Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116212512
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116212512.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
G. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. nad Z., M. XXXX/XX, zast. JUDr. Michalom Guráňom, advokátom, so
sídlom Trenčín, Legionárska 7735/31B, proti žalovanému: W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.-J. XXX,
zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249
650, o zaplatenie 7.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 28. novembra 2019 č. k. 18C/231/2016-247 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 7.500 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 24. 04. 2016 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 31 ods. 1, 4, § 33 ods. 2, § 39,
§ 42, § 415, § 420 ods. 1, § 441 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním zistil, že dňa
15. 10. 2015 žalobca ako kupujúci podpísal kúpnu zmluvu, ako predávajúca bola uvedená na kúpnej

zmluve W. B., žalovaný vystupoval ako splnomocnený zástupca predávajúcej W. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. XXX/X, I.. Ako svedok je uvedený na predmetnej kúpnej zmluve V. X.. Predmetom kúpnej
zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Škoda Octavia, čierna metalíza, EČV: I
VIN: G a to za kúpnu cenu 7.500 eur, ktorá bola žalovanému vyplatená pri podpise zmluvy. Žalovaný
žalobcu ubezpečil, že je oprávnený vykonávať všetky úkony súvisiace a potrebné k predaju a prepisu
vozidla, preto išli na Dopravný inšpektorát v Nitre, kde žalovaný odhlásil vozidlo z menovanej W. B. na
žalobcu. Po predložení osvedčenia o evidencii, v rámci ktorého bol zrušený zápis W. B., bola uzatvorená

kúpna zmluva. Žalovaný odovzdal žalobcovi vozidlo, 1 ks kľúčov od vozidla a osvedčenie o evidencii.
Dňa 28. 10. 2015 požiadal žalobca na Okresnom úrade Bánovce nad Bebravou o vykonanie zápisu
zmeny údajov rozmeru pneumatík zapísaných v osvedčení o evidencii a pneumatík nachádzajúcich
sa na vozidle. Pri podávaní žiadosti bolo žalobcovi oznámené, že vozidlo je v pátraní polície. Zo
zápisnice o vydaní veci zo dňa 06. 11. 2015 vyplýva, že žalobca odovzdal vozidlo Škoda Octavia, čierna
metalíza, EČV: Z VIN: G spolu s dokladmi a 1 ks kľúčov pre účely trestného konania. Dňa 24. 02.
2016 bolo vydané uznesenie, ktorým bolo predmetné osobné motorové vozidlo uložené do úschovy

OO PZ Zlaté Moravce (sklad zaistených vecí). Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že o práve na vec
sú pochybnosti, nakoľko si na ňu uplatňujú právo ako spoločnosť Autoleasing SK s. r. o. a žalobca.
Svedkyňa W. B. potvrdila, že podpis na žiadosti o vykonanie zmeny evidencii vozidiel zo dňa 15. 10.
2015 nie je jej podpisom, ani na žiadosti zo dňa 11. 08. 2015. Súd právny vzťah medzi žalobcom ažalovaným právne posúdil podľa ust. § 33 ods. 2 Obč. zákonníka, keď žalovaný konal za iného bez
plnomocenstva, a preto je takýto splnomocnenec zaviazaný voči tomu, s kým bolo konané, t.j. s treťou
osobou sám (rozsudok NS ČR zo dňa 04. 12. 2000 č. k. 22Cdo/1134/2000). Žalobca ako tretia osoba,

s ktorou sa konalo, požadoval od žalovaného (splnomocniteľa) náhradu škody spôsobenú takýmto
konaním. V konaní boli preukázané zodpovednostné predpoklady vzniku škody, protiprávnosť konania
žalovaného, ktorý konal bez splnomocnenia (žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalobcom dňa
15. 10. 2015 konal bez plnej moci od p. B., čo potvrdil aj samotný žalovaný), teda bola preukázaná
príčinná súvislosť spočívajúca v zavinenom konaní žalovaného, ktorým spôsobil škodu žalovanému.

Zároveň súd mal za to, že bola preukázaná aj výška škody, keď škodou sa rozumie majetková ujma,
ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Súd poukázal, že podľa práva sa hradí najmä
škoda, ktorá vznikla v dôsledku dôvery v platnosť právneho úkonu. Poškodený - žalobca sa zavineným
konaním žalovaného dostal do situácie, v ktorej k dotknutému právnemu úkonu vôbec nedošlo. V
konaní bolo jednoznačne preukázané, že W. B. nikdy nedala súhlas k predaju motorového vozidla a
k predaju došlo bez jej vedomia a súhlasu. Súd mal za dôvodné, aby žalobca dostal náhradu toho,

čo bez úžitku vynaložil v dôvere, že uzatvára platný právny úkon. Keďže žalobca si dôvodne uplatnil
nárok na náhradu škody, súd žalobcovi priznal titulom škody sumu 7.500 eur, ktorá zodpovedá výške
kúpnej ceny, a ktorá bola žalobcom odovzdaná žalovanému. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v
plnomrozsahu.Právnyzástupcažalovanéhovzniesolnámietkupremlčania,súdnanámietkupremlčania
neprihliadol, nakoľko ju nepovažoval za dôvodne uplatnenú, keď nárok žalobcu bol uplatnený v zákonnej

lehote. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 15. 10. 2015 a žaloba bola podaná dňa 12. 05. 2016.
Zároveň súd poukázal na rozhodnutie KS v Nitre č. k. 9Co/258/2018-209 zo dňa 27. 06. 2019, ktorý v
rozhodnutí konštatoval, že počas konania nedošlo k zmene žaloby, ale došlo iba k doplneniu skutočnosti
smerujúcemu k otázke platnosti právneho úkonu a k posúdeniu otázky plnej moci a zastupovania
žalovaného. Právny zástupca žalovaného poukázal, že vlastníkom motorového vozidla je stále žalobca.

Súd poukázal, že kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom a zároveň i na vyjadrenie žalobcu, ktorý
potvrdil, že na neho nikdy neprešlo vlastnícke právo k vozidlu, nakoľko kúpna zmluva je neplatným
právnym úkonom. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby v prípade, ak súd bude mať za to, že škoda
vznikla, prihliadol na spolu zavinenie žalobcu s poukazom na ustanovenie § 441 Obč. zákonníka. Súd
konštatoval, že použitie tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy ako v prípade zodpovednosti

založenej na princípe zavinenia, tak aj v prípade objektívnej zodpovednosti. Aj tu však musia byť splnené
zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V konaní nebolo preukázané, že by bolo dôvodné
postupovať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Súd poukázal
na správanie sa žalobcu, ktorý bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy maximálne opatrný, keď až po tom, ako
prišlo k odhláseniu vozidla z W. B. na žalobcu a po predložení osvedčenia o evidencii, v rámci ktorého

bol zrušený zápis W. B. bola uzatvorená kúpna zmluva. Zároveň si žalobca zabezpečil pri uzatváraní
kúpnej zmluvy prítomnosť aj ďalšej osoby pána V. X., ktorý kúpnu zmluvu podpísal a až po vykonaní
týchto úkonov prišlo k zaplateniu kúpnej ceny žalovanému. Žalovaný následne odovzdal vozidlo, kľúč
a technický preukaz žalobcovi. Súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nariadenia č. 87/95 Zb., a to od 24. 04. 2016, teda odo dňa, kedy

sa žalovaný dostal do omeškania, keď listom zo dňa 22. 03. 2016 bol vyzvaný žalovaný na zaplatenie
žalovanej sumy v lehote 30 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola žalovanému doručená dňa 24.
03. 2016. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom na úspech žalobcu v
konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a

to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. f) CSP), ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Vychádzajúc z odôvodnenia

napadnutého rozsudku, skutkovým a právnym dôvodom vyhovenia žalobe je náhrada škody, ktorá
mala byť žalobcovi spôsobená žalovaným. Skutkové závery súdu aj v takom prípade odporujú obsahu
súdneho spisu, pričom absolútne nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a skutočnostiam, ktoré
boli súdom zistené prejednaním veci. Následne je aj právne posúdenie nesprávne a neodôvodnenéa napadnuté rozhodnutie súdu považuje za neodôvodnené, nepreskúmateľné a zmätočné. Písomnou
žalobou podanou žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 12. 05. 2016 sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy vo výške 7.500 eur, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci dňa

15. 10. 2015 uzatvoril kúpnu zmluvu, kde žalovaný vystupoval ako splnomocnený zástupca predávajúcej
W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/X, I.. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho
práva k motorovému vozidlu Škoda Octavia za kúpnu cenu 7.500 eur, ktorú žalobca žalovanému vyplatil
pri podpise zmluvy. Žalobca uzatvorenú kúpnu zmluvu s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka považoval za absolútne neplatný právny úkon, a to aj s poukazom na to, že spochybnil

už aj nadobudnutie vlastníctva predmetného motorového vozila kúpnou zmluvou zo dňa 10. 08. 2015
s tým, že v zmysle zásady „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet.“ nemohol
žalobca platne nadobudnúť vlastníctvo, a preto svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 7.500 eur
uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451, resp. ustanovenia § 457
Občianskeho zákonníka. Na základe uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/258/2018- 209 zo
dňa 27. 06. 2019 súd prvej inštancie v ďalšom konaní posudzoval žalobou uplatnený nárok podľa

ustanovenia § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že podľa súdu požadoval od žalovaného
náhradu škody, spôsobenú konaním žalovaného. Napriek tomu, že ohľadom vzniku škody, jej výšky,
porušenia prípadných povinností žalovaného, resp. protiprávnosti jeho konania a príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti a vznikom škody nebolo vykonané prakticky žiadne dokazovanie, ohľadom
vzniku škody a jej výšky nepochybne absolútne žiadne, na čo upozorňoval a namietal to aj právny

zástupca žalovaného na pojednávaní, súd bez ďalšieho konštatoval, že v konaní boli preukázané
zodpovednostné predpoklady vzniku škody, protiprávnosti konania, mala byť preukázaná príčinná
súvislosť spočívajúca v zavinenom konaní žalovaného, ktorým mal spôsobiť škodu žalovanému a bola
preukázaná aj výška škody. Nie je však zrejmé, na základe čoho súd konštatoval tieto svojej závery,
ak v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie a žalobca v tomto smere ani nepredložil, ani

neoznačil a ani nenavrhol žiadne dokazovanie. Nie je zrejmé, ako, čím mal byť zistený vznik škody,
ani ako bola zistená jej výška. Rovnako preukázanie zavinenia žalovaného absentuje. Otáznym je aj
konštatované zavinené konanie žalovaného, ktorý síce uviedol, že nemal splnomocnenie priamo od pani
B., avšak uviedol, že na uzavretie kúpnej zmluvy sa mu splnomocnením od pani B. preukázal pán Z.,
ktorý ho následne poveril predajom predmetného vozidla v jej mene, pričom tak aj dobromyseľne konal.

Je pritom zrejmé, že takto súdom zistený skutkový stav priamo odporuje vykonanému dokazovaniu.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/69/2018 zo dňa 25. 04. 2018 a uviedol, že
v tomto zmysle je zrejmé, že predmet sporu žalobca najskôr skutkovo vymedzil ako nárok vyplývajúci
mu z plnenia bez právneho dôvodu (z neplatnej zmluvy), teda ako bezdôvodné obohatenie. Uvedeným
skutkovým yvmedzením žalobca nepochybne, na svoju škodu, podmienil koncepciu procesnej obrany

žalovaného, ale i celkový smer dokazovania, ktorého výsledky sú teraz, vzhľadom na aktuálne právne
posúdenie súdu nepoužiteľné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 6Co/69/2018 zo dňa 25. 04. 2018 a ďalej z princípov civilného sporového konania, je
v sporových konaniach nepochybne úlohou súdu skúmať, či platné právo umožňuje, aby na základe
skutkového stavu tvrdeného žalobcom mohlo byť žalobe vyhovené, a to nielen na základe určenia, ale aj

preukázania rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca svoje tvrdené právo opiera. Skutkové tvrdenia
žalobcu sa pritom v tomto konaní javia ako minimálne zmätočné, keďže sám žalobca počas celého
priebehu sporu zjavne nevedel riadne určiť, z akej skutkovej okolnosti, na akom skutkovom základe
žalovaný nárok uplatňuje. Viaceré zmiešané skutkové a právne dôvody žaloby a uplatneného nároku
pritom žalobca uvádzal, okrem ďalších, ešte aj v záverečnom návrhu, ktorého písomné vyhotovenie,

označené ako Záverečná reč zo dňa 28. 03. 2018 založil aj do súdneho spisu. Napokon, ešte ani na
pojednávaní dňa 29. 10. 2019, ani po rozhodnutí odvolacieho súdu, nebolo zrejmé, či žalobou uplatnený
nárok odvodzuje od skutkového tvrdenia, podľa ktorého nemohol nadobudnúť vlastníctvo k motorovému
vozidlu z dôvodu absencie vlastníctva už W. B. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 08. 2015 s
ohľadom na zásadu „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ alebo o nedostatku

vôle W. B. previesť motorového vozidlo alebo o vlastnom omyle, resp. omyle W. B. alebo na základe
vzniku škody, za ktorú by mal zodpovedať žalovaný, keď všetky vyššie uvedené skutkové tvrdenia
žalobcu neboli buďto v doterajšom konaní akokoľvek preukázané, preukazované, alebo boli v priebehu
doterajšieho konania vyvrátené. Je pritom zrejmé, ak teda žalobca nezmenil ani podľa odvolacieho
súdu žalobu, ak ešte aj na pojednávaní dňa 29. 10. 2019 ponechal na súd prvej inštancie, aby právne

posúdilžalobcomuplatnenýnárokbeztoho,abysúdupredložilalebooznačilďalšiedôkazy,resp.navrhol
akékoľvek ďalšie dokazovanie, že výsledky doterajšieho konania a doteraz vykonaného dokazovania
nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o nároku uplatneného žalobcom, ktorý súd posúdil ako nárok
na náhradu škody. Nevyhnutným dôsledkom uvedeného je potom skutočnosť, že žalobca nemohol byťv tomto konaní úspešný a jeho žaloba o náhradu škody mala byť súdom zamietnutá. Súd v tomto
smere, čo sa týka zistenia rozsahu a výšky škody, resp. ostatných zodpovednostných predpokladov
k náhrade škody, nevykonal akékoľvek dokazovanie, v dôsledku čoho v predmetnom súdnom konaní

žiadna škoda žalobcu nebola ani zisťovaná, nemohla teda byť ani zistená, tzn. ani preukázaná. V tejto
súvislosti vlastne zostáva vôbec otázne, či vôbec žalobcovi nejaká škoda vznikla, resp. mohla vzniknúť,
ak žalobcovi bolo predmetné vozidlo po zaplatení kúpnej ceny odovzdané (čo nebolo sporné) a ak aj
podľa jeho vlastného vyjadrenia je vlastníkom predmetného motorového vozidla, pričom sa ako jeho
vlastník aj správa. Vychádza pritom z výpovedi žalobcu pred súdom dňa 04. 07. 2017, kde uviedol, že

„v súčasnej dobe je vlastníkom motorového vozidla, ....“, ktoré je na jeho osobu aj evidované v evidencii
motorových vozidiel. Okrem toho bolo v priebehu konania z uznesenia OO PZ Zlaté Moravce zo dňa 24.
02. 2016 zistené aj to (viď. str. 7, ods. 10. rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/231/2016-134 zo dňa
18. 04. 2018), že si žalobca vlastnícke právo k vozidlu ako jeho vlastník uplatňuje aj u polície. Vlastníctvo
motorového vozidla teda v predmetnom konaní nebolo medzi sporovými stranami sporné. Nebolo pritom
zistené ani to, že by vlastníctvo žalobcu spochybňovala akákoľvek tretia osoba alebo by sa akákoľvek

tretia osoba vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu akokoľvek domáhala. Ak teda žalobcovi
bolo predmetné motorové vozidlo odovzdané, nadobudol ho a jeho vlastníctvo nie je medzi sporovými
stranami sporné, a nie je ani akokoľvek rozporované, a to ani treťou osobou, nemohla mu v súvislosti so
splnením záväzku podľa kúpnej zmluvy zo dňa 15. 10. 2015 vzniknúť ani žiadna škoda. Poukázal aj na
Nález Ústavného súdu I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 03. 2016, v ktorom sa Ústavný súd SR odklonil od čisto

formalistického výkladu, keď uviedol, že aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný
spôsob nadobudnutia vlastníckeho právna od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa,
nemožno bezvýhradne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho
práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Je zarážajúce,
ak súd v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vymenúva predpoklady, ktorých splnením

je podmienená zodpovednosť za škodu, nevykoná v tomto smere žiadne dokazovanie, a napokon,
bez ďalšieho skonštatuje zavinenie žalovaného, protiprávnosť jeho konania, vznik škody a aj jej výšku.
Žiaden z uvedených predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, ak vôbec nejaká vznikla, nebol
ani preukazovaný, ani zistený a ani preukázaný. Ak zákon s prípadným konaním bez plnomocenstva
nespája automaticky neplatnosť právneho úkonu, nemožno bez ďalšieho hovoriť ani o protiprávnosti

konania žalovaného a jeho zavinení, tým skôr, ak bol dobromyseľný v tom, že konal sprostredkovane
ako splnomocnený zástupca pani B. (na základe poverenia od pána Z., ktorého na predaj poverila
pani B.). Ak je sporný, resp. bez vykonania akéhokoľvek dokazovania zostal nepreukázaný vôbec vznik
škody, nemožno hovoriť ani o žiadnej jej konkrétnej výške. Nepochybne ňou nemôže byť suma kúpnej
ceny, ak predmetné vozidlo bolo žalobcovi nesporne odovzdané, t. j. záväzok podľa kúpnej zmluvy zo

dňa 15. 10. 2015 bol splnený, žalobca je evidovaný ako vlastník v evidencii vozidiel, sám sa dokonca
cíti byť vlastníkom, koná ako vlastník a jeho vlastníctvo nie je nijako, ani nikým, ani žalovaným, ani
treťou osobou akokoľvek spochybňované. V dôsledku uvedeného nemohla byť zistená ani akákoľvek
príčinná súvislosť medzi vznikom, jej výškou a hmotným právom, ako aj judikatúrou (Nález Ústavného
súdu I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 03. 2016) akceptovaným konaním. Okrem toho je podľa jeho názoru

zrejmé, že nárok posudzovaný aktuálne ako nárok na náhradu škody je nárokom s úplne inou hypotézou
právnej normy a z toho vyplývajúcou následne úplne inou právnou kvalifikáciou, než podľa ktorej bol
doteraz nárok žalobcom uplatňovaný. V tomto smere potom z uvedeného nevyhnutne vyplýva, že
ide o zmenu žaloby a v takom prípade je nárok na náhradu škody premlčaný. Čo sa týka zmeny
žaloby, v tejto súvislosti opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V

19/2007 zo dňa 31. 07. 2008, ktorým súd vyhodnotil, že ak žalobca nárok uplatňuje na základe úplne
rozdielneho skutkového deja (ako v tomto prípade, pôvodne pre neplatnosť kúpnej zmluvy z rôznych
skutkových dôvodov a právne posúdenie ako bezdôvodné obohatenie, a napokon, s poukazom na
neskoršie skutkové tvrdenie o konaní žalovaného bez splnomocnenia), pričom na pojednávaní dňa
29. 10. 2019 v tomto zmysle nenamietal posúdenie nároku súdom ako náhradu škody, ide o zmenu

žaloby, ak žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutočností
než tých, ktoré uviedol v žalobe, v dôsledku čoho bolo povinnosťou súdu sa s touto zmenou žaloby
vyporiadaťanáslednezaujaťajnázorvovzťahukuvznesenejnámietkepremlčania,prihliadajúcnatakto
uplatnený nárok. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že vyššie uvedeným
rozhodnutím došlo okrem nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci aj

k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu chýbajúceho vysporiadania sa súdu so všetkými,
pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami. Potvrdzuje to aj rozhodovacia prax Ústavného súdu SR,
ktorý pri svojej rozhodovacej praxi opakovane dospel k záveru, že nedostatočné, bez opory v zákone,
zjednodušujúce a nesprávne odôvodnenie bez adekvátneho vysporiadania sa so všetkými podstatnýmiskutočnosťami predstavuje zásah až do ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu. Obsahom
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. Ústavy Slovenskej republiky, čl.
36 Listiny základných práv a slobôd a článku 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je totiž aj právo účastníka na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
čo sa v danom prípade zjavne nestalo. Súd sa okrem toho akokoľvek nevysporiadal s uplatnenou
námietkou premlčania. Žalovaný nárok žalobcu považuje s ohľadom na zmenu skutkových tvrdení a
zmenenú právnu kvalifikáciu na škodu jednak za nepreukázaný, ako aj za premlčaný, teda neoprávnený.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania žalovaného v plnom rozsahu 100
%, a to vrátane náhrady trov odvolacích konaní.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že trvá na všetkých vyjadreniach a
skutočnostiach uvedených žalobcom v konaní v tejto právnej veci pred Okresným súdom Nitra, najmä

na písomných vyjadreniach žalobcu predložených súdu, ako aj na argumentácii žalobcu prednesenej
na pojednávaniach. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, dôvodný a vydaný v
súlade so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súd sa v rozsudku obsiahlo, podrobne
a najmä presvedčivo vyrovnal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie vo veci a
rovnako tak so všetkými relevantnými námietkami a tvrdeniami žalobcu. Odvolanie neobsahuje žiadne

skutočnosti, či právnu argumentáciu, ktoré by boli dôvodom na zmenu, či zrušenie rozsudku, nakoľko
žalovaný len opätovne opakuje argumenty uvedené v priebehu konania na súde prvej inštancie,
s ktorými sa súd v rozsudku vysporiadal. Na zmenu, či zrušenie rozsudku nie je dôvod. Pokiaľ
ide o vyjadrenie žalovaného ohľadne posúdenia predmetného sporu, a teda, že žalobca spočiatku
požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak následne súd predmetnú vec klasifikoval ako

náhradu škody, tieto tvrdenia žalovaného sú absolútne irelevantné, keďže je na posúdení súdu, a nie
strany sporu, resp. jeho zástupcovi, ako klasifikuje nárok žalobcu. Dokazovanie v tejto právnej veci
bolo podľa nášho právneho názoru vykonané dostatočne. Čo sa týka tvrdení žalovaného ohľadne
údajného nevykonaného dokazovania v súvislosti s náhradou škody, nakoľko vykonané dokazovanie
bolo vykonané len v rámci bezdôvodného obohatenia, toto tvrdenie žalovaného je výslovne absurdné.

Náhrada škody a bezdôvodné obohatenie sú po hmotnoprávnej stránke dva odlišné inštitúty, avšak
Civilný sporový poriadok, ktorým sa riadi toto konanie, nepozná iný spôsob dokazovania ako ten, ktorý
v tomto konaní prebehol, a teda vyjadrenie žalovaného, že súd nevykonal v tomto konaní žiadne
dokazovanie ohľadne náhrady škody je absurdné až zarážajúce a najmä ignorujúce základné zásady
civilného sporového konania. Žalobca dostatočne preukázal svoj nárok, a preto mu prvostupňový súd

vyhovel v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že o predmetnom spore už bolo rozhodnuté v
predchádzajúcom konaní, a to v prospech žalobcu, ktoré síce druhostupňový súd vrátil späť, avšak
s tým, že odvolací súd posúdil predmet sporu ako náhradu škody, a nie bezdôvodné obohatenie, a
teda zaviazal prvostupňový súd svojim názorom, čiže nenamietal proces dokazovania, či existenciu
škody, resp. nevytkol prvostupňovému súdu nič viac ako klasifikáciu predmetu sporu. Zároveň vyslovil

názor, že keďže predmetom tohto konania nie je posúdenie vlastníctva predmetného motorového
vozidla, ale nárok na zaplatenie sumy 7.500 eur s príslušenstvom, žalovaným namietaný skutkový stav,
zistený súdom prvej inštancie, je vzhľadom k rozhodnutiu odvolacieho súdu bezpredmetný. S uvedeným
názorom sa v plnom rozsahu stotožňuje, a teda je absolútne irelevantné, či žalobca v tomto čase je
alebo nie je vlastníkom vozidla, jedná sa v tomto konaní o náhradu škody v dôsledku protiprávneho

konania žalovaného, ktoré bolo dostatočne preukázané a odôvodnené v tomto konaní, a to s poukazom
na ods. č. 16 a 17 rozsudku. Zdôraznil, že žalovaným uvádzaná judikatúra je obsahovo absolútne
odlišná s predmetom tohto sporu, vôbec ju nemožno aplikovať na toto konanie a judikatúra krajských
súdov nie je pre súd prvej inštancie záväzná. Poukázal na ustanovenie § 193 CSP a uviedol, že pre
prvoinštančné súdy sú záväzné najmä rozhodnutia ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva

a tiež i najvyššieho súdu. Žalovaný len účelovo prispôsobuje túto judikatúru, resp. určité jej časti tomuto
konaniu, avšak dôležitou podstatou tohto rozhodnutia je, že žalobkyňa v uvedenom rozhodnutí uvádzala
odlišný skutkový stav, čím dochádza k zmene žaloby, k zmene skutkových tvrdení, avšak žalobca v
tejto právnej veci po celý čas tvrdil jednu a tú istú skutočnosť, na ktorej trvá od začiatku konania,
k zmene žaloby teda nedochádza, jedná sa výslovne len o odlišnú klasifikáciu sporu, nie o odlišné

skutkové tvrdenia. Uviedol, že námietka premlčania vznesená žalovaným je bezpredmetná, keďže na
základe vyššie uvedeného k zmene žaloby nedošlo, a teda žaloba bola podaná včas, nakoľko žaloba
bola podaná dňa 12. 05. 2016 a kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 15. 10. 2015. Napadnutý rozsudok
navrhol potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovaným, v neprospech

ktoréhobolorozhodnutievydané(§359CSP)protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.500 eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 15. 10. 2015 uzatvoril ako kupujúci kúpnu zmluvu so žalovaným, ktorý

na účely jej uzatvorenia vystupoval ako splnomocnený zástupca predávajúcej W. B., nar. XX. XX. XXXX.
Predmetom kúpnej zmluvy bolo motorové vozidlo Škoda Octavia EVČ: I Uviedol, že o predaji vozidla
sa dozvedel z inzerátu. Po kontaktovaní telefónneho čísla sa mu ozval žalovaný, s ktorým si dohodol
obhliadku vozidla, ku ktorej došlo 15. 10. 2015 na čerpacej stanici pred Nitrou. Žalovaný ho ubezpečil,
že je oprávnený vykonať všetky úkony potrebné k predaju a prepisu vozidla, išiel spolu s ním na

Dopravný inšpektorát OR PZ Nitra, kde žalovaný odhlásil vozidlo z W. B. na jeho osobou. Po predložení
osvedčenia o evidencii, kde bolo úradne potvrdené zrušenie zápisu W. B. a vyznačená jeho osoba so
žalovaným, uzatvoril kúpnu zmluvu, v hotovosti zaplatil kúpnu cenu 7.500 eur a žalovaný mu odovzdal
vozidlo. Svedkom týchto skutočností bol jeho bratranec V. X.. Uviedol tiež, že neskôr, keď požiadal
na Okresnom úrade Bánovce nad Bebravou, odbor cestnej dopravy o zápis zmeny údajov rozmeru

pneumatík zapísaných v osvedčení, mu bolo oznámené, že vozidlo je v pátraní polície. Dňa 06. 11. 2015
vozidlo spolu s dokladmi na základe výzvy vydal OR PZ Bánovce nad Bebravou. Vyšetrovateľ PZ OR
PZ Nitra dňa 24. 02. 2016 vydal uznesenie, ktorým predmetné motorové vozidlo uložil do úschovy. Dňa
03. 11. 2015 bolo uznesením v tejto veci začaté trestné stíhanie pre prečin podvodu. Zo skutkových a
právnych skutočností uvedených v uznesení vyplýva, že sporná je platnosť prevodu vlastníckeho práva

k vozidlu na osobu W. B., o to viac je potom sporná platnosť prevodu vlastníckeho práva k vozidlu na
jeho osobu. S poukazom na uvedené uviedol, že je toho názoru, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 15.
10. 2015 medzi ním a W. B. ako predávajúcou, zastúpenou žalovaným, ako jej údajným splnomocneným
zástupcom, je neplatným právnym úkonom a žalovaný sa obohatil na jeho ťarchu. Nakoľko mu nie sú
bližšie okolnosti zastúpenia W. B. žalovaným známe, navrhol, aby súd požiadal Dopravný inšpektorát

OR PZ Nitra o poskytnutie informácií z evidencie vozidiel týkajúcich sa vozidla, resp. sporného prepisu
vozidla zo dňa 15. 10. 2015. V žalobe citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení a uviedol, že v spojení so skutkovým stanovom je toho názoru, že mu voči žalovanému
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol po
podaní odporu žalovaným uznesením zrušený. Po podaní odporu podal žalobca dňa 08. 02. 2017

vyjadrenie, v ktorom uviedol, že celý proces dispozície s vozidlom už na úrovni písomnej kúpnej zmluvy
zo dňa 10. 08. 2015, uzatvorenej medzi M. B. ako kupujúcou a M. W. ako predávajúcim, bol vedome
plánovaný s cieľom páchania protiprávnej činnosti v súvislosti s vozidlom, a to škodu majetku tretích
osôb. Z dôvodu absencie skutočnej vážnej vôle M. B. vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 10.
08. 2015 medzi ňou a M. W. ako predávajúcim, ako aj nesporný protizákonný úmysel, to má za následok

nielen neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10. 08. 2015, ale tiež právnych úkonov s touto súvisiacich.
Na M. B. nikdy platne neprešlo vlastnícke právo. Ak žalovaný za danej skutkovej situácie, kedy bol
personálne ekonomicky napojený na osoby bezprostredne stojace za týmto protizákonným konaním,
je schopný tvrdiť, že žalobca je k dnešnému dňu právne relevantným vlastníkom vozidla, resp. že
nepochádza z trestnej činnosti, sú tieto jeho vyjadrenia nekritické a účelové. Vo vzťahu k žalobcovi

sa pritom bezdôvodne obohatil práve žalovaný, ktorému žalobca na účely kúpnej zmluvy zo dňa 15.
10. 2015 v hotovosti vyplatil sumu 7.500 eur, s ktorou žalovaný následne naložil výlučne podľa svojho
vlastného uváženia. Uviedol, že kúpnu cenu vyplatil žalovanému v dobrej viere, že tento ju odovzdá
M. B., k čomu nedošlo. Potom je možné uvažovať aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
7.500 eur titulom náhrady škody. Žalovaný sa na účely predaja prezentoval ako kompetentná osoba,

pričom žalobcu opakovane ubezpečoval, že je oprávnený na všetky úkony súvisiace s vozidlom, ako
aj o tom, že vozidlo je bez akýchkoľvek právnych vád, ktoré bolo nepravdivé, keďže bolo už od 11.
08. 2015 zaťažené záložným právom spoločnosti s Autoleasing SK, s. r. o. V písomnom vyjadrení zo
dňa 03. 07. 2017 uviedol, že na základe skutočností zistených z pripojeného vyšetrovacieho spisu voveci zločinu podvodu vedeného pod ČVS: ORP-1504/3-VXS-NR-2015 považuje za potrebné uviesť
skutočnosti, ktoré podrobne rozpísal a okrem iného v nich uviedol, že kúpnu zmluvu považuje za
absolútne neplatný právny úkon, a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi, z dôvodu, že M. B. nikdy

nedala súhlas k jeho predaju, pričom k predaju došlo bez jej vedomia a súhlasu, uzavretie kúpnej zmluvy
bolo v rozpore s obsahom záložnej zmluvy na vozidlo, a napokon, dôvodom absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy je tiež skutočnosť, že pre jej platné uzatvorenie, vzhľadom na jej povinnú písomnú formu
(dohoda účastníkov), nebola dodržaná písomná forma plnomocenstva, ktorým žalovaný nedisponoval.
Žalovaný bol v tejto veci vypočutý až na pojednávaní dňa 22. 02. 2018, kde okrem iného uviedol,

že k predmetnému motorovému vozidlu splnomocnenie na prepis nemal, nemal ani splnomocnenie
na uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy od p. B.. Následne, po výpovedi žalovaného právny zástupca
žalobcu na pojednávaní dňa 28. 03. 2018 predniesol záverečnú reč, v ktorej už konanie žalovaného
posúdil v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ako konanie niekoho, kto koná
za iného bez plnomocenstva.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bolo porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces z
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a súd sa v ňom nevysporiadal
so všetkými, pre rozhodnutie veci rozhodujúcimi skutočnosťami.

10. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu

tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý
súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej

právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS

3/97 a II. ÚS 251/03).

11. Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Tomu musí
zodpovedať štruktúra i obsah odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia preto nemá

obsahovať preberanie obsahov dôkazných prostriedkov (podaní účastníkov, listín, výpovedí a pod.),
ani obšírnu transpozíciu (prenesenie) textov z odôvodnenia iných súdnych rozhodnutí, či odbornej
právnickej literatúry. Vyváženosť, stručnosť a jednoduchosť je požiadavkou na obsahovú primeranosť
dôvodov rozhodnutia, jeho zrozumiteľnosť a výstižnosť je prejavom originality veci a individualizácie
prístupu k nej súdom; len samotná rozsiahlosť nepredurčuje zachovanie účelu odôvodnenia rozhodnutia

a nezabezpečuje jeho správnosť.

12. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup
súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať sovšetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať

správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť
preskúmateľné.

13. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca

v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel k
záveru, že súd prvej inštancie, vychádzajúc z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie správne
zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu považoval za dôvodnú.
Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje a odkazuje naň. K dôvodom odvolania

žalovaného odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí stručne vyporiadal
so všetkými pre posúdenie veci rozhodujúcimi skutočnosťami, a keďže skoršie rozhodnutie súdu prvej
inštancie už bolo odvolacím súdom zrušené, dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie doplnil, pričom
pre zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd nevidel dôvody.

15. Napriek tomu, že odvolacím dôvodom voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie bolo posúdenie
otázky, či došlo v danej veci k zmene žaloby, k čomu sa vyjadril odvolací súd v zrušujúcom uznesení, čím
bol súd prvej inštancie viazaný, táto otázka naďalej rezonuje aj v odvolaní proti napadnutému rozsudku.
Odvolací súd na svojom závere, vyjadrenom v uznesení zo dňa 27. júna 2019 č. k. 9Co/258/2019-209, v
bodoch 9. až 12. stále zotrváva a na toto svoje odôvodnenie, prečo mal za to, že v danej veci nedošlo k

zmene žaloby, poukazuje. K odvolacím dôvodom žalovaného v tejto časti ešte dopĺňa, že podľa názoru
odvolacieho súdu žalobca skutkové tvrdenia počas konania nemenil, zotrval na tom, čo uviedol v žalobe
s tým, že vzhľadom k tomu, že okolnosti zastúpenia W. B. žalovaným mu neboli známe, navrhol vyžiadať
si z Dopravného inšpektorátu OR PZ Nitra informácie z evidencie vozidiel týkajúcich sa predmetného
vozidla (údaje o predchádzajúcich vlastníkoch/držiteľoch vozidla a o osobách, ktoré ich zastupovali,

o spôsobe nadobudnutia vozidla, o vykonaných evidenčných úkonoch) a o spornom prepise vozidla
zo dňa 15. 10. 2015. Po odpore podanom žalovaným právny zástupca žalobcu už v podaní zo dňa
07. 02. 2017 (č. l. 43-48), teda ešte pred doručením dokladov o vykonaných evidenčných úkonoch,
uviedol, že ohľadom povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.500 eur možno uvažovať aj titulom
náhrady škody. Ostatné skutkové tvrdenia vo veci boli dopĺňané po predložení dokladov z Dopravného

inšpektorátuORPZNitraapovýsluchochvovecivykonanýchsvedkov.To,ako právnyzástupcažalobcu
posudzoval právne jednotlivé úkony v žalobe alebo neskôr v konaní a či toto právne posúdenie menil,
je pre posúdenie veci právne irelevantné, pretože povinnosťou žalobcu v žalobe bolo uviesť skutkové
tvrdenia, navrhnúť na ich preukázanie dôkazy, čo žalobca v konaní aj urobil, avšak jeho povinnosťou
nebolo vec aj právne posúdiť. Žalobca si po celý čas uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 7.500 eur

s príslušenstvom, vyplývajúci mu zo skutkových tvrdení v žalobe, pričom právne posúdenie veci je
už vecou súdu. Zmena právneho posúdenia veci pritom nemusí vždy automaticky znamenať úplne
rozdielne dokazovanie vo veci, ako to tvrdí žalovaný v odvolaní. Bez ohľadu na to, či bol nárok žalobcu
v konečnom dôsledku posúdený titulom náhrady škody alebo titulom pôvodne uvádzaného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, dokazovanie v oboch prípadoch bolo založené na výpovediach

strán sporu, stranami navrhnutých svedkov a listín, ktoré boli v konaní stranami predložené alebo
zabezpečené z OO PZ Nitra. Skutkové tvrdenia žalobca v konaní nemenil, preto ani nešlo o zmenu
žaloby. Vzhľadom k predloženým listinám sa v priebehu konania menilo len právne posúdenie veci
právnym zástupcom žalobcu.

16. Aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR sa najmä v ostatnom období kladie osobitný dôraz
na materiálne chápanie ochrany základných práv a ústavnosti. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej
činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych
predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie boloakceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Podľa Ústavného súdu SR výklad
relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen
zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov,

ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany
domáha. Podstata materiálneho právneho štátu, podľa názoru ústavného súdu, spočíva v uvádzaní
platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti (pozri
rozhodnutie Ústavného súdu SR, PL. ÚS 17/08) a povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť
reálnu možnosť uplatnenia práv tvoriacich predmet ústavnej úpravy tými subjektmi, ktorým boli priznané

(pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR, I. ÚS 10/98). Opierajúc sa o tento princíp, ústavný súd
sa prikláňa k zásade ústavne konformného výkladu podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, zdôrazňujúc,
že z tejto zásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód
výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb
alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne

normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv
aslobôd“(pozrirozhodnutieÚstavnéhosúduSR,II.ÚS148/06,IV.ÚS96/07,IV.ÚS95/08).Odvolacísúd
dospel k záveru, že tým, ako posúdil žalovaným tvrdenú zmenu žaloby, práve vychádzal z materiálneho
poňatia právneho štátu a výkladu, ktorý v danej veci zabezpečí plnohodnotnú realizáciu ústavou
garantovaných práv strán sporu.

17. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, a to nepreukázaniu podmienok náhrady škody, odvolací súd
dodáva, že tak ako uviedol súd prvej inštancie, ustanovenie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka
určuje, že ak niekto koná bez oprávnenia zastupovať druhú osobu, je z tohto konania zastúpený
sám. Ide o prípady, keď plnomocenstvo nebolo udelené vôbec alebo plnomocenstvo bolo neplatné.

Zákon v takomto prípade dobromyseľným tretím osobám dáva právo voľby, či budú požadovať
splnenie záväzku alebo náhradu škody. Právo tretej osoby požadovať splnenie záväzku alebo náhradu
škody od neoprávneného zástupcu vznikne len v prípadoch, ak tieto osoby boli dobromyseľné a o
nedostatku plnomocenstva nevedeli. Ak tieto osoby o nedostatku plnomocenstva vedeli, nároky voči
neoprávnenému zástupcovi titulom § 33 ods. 2 im nevzniknú a v závislosti od konkrétneho skutkového

stavu treba posúdiť vzájomné právne vzťahy medzi týmito osobami a neoprávneným zástupcom.

18. Predpokladmi vzniku náhrady škody v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú
protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pod
protiprávnym úkonom treba chápať faktické správanie, porušujúce právnu povinnosť, teda porušujúce

povinnosť vyplývajúcu z objektívneho práva, a to buď konaním proti zákonu, konaním obchádzajúcim
zákon alebo konaním proti dobrým mravom. Protiprávnosť treba chápať ako porušenie objektívneho
práva, a to či už vyplývajúceho zo zákona alebo zmluvnej povinnosti. Protiprávnosť sa prezentuje
ako (porovnanie) určitého konkrétneho skutku (konania, opomenutia) s požadovaným modelom
(štandardom) ustanoveným predovšetkým právnou normou alebo zmluvou. Rozpor je protiprávny bez

ohľadu na úmysel, či nedbanlivosť škodcu. Ďalším z predpokladov vzniku povinnosti náhrady škody je
výskyt škody, ako ujmy na osobe alebo majetku inej osoby, vyjadriteľnej peniazmi. Dôkazné bremeno o
jej výške znáša poškodený. Poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať, že
je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Atribútom príčinnej súvislosti je priamostˇ pôsobenia prícˇiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny

a následku musí bytˇ preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestacˇí, ak je iba sprostredkovaný
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 292/2006). Ďalším predpokladom vzniku povinnosti
nahradiť škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje (predpokladá). Táto prezumcia
zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbalostné. Škodca musí preukazovať, že škodu nezavinil.
Zavineniepredstavujesubjektívnustránku,psychickýstavškodcukukonaniuajehonásledku,prejavenú

v jednote oboch jej zložiek ? vôle a intelektu.

19. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednostné predpoklady
pre vznik škody zo strany žalovaného boli splnené, odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie
stotožňuje. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného odvolací súd videl v tom, že napriek

tomu, že si bol vedomý toho, že splnomocnenie na prepis motorového vozidla od p. Pšenkovej, ani
splnomocnenie na uzatvorenie kúpnej zmluvy od nej nemá, čo sám uviedol vo svojej výpovedi a čo
potvrdila vo výpovedi aj p. B., žalobcu utvrdzoval v tom, že je oprávnený za ňu konať. Keďže žalobca
chcelmaťokúpedoklad,tedapožadovalpísomnéuzavretiekúpnejzmluvyohľadnemotorovéhovozidla,žalovaný ho utvrdil v tom, že je oprávnený za p. B. konať tak, že išiel spolu so žalobcom na Dopravný
inšpektorát v Nitre, kde zabezpečil, že p. B. bola z evidencie vozidiel odhlásená. Táto skutočnosť
bola dôvodná vyvolať u žalobcu presvedčenie, že pokiaľ žalovaný dokázal predmetné motorové vozidlo

odhlásiť na Dopravnom inšpektoráte OR PZ Nitra, musel takýmto splnomocnením disponovať, aj keď
v skutočnosti tomu tak nebolo. V dôsledku takéhoto konania žalovaného došlo k zmenšeniu majetku
žalobcu, pretože napriek tomu, že po odhlásení motorového vozidla z p. B. a následne uzavretej
kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny je toto motorové vozidlo od 06. 11. 2015 v úschove OO PZ
Zlaté Moravce, teda žalobca predmetným motorovým vozidlom nemôže disponovať, aj keď formálne

je vedený ako jeho držiteľ v evidencii motorových vozidiel. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca sa
správa ako vlastník predmetného motorového vozidla a právo k vozidlu si uplatňuje aj u polície, je
potrebné dodať, že žalobca už v žalobe uvádzal, že kúpnu zmluvu považuje za neplatnú, z čoho potom
nevyplýva záver žalovaného, že žalobca sa správa ako vlastník predmetného motorového vozidla.
Na druhej strane, je pochopiteľné, že pokiaľ žalobca zaplatil kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré
napriek tomu niekoľko rokov nemá k dispozícii, sa ako osoba poškodená konaním iných osôb,

ktorých konanie mu v čase zaistenia vozidla políciou a podávania žaloby ani nemuselo byť úplne
zrejmé, zvolil na ochranu svojich práv jednak domáhanie sa vydania tohto motorového vozidla voči
OO PZ Zlaté Moravce, ako aj občianskoprávnou žalobou o zaplatenie sumy, ktorú za motorové vozidlo
zaplatil, a napriek tomu ho nevlastní a ani ho neužíva. Otázka vlastníctva predmetného motorového
vozidla zostala v konaní sporná, avšak nebola predmetom tohto konania, preto nebolo potrebné ju

riešiť. Pravdivé nie je ani tvrdenie žalovaného v odvolaní v tom, že nebolo zistené, že by vlastníctvo
žalobcu spochybňovala akákoľvek tretia osoba alebo by sa vlastníctva k predmetnému motorovému
vozidlu akokoľvek domáhala, pretože z uznesenia OR PZ Nitra zo dňa 24. 02. 2016 (č. l. 9-10) vyplýva,
že o práve na vec sú pochybnosti, nakoľko si na ňu uplatňujú právo ako spoločnosť Autoleasing
SK, s. r. o. so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 46 806 491, tak aj G. J., teda žalobca. Z

uvedených dôvodov dospel aj odvolací súd k záveru, že takýmto konaním žalovaného (konaním bez
plnej moci) došlo práve v rozsahu zaplatenia kúpnej ceny za motorové vozidlo, teda v sume 7.500 eur
ku škode na majetku žalovaného, ktorý nemá k dispozícii motorové vozidlo napriek zaplateniu kúpnej
ceny motorového vozidla, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a p. B. ani nedošlo, keďže
žalovaný, ktorý vlastníkom predmetného motorového vozidla nebol, konal vo veci uzavretia kúpnej

zmluvy bez plnej moci. Vzhľadom k okolnostiam daného prípadu, keď z pripojeného trestného konania
je zrejmé, že v súvislosti s predmetným vozidlom, ako aj ďalšími motorovými vozidlami prebieha trestné
konanie za prečin podvodu, je úvaha právneho zástupcu žalovaného o prípadnom možnom nadobudnutí
vlastníckeho práva od nevlastníka, v danej veci vylúčená. Zavinenie žalovaného odvolací súd videl v
tom, že napriek vedomosti o tom, že nie splnomocnený za p. B. vo veci konať a predať motorové vozidlo,

so žalobcom uzavrel kúpnu zmluvu, pričom jeho tvrdenie, uvádzané v odvolaní, že na uzavretie kúpnej
zmluvy sa mu splnomocnením od pani B. preukázal pán Z., žalovaný v konaní nepreukázal. Práve v
dôsledku konania žalovaného (konaním za iného bez plnomocentva) došlo k škode na majetku žalobcu,
teda medzi týmto konaním žalovaného a škodou žalobcu je príčina súvislosť. Čo sa týka spoluzavinenia
žalobcu, k tomu odvolací súd dodáva, že v danej veci bol žalobca pri uzatváraní zmluvy veľmi opatrný, na

rokovanie ohľadom predmetného motorového vozidla si zobral svedka a po zistení, že motorové vozidlo
je vedené na p. B., sa na túto okolnosť, teda to, či je žalovaný oprávnený za ňu konať, žalovaného
dotazoval, pričom ním bol ubezpečený, že je oprávnený za ňu konať. Ani s takýmto tvrdením žalovaného
sa neuspokojil a požadoval doklad preukazujúci oprávnenie za p. B. konať. Žalovaný naďalej, napriek
tomu,žesibolvedomý,žeplnomocenstvoodp.B.nemá,žalobcuzobralnaDopravnýinšpektorátvNitre,

motorové vozidlo z p. B. odhlásil, čím žalobcu utvrdil v tom, že je oprávnený za ňu konať. Práve z konania
žalovaného vyplýva, že žalobca bol dobromyseľný v tom, že žalovaný je oprávnený za p. B. konať (inak
by kúpnu zmluvu neuzavrel) a o nedostatku plnomocenstva nevedel. O tom, akým spôsobom došlo
v tento deň k odhláseniu motorového vozidla z p. B., žalobca nemal žiadnu vedomosť, avšak kúpnu
zmluvu uzavrel až po predložení technického preukazu s odhlásením p. B.. V takomto konaní žalobcu,

ktorý konal obozretne a snažil sa vylúčiť všetky jemu známe možnosti vzniku neplatnosti kúpnej zmluvy,
nemožno hovoriť o spoluzodpovednosti za škodu. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožňuje aj
s tým, ako posúdil súd prvej inštancie spoluzavinenie žalobcu. Dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie postačovalo pre záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok zodpovednosti žalovaného za
škodu, preto je namietanie nepreukázania nároku žalobcu nedôvodné. Čo sa týka námietky premlčania,

vznesenej žalovaným, súd prvej inštancie k tomu uviedol, že na námietku premlčania neprihliadol,
nakoľko ju nepovažoval za dôvodne uplatnenú, keď nárok žalobcu bol uplatnený v zákonnej lehote.
Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 15. 10. 2015 a žaloba bola podaná dňa 12. 05. 2016. Aj s posúdením
otázky premlčania súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pričom aj v prípade, ak by o zmenežaloby (ako tvrdí žalovaný) malo byť rozhodnuté, žalobca prvýkrát uplatnil nárok na náhradu škody už v
podaní zo dňa 07. 02. 2017, teda aj v takom prípade by nárok žalobcu nebol premlčaný. Podľa názoru
odvolacieho súdu však právne posúdenie nároku žalobcu nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Z

uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1, 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).