Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118202066
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118202066.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.
A. XXXX/XX, XXX XX R. O., proti žalovaným: 1/ A.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX
XX R. O., 2/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/15/2018-125

zo dňa 23.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia a v súvisiacom
výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni a žalovanému 1/ voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 18C/15/2018-125 zo dňa
23.10.2019 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území U., zapísaných na LV č.XXXX, parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 232 m2, parc. č. XXXX/X, záhrady vo výmere 1.029 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 482 m2 a k stavbe - dom so súp. č. XX postavený na parcele č. XXXX/X, ktorá je
zapísaná na LV č. XXX, pre obec U., kat. územie U. a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva

žalovaného 2/. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške
10.333 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalovanému 1/ náhradu za spoluvlastnícky podiel
vo výške 15.500 eur do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol tak, že
žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa písomne podanou žalobou domáhala
zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam. Medzi stranami sporu nebola
sporná existencia ich spoločného podielového spoluvlastníctva. Strany sporu súhlasili so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. V danej veci bolo dôvodné rozhodovať o žalobe žalobkyne,
ktorá ako podielová spoluvlastníčka nemala ďalej vôľu nezotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, medzi
spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na

to, že reálne rozdelenie nehnuteľností nebolo preukázané, súd pristúpil k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva prikázaním vecí do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov a to žalovanému
2/, ktorý súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho vlastníctva. Súd pri vyporiadaní
prihliadol najmä na účelné využitie veci ako i skutočnosti, ktoré boli v rámci sporu preukázané,
teda že žalovaný 2/ nehnuteľnosť užíva dlhodobo, nikto z podielových spoluvlastníkov mu v tomto
nebráni. Zároveň súd rozhodol o finančnom vyporiadaní. Strany sporu znalecký posudok predložený

žalobkyňou nenamietali, a preto súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Kuruca, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov na sumu 31.000 eur, ktorú strany sporu nerozporovali. Súduložil žalovanému 2/ povinnosť vyplatiť žalobkyni náhradu pripadajúcu na jej spoluvlastnícky podiel vo
výške 10.333 eur (podiel 1/3-ina), a žalovanému 1/ sumu vo výške 15.500 eur (podiel 1/2-ica).

3. Súd žalobkyni podľa § 257 CSP nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď okolnosti hodné
osobitného zreteľa videl v povahe prejednávanej veci, najmä v tom, že žalobu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mohol podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd
mohol rozhodnúť aj inak, ako bolo navrhované. Zásadu úspechu strany sporu vo veci zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd vyhodnotil so zreteľom na postoj strán sporu ku

zrušeniu podielového spoluvlastníctva (žalovaní súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva). Súd považoval za spravodlivé, aby si každý zo strán sporu znášal trovy ním v konaní
vynaložené sám.

4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. v časti lehoty plnenia podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný 2/ navrhujúc rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie

o inej lehote na plnenie, a to v splátkach. Namietal, že žalobkyňa nemá morálne právo žiadať súdom
určenú sumu, pretože počas života od rodičov dostala finančnú ako i nefinančnú pomoc. V predmetných
nehnuteľnostiach dlhodobo býva, stará sa o ne. Ak sa súd nestotožnil s návrhom, že žalobkyni vyplatí
5.000 eur, tak nesúhlasím s tým, aby sumu 10.333 eur žalobkyni zaplatil do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a sumu 15.500 eur žalovanému 1/ do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené lehoty

sú pre neho likvidačné a nereálne. Navrhol, aby mu súd povolil určenú náhradu splácať po 300 eur
mesačne žalobkyni a po 500 eur mesačne žalovanému 1/. Ak by nepodal odvolanie, tak do 30 resp.
60 dní by musel zaplatiť celkovú sumu 25.833 eur, čo je pre neho nepredstaviteľne vysoká suma.
Je na úvahách o určení lehoty na plnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže
vykonať v splátkach, nutné vychádzať vždy z okolností konkrétneho prípadu. Spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnostiach je jediným jeho majetkom väčšej hodnoty.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa zotrvávajúc na rozsudku súdu prvej inštancie. S
navrhnutým splátkovým kalendárom nesúhlasila, pretože žalovaný 2/ je nespoľahlivý, má exekúcie a
nedôveruje mu. Nestotožnila sa s vyjadrením, že nemá morálne právo na svoj spoluvlastnícky podiel.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2/ pridŕžajúc sa podaného odvolania. Poukázal na princíp
všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania vzťahov. V konaní je potrebné zohľadniť špecifické
potreby strán sporu, najmä zdravotný stav a sociálne postavenie, ale i právo na zachovanie dôstojných
životných podmienok. Zdôraznil, že žije sám a pracuje v sektore postihnutom pandémiou. Potvrdením

napadnutého rozsudku dôjde k uvaleniu exekúcie, pretože uvedené sumy nebude môcť vyplatiť do 30
dní, resp. 60 dní. Banka mu úver neposkytne. Ak by sa odvolaciemu súdu javila výška splátok nízka,
môže určiť splátky podľa vlastného uváženia.

7. K podanému vyjadreniu žalovaného 2/ doručila súdu stručné vyjadrenie i žalobkyňa. Uviedla, že

žalovaný 2/ neuviedol žiadne nové skutočnosti, preto nesúhlasí so splátkovým kalendárom. Poukázala
na skutočnosť, že napriek dlhoročnej snahe o mimosúdne vyrovnanie nebol schopný dohody s ostatnými
spoluvlastníkmi.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti výrokov II. a III. týkajúcej sa lehoty plnenia v nadväznosti na
právoplatné výroky o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel
vo výške 10.333 eur a o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalovanému 1/ náhradu za spoluvlastnícky

podiel vo výške 15.500 eur, vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil vychádzajúc z toho, že výrok rozsudku v časti lehoty plnenia má
povahu uznesenia a vyplýva z procesného predpisu. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zrušení
podielového spoluvlastníctva a prikázaní sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného
2/, ako i vo výrokoch o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobkyni i žalovanému 1/ náhradu za

spoluvlastnícky podiel v dôsledku absencie odvolania nadobudli právoplatnosť.

9. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného 2/ odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 232 ods. 1,2,3,4
CSP, podľa ktorého: „Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť,ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd
uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak
nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.“

10. Zákon v citovaných ustanoveniach stanovuje lehotu na plnenie uloženú súdnym rozhodnutím
plynúcuodprávoplatnostirozsudku.ČijeurčenálehotaplneniavsúladesCivilnýmsporovýmporiadkom
a či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch
strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež
rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď
je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺžením lehoty na plnenie

sa rozumie určenie lehoty dlhšej, ako 3 dni alebo aj umožnenie plniť dlh v opakujúcich sa splátkach,
ktorých výšku a dátum splatnosti určí súd. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení
rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) predĺžiť paričnú lehotu
aj povolením splátok. Predĺženie paričnej lehoty musí byť odôvodnené a musí mať oporu v zistenom
skutkovom stave veci. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri učení, že peňažné

plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a
osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale aj z postavenia účastníkov konania, pričom treba
posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej
sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu
dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Je potrebné prihliadnuť

i na právo veriteľa na riadne a včasné uspokojenie svojej pohľadávky v primeranej lehote, príp. aj na
ďalšie relevantné okolnosti. Súd musí teda v prípade rozhodovania lehoty na plnenie túto určiť tak, aby
jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej
neistoty medzi sporovými stranami.

11. V danom spore súd určil na plnenie sumy 10.333 eur žalovaným 2/ žalobkyni 30-dňovú paričnú
lehotu plynúcu od právoplatnosti rozsudku a na plnenie sumy 15.500 eur žalovaným 2/ žalovanému 1/
60-dňovú paričnú lehotu plynúcu od právoplatnosti rozsudku, pričom možnosť plnenia v splátkach súd
prvej inštancie neurčil. Či je v konkrétnom prípade daný dôvod na určenie dlhšej lehoty plnenia alebo
na povolenie splátok tak ako požadoval v podanom odvolaní žalovaný 2/, je vo všeobecnosti potrebné

posudzovať z oboch strán, t. j. zo strany nielen žalovaného 2/, ale aj žalobkyne a žalovaného 1/. Pri
úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, resp. pri určení dlhšej lehoty alebo pri učení, že peňažné
plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a
osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale aj z postavenia strán sporu, pričom treba posúdiť, či
prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy a dobu,

po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie
strany sporu povinnej plnenia na úkor strany oprávnenej na plnenie. So zreteľom na vyššie popísané
zásady, odvolací súd po prejednaní veci vyvodil záver, že odvolaniu v súčasnosti nemožno vyhovieť,
pretože nie sú dané dôvody na predĺženie paričnej lehoty, či už jej predĺžením nad rozsah 30, resp. 60
dní od právoplatnosti rozsudku, ale ani prostredníctvom plnenia v splátkach. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci sa nevedeli pred podaním žaloby mimosúdne
dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný
2/ obýva. Z konania ostatných spoluvlastníkov pred podaním žaloby, ako i po podaní žaloby na súd, bol
žalovanému 2/ zrejmý zámer ostatných spoluvlastníkov vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Žalovaný
2/ tak vedel, že v blízkom čase dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, pričom vzhľadom

na užívanie nehnuteľností žalovaným 2/ ako i na postoj všetkých spoluvlastníkov, bol uzrozumený
s prikázaním predmetných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva za náhradu voči ostatným
spoluvlastníkom. Medzi stranami sporu nebolo sporným prikázanie nehnuteľností z podielového
spoluvlastníctva výlučného vlastníctva žalovanému 2/, všetci spoluvlastníci súhlasili s prikázaním
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanému 2/ už pred podaním žaloby. Z tohto dôvodu si

žalovaný 2/ mohol pripraviť finančné zázemie či prostriedky na náhradu za spoluvlastnícky podiel,
pretožesibolvopredvedomýsvojejbudúcejpovinnostivyplatiťostatnýmspoluvlastníkomnáhraduzaich
spoluvlastníckypodiel.Sámžalovaný2/napojednávaníuskutočnenomdňa14.03.2019uviedolsúdu,že
je ochotný vyplatiť žalobkyňu a žalovaného 1/ do konca roka 2019, preto podané odvolanie týkajúce salehoty plnenia povinnosti žalovaného 2/ vyznieva v rozpore s prejavenou vôľou žalovaného 2/. Námietky
žalovaného2/opredĺženílehotynaplneniepretopovažovalodvolacísúdlenzaúčelovéscieľomoddialiť
jeho povinnosť plniť náhradu za spoluvlastnícky podiel. Odvolací súd prihliadol aj na tvrdené pomery

ohľadom majetkovej a finančnej situácii, hoci žalovaný 2/ neprodukoval pred súdom prvej inštancie (ani
v odvolacom konaní) žiadne dôkazy, ktoré by objektívne preukazovali jeho finančné pomery. Žalovaný
2/ síce argumentoval, že v dôsledku pandémie stratil prácu v zahraničí, no súdom uložená povinnosť
plniť mu bola uložená dávno pred vypuknutím pandémie, a žiadna objektívna skutočnosť mu nebráni
nájsť si prácu na Slovensku v prípade, ak nemôže vycestovať pracovať do zahraničia. V spojení so

zdravotným stavom a sociálnou situáciou žalovaného 2/ odvolací súd dodáva, že žalovaný 2/ neuviedol
žiadnebližšieinformácieaninepredložilžiadnedôkazypreukazujúcejehozhoršenýzdravotnýstavalebo
nepriaznivú sociálnu situáciu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že sám žalovaný 2/ navrhol plnenie v splátkach
vo výške 300 eur a 500 eur mesačne, spolu 800 eur mesačne, čo by v prípade zlého finančného stavu,
aký deklaroval žalovaný 2/ nebol schopný hradiť. Odvolací súd dodáva, že od vydania napadnutého
rozsudku do rozhodnutia odvolacieho súdu prešlo 8 mesiacov, počas ktorých žalovaný 2/ mal dosť

času sa pripraviť na svoju povinnosť plniť vyplývajúcu z právoplatného rozsudku súdu. Žalobkyňa a
žalovaný 1/ majú nepochybne právo, aby jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a samotné
rozhodovanie súdu by malo viesť a motivovať k plneniu si povinností. Opak by bol v rozpore so zásadou
spravodlivej ochrany porušených práv.

12. V súvislosti s požiadavkou žalovaného 2/ plniť svoju povinnosť náhrady spoluvlastníckeho podielu
ostatným spoluvlastníkom v splátkach odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom
dňa 29.10.2019 a o odvolaní je rozhodované po takmer 8 mesiacov odo dňa vyhlásenia napadnutého
rozsudku. S ohľadom na takúto dĺžku doby odvolacieho konania, kedy žalovaný 2/ mohol postupne
od podania odvolania náhradu za spoluvlastnícky podiel voči žalobkyni a žalovanému 1/ v splátkach

splácať, odvolací súd nepovažoval povolenie splátok žalovanému 2/ za relevantné, keďže žalovaný 2/
podľa obsahu spisu nezačal svoj dlh voči ostatným sporovým stranám splácať, čím neprejavil vôľu a
ochotu priznané plnenie splácať formou mesačných splátok.

13. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaniu žalovaného 2/ nevyhovel a rozsudok v napadnutej

časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd nie je oprávnený posudzovať morálne právo žalobkyne na náhradu za spoluvlastnícky
podiel, no v zmysle platných ustanovení občianskeho práva na túto náhradu má zákonný nárok.

15. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa i žalovaný 1/, ktorým podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP patrí náhrada účelne vynaložených trov v odvolacom konaní. Žalovanému 1/ však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a žalobkyni vznikli v odvolacom konaní len trovy súvisiace
s odoslaním vyjadrenia k odvolaniu a vyjadreniu na poštovú prepravu, ktoré si navyše žalobkyňa ani
neuplatnila, preto odvolací súd rozhodol, že sa im obom nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).