Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžk/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Urbancová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2016200059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky s senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,

PhD. a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci sťažovateľa
(pôvodne žalobcu): NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr.
Jánom Mišurom, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor
výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015 za účasti účastníčky Ing. S. O., bytom B. XX, Z.,
konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/11/2016-58 z 8. novembra
2017, takto

r o z h o d o l :

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudokKrajskéhosúduvTrnaveč.k.20S/11/2016-58z8.novembra
2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015
a rozhodnutie Mesta Galanta č. OSP 565/4749-1/2015-ABB zo 16. júla 2015 z r u š u j e a vec v r
a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania, ako aj na náhradu trov konania
pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 20S/11/2016-58 z 8.
novembra 2017 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015 postupom podľa § 190 v spojení
s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zamietol. O trovách
konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne
trovy nevznikli, preto náhradu trov nepriznal.

2. Rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015 žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - mesta Galanty č. OSP 565/4749-1/2015-ABB zo 16.
júla 2015 vo veci dodatočného povolenia obojstrannej reklamnej stavby na pozemku registra „C“, parc.
č. 5072/1 v kat. úz. Q. na dobu určitú do 30. júna 2016.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že za splnenia procesných podmienok súd

prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu,
vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti
žaloby. Ing. S. O., vlastníčka pozemku parc. č. 5072/1 pre kat. úz. Q., ktorú súd pribral do konania
uznesením zo 6. júla 2017, sa k veci napriek výzve súdu nevyjadrila.4.Právomocstavebnéhoúradurozhodnúťododatočnompovolenístavbynadobuurčitúnebolavkonaní
žalobcom spochybnená. Primárne namietal nedostatok podkladov rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru

vychádza iba z doposiaľ neexistujúceho dokumentu, a v súvislosti s tým aj nemožnosť oboznámenia sa
s obsahom tohto dokumentu, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nedostatky odôvodnenia
rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov spôsobujúce ich nepreskúmateľnosť.

5. V rozpore s názorom žalobcu podľa zistenia súdu bolo dokazovanie vo veci vykonané v dostatočnom

rozsahu (žalobca sám neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by v konaní pred správnym orgánom nebol
vykonaný napriek jeho návrhu, ani dôkaz, ktorý by prípadne podľa neho mal správny orgán vykonať bez
návrhu) a preskúmavané rozhodnutie žalovaného vo svojom odôvodnení obsahuje všetky náležitosti
upravené ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, jasne a zrozumiteľne identifikuje dôvody
stanovenia časového obmedzenia povolenia stavby a vysporadúva sa so všetkými námietkami
účastníka konania.

6. Nemožnosť oboznámiť sa s iba pripravovanou koncepciou na povoľovanie reklamných stavieb
je logická a nepredstavuje porušenie procesných práv žalobcu nakoľko podkladom rozhodnutia o
dočasnom povolení stavby nie je obsah koncepcie, ale samotná skutočnosť jej prípravy.

7. Súd mal za to, že ochrana pred tzv. vizuálnym smogom, ktorý reklamné zariadenia predstavujú,
je legitímnou súčasťou právomoci samosprávnych orgánov, preto aktivita mesta Galanta v tomto
smere, spočívajúca vo vykonaní inventarizácie reklamných stavieb na jeho území a príprave koncepcie
povoľovania tohto druhu stavieb (bez ohľadu na jej predpokladanú právnu formu), je skutočnosťou,
ktorú pri povoľovaní reklamnej stavby na území mesta stavebný úrad zohľadnil logickým a zákonu

neodporujúcim spôsobom - povolením stavby na určitú dobu.

II.

8. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1

písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol aby kasačný súd rozsudok správneho sudu zmenil tak, že rozhodnutie
žalovaného v spojení s rozhodnutím Mesta Galanta zrušuje a vec vracia Mestu Galanta na ďalšie
konania a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia
v plnom rozsahu.

9. Sťažovateľ uviedol, že nerozumie konštatovaniu správneho súdu, že „žalobca sám neoznačil žiaden
dôkaz, ktorý by v konaní pred správnym orgánom nebol vykonaný napriek jeho návrhu, ani dôkaz, ktorý
by prípadne podľa neho mal správny orgán vykonať bez návrhu ...“. Podľa sťažovateľa je zo žaloby
zrejmé, že žalovaný, ako aj správny orgán odkazovali na nevedno či dokument, či činnosť alebo úsilie,
ktoré nevedno či existuje, a ak áno aký je jeho obsah, či podoba. Je teda z dôvodov žaloby zrejmé, že

dôkaz,ktorýnebolvykonaný,resp.vspiseniejezanesený,čiakýmkoľvekspôsobomprenesenýdoúvah
správneho orgánu je práve podklad, ktorý žalovaný označil ako „pripravovaná koncepcia na povoľovanie
reklamných stavieb“ Absencia takého podkladu robí akékoľvek úvahy správneho orgánu a žalovaného
nepreskúmateľnými. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, keď naďalej zostáva priemernému adresátovi, ktorým je žalobca, upretá možnosť

pochopiť právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo
výrokovej časti rozhodnutí.

10. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými vo vyjadrení
z 20. júla 2017. Sťažovateľ pritom vo vyjadrení uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré je podľa jeho

názoru regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne neprípustná a bez podkladu v
zákonných oprávneniach obcí. Rovnako potom úvahy v smere významnosti takejto koncepcie zahŕňajúc
aj skutočnosť prípravy, nemôžu byť správne. Rozhodnutie správneho súdu je takto nepreskúmateľné s
priamym zásahom do práva žalobcu na spravodlivý proces.

11. Záverom uviedol sťažovateľ, že sám je súčasťou Asociácie vonkajšej reklamy a podieľa sa na
odstraňovaní nepovolených reklamných stavieb. Často sú ako dôvody nepovolenia reklamnej stavby, či
nepredĺženia doby jej trvania, resp. povolenia len do nejakého dátumu, uvádzané dôvody nespĺňajúce
zákonnú kvalitu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zo žalobných dôvodov je zrejmé, že práve takýtoprípad nastal, keď celkom bez akéhokoľvek podkladu a preskúmateľného odôvodnenia, ktoré by malo
podklad v administratívnom spise, bol svojvoľne určený dátum obmedzujúci dobu trvania reklamnej
stavby, pričom potvrdením pravdivosti doterajšej argumentácie sťažovateľa je aj súčasný stav, keď ku

dňu podania kasačnej sťažnosti žiadna koncepcia neexistuje, žiaden územný plán obce nebol prijatý a
to bez ohľadu na neprípustnosť regulácie umietňovania reklamných stavieb územným plánom, s ktorými
námietkami v súvislosti s argumentáciou o irelevantnosti pripravovania „koncepcie“ sa správny súd
žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím zasiahol do procesných práv žalobcu v podobe práva oboznámiť
sa s presvedčivými a pochopiteľnými dôvodmi rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva

žalobcu na spravodlivý proces.

III.

12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti, napriek výzve správneho súdu, nevyjadril.

IV.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa §
492 ods. 1 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť je dôvodná, preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods.
2 SSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci samej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia a to 27. február 2020 bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu (§ 137 ods. 2 SSP).

14. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je rozsudok č.k. 20S/11/2016-58 z 8. novembra 2017,
ktorým správny súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015 postupom podľa § 190 v spojení

s § 491 ods. 1 SSP zamietol.

15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy

boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

18. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

19.Podľa§462ods.1SSP akkasačnýsúddospejekzáveru,ženapadnutérozhodnutieorgánuverejnej

správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

20. Podľa § 140 zák. č. 50/1976 (Stavebný zákon), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

21. Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok)(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu.
(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo
používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených
osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány
podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom

konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne

orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
(6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak
ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o
začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o

ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy
účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná
verejnosti.
(7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú
aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

22. Podľa § 32 Správneho poriadku
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,

čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
(3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a
právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

23. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu absencie

podkladu, kasačný súd zhodne so sťažovateľom uvádza, že neexistencia podkladu robí samotný proces
hodnotenia dôkazov bez preskúmateľného základu, na ktorý však žalovaný odkazuje domnelým a
svojvoľným.

26. Najvyšší súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad rozhodnutie 5Sž 37/2006)

viackrát zdôraznil, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu na jednej strane sťažuje
obranu účastníka proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, lebo mu je odňatá možnosť poukázať na
nesprávnosť záverov konajúceho orgánu štátnej moci, a na strane druhej sa vytvára prekážka pre
súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, lebo konajúci súd v dôsledku neexistencie alebo nedostatkuúsudkov a logických väzieb medzi nimi a deklarovanými právnymi závermi nemôže posúdiť ich
zákonnosť a preto je treba prisvedčiť aj sťažnostnému bodu týkajúcemu sa namietaného zásahu do
spravodlivého konania.

27. Kasačný súd je toho názoru, že ak absentuje v administratívnom spise, resp. v čase rozhodovania
vôbec neexistuje podklad - pripravovaná koncepcia na povoľovanie reklamných stavieb, ktorej obsah
je neznámy a z uvedeného dôvodu ani nemohla byť podkladom na rozhodnutie, tak vzhľadom na
uvedené logicky absentuje aj jasná odpoveď na to, prečo a aké úvahy viedli žalovaného pri prijímaní

svojho potvrdzujúceho rozhodnutia. Kasačný súd poukazuje, že v predmetnom odôvodnení rozhodnutia
žalovaného takéto závery, ktoré by boli vyvodené z reálne existujúceho a teda aj preskúmateľného
podkladuabsentovaliaichcelkovýrozsahnebolomožnézistiťanizpripojenéhoadministratívnehospisu.
Preto kasačný súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.

28. Neexistencia podkladu, v čase rozhodovania, na ktorý správny orgán v odôvodnení rozhodnutia

odkazuje ako na hlavný dôvod, z ktorého výrok rozhodnutia vychádza, je takou vadou, vzhľadom na
ktorú sa nedajú skutkovo ani právne objasniť názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej
časti rozhodnutia a teda ani aplikácia príslušnej právnej normy. Tento stav absencie podkladu, žiaľ,
vedie účastníka konania a následne aj správny súd k nemožnosti pochopenia rozhodovacích dôvodov
správneho orgánu ako aj k nemožnosti vyvodenia základu samotného rozhodnutia.

29. Kasačný súd vzhľadom na dôvody kasačnej sťažnosti uplatnenej sťažovateľom uvádza, že sa
nestotožňuje s právnym posúdením obsiahnutým v napadnutom rozsudku.

30. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí správny súd,

pretože úsudok správnych orgánov v danej veci nepovažuje za správny.

31. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa za relevantné a dôvodné na
vyhovenie kasačnej sťažnosti.

32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení
námietok sťažovateľa rozhodol kasačný súd tak, že rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 2 SSP
zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec

v medziach podaného odvolania, následne sa dôsledne vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu,
a to aj vrátane námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie
aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

34. O náhrade trov konania na správnom súde a náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, ich náhradu priznal
(§ 467 ods. 1 a 2 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP). V zmysle ustanovenia § 467 ods. 1
a 2 SSP a analogicky podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.