doručené ospravedlnenie
zástupkyne žalobkyne, ktorá žiadala o ospravedlnenie jej neúčasti zo zdravotných problémov a

požiadala o odročenie pojednávania. Súd sa oboznámil s obsahom ospravedlnenia a skonštatoval, že
ho nepovažuje za dôvodné. V prvom rade súd konštatoval, že predmetné podanie bolo súdu doručené
po začatí pojednávania, ktoré začalo o 8.40 hod. (táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice o pojednávaní).
Na ospravedlnení je pečiatka súdu, z ktorej je zrejmé, že bolo osobne podané do podateľne súdu
dňa 28.11.2019 o 8.45 hod. a k nemu bolo priložené splnomocnenie zo dňa 25.07.2019, overený

podpis žalobkyne dňa 18.11.2019. Podľa neho žalobkyňa splnomocnila p. Martu Kudryovú, na jej
zastupovanie na pojednávaní na deň 28.11.2019. V spojitosti s tým súd skonštatoval, že ak mohla
zástupkyňa žalobkyne osobne doručiť do podateľne súdu v deň pojednávania svoje ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní, jej zdravotný stav nemohol byť taký vážny, že by jej neumožnil zúčastniť
sa pojednávania osobne. Tým, že toto podanie bolo podané osobne, čo mal súd preukázané práve

odtlačkom pečiatky súdu, neakceptoval tento návrh na odročenie pojednávania. Zároveň súd uvádza,
že termín pojednávania zo dňa 23.10.2019 bol doručovaný priamo žalobkyni, ktorá ho prevzala dňa
05.11.2019, preto je zarážajúce, že žalobkyňa splnomocnila zástupkyňu na svoje zastupovanie na tomto
pojednávaní už dňa 25.07.2019. Okrem toho na podaní zo dňa 28.11.2019 nie je uvedené ani telefónne
číslo a ani elektronická adresa, na ktorú by mohol súd oznámiť svoje rozhodnutie o tomto návrhu. Týmto

došlo zo strany žalobkyne k porušeniu povinnosti, vymedzenej v § 183 ods. 4 Civilného sporového
poriadku. Súd z uvedených dôvodov návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel, pretože mal za to, že
na strane zástupkyni žalobkyni a ani priamo samotnej žalobkyni neboli preukázané a ani zistené žiadne
relevantné dôvody, pre ktoré by sa na pojednávaní nemohli zúčastniť.5. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v tomto spore nemožno uvažovať o neplatnosti
úverovej zmluvy, pretože podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak spotrebiteľ

poskytnutý úver začal čerpať, zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná. Zo strany žalovaného neboli
realizovaná ani rozhodcovská doložka, ani dohoda o zrážkach zo mzdy. Od všetkých týchto inštitútov
žalovaný upustil. Okrem toho poukázal na to, že žalobkyňa prestala splácať úver a zo strany žalovaného
bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, čo ale nie je predmetom sporu. Celý spor považuje za akúsi
taktiku žalobkyne, pričom na nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané na žalobkyňu, sú evidované viaceré

ťarchy. V prípade úspechu v spore si neuplatnil žalovaný nárok na náhradu trov konania.

6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré strany predložili, najmä úverovou zmluvou č. 88153-239011/4900 zo dňa 24.09.2008, a
zistil tento skutkový stav:

7. Medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 24.09.2008 úverová zmluva č. 88153-239011/4900, a
to podľa príslušných ustanovení tak Obchodného zákonníka ako aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy (článok II) žalovaný poskytol žalobkyni úver na účel
refinancovania nákladov na rekonštrukciu bytu, a to v sume 16 596,96 eur. Úroková sadzba variabilná
(ročná) bola dohodnutá 7,49% p.a., počet splátok 274, maximálna mesačná splátka bola 126,80 eur,

poplatok za poskytnutie úveru 331,94 eur, splatnosť úveru k 10.08.2031. K uzatvoreniu zmluvy došlo na
základe písomnej žiadosti žalobkyne zo dňa 08.09.2008. RPMN bola vo výške 8,34%, pričom táto sa
menila v závislosti od viacerých činiteľov. Priemerná hodnota RPMN bola ku dňu podpisu zmluvy 8,61%
a celkové náklady žalobkyne ako spotrebiteľa spojené s úverom boli vyčíslené sumou 19 315,75 eur.

8. Žalobkyňa sa podľa článku III bod 2 zmluvy zaviazala zaplatiť jednorazový poplatok za poskytnutie
úveru, ktorý bol vo výške 331,94 eur. Z tvrdení žalobkyne vyplynulo, že úver čerpala vo výške 16 596,96
eur a žalovanému uhradila ku dňu podania žaloby sumu 16 562,34 eur. Podľa článku IV bod 9 sa
žalobkyňa ako dlžníčka zaviazala platiť žalovanému poplatky podľa platného sadzobník poplatkov, kde
jeuvedenáajichvýška.VčlánkuVzmluvysažalobkyňazaviazalazabezpečiťnávratnosťúveruzmluvou

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a to k bytu č. 2, evidovanom na LV č. XXXX pre kat. úz.
U. P.. V článku VII bola dohodnutá rozhodcovská doložka.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalejlen„neprijateľnápodmienka“).Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5 cit. ust. neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako zák. č.
258/2001 Z. z.), účinného v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ ho začal čerpať.

20.Podľa§4ods.4zák.č.258/2001Z.z.,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

22. Medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo sporné uzatvorenie úverovej zmluvy, ani poskytnutie úveru
žalovaného žalobkyni vo výške 16 596,96 eur ako aj to, že žalobkyňa žalovanému neuhradila ku dňu
podania žaloby ani samotnú istinu poskytnutého úveru, keď sama tvrdila, že žalovanému zaplatila sumu
16 562,34 eur. Nebol sporný ani spotrebiteľský charakter tejto zmluvy. Bol sporný naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení neplatnosti úverovej zmluvy ako aj posúdenie zmluvných podmienok,

namietaných žalobkyňou v samotnej žalobe.

23. Úverová zmluva bola uzatvorená medzi ISTROBANKA, a.s., so sídlom Laurinská 1, Bratislava, IČO:
31 331 491, ako veriteľom, pričom na základe zmluvy o zlúčení sa právnym nástupcom stal žalobca,
ktorý je pasívne vecne legitimovaným subjektom.

24. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je určovacou žalobou, ktorej predmetom je určenie právnej
skutočnosti, a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. Teoreticky sa tak môže jednať o žalobu v
zmysle ustanovenia § 137 pís. d) Civilného sporového poriadku s tým, že ide o podmienky kumulatívne.
Predložená úverová zmluva je aj zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to s ohľadom

na ustanovenie § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na to, že v tomto konkrétnom prípade
bolo nesporné, že žalobkyňa úver čerpala, tj. bol jej aj poskytnutý tento úver, je táto úverová zmluva s
poukazomna§4ods.3písm.a)zák.č.258/2001Z.z.platná.Nazákladetohožalobkyňanemámožnosť
domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 88153-239011/4900, pretože tá sa považuje podľa
zák. č. 258/2001 Z. z. za platnú zmluvu.

25. V zmysle ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvnépodmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Predmetná úverová zmluva je však nesporne spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52

Občianskeho zákonníka.

26. Súd posúdil zmluvné ustanovenia skrz normy zakotvujúce ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu
takéto určenie vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 veta prvá zákona o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa - proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

27. Čo sa týka rozsahu prieskumnej činnosti súdu vzhľadom na napadnuté zmluvné podmienky, aj
keď má súd ex offo povinnosť preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, neznamená to bez
ďalších tvrdení jeho povinnosť preskúmať každé ustanovenie predloženej zmluvy. Súd považuje za
opodstatnené a dôvodné preskúmavanie tých zmluvných podmienok, ktorými dochádza ku konkrétnemu

porušeniu práva spotrebiteľa, teda v prípade ak napríklad posudzuje zmluvné ustanovenie napr.
v súvislosti s nárokom dodávateľa na plnenie, s nárokom spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo na náhradu škody, alebo si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi nároky vyplývajúce
z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne koná voči spotrebiteľovi v rozpore s ustanoveniami
predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Tento záver vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 3 ods. 5

zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tých
zmluvných podmienok, ktoré sú síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe
žiadne nároky voči spotrebiteľovi nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané.
V takomto prípade sa pozitívnym určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako nezmení. Opačný
výklad by viedol k prípustnosti množstva žalôb a konaní, ktoré nemajú v zásade praktický význam.

Ak by sa malo jednať o všeobecnú preventívnu ochranu, na takýto cieľ je určený inštitút
abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. K obdobnému záveru dospel aj
Krajský súd v Nitre (rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Co/184/2017, bod 18 - „Individuálny spotrebiteľ nemá
naliehavý právny záujem na výlučne určovacej žalobe, ktorou sa domáha jedine určenia neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve za neplatné bez toho, aby sa zároveň domáhal uplatnenia alebo

obrany svojich spotrebiteľských práv. Vyhovenie takejto žaloby by totiž nemalo žiaden praktický dopad
naindividuálneprávaspotrebiteľa,neodstránilobystavneistotyvjehoprávnompostavení,aniohrozenie
jeho individuálnych práv a jednoznačne by neodvrátilo následnú žalobu o plnenie“).

28. Pokiaľ žalobkyňa hovorí o neprijateľných podmienkach, táto skutočnosť ale nevedie k nej

uvádzanému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Neprijateľné podmienky (uvádzané
teoreticky) však majú charakter dojednaní vedľajších (t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje
platnosť zmluvy) a určite nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Žalovaný uviedol, že podmienky boli
individuálne dojednané a boli výsledkom štandardného kontraktačného procesu.

29. Cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámci smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa
má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré
obsahujú nekalé podmienky. Smernica totiž neobsahuje výslovný odkaz na to, že má dôjsť k neplatnosti
zmluvy ako celku pre prípad, že je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Spôsob, akým je toto ustanovenie

naformulované, skôr umožňuje vyvodiť záver, že normotvorca smernice zamýšľal nariadiť neplatnosť
zmluvy ako celku iba pre ohraničené výnimočné prípady.

30. V rámci koncepcie materiálneho právneho štátu sa z ustanovení čl. 1 ods. 1 ústavy vyvodzuje
aj garancia spravodlivosti. V právnom štáte je povinnosťou všetkých štátnych orgánov vrátane súdov

zabezpečiťreálnuaefektívnumožnosťuplatneniaprávpriznanýchprávnymporiadkom.Účelomochrany
spotrebiteľa nemôže byť zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstúpil,
a za záväzky, ktoré si s druhou zmluvnou stranou dohodol, ale zabezpečenie spravodlivej rovnováhy v
právach a povinnostiach, za princípu rešpektovania zmluvnej autonómie.

31. Na základe uvedeného preto súd nepristúpil k posudzovaniu tých zmluvných podmienok, ktoré
žalovaný voči žalobkyni neuplatňoval. Ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú doložku. Taktiež
nepristúpil k preskúmaniu dohody o zmluvnej pokuty, pretože žalobkyňa neuviedla, o akú zmluvnú
pokutu by sa malo konkrétne jednať, teda v spojitosti s akým zmluvným porušením mala byť dohodnutáa ani to, či bola voči nej ku dňu podaniu žaloby uplatnená. Išlo len o všeobecné vymedzenie a
konštatovanie s odkazom na rozhodnutia súdov bez akejkoľvek súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere
č. 88153-239011/4900.

32.Žalobkyňanamietaladojednaniepoplatkov(ajkeďpresnenešpecifikovala,oaképoplatkybysamalo
jednať) ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mohlo ísť o poplatok za vedenie účtu, inak celkom bežný
v režime poskytovania úverov bankami, ktorý bol ale zrušený zákonom č. 132/2013 Z. z., s účinnosťou
od 10.06.2013. Poplatok za správu úveru je v zmysle občianskeho práva cenou plnenia, preto sa

na dojednanie o ňom nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu jej primeranosti v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o neskorší normatívny zákaz tohto poplatku, je vo vzťahu k jeho
posudzovaniu irelevantný, lebo v čase uzavretia predmetnej zmluvy bolo jeho uplatnenie v súkromno-
právnom styku možné a retroaktivita uvedeného zákona je neprípustná.

33. Zároveň namietala uplatnenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 331,94 eur ako aj

možnosť zmeny sadzobníka poplatkov. Súd sa nestotožnil s posúdením poplatku ako neprijateľného z
nasledujúcich dôvodov. Cenové dojednania sú zo spotrebiteľského prieskumu úplne vylúčené, cenové
dojednanie nepodlieha prieskumu a nemôže byť neprijateľnou podmienkou (v zmysle ustanovenia čl.
4 ods. 2 Smernice 93/13/ EHS, resp. ustanovenia § 53 ods. 1 OZ). Skutočnosť, či a aké plnenie banka
poskytla spotrebiteľovi v rámci úveru, je pre posúdenie určitosti dohody o poplatku za

úver nerozhodná. Pri týchto poplatkoch nie je možné požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti
bola synalagmaticky naviazaná povinnosť druhej zmluvnej strany. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje
transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi bankou predkladané k podpisu. Z nich
musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru. Poplatok bol v zmluve uvedený
jasne a zrozumiteľne, žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla na základe presných a zrozumiteľných kritérií

predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre ňu vyplývajú. Banka ako žalovaný je právnickou
osobou, ktorej predmetom podnikania je práve poskytovanie úverov, z čoho vyplýva, že túto činnosť
vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Každá banka, tj. aj žalovaný má všeobecne prístupný sadzobník
poplatkov, s ktorým bola tiež žalobkyňa oboznámená a priamo v zmluve o úvere žalovaný s ňou
individuálne dojednal práve tieto podmienky. Žalovaný si účtoval iba poplatky vzájomné dohodnuté

a v súlade so zákonom.

34. Žalobkyňa ďalej namietala aplikáciu Obchodného zákonníka. V tomto smere súd uvádza,
že na zmluvu pri posúdení namietaných neprijateľných podmienok aplikoval práve ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v

Obchodnom zákonníku, je možné posudzovať iba podľa Obchodného zákonníka. Tento záver nie je v
rozpore s § 52 ods.1 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Keďže úverová zmluva je absolútnym obchodom, spravuje
sa Obchodným zákonníkom, aj keď má spotrebiteľský charakter (samozrejme s prioritným použitím tých

ustanovení, ktoré sú upravené aj v Občianskom zákonníku - ustanovenia Občianskeho zákonníka je
možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah výslovne upravujú, alebo aspoň pripúšťajú
analógiu, teda aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú najbližšie obsahom a účelom k
danému právnemu vzťahu podľa § 853 Občianskeho zákonníka). Preto je možné časť obsahu zmluvy
určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka).

35. Čo sa týka námietky žalobkyne vo vzťahu k všeobecným obchodným podmienkam, súd uvádza,
že tým, že podpísala zmluvu o úvere, mala možnosť sa oboznámiť tak nielen s jej obsahom, ale aj so
všeobecnými obchodnými podmienkami, keď svojim podpisom na zmluve osobne potvrdila, že sa s nimi
oboznámila, súhlasila a nimi a nikdy túto skutočnosť do podania žaloby ani nenamietala. V tomto smere

súd poukazuje na to, že zmluva o úvere ako právny úkon je vykonaný výslovným, písomným prejavom,
ktorý rozhodne nie je možné poprieť následným ústnym tvrdením osoby písomne konajúceho.

36. Napokon k požadovanému určeniu zmluvy za neplatnú súd uvádza, že na základe záverov prijatých
vyššie nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani iný dôvod neplatnosti zmluvy. Predmetná

úverová zmluva v celom rozsahu odráža vôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje žiadne
neprijateľné podmienky a je v celom rozsahu platná.37. Žalobkyňa žiadala priznať v prípade posúdenia zmluvných podmienok ako neprijateľných, resp.
vyhlásenia zmluvy za neplatnú, primerané finančné zadosťučinenie. Keďže k takémuto požadovanému
určeniu nedošlo, súd nemohol posudzovať nárok na primerané zadosťučinenie. Pretože súd nezistil

žiaden dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

38. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobu žalobkyne v časti určenia neplatnosti
zmluvných dojednaní ako aj neplatnosti úverovej zmluvy ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol úspešný v celom
rozsahu žalovaný, ale vzhľadom na to, že nežiadal priznať náhradu trov konania a výslovne uviedol,
či voči žalobkyni si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, súd žalovanému náhradu trov konania
proti žalobkyni nepriznal (s poukazom na článok 17 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 Civilného sporového poriadku) ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku) .