Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010366
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD, a prísediacich

MárieGreguškovejaAnnyPivoluskovej,vtrestnejveciobžalovanéhoP.M.preprečinvýtržníctvapodľa§
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 01. 12. 2014 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. M., nar. XX. XX. XXXX vo N., trvale bytom T. A., T. XXX/XX, prechodne bez nahlásenia
bytom N., F. ul. č. XX, bez pracovného pomeru,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 28. augusta 2013 v čase asi o 16:00 hod. vo N., okres N., na ul. D. v blízkosti križovatky s A. I. s T.Š.
L., nar. XX. XX. XXXX vo N., trvale bytom U.. Y. XXXX/X, N., fyzicky napadli poškodených P. L., nar. XX.
XX. XXXX a P. L., nar. XX. XX. XXXX tak, že najskôr obvinený T. L.Š. udrel päsťou do nosa poškodeného
P. L., tento spadol v dôsledku úderu na zem, ležiaceho na zemi ho obvinený P. M. udrel dvakrát päsťou
do oblasti tváre, keď k nim pribehol poškodený P. L. a tak ho obvinený T. L. udrel päsťou po tvári do

úst a následne obvinený P. M. ho udrel naraz oboma dlaňami po oboch ušiach, čím poškodenému P.
L. spôsobili pomliaždenie prednej plochy tváre a zlomeninu nosových kostí bez výraznejšieho posunu
úlomkov s dobou liečby a PN 10-12 dní a poškodenému P. L. spôsobili pomliaždenie hlavy v spánkovej
oblasti, tržnú ranu hornej pery úst a pomliaždenie prednej plochy tváre s dobou liečby a PN minimálne
7 dní,
teda

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- spoločným konaním sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti
tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný spoločne a nerozdielne s odsúdeným T.
L., nar. XX.XX.XXXX vo N., nahradiť poškodeným spôsobenú škodu a to:
- P. L., nar. XX. XX. XXXX vo N., trvale bytom N., adresa na doručovanie písomností A. XX, N., vo výške
322,- Eur,

- UNION zdravotná poisťovňa, a.s., W. XX/A, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, vo výške 7,26 Eur,
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., B. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, vo výške 13,33 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 20. 12. 2013 na tunajší súdpod sp. zn.
3Pv/550/2013obžalobu na P. M. a T. L., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Trestná vec obžalovaného P. M. bola uznesením
tunajšieho súdu č. k. 5T/176/2013-627 zo dňa 16. 05. 2014 vylúčená na samostatné konanie a je vedená
pod sp. Zn. 2T/72/2014.

Obžalovaný P. M. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil

vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po poučení v zmysle § 34 Trestného zákona obžalovaný využil svoje
právo a odmietol vypovedať. V zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku preto bola prečítaná zápisnica
o výsluchu obžalovaného z prípravného konania. V rámci tohto výsluchu obžalovaný uviedol, že to, čo
mu je kladené za vinu nie je pravda, to si všetko na nich vymysleli. Oni tam išli vtedy preto, lebo ich
po ceste zavolali O. Č. a poškodený P. L., aby si išli s nimi zahrať karty. Keď tam spolu s Q. L., P. W.

a synovcom T. L. prišli, tak okrem O. Č. a poškodeného P. L. tam boli ešte P. L., U. L., a ich synovec,
ktorého volajú P.. Oni tam mali pri sebe víno, obžalovaný ale žiadny alkohol nepriniesol. Víno pili všetci,
obžalovaný vypil asi 5 - 6 malých pohárov vína. P. išiel od U. L. zobrať do búdy karty, po chvíli sa obaja
vrátili s tým, že U. im karty nechcel dať, za čo chcel P. L. U. L. zbiť, začali sa tam aj hádať. Obžalovaný
spolu s jeho skupinou sa zastali U. L., na čo na nich vytiahli nože, P. L. zobral dva nože a O. Č. zobrala

jeden nôž, tie nože boli predtým položené na nejakej piecke alebo stolíku. On ani jeho skupina so sebou
žiadne nože nemali. Nože boli dosť veľké, obžalovaný ale nevedel uviesť s akou rúčkou, boli to dlhé
kuchynské nože. Z ich štyroch, ktorí tam prišli, tieto nože nemal nikto v rukách, ani nikdy predtým, oni ich
tam nedoniesli. Ako už chceli odísť, sa za nimi rozbehli L., vykrikovali na nich, šermovali s tými nožmi, ale
ich nijako nezasiahli, oni ich určite nenapadli, ani nikomu nezobrali peniaze. Potom odišli po chodníku,

prešli cez cestu, išli domov popri ihrisku, cestou určite nikoho nestretli, až potom policajtov, ktorí ich
zobrali. Nič zlé teda nespravili, nikto z nich sa ničoho nedopustil. Na doplňujúce otázky obžalovaný
uviedol, že P. L. vtedy ukazoval nejaké drobné, ktoré mal asi v nohaviciach, ale nevedel uviesť koľko.
Iné peniaze im neukazoval, obžalovaný u neho žiadne iné ani nevidel. Ukazoval mu ich preto, lebo si
myslel, že budú hrať karty o drobné. P. L. mal vtedy oblečené tričko a nohavice, bundu na sebe určite

nemal. Obžalovaný videl, že O. Č. jeden nôž zahodila do kríkov, nevedel čo s nožmi spravil P. L.. Počas
doby, kedy tam obžalovaný bol, si nevšimol na poškodených žiadne zranenia, taktiež nevidel, že by
poškodených napadla iná osoba, ani že by sa bili medzi sebou. Keď sa strhla hádka, tak P., synovec
poškodených, odišiel do búdy, ktorá je tam za stromami. V minulosti zvykol obžalovaný s poškodenými
hrávať karty, ale len o drobné, naposledy s nimi hral týždeň predtým, ako sa mal stať skutok, pričom

ich obral o 16,- alebo 17,- Eur. O. Č.O. mala vtedy oblečené tričko s krátkymi rukávmi, obžalovaný si
ale nevšimol, že by na tom tričku mala nejaké škvrny, alebo že by bolo inak znečistené. Od moment,
kedy odišiel od poškodených, až po zadržanie políciou mohlo prejsť 15 až 20 minút. Obžalovaný ďalej
uviedol, že v ten deň s jeho družkou P. W. pred príchodom k poškodeným vypili jednu fľašu bieleho
vína, každý polovicu, iný alkohol nepil. Cestou od poškodených sa nezastavili v žiadnej reštaurácii ani

obchode, ani v krčme. Policajti po zadržaní u nich našli 5,- Eur, žiadne iné peniaze u nich nenašli. Už keďprišli k poškodeným, títo boli opití, všetci tam vtedy pili. Obžalovaný ani nikto z jeho skupiny nezaútočil
na poškodených. Podľa obžalovaného bol dôvodom toho, že na nich poškodený P. L. a O. Č. zaútočili
to, že sa zastali ich brata U. L., predtým nemali medzi sebou žiadne spory. Pri odchode si obžalovaný

nevšimol, ako sa rozlúčila O. Č. s T. L..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený P. L., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v ten
deň ho poslal brat nakúpiť víno, keď sa vracal z obchodu tak stretol obžalovaného. Chvíľu sa asi 5 minút
rozprávali a on potom išiel domov. Asi po pol hodine prišli ku nim obžalovaný, svedok T. L. a ich družky

P.H. W. a Q. L.. Oni začali hrať karty o centíky a obžalovaný s T. L. chceli hrať tiež, poškodený však bol
proti. Zo strany obžalovaného a T. L. začali padať nadávky, tak chcel volať políciu. Dostal ale bombu
na nos, vypadol mu aj mobil. Najprv dostal od T. L. a potom od obžalovaného. Jeho brat, poškodený
P. L. dostal asi tiež, to on ale nevidel. Potom k poškodenému dobehla svedkyňa O. Č., ktorá ho začala
dvíhať, ale obžalovaný s jeho skupinkou už boli preč, išli cez štadión do P.. In išiel na cestu, kde stopol
hliadku mestskej polície a tá sa vydala za nimi. S obžalovaným a T. L. sa poznajú už dlho, vychádzali

spolu dobre, nevie čo ich to vtedy napadlo. Je pravda, že v minulosti boli medzi nimi drobné konflikty, aj
sa pobili, ale z toho si nič nerobil. V ten deň mu brat U. L. kázal, aby kúpil 6 fliaš vína 7 dcl. Borovičky.
Keď to nakúpil, z nákupu mu ostal výdavok asi 2,- Eurá, pričom mal pri sebe aj svojich 60,- Eur. Tých
60,- Eur mal v pravom vrecku bundy a 2,- Eurá mal vo vrecku v rifliach. Obžalovaný s T. L. ku nim prišli
a povedali, že chcú s nimi hrať karty. Predtým obžalovaný ku nim chodil hrávať karty ale to bolo v čase,

keď ešte bývali na P.. V ten deň však poškodený nechcel s nimi hrať, pretože nechcel prehrať veľké
peniaze, ktoré boli určené na nákup. Podľa neho obžalovaný X. T.Y. L. chceli hrať o veľké peniaze. Keď
prišli, boli všetci opití, prišli nepozvaní, tiahlo z nich a ešte aj u nich sa im nalievalo. Obžalovaný sa začal
rozčuľovať, že prečo by aj on nemohol hrať s nimi karty, nato poškodenému T. L. vytrhol telefón z ruky
a hodil ho o zem. Ako poškodený dvíhal telefón, tak dostal. Keď ku nim prišli nevšimol si u nich žiadne

zbrane. Prvý ho udrel T. L. a to do nosa, pričom sa mu pustila krv, padol na kolená na zem, ako potom
ležal na zemi, T. L. ho ešte pritlačil kolenom na zem. Ostatní vyšli z búdy až keď začuli krik. Peniaze
mu zobral T. L. a to vtedy, keď ležal na zemi. Cítil, že mu šmátra v kapsách. Potom dobehol ku nemu
aj obžalovaný a dal mu dve facky. To tiež ešte ležal na zemi. Poškodený potom kričal, aby mu vrátili
peniaze. Keď ho O. Č. zdvihla zo zeme, tak jeho brat, poškodený P. L. už ležal na zemi a držal si uši.

Nevedel ale uviesť, čo sa mu stalo. Vtedy už obžalovaný a T. L. stáli asi 5 metrov od nich a potom začali
utekať na cestu. Poškodený vtedy vypil asi 2 poháre vína, teda nebol opitý. Vtedy tam boli prítomní
P. L.Š., T. T., F. O., U. L., U. O., G. L. a on. Taktiež tam bola O. Č.Ň. a N. F.. Keď obžalovaný a jeho
skupinka začali utekať, poškodený s O. Č. išli za nimi a na ceste poškodený stopol hliadku mestskej
polície. Povedal im, že bol zbitý a okradnutý, a hliadka išla za nimi. On šiel na ošetrenie asi ešte v ten

večer. Tie peniaze mu dal jeho brat v ten deň, on mal svojich 60,- Eur, pričom z bankomatu vyberal 120,-
Eur, čo bolo asi 1 alebo 2 dni pred tou krádežou. Po tom incidente hľadali peniaze, ale nenašli ich. On
ostatným vravel, že ich ani nemôžu nájsť, lebo mu ich zobrali. Jeho bra, poškodený P. L. mu po incidente
vravel, že nepočuje na uši. Potom sa o tom s nikým nebavili. Neskôr ale za ním prišla svedkyňa Q. L., že
aby to stiahol z polície. On to však odmietol stiahnuť, pretože on je bezdomovec a dovolili si ho okradnúť.

Obžalovaný aj T. L. presne vedia, kedy má jeho brat dôchodok, kedy teda majú peniaze. On so svojou
rodinou sa predtým nikdy medzi sebou nehádali. Na doplňujúce otázky uviedol, že keď ležal na zemi,
tak od obžalovaného dostal dve facky, tie dostal až potom, ako bol olúpený. Podľa neho mal obžalovaný
dosť času na to, aby ukradnuté peniaze niekde ukryl.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že nič z toho nie je pravda, poškodený
klame.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj poškodený P. L., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v ten
deň hrali karty, prišli za nimi obžalovaný P. M. a T. L.. Oni už končili s hraním kariet, tak tam padol návrh,

že si idú zahrať s nimi. Oni ale s nimi nechceli hrať, brat U. L. vzal karty a nechcel im ich dať. Padli tam
nejaké nadávky, poškodený odišiel do prístrešku, jeho brat P. L. im povedal, aby odišli, a potom už len
počul krik, aby išiel von, že jeho brat je poudieraný. Jeho brata potom udrel aj obžalovaný P. M.. Keď bol
brat na zemi, tak nad ním stál T. L.. Brat potom začal kričať, aby mu vrátil tých 60 Eur, že sa nič nestane.
Poškodený ale nevidel, žeby bratovi P. L. niečo bral. T. L. potom prišiel ku poškodenému a dal mu päsťou

do úst. Potom ku nemu prišiel obžalovaný P. M. a dlaňami ho udrel do uší. On spadol na zem, potom
vstal a išiel si umyť tvár. Keď sa zvnútra vrátil naspäť, na zemi videl telefón, a videl brata, poškodenému
P. L., ako išiel na hlavnú cestu. V ten deň tam boli prítomní on, F. O., P. L., O. Č., T. T., ktorá sa ale bojí
a hneď ušla dovnútra, a ešte hluchonemý brat U. L.. Poškodený ďalej uviedol, že obžalovaného P. M.pozná skoro celý život, s ním mal veľmi dobré vzťahy, voči nemu nebol hrubý. Tam za nimi vtedy prišla
aj jeho družka, ktorá predtým žila s poškodeným, tak obžalovaný možno aj žiarlil. Za nimi tam vtedy
prišiel obžalovaný P. M., T. L.F. a ich družky P. W. a Q.. Oni mali v sebe alkohol, vie to podľa slov a

vyjadrovania. Oni tiež popíjali, vypili siedmi asi dve fľaše vína, opitý ale nebol. Peniaze pri sebe nejaké
máva aj on, brat P. L. u seba peniaze mal, deň alebo dva predtým vybral z bankomatu asi 120,- Eur,
bolo to z účtu ich brata U. L., ktorému peniaze vyberajú oni. P. L. z vybratých peňazí dal U. L. asi 50,-
Eur, ostatné si nechal u seba na stravu a pod. Vtedy sa s obžalovaným a T. L. rozprávali tak všeobecne,
pozdravili ich, a že keď hrajú karty, tak si zahrajú s nimi aj oni. Je pravda, že predtým už obžalovaný bol

s nimi hrať karty, obral ich asi o 15 alebo20 Eur, čo ale bolo v pohode. Zvykli hrávať o 5,- alebo 10,- Eur,
ale keď hrali doma medzi sebou, tak hrali len o cenťáky. Obžalovaný a T. L. im teda navrhli, že si s nimi
zahrajú, ale hluchonemý brat Jožo Gašpar zobral karty a ukázal, že sa hrať nebude. T. L. vtedy nebol vo
svojej koži, poškodený ale nevedel uviesť, či bral nejaké lieky, alebo to bolo alkoholom. Poškodený P.
L. im povedal, aby išli preč, potom T. L. udrel P. L. a potom bol nad ním aj naklonený. Obžalovaný P. M.
vtedy od nich stál asi 3 metre. Potom ale aj obžalovaný udrel poškodeného P. L.. Teda T. L. udrel päsťou

do tváre poškodeného P. L., ten spadol, zdvihol sa, a potom ho udrel obžalovaný, on spadol a potom
ho udrel zase T. L.. Poškodený ale nevidel, žeby T. L. prehľadával poškodeného P. L., bol síce nad ním
naklonený, ale poškodený nevidel, žeby ho šacoval. Poškodený ale vedel, že jeho brat P. L. si do bundy
do vrecka dával papierové peniaze. Poškodený do toho incidentu nezasahoval, nerád sa stará do bitky.
Keď sa T. L. postavil od poškodeného P. L., prišiel ku poškodenému, a povedal mu že čo je aj on Ramboa

dal mu päsťou do tváre. Potom mu obžalovaný P. M. dal dlaňami do uší. Potom ho už nebili, išiel sa
umyť. Keď sa vrátil, oni od nich odchádzali normálnym krokom. Popri tej bitke padli aj nejaké slová, už
si ale presne nespomenul aké. Ich družky stáli od toho incidentu asi 5-6 metrov. Tiež niečo hovorili, ale
už si nepamätal čo. Aj z ich družiek poškodený cítil, že si dali nejaký alkohol. Ich družky nemali pri sebe
žiadne zbrane, poškodený videl, že T. L. má pri sebe nejaký červený nožík, ale on sám mu povedal,

že ten nožík nie je na nich. Ďalej uviedol, že jeho brat P. L. manipuloval s peniazmi, ktoré mal u seba,
aj pred obžalovaným a T. L.. Ostatné osoby do tohto incidentu nezasahovali, dievčatá sa rozutekali do
búdy. Keď potom prišla na miesto polícia, poškodený im povedal čo sa stalo, brali aj nejaké stopy, potom
ich odviezli k lekárovi. On potom bratovi P. L. aj navrhol, aby prehľadali okolie kvôli peniazom, žiadne
peniaze však nenašli. Brat P. L. mu povedal, že nie je sprostý, že tie peniaze nestratil. Poškodený vedel,

že brat P. L. mal u seba bankovky 20-tky a 10-tky. Po tomto incidente sa o tom už nerozprávali, až neskôr
na polícii pred výsluchom im svedkyňa P. W. hovorila, že sa už poznajú dlho, že prečo toto hovoria, aby
to stiahli. Bratovi P. L. sa ale žiadne peniaze nevrátili. On mal po tomto incidente rozbitú hornú peru,
ktorú mu zašili, nepočul dobre na jedno ucho, ešte mu v ňom stále píska. Na doplňujúcu otázku uviedol,
že z vybratých peňazí im ostalo, oni majú vždy peniaze, pretože si ich vedia zarobiť.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok T. L., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že on,
obžalovaný P. M. a ich družky išli z mesta po A. ceste a tam pri ceste stál poškodený P. L. a svedkyňa O.
Č.. Poškodený P. L. ohlásil obžalovaného, že či nejde hrať karty, tak všetci išli tam kde oni bývajú. Oni
tam mali pri sebe víno a borovičku alebo vodku, on ale nič nepil. Potom sa začali medzi sebou rozprávať

a oni poslali F. O., aby išiel do búdy zobrať karty od U. L.. Potom sa vrátil s tým, že mu karty nedal, a
obžalovaný sa spýtal poškodeného, že či má viac peňazí, že o drobné sa mu neoplatí hrať. Keďže sa ale
karty nehrali, tak išli preč. Ako odchádzali, tak ho svedkyňa O. Č. pobozkala, kvôli čomu sa poškodený
P. L. rozčúlil, tento vzal z pece nože, začal sa nimi zaháňať, a taktiež jeden nôž mala O. Č., ale potom
ich zahodili. Keď odchádzali, boli zastavení a prehľadaní policajnou hliadkou, ale žiadne peniaze u nich

nenašli, tieto nemali ani kde v okolí schovať. Taktiež by nešli po hlavnej ceste, ale išli by inou cestou,
keby skutok spáchali. Obžalovaný P. M. je brat jeho otca, v ten deň prišiel za ním, tak išiel s ním aj s
ich družkami. V ten deň on nepil, ale obžalovaný a P. W. a Q. L.F. popíjali. Oni predtým s poškodenými
nemali žiadne konflikty, vtedy O. Č., keď od poškodených odchádzali, chcela ísť s nimi k obžalovanému,
že je ešte mladá a že sa chce ešte zabaviť. On predtým k poškodeným nechodieval hrávať karty, či karty

chodil hrávať obžalovaný nevedel uviesť. Oni pri sebe nemali žiadne nože, ani žiadne peniaze, našli u
nich len 5,- Eur, ktoré im potom aj vrátili. Či boli opití poškodení, to nevedel uviesť, ale vedel, že pili. V
ten deň tam boli prítomní poškodení P. L. a P. L., F. O., O. Č., a oni štyria, o iných osobách nevedel.
Celý ten konflikt vznikol kvôli kartám a žiarlivosti poškodeného P. L.. Kým tam boli prítomní oni, žiadna
bitka tam nebola. Poškodený P. L. sa len naťahoval s F. O. kvôli tým kartám. Svedok ale nevidel, že by

sa tam niekto pobil. Nevedel si ani vysvetliť zranenia poškodených.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok P. O., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že dostali
hlásenie od stálej služby, že došlo ku konfliktu pri skleníkoch na D. ceste, že tam niekto ohrozuje nožoma že zmizli nejaké peniaze. Keď sa tam s hliadkou vybrali, na ceste stála svedkyňa O. Č. a poškodený P.
L.. Títo im ukázali na osoby, ktoré sa nachádzali pri letnom štadióne vo vzdialenosti 50 - 100 metrov. Išlo
o dvoch mužov dve ženy. Jedným z tých mužov bol obžalovaný P. M. druhým bol svedok T. L.. Spravili

im prehliadku, či nemajú u seba zbrane, ale žiadne zbrane nemali, a taktiež u nich nenašli ani peniaze.
Tiež vykonali prehliadku okolia asi 30 metrov, ale tiež nenašli ani peniaze ani zbrane. Následne prišla na
miesto štátna polícia a tieto osoby si prevzala. Svedok nevedel uviesť, kto tieto skutočnosti ohlasoval,
ich o tom len informovala stála služba. Keď zastali pri poškodených, tí im povedali, že oni volali políciu.
Svedok si už nespomenul na to, či mali poškodení na sebe nejaké zranenia. Keď na miesto prichádzali,

všimli si skupinku 4 osôb a z druhej strany cesty na nich mávali poškodení. Táto skupinka 4 osôb išla
normálne, neutekali. Trochu mali vypité, podľa neho všetci, ale fúkať im nedávali. Oni popierali to, žeby
niečo mali spraviť. Svedok si nepamätal, že by bol niekto zo skupinky tých 4 osôb zranený alebo od
krvi. Komunikácia s nimi bola celkom normálna, počúvali pokyny. Prehliadku okolia vykonali po zemi,
popri plote, teda po dĺžke asi 30 metrov. Vtedy robili bezpečnostnú prehliadku, nie osobnú, teda viac-
menej prehmatanie, či u seba nemajú nejaké zbrane. Taktiež už nevedel uviesť, či niekto z týchto 4 osôb

uvádzal, žeby bol napadnutý alebo zranený.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok F. O., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v ten
deň popíjali, ku nim prišli nepozvaní obžalovaný P. M. a svedok T. L. X.polu s ich družkami Q. L. a
P.. Zrazu zbadal, že T. L. udrel poškodeného P. L. do tváre a on si sadol od bolesti na zem. Potom

prišiel obžalovaný P. M. k poškodenému P. L., a to bolo všetko. Obžalovaného pozná, býval tam kde on,
poznajú sa už roky, predtým boli normálni kamaráti, aj spolu hrávali karty. Tam, kde došlo k incidentu,
tak tam býva aj on, a vtedy tam bol aj poškodený P. L. a O. Č.. Popíjali tam alkohol, konkrétne víno,
opití ale neboli, boli tak v nálade. Kto v ten deň tento alkohol kúpil už nevedel uviesť. Nevedel uviesť,
či pred príchodom obžalovaného a T. L. hrali karty. Taktiež nevedel uviesť čo vraveli, keď ku nim prišli.

Prišiel teda obžalovaný P. M., a svedkovia T. L., Q. Y. P., družka P. M.. Keď prišli, mali tiež vypité, to
poznal podľa reakcií, boli tak ako oni v nálade. Svedok potom zrazu zazrel, že sa strhla bitka, T. L. udrel
poškodeného P. L., potom P. L. udrel aj obžalovaný. T. L. mu dal päsťou do tváre. P. L. potom padol
na zem. Svedok sa potom presunul na chodník, a nevidel, žeby udreli aj P. L., ale je pravda, že aj on
bol zakrvavený. Vedel, že niekto, ale nevedel uviesť kto, kričal, aby mu vrátili peniaze. Potom už oni

zmizli, ani nevideli ako. Tiež niekto zakričal, že volal políciu. Policajti potom aj prišli, svedok s nimi ale
nehovoril, pretože po tom incidenteišiel preč. Potom sa o tom incidente aj bavili, ale L. mu nepovedali
prečo dostali bitku. Poškodený P. L.Š. mal v ten deň u seba peniaze, aj haliere, peniaze brali tomu
hluchonemému bratovi a P. L. ich držal u seba, asi v zadnom vrecku, tam väčšinou mával peniaze.
P. L. potom aj vravel, že mu zmizli peniaze, nevie však či aj vravel kto mu tieto peniaze zobral. V ten

deň ani nikdy predtým sa medzi sebou P. a P. L. nebili. Predtým nemali ani konflikty s obžalovaným,
väčšinou vychádzali normálne, kamarátsky. Nevšimol si, žeby tam niekto mal nože, či už od nich, alebo
od tých ktorí k nim prišli. Na doplňujúce otázky obhajcu svedok uviedol, že on osobne nevidel, že by
obžalovaný šacoval poškodeného P. L. alebo že by mu bral peniaze. Po incidente odtiaľ obžalovaný aj
s ostatnými osobami odišli rýchlym tempom. Na záver uviedol, že ho nikto nenahovoril, aby vypovedal

tak, ako vypovedá, vypovedal pravdu.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa P. W., družka obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že využíva svoje právo v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku, pretože obžalovaný
je jej druh. V zmysle § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola preto prečítaná jej výpoveď z prípravného

konania, v rámci ktorej uviedla, že v ten deň sa vracali z mesta, konkrétne ona, obžalovaný, ktorý je jej
druh, Q. L. a T. L.. Cestou na nich kričali poškodený P. L. a O. Č., či s nimi nejdú hrať karty. Nakoniec
tam všetci išli, ale karty sa nehrali. O. Č. s P. L. sa tam o niečom hádali s obžalovaným a T. L., nevedela
ale uviesť čo. K žiadnemu fyzickému kontaktu, ani k žiadnej lúpeži tam nedošlo. Nikto z nich tam žiadne
víno nepil, obžalovaný ani T. L. u seba žiadne nože nemali, ani nikoho s nožmi neohrozovali, ani určite

P. L. žiadne peniaze nezobrali. Keď odišli, tak svedkyňa nevidela, že by za nimi utekala O. Č. alebo P.
L., prešli potom na druhú stranu cesty a išli po chodníku smerom na P.. Po chvíli ich zastavili mestskí
policajti, potom prišli aj štátni policajti, ktorí ich zobrali. U nikoho z nich nenašli žiadne peniaze, ktoré mali
byť ukradnuté, ona mala pri sebe len vlastných 5,- Eur. Nikto z nich ani cestou peniaze neodhadzoval,
ani ich nemali po ceste kde minúť. Toto si na nich L. vymysleli, lebo sa hnevajú na jej druha, že s nimi

nechodí piť. Na doplňujúce otázky uviedla, že v ten deň pila s jej druhom, nepamätá si koľko vypila,
ale nebola opitá, všetko si pamätala. Ona v mieste, kde bývajú poškodení, nevidela žiadne nože, ani
nevidela, že by niekto niekoho ohrozoval nožmi. Taktiež nevidela, že by medzi obžalovaným a T. L. a
poškodenými došlo k nejakému fyzickému konfliktu, ani nevidela na nikom žiadne zranenia.Na hlavnom pojednávaní bola tiež vypočutá svedkyňa Q. L., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že
vtedy stretli O. a poškodeného P. L., ktorí ich volali, aby išli hrať karty. Chlapi teda s nimi išli hrať karty,

teda obžalovaný P. M. a svedok T. L., ona, P. W. a O. Č. ostali stáť nižšie. Po čase počuli krik, hádky,
tak sa tam za nimi išli pozrieť, a zavolali chlapov, aby išli preč. Obžalovaný P. M. a T. L. chceli ísť hrať
karty, tak išli tam hore, kde bývajú poškodení. Tam, kde ostali oni, tak odtiaľ nevideli, kam išli hrať chlapi
karty. Počuli len ten krik, tak ich išli zavolať, nech idú odtiaľ preč, a oni ich poslúchli. Tá hádka bola
kvôli kartám. Obžalovaný P. M. aj T. L. tam vtedy podľa nej aj popíjali. O čom konkrétne sa však hádali

nevedela uviesť. Oni u seba nemali žiadne nože, ani tam vtedy žiadne nože nevidela. Taktiež u nikoho
nevidela žiadne zranenia, ani ich nikto nenaháňal. Po čase ich zastavila policajná hliadka, potom prišli aj
štátni policajti, tí im kázali nastúpiť k nim do auta. Až na policajnej stanici sa dozvedeli, že poškodenému
P. L. mali byť ukradnuté nejaké peniaze. Svedkyňa nevedela uviesť, aký vzťah mal T. L. a poškodený
P. L.. Keď bol T. L. s ňou, tak oni medzi sebou nemali žiadne konflikty. V čase medzi tým, ako odišli
od poškodených, až pokým neboli zastavení policajnou hliadkou, nezahadzovali žiadne peniaze, ani sa

žiadne peniaze nesnažili ukryť.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa O. Č., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v ten
deň obžalovaný P. M., P., Q.D. a O., teda T. L., prišli za nimi, mali trochu vypité, chceli hrať karty, ale L.Š.
ich odmietli. T. L. chytil jej druha, poškodeného P. L., hodil ho na zem a začali sa biť. Ona videla, ako

je T. L. pri P. L., a videla, ako obžalovaný P. M. dal poškodenému P. L. päsťou do tváre. Potom našla
dva nože, zelený a červený, chytila ich a odhodila do trávy. Poškodený P. L. potom volal policajtov a
kričal, aby mu vrátili peniaze, že z toho nič nebude. Nevidela ale, že by niekto niekomu bral peniaze.
Nevedela ani uviesť, koľko peňazí mal pri sebe poškodený P. L., ale vie, že ho poslali pre peniaze.
Potom sa všetci rozutekali, prišli policajti, tí ich zobrali na výsluch. Potom ich stretla Q. L. a vravela im,

že peniaze vrátia, aby to stiahli. Oni vtedy prišli, chceli hrať karty, ale nikto ich nevolal. Vtedy tam boli
prítomní poškodení P. L. a P. L., F. O., a ona. Za nimi prišli obžalovaný P. M., T. L., P. W. a Q. L., nevedela
však uviesť o koľkej, ale nebola ešte tma. Je pravda, že sa tam popíjal alkohol, ale ona nebola veľmi
opitá, aby nevedela čo robí. Keď tam za nimi prišli, povedali, že chcú hrať karty, prišli všetci štyria k
búde, že chcú hrať tie karty. L. ale s nimi karty hrať nechceli, oni hrali len medzi sebou, len tak o centíky.

Svedkyňa nevedela uviesť, či bol predtým obžalovaný P. M. s nimi hrávať karty. Taktiež nevedela uviesť,
čo povedal obžalovaný P. M. na to, keď mu povedali, že karty hrať nechcú. Ona vtedy vyšla z búdy a
začala sa bitka. Obžalovaný P. M. dal poškodenému P. L.F. päsťou do tváre, on bol zakrvavený a utrel
si tvár od krvi. T. L. bil poškodeného P. L. na zemi, bol naklonený nad ním. Svedkyňa nevidela, žeby
obžalovaný P. M. udrel poškodeného P. L.. P. L. potom vstal, kričal, aby mu vrátili peniaze, že z toho

nič nebude. Poškodený P. L. mal vtedy oblečené čiernu vetrovku. Poškodený P. L. išiel vtedy vybrať
peniaze bratovi z bankomatu, teda peniaze mal, ale ona nevidela, žeby mu niekto zobral peniaze. On
potom len kričal, aby mu peniaze vrátili. Svedkyňa nevedela uviesť, koľko peňazí dal vtedy poškodený
P. L. bratovi, ona tie peniaze nevidela. Z tých vybratých peňazí pili len v ten deň, ale neboli veľmi opití,
mali kúpené víno, ale žiadnu pálenku.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní čítané zápisnica o výsluchu
svedkov F. S., F. T. a H. Y. z prípravného konania.

Svedok F. S. vo svojom výsluchu uviedol, že dňa 28. 08. 2013 v popoludnajších hodinách boli spolu

s kolegom P. O. vyslaní stálou službou ako hladka Mestskej polície za účelom preverenia oznámenia,
podľa ktorého malo dôjsť k hádke medzi bezdomovcami, a krádeži nejakej hotovosti na D. ceste medzi
skleníkmi. Po príchode na miesto sa na ľavej strane D. cesty nachádzali dve osoby, muž a žena, ktorí
im uviedli, že na druhej strane cesty popri letnom štadióne prechádzajú osoby, ktoré ich prepadli a
zobrali im peniaze. Táto žena mala tričko od krvi. Ukázali im na skupinku štyroch osôb vzdialených asi

130 metrov, ktorí kráčali smerom na X.. On s kolegom teda služobným autom zastali pri tejto skupinke
a vyťažili ich k oznámeniu. Po chvíli na miesto prišla hliadka OO PZ Zvolen a tieto osoby zadržala.
Svedok na záver uviedol, že pokiaľ oni tieto osoby sledovali a boli pri nich, tak on žiadne peniaze ani
manipuláciu s peniazmi nevidel, ani nevidel, že by nejaké peniaze zahadzovali. Oni okolité miesto ale
neprehľadávali, ani nerobili prehliadku týmto osobám. Taktiež nevideli žiadne nože ani u oznamovateľov,

ani u podozrivých.

Svedok F. T. vo svojom výsluchu uviedol, že dňa 28. 08. 2013 boli spolu s kolegom Y. vyslaní stálou
službou ako hladka Mestskej polície za účelom preverenia telefonického oznámenia, podľa ktorého malodôjsť k hádke medzi bezdomovcami, a krádeži nejakej hotovosti na D. ceste medzi skleníkmi. Toto mala
oznámiť osoba s priezviskom L.F., krstné meno ale nevedel uviesť. Po príchode na miesto sa tam už
nachádzala druhá hliadka Mestskej polície (kolegovia O. a S.), ktorí sa nachádzali na pravej strane na

chodníku na D. ceste v smere od centra mesta spolu so štyrmi osobami, dvomi mužmi a dvomi ženami,
na ktorých mená si už nepamätal. Tieto osoby boli pod vplyvom alkoholu, pričom oznamovatelia tam v
tom čase už neboli. Tiež tam už bola prítomná hliadka OO PZ Zvolen, ktorá tieto osoby zadržala. Počas
jeho prítomnosti si nevšimol, že by tieto štyri osoby mali v rukách nejaké peniaze, že by si ich podávali,
resp. že by ich zahodili. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či ich mali pri sebe, pretože osobnú prehliadku týchto

osôb nevykonávali, ani neprehliadali miesto, kde sa tieto osoby nachádzali.

Svedok H. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 28. 08. 2013 boli spolu s kolegom T. vyslaní stálou
službou ako hladka Mestskej polície za účelom preverenia telefonického oznámenia, podľa ktorého malo
dôjsť k hádke medzi bezdomovcami, a krádeži nejakej hotovosti na D. ceste medzi skleníkmi. Toto mala
oznámiť osoba s priezviskom L.F., krstné meno ale nevedel uviesť. Po príchode na miesto sa tam už

nachádzala druhá hliadka Mestskej polície (kolegovia O. a S.), ktorí sa nachádzali na pravej strane na
chodníku na D. ceste v smere od centra mesta spolu so štyrmi osobami, dvomi mužmi a dvomi ženami,
na ktorých mená si už nepamätal. Tieto osoby boli pod vplyvom alkoholu, pričom oznamovatelia tam v
tom čase už neboli. Tiež tam už bola prítomná hliadka OO PZ N., ktorá tieto osoby zadržala. Počas jeho
prítomnosti si nevšimol, že by tieto štyri osoby mali v rukách nejaké peniaze, že by si ich podávali, resp.

že by ich zahodili. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či ich mali pri sebe, pretože osobnú prehliadku týchto
osôb nevykonávali. Oni prezreli len blízke okolie miesta, kde sa tieto osoby nachádzali (cca 3 metre
okolo nich), ale žiadne peniaze nenašli. Nespomínal si ani, že by im tieto štyri osoby uvádzali, že boli
napadnutí zo strany oznamovateľov, skôr ale nie.

Na hlavom pojednávaní boli čítané aj zápisnice o konfrontáciách medzi obžalovaným a svedkami a
medziobžalovanýmapoškodenými,pričomkaždýzotrvalnasvojejvýpovediarozporyvichvýpovediach
sa tak nepodarilo odstrániť.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie

prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o ohliadke miesta činu (č.l. 251 - 260), znalecké posudky
z odvetvia psychiatria a psychológia (č.l. 325 - 381), znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča (č.l.
389 - 405), znalecké posudky z odvetia chirurgia ku zraneniam poškodených (č.l. 409 - 422, 426 - 441),
správa o porovnávaní pachových stôp (č.l. 458 - 462), lekárske správy k zraneniam poškodených (č.l.
463 - 466), správa od VÚB banka, a.s. (č.l. 467 - 469), posudok v konaní Okresného súdu Zvolen sp.

zn. 3T/51/2013 (č.l. 470 - 501), správy a odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 520 - 528).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Je nepochybné, že medzi obžalovaným P. M. ma poškodenými P. L. a P. L. došlo dňa 28. 08. 2013
ku konfliktu, následkom ktorého utrpeli obaja poškodení zranenia, o čom svedčia aj lekárske správy
ohľadne zranení poškodených, ako aj znalecké posudky. Poškodený P. L. podrobne opísal, ako bol on
aj jeho brat fyzicky napadnutý, taktiež poškodený P. L. opísal, ako ho mal obžalovaný fyzicky napadnúť,
a taktiež svedkovia O. Č. a F. O. vypovedali, ako mal obžalovaný fyzicky zaútočiť na poškodených,

konkrétne na P. L.. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spolu s T. L. už v
minulosti hrávali karty s poškodenými, v podstate spolu dobre vychádzali a nemali žiadne konflikty.
Taktiež z dokazovania vyplynulo, že poškodený a svedkovia, ktorí žijú spolu s poškodenými, nemali
nikdy medzi sebou konflikty a vychádzali spolu dobre. Z uvedeného je zrejmé, že zranenia, ktoré utrpeli
poškodenídňa28.08.2013,sinespôsobilisami,resp.nevzniklinásledkomfyzickéhoútokumedzisebou

navzájom, tak ako to tvrdil obžalovaný a svedok T. L.. Svedkyne Q. L. a P. W. v podstate vypovedali v
prospech obžalovaného, tu je ale potrebné poukázať na to, že podľa ich výpovedí ani v čase fyzického
napadnutia neboli bezprostredne prítomné pri tomto incidente, keďže sa mali zdržiavať neďaleko od
tohto incidentu a v podstate počuli len krik a hádku. Súd potom na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že obžalovaný P. M. spoločne s ďalšou osobou fyzicky napadol poškodených P. a P. L.,

dôsledkom čoho aj utrpeli zranenia. Poškodení uviedli, že išli aj na ošetrenie k lekárovi, a taktiež svedok
F. S. uviedol, že keď stretli oznamovateľov uvedeného incidentu, tak žena, ktorá bola s poškodeným,
mala krvavé tričko. Z uvedeného je zrejmé, že poškodení teda utrpeli zranenia v čase, keď s nimi bolobžalovaný P. M., a nemohli ich utrpieť potom, resp. iným spôsobom, tak, ako to uvádzal vo svojej
výpovedi obžalovaný P. M..

Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne preukázať, komu patrili nože, ktoré sa našli na
mieste činu, a ktoré boli podrobené znaleckému skúmaniu, táto skutočnosť je však podľa názoru súdu
irelevantná, keďže poškodení neutrpeli žiadne rezné ani bodné zranenia, súd sa preto touto otázkou
bližšie nezaoberal.

Vykonaným dokazovaním sa však nepodarilo preukázať, že by obžalovaný P. M. mal odcudziť
poškodenému P. L. finančnú hotovosť vo výške 60,- Eur. Jediný, ktousvedčuje páchateľa z toho, že mal
násilím odcudziť poškodenému P. L. peniaze, je samotný poškodený. Tenale za osobu, ktorá mu mala
tieto peniaze vziať, označil svedka T. L.. Ten už bol aj za svoje konanie právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. Zn. 5T/176/2013 zo dňa 16. 07. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn.3To/89/2014 zo dňa 02. 09. 2014.

Poškodený P. L. však vo svojej výpovedi uviedol, že nevidel, že by jeho bratovi mal niekto zobrať
peniaze. Taktiež svedkyňa O. Č. uviedla, že nevidela, že by niekto vzal poškodenému P. L. peniaze.
Taktiež svedok F. O.Á. uviedol, že nevidel, že by P. M. alebo svedok T. L. brali poškodenému P. L.F.
nejaké peniaze. Taktiež nebolo jednoznačne preukázané, kde mal mať poškodený P. L. v čase fyzického

konfliktu tieto peniaze schované. Poškodený uviedol, že ich mal vo vrecku v bunde, svedok F. O. ale
uviedol, že ich mal mať v zadnom vrecku nohavíc. Dokazovaním bolo taktiež preukázané, že obžalovaný
spolu s ďalšími osobami boli zadržaní bezprostredne po uvedenom konflikte, kedy z miesta činu prešli
len cca 100 metrov, a potom boli zastavení hliadkou mestskej polície a následne zadržaní. Pri zadržaní
u nich neboli nájdené žiadne peniaze, a dokazovaním bolo tiež preukázané, že pri ceste, po ktorej išiel

obžalovaný z miesta činu, nie je žiadny obchod, ani iné zariadenie, kde by mohol peniaze minúť. Taktiež
svedkovia, príslušníci mestskej polície, uviedli, že ani nevideli, že by niekto zo skupinky, v ktorej bol
obžalovaný, niečo odhadzovali (teda ukradnuté peniaze). Z oznámenia VÚB banky, a.s., síce vyplýva,
že deň pred uvedeným konfliktom bolo z účtu U. L. vybratých spolu 120,- Eur, táto skutočnosť však
vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy sama o sebe nepreukazuje, že poškodený P. L. u seba skutočne

mal 60,- Eur, ktoré mu mali byť odcudzené. Z uvedeného je potom zrejmé, že z vykonaného dokazovania
vyplynuli dôvodné pochybnosti o tom, že či už obžalovaný, alebo niekto iný, odcudzil poškodenému P.
L. finančnú hotovosť vo výške 60,- Eur.

Súd vo vzťahu k jednotlivých svedeckým výpovediam ešte poznamenáva, že aj obaja poškodení, aj

obžalovaný P. M., svedok T. L., a ich družky, ako aj ostatné osoby prítomné pri konflikte, boli pod
vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané jednotlivými výpoveďami. Je potom zrejmé, že aj z tohto dôvodu
sa jednotlivé výpovede mohli v niektorých skutočnostiach rôzniť, keďže každý si z uvedeného incidentu
nemusel zapamätať úplne všetko, resp. s odstupom času si nemusel na konkrétne detaily spomenúť.

Uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, potom súd viedli k tomu, že konanie
obžalovaného právne kvalifikoval nie ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ale ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keďže
obžalovaný sa spoločným konaním na mieste verejnosti prístupnom fyzicky dopustil hrubej neslušnosti

tým, že napadol iného, a zároveň ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
pretože spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá

sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.Podľa znaleckých posudkov MUDr. Pavla Cikatricisa bola doba PN pri zraneniach, aké utrpel poškodený
P. L. spravidla pri nekomplikovanom priebehu trvá 10 až 12 dní, niekedy viac, a pri zraneniach, ktoré
utrpel poškodený P. L. znalec ustálil, že liečba trvá 7 dní, niekedy i viac. Preto bolo možné konanie

obžalovanéhoprávnekvalifikovaťajakoprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného P. M. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, a zistil

dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže u obžalovaného
prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, musel súd v zmysle § 38 ods. 4
Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom
na uvedené je potom v prípade obžalovaného P. M. trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere
16 mesiacov až 3 roky.

Zo správ na obžalovaného P. M. vyplýva, že tento sa podľa záznamov Mestskej polície Zvolen dopustil v
minulosti štyroch priestupkov, a podľa záznamov Okresného úradu Zvolen sa v minulosti dopustil dvoch
priestupkov. Obžalovaný bol v minulosti celkovo 6 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/191/2012 zo dňa 28. 11. 2012, kedy mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 12 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
24 mesiacov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému P. M. trest odňatia slobody vo
výmere 16 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň

výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. V tomto prípade súd
ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsudzoval obžalovaného za dva
trestné činy. Uvedený trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z
pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol

na okolnosti prípadu, a to, že v tomto prípade išlo o trestnú činnosť, ktorá bola v podstate medzi
obžalovaným a poškodenými ojedinelá, keďže do vtedy medzi nimi neboli žiadne konflikty.

Poškodení P. L., UNION zdravotná poisťovňa, a.s., a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., si v konaní
riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody (poškodený P. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od

obžalovaného P. M. nežiada žiadnu náhradu škody). Títo poškodení svoje nároky aj riadne vyčíslili, súd
preto zaviazal obžalovaného P. M. k povinnosti nahradiť im spôsobenú škodu, a to poškodenému P. L.
vo výške 322,- Eur, poškodenému UNION zdravotná poisťovňa, a.s., vo výške 7,26 Eur, a poškodenému
Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., vo výške 13,33 Eur. Súd obžalovaného k povinnosti nahradiť škodu
zaviazal spoločne a nerozdielne spolu s už odsúdeným T. L., pretože v tomto prípade išlo o trestnú

činnosť spáchanú formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.