Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. august 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/843/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120306128
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120306128.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Tomášom Kušnírom, advokátom,
proti povinnému Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX L., o vymoženie 334,57,-EUR s
prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

68Ek/843/2020 zo dňa 25. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/684/2020
zo dňa 1. júna 2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/684/2020 zo dňa 1. júna 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu
dňa 2.6.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na
základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je trestný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp.
zn. 1T/132/04 zo dňa 12.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.11.2004 (ďalej
len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, so

sídlomexekútorskéhoúraduNám.sv.Egídia95,05801Poprad,podEX114/2005,pričomdňa14.5.2020
došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Stará Ľubovňa, pod sp. zn.
4Er/65/2005.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
68Ek/843/2020 zo dňa 25.6.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov
starej exekúcie vo výške 42,-EUR, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške
42,-EUR (paušálnych trov starej exekúcie). Paušálne trovy starej exekúcie však prináležia súdnemu

exekútorovi,pričom§6ods.2ZoUNEKuvádza,žetietotrovyznášaoprávnený,alezároveňneumožňuje
oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Zákon ZoUNEK neobsahuje právnu úpravu, na
základe ktorej by oprávnený mohol, v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie voči povinnému, ako náhradu trov nového exekučného
konania. Uvedený zákon naopak, v ustanovení § 9 ods. 3 ďalej výslovne uvádza, že oprávnený nemá
nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení

starejexekúcie,okremnárokunanáhradusúdnehopoplatku.Kuvedenémuvyššísúdnyúradníkuviedol,
že oprávnený má právo uplatniť si nárok len v rozsahu toho, čo mu priznáva exekučný titul, na podkladektorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za
podanie tohto návrhu. Vyšší súdny úradník poukázal aj na to, že ZoUNEK striktne stanovuje osobu
povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi a že touto osobou je oprávnený. Na základe

uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie
uplatnil nárok v rozpore so zákonom a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku
zamietol návrh oprávneného v časti iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) vo výške 42,-EUR.

4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi

oprávneného dňa 30.6.2020, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 3.7.2020, teda v
zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na znenie ustanovenia
§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z.. Poukázal na to, že paušálne trovy znáša oprávnený
a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú
príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu

ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zákon tak vytvára špecifický exekučný titul
na vymoženie paušálnych trov. Oprávnený ďalej dodal, že v prípade podania opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie, sa „nové" exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v
čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu
súdneho poplatku za návrh. Oprávnený sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že tento nemá

nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak
môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Sporná skutočnosť vyplýva aj zo samotnej Dôvodovej správy k návrhu zákona o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú oprávnený súdu v prílohe predložil.
Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby okresný súd uznesenie, v napadnutej časti

v zmysle ust. § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp.
uznesenie v tejto časti zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene

ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

10. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na

zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

11. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného

konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

12. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za

presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného. Súd naň preto v podrobnostiach odkazuje.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia §

9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po
zastavení starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho
podaním.Ustanovenie§6ods.3ZoUNEKjevdanomzákoneuvedenétakýmjednoznačnýmspôsobom,
že nie je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na
dôvodovúsprávuknemu.Akosprávneužajvyššísúdnyúradníkuviedol,dôvodovásprávaniejepresúd
záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“

sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu
od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu,
upravený vôbec nie je.

15. Rovnako správne vyšší súdny úradník poukázal aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje
exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,-EUR voči povinnému a preto paušálne náklady súdneho
exekútora spojené so zastavením starej exekúcie, nemôže pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie
exekúcie uplatňovať nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených
s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods.

3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného
poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne
iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie
a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko
upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému

a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ by oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči
povinnému ako príslušenstvo pohľadávky, podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom ani
k takémuto príslušenstvu, nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom voči povinnému.
Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než
je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.

16. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym
exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy
zamietnutej napadnutým uznesením.

17. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného už iba dodať, že právna argumentácia oprávneného,
poukazujúca na disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka, pri zastavení starých exekúcií (t.j začatých za
účinnosti právnej úpravy, ktorá časovo neobmedzovala trvanie exekúcie) priamo osobitným zákonom,
t.j. proti vôli veriteľa ako oprávneného, ktorý ako jediný má právo disponovať podaným návrhom na
vykonanie exekúcie, je pre súd pochopiteľná. Súd však musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK,

či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov,
a to napriek tomu, že ako naznačil oprávnený, právne predpisy sú voči nemu nespravodlivé. Na druhej
strane, rešpektujúc očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného, súd poukazuje
aj na to, že už aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje
trvanie exekúcie voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť

podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú,
mu však zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho
poplatku (§ 9 ods. 3 ZoUNEK).

18. Exekučný nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu zákona

uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR) nezahrnul do
ustanovení samotného zákona. Ak by tak súd urobil, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so
ZoUNEK a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú,
keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v
podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.

20. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie

exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

24. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j.
pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania (v danom prípade ani
táto podmienka konania nie je splnená), oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou
nároku sa preto súd už nezaoberal.

25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).