Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/268/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205851
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7816205851.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobkyne D. Z., V.. XX. XX. XXXX,
Q. Y., I. XXX, zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátka, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves,
Radničné nám. 4, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36
234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ Gabriela s.r.o., Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234
679, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku 11Csp/3/2016-289 z 29. 5. 2019 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo T. O. E. XX. XX. XXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 a D. Z., V..
XX.XX.XXXX, B. P. I. XXX, XXX XX Q.É. Y., je bezúročný a bez poplatkov a II. stranám sporu právo
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu 10.08.2016, domáhala určenia, že spotrebiteľský
úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. T. O. E. XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234
176 a D. Z., V.. XX.XX.XXXX, B. P. I. XXX, XXX XX Q. Y., je bezúročný a bez poplatkov podľa §11 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Zároveň žiadala, aby jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
6.353,52 eur v pravidelných mesačných splátkach po 200,- eur až do úplného zaplatenia. Podaním z 01.

06.2017vtejtočastizobralažalobuspäť.Žalobuodôvodnilatým,žeuzatvorilasožalovaným19.05.2015
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. T. (ďalej len „úverová zmluva“), ktorej predmetom financovania
bola kúpa osobného motorového vozidla značky L. B. E. X.X B. L. B., zo záväzku vyplývajúceho z
úverovej zmluvy uhradila 12 splátok po 198,24 eur, spolu sumu 2.378,88 eur. Keďže s niektorými
splátkami sa dostala do omeškania, bola jej žalovaným vyúčtovaná upomienka vo výške 9,96 Eur
za splátku z omeškania. Spolu na týchto upomienkach zaplatila žalovanému sankciu z omeškania
vo výške 99,60 eur. V zmysle úverových podmienok jej boli vyúčtované aj tri opakované upomienky

vo výške 120,- eur. Na opakovaných upomienkach uhradila žalovanému sumu 360,- eur a spolu tak
mimo mesačných splátok mu uhradila 459,60 eur. Neplatnosť niektorých podmienok úverovej zmluvy
vyvodila zo skutočností, že tieto sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa napádala najmä
identifikáciu finančného agenta, posudzovanie bonity klienta zo strany žalovanej, ako aj skutočnosť, žežalovaný si v prípade omeškania úhrad splátky z úveru účtuje za prvú upomienku v sume 9,96 eur a
opakovanú upomienku vo výške 120,- eur, ktorá je neprijateľne vysoká k výške mesačnej splátky, ktorá
je v sume 198,24 eur, čo je cca 90,53 % z výšky splátky. Žalobkyňa napadla aj výšku zmluvnej pokuty v

prípade porušenia podmienok zmluvy 1.600,- eur. Odôvodnenosť určovacej žaloby zdôvodnila potrebou
vyriešenia otázky výšky jej skutočného záväzku na zabezpečenie predmetu financovania.

3. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom
úvereč.T.O.XX.XX.XXXX,ktorejpredmetomfinancovaniabolomotorovévozidlo,vrátanedoplnkových

služieb poskytovaných dodávateľom k tomuto vozidlu. Hodnota predmetu financovania bola v sume
11.490,- eur, vrátane DPH. Zaplatená časť kúpnej ceny vozidla, uhradená klientom pri podpise úverovej
zmluvy, bola v sume 2.298,- eur a celková výška úveru 9.192,- eur. Ročná úroková sadzba bola
15,812784 %, RPMN vo výške 16,99 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 10,28 %. Celkové náklady
spotrebiteľa predstavovali sumu 5.081,28 eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom 14.273,28 eur.
Konečná splatnosť úveru bola 16. 05. 2021, pri mesačnej splátke 198,24 eur, v počte splátok 72 a dátum

prvej mesačnej splátky 16. 06. 2015. Vychádzajúc z § 137 písm. d) C. s. p., § 1 ods. 2, § 2 písm. d)
a § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 132/2013 Z.z. účinného
v čase poskytnutia úveru a § 52 Obč. zák. (ich znenie citoval), urobil záver, že zmluva obsahuje všetky
obligatórne náležitosti vymedzené v § 9 zák. o spotrebiteľských úveroch, keď pre absenciu aj len jednej

náležitosti uvedenej v tomto ust., by bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov; úverová zmluva
je podľa názoru súdu platná, obsahujúca všetky obligatórne náležitosti a ako právny úkon dostatočne
určitá, zrozumiteľná, neodporujúca dobrým mravom. Pokiaľ ide o určenie, že spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov, uviedol, že žalobkyňa namietala absenciu náležitostí v § 9 ods. 2 písm.
l) že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 22. februára 2018 vo veci sp. zn. 3 Cdo 146/2017, podľa ktorého eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené konštatoval aj odvolací súd, preto sa súd už len

poukázal na ods. 12 -21 jeho rozhodnutia. Ďalej uviedol, že v zmluve bola dohodnutá úroková sadzba
vo výške 15,812784 % a odplata vo výške 15,812784 %, že ak priemerná ročná percentuálna miera
nákladov bola 10,28, dvojnásobok je 20,56%, že výška odplaty nevybočuje zo zákonného rámca, keď
neprevýšila dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere. K otázke
skúmania bonity opätovne uviedol, že cieľom žalovaného bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie

zisku, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so
zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Takéto jeho konanie nemohol hodnotiť inak
ako konanie priečiace sa dobrým mravom. Citujúc sčasti z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove7Co/134/2012z24.1.2013,uviedol,že„dôsledkompodceneniabonityniejeneplatnosťzmluvy,
ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou

starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec
nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ust. generálneho zákona - Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi, ktorý je podnikateľom v
oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom

podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez
toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná
z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne
nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa,
keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho

osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické až hazardné, poskytovať
úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné len následný súdny spor, exekúciu, navyšovanie
zadĺženia. V celoštátnom meradle vysoko participujú obdobné úverové vzťahy na vzniku nadmerného
počtu exekúcií. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednomprístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa
názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie
závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke. Zmyslom a cieľom úverovania nemôže

byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov personálne vybavených v oblasti právnej ako
aj ekonomickej.“ V danom prípade, súd poukázal na to, že preto neobstojí argumentácia žalovaného,
týkajúca sa jeho postupu a prístupu pri vydávaní „matričného listu“ žalobkyne. Zdôraznil, že žalovaný
počas celého konania, uvádzal, že vykonal lustráciu týkajúcu sa bonity žalobkyne, že túto preukazuje
matričný list, ako aj výpis z registra SOLUS. Súdu poukázal na to, že z jeho rozhodovacej činnosti je

známe, že žalobkyňa uzavrela aj iné úverové zmluvy, ktoré sú predmetom konaní na tunajšom súde a
to pod sp. zn. 1Csp/153/2018 (úverová zmluva zo XX. XX. XXXX), 6Csp/77/2018 (úverová zmluva z
XX. XX. XXXX), 10Csp/50/2018 (úverová zmluva z XX. XX. XXXX), 10Csp/63/2018 (úverová zmluva
z XX. XX. XXXX, 6Csp/26/2019 (úverová zmluva z XX. XX. XXXX), 11Csp/26/2019 (úverová zmluva z
XX. XX. XXXX), 11Csp/52/2019 (úverová zmluva z 12.05.2008), preto tvrdenie žalovaného, že riadne
preveril bonitu klienta a vystavil matričný list 19.05.2015, bez ďalšieho neobstojí. Na zdôraznenie už

skôr prijatých záverov týkajúcich sa posudzovania bonity žalobkyne uviedol, že za náležité preverenie
bonity spotrebiteľa nesie výhradne zodpovednosť žalovaná, že je pritom prioritné v spoločenských
vzťahoch posúdenie úveryschopnosti žalobkyne prezentovanej napr. Súdny dvor EÚ (vyložil článok 8
Smernice 2008/48/ES o zmluvách spotrebiteľského úveru) v rozsudku z 18. 12. 2014 - vec C-449/13,
(CA Consumer finance SA v. S. P.. a ďalší). Konštatoval, že žalovaný tak nezabránil, aby úver nebol

poskytnutý nezodpovedným osobám (podobne aj v rozsudku z 21. 4. 2016, vec C-377/14 vec Radlinger
v. FINWAY a. s.). Úverovú zmluvu preto vyhodnotil ako bezpoplatkovú. Zdôraznil, že aj Ústavný súd
SR v judikatúre nepovažuje túto zákonnú požiadavku za neprimeranú a prísnu, čo je aj v rozpore s
§ 52, § 53 Obč. zák. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že
žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na to, že síce vyhovel podanej

žalobe žalobkyne, avšak prihliadol aj na skutočnosť, že 02. 06. 2017 sa konalo pojednávanie, ktorého sa
žalobkyňa ani jej právny zást. nezúčastnili a ospravedlnenie zaslali súdu až 01. 06. 2017 e-mailom, t.j.
deň pred termínom pojednávania, ktorého sa právny zást. žalovanej zúčastnil. Pre neúčasť žalobkyne a
jejprávnehozástupcu,zdôvoduneskoréhoospravedlnenia,došlokzmareniuvytýčenéhopojednávania.
Zároveň žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 6.353,52 Eur, avšak bez uvedenia dôvodu a

procesne spôsobila zastavenie konania, čím vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v tejto
časti. Mal za to, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaný boli v spore úspešný v pomere 50 %, preto im nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov uvedených v §

365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

5. Citujúc závery súdu, vo vzťahu k skúmaniu bonity klienta žalovaným, namietal, že sa s nimi absolútne
nestotožňuje, že nerozumie obsahu ods. 2 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd poukazuje na názor
odvolacieho súdu - uznesenie Krajského súdu v Košiciach 9Co/463/2017-253 z 23.11.2018, ktorý
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Namietal, že rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené
a že súd mu týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil riadne pripraviť odvolanie, pričom

odkázal na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR, týkajúcu sa danej problematiky. Ďalej súdu vytýkal
nesprávne skutkové zistenia, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou
starostlivosťou ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov, že mu nie je známy
výpočet dôkazov, ktoré súd vykonal, keď dospel k takýmto skutkovým zisteniam o jeho nenáležitom
postupe. Dal do pozornosti znenie § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý definuje legálne pojmy

ako posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a vynaloženie odbornej starostlivosti,
ktorým sa súd nezaoberal, pričom tvrdil, že rozsudok Krajského súdu v Prešove 7Co/134/2012 s
prejednávanou vecou nemá súvislosť. Poukázal na matričný list a pravdivosť takto získaných informácií
o spotrebiteľovi, ktorá sa zo zákona predpokladá, že pred poskytnutím úveru vykonal lustráciu žiadateľa
o úver v registri dlžníkov nebankových spoločností SOLUS. Ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť,

že žalobkyňa si čiastočne riadne a včas splnila svoje záväzky a že sa javilo, že vyhodnotil schopnosť
splácať úver dostatočne, keďže aj sama žalobkyňa navrhla v žalobe, že je ochotná splácať úver po
200 eur do budúcna. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, poukázal na výklad § 7 ods. 1 zák. o
spotrebiteľskýchúverochananutnosťsohľadomnaprítomnosťneurčitýchprávnychpojmovvykladaťhov kontexte všeobecnej právnej úpravy, predovšetkým teologickým výkladom, čo súd neurobil. Zdôraznil,
že v rámci postupu pri poskytovaní úveru, naplnil svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity
spotrebiteľa dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, , ktoré zisťuje oddelenie úverových rizík,

ktorým procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka spotrebiteľa a skúmajú sa klientske
informácie o premenných, ako napr. vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob
bývania a pod., že pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť
dodržania úverových záväzkov zo strany klienta. S odkazom na zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch poukázal na to, že vznikol transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, na bod 26,
28 a čl. 8 tejto Smernice, ktoré dikcie Smernice poukazujú na voľnú úlohu poskytovateľa úveru, či sú
informácie, ktoré má k dispozícii na posúdenie klienta dostačujúce alebo či je nutné overiť ich pomocou
iných údajov. Pre úplnosť, poukázal na rozsudok štvrtej komory Súdneho dvora z 18. 12. 2014 vo veci
C-449/13, CA Consumer Finance SA proti S. P., z ktorého odôvodnenia sčasti citoval. Vytýkal súdu, že
v odôvodnení uviedol aj iné prebiehajúce súdne konania žalobkyne, ktorých obsah mu nie je známy.

Zdôraznil, že žalobkyňa sama uviedla v matričnom liste, že nemá žiadne ostatné mesačné splátky a
s ohľadom aj na toto tvrdenie, ktorého správnosť sa zo zákona predpokladá jej bol poskytnutý úver.
Navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a rozhodnúť o náhrade trov konania.

6. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu plne stotožnila s výrokmi rozsudku a mala za to, že súd dospel

na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým i právnym zisteniam a na základe týchto
posúdil z hľadiska právneho vec v tomto rozsahu správne a v súlade s právnymi predpismi. Navrhla
rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k
odvolaniu.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s

jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom
nič nemení ani podané odvolanie žalovaným.

8. Žalovaný v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.,
t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie
skutkového stavu.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.

15. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ust. § 220 ods. 2 C.s.p., pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami

strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.

Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými

otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

18. Rozsudku nemožno vytknúť jeho nepreskúmateľnosť, resp. nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
súdu a to vo vzťahu k jeho záverom, ktoré súd vyvodil z vykonaného a zisteného skutkového stavu,
ktorý po jeho vyhodnotení podradil pod príslušné právne predpisy a dospel k správnemu záveru, že

spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie
sa vysporiadal so všetkými otázkami riešenými v konaní a je súladný s jeho odôvodnením.

19. Odvolací súd s a stotožňuje so záverom súdu, ktorý aj riadne odôvodnil, že žalovaný pri uzatváraní
úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, ani so zaužívanou praxou a

zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Dostatočne zdôvodnil, že neobstojí argumentácia žalovaného
týkajúca sa jeho postupu a prístupu pri vydávaní „matričného listu“ žalobkyne a aj vo vzťahu k
vykonaniu lustrácie týkajúcej sa bonity žalobkyne, ktorú mal preukazovať matričný list, ako aj výpis z
registra SOLUS, že bez ďalšieho takéto preverovanie neobstojí, keďže bonita klienta nebola preverenážalovaným riadne, pokiaľ žalobkyňa mala uzavreté aj iné úverové zmluvy a napriek tomu žalovaný jej
vystavil matričný list 19. 5. 2015, pričom súd správne poukázal na to, že za náležité preverenie bonity
spotrebiteľa nesie výhradne zodpovednosť žalovaný.

20. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
t.j. 19. 5. 2015 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

21. Podľa ods. 2 cit. ust. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

22. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a nasl. zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy, údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

23. V prejednávanom spore bolo povinnosťou veriteľa žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa - žalobkyne splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych

informácií. Predložený matričný list klienta - fyzická osoba obsahuje len všeobecné údaje uvedené
žalobkyňou, ktoré neboli žiadnym spôsobom overené veriteľom. Tento matričný list neobsahuje napr.
rodinné pomery žalobkyne, verifikované príjmy a výdavky a ostala bez overenia aj tá skutočnosť, že
žalobkyňa mala poskytnuté aj iné úvery. Dôsledkom toho je, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže
došlo k hrubému porušeniu tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 veta druhá cit. zák.

24. K správnym dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že ust. § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných aktuálnych informácií. Toto
ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosti spotrebiteľa splácať

úver a správať sa tak obozretne, jednak z pohľadu návratnosti úveru, jednak z pohľadu dôsledkom
nezodpovedného požičiavania si finančných prostriedkov na strane spotrebiteľov. Následkom toho, že
je úver bezúročný a bez poplatkov v prípade hrubého porušenia si tejto povinnosti v zmysle § 11
ods. 2 (veta druhá a nasl.) zaviedla novela zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom č. 352/2012
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 394/2011 Z.z. a
ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa dôvodovej správy týmto sa dosiahne pôvodný zámer
predkladateľa stanoviť určité dôsledky porušenia povinnosti ustanovených zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Jedná sa o súčasť dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou
všeobecnej požiadavky Smernice 2008/48/ES na stanovenie určitých, primeraných a odrádzajúcich

sankcií. Mechanizmus by mal motivovať veriteľa a zároveň prinášať spotrebiteľovi finančnú výhodu v
prípade pochybenia veriteľa.

25. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný pred vstupom do zmluvného vzťahu s odbornou
starostlivosťou nepreveril bonitu žalobkyne a k tejto argumentácii, tak ako uviedol aj súd prvej inštancie,

sa pripája aj odvolací súd.

26. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p.

28. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).