Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217205240
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217205240.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Medi Cool s.r.o., Poľovnícka 6, Košice,
IČO: 36 603 317, zastúpený: JUDr. Eva Hencovská, advokát, Bajzova 2, Košice, proti žalovanému: MED
TRUST Slovakia s. r. o., Popradská 80, Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice 821 06, IČO: 46
633 448, zastúpený: Advokátska kancelária POTOMA & Co., s. r. o., Panenská 5, Bratislava - mestská

časť Staré Mesto 811 03, IČO: 36 861 898, o zaplatenie 47.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb/25/2017 - 95 zo dňa 3.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie o zaplatenie 47.400,- eur
s príslušenstvom zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti
žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa proti žalovanému domáhal

zaplatenia 47.400,- eur s príslušenstvom. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
8.10.2019 žalobca oznámil, že berie žalobu v celom rozsahu späť. Vo vzťahu k nároku na náhradu
trov konania žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 257 C.s.p. a nepriznal
stranám sporu náhradu trov konania. Poukázal, že vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú a majetkovú
situáciu požiadal v konaní o oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže súd prvej inštancie žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, po zvážení všetkých procesných možností a následkov,

bol nútený pristúpiť k späťvzatiu podanej žaloby.

3. Žalovaný považoval návrh žalobcu na rozhodnutie o trovách konania podľa §
257 C.s.p. za nedôvodný a neopodstatnený, preto žiadal priznať náhradu trov konania podľa
§ 256 ods. 1 C.s.p. Zároveň argumentoval nedôvodnosťou samotnej žaloby mimo iného aj pre absenciu

pasívnej legitimácie žalovaného.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 144 až 145 C.s.p., ktoré upravujú
zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby a konanie zastavil.5. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a to s poukazom, že z odôvodnenia
späťvzatia nevyplynulo, že po začatí konania sa žalovaný správal tak, ako to žiadal žalobca v žalobe.

Žalobca na odôvodnenie svojho dispozitívneho úkonu uviedol len to, že zvážil všetky procesné možnosti
a následky, preto platí, že zastavenie konania zavinil.

6. Žalobca v späťvzatí navrhol, aby pri rozhodovaní o trovách konania bol aplikovaný § 257 C.s.p. Súd

prvej inštancie však dôvody na aplikáciu tohto celkom výnimočného ustanovenia o trovách konania
nevidel, keďže v priebehu konania žiadna okolnosť, ktorá by bola hodná osobitného zreteľa, najavo
nevyšla. Súd prvej inštancie poukázal, že konanie medzi dvomi právnickými osobami a to obchodnými
spoločnosťami, o zaplatenie odplaty za registráciu zdravotníckych pomôcok, sa ničím nevymyká
štandardnému civilnému konaniu. Vzhľadom na právnu povahu strán sporu súd prvej inštancie nemal
dôvod vnášať do rozhodovania o trovách konania ani sociálny aspekt, na ktorý žalobca upriamil

pozornosť, keď poukázal na nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že majetkové pomery izolovane nezakladajú dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. a
žiadne iné okolnosti v prospech jeho aplikácie zistené neboli. Preto žalobcu na preukázanie tvrdení
ohľadom takej nepriazne nevyzýval.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to voči výroku
o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadnej
zo strán neprizná náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) C.s.p. Uviedol, že pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je

dôvodné prihliadať na majetkové pomery strany, ako aj na skutočnosti, pre ktoré v danom prípade
žalobca podal žalobu, prípadne skutočnosti, pre ktoré došlo k jej späťvzatiu. Poukázal, že žalobcovi
bola uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 8.11.2017 uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podanie žaloby vo výške 2.844,- eur. Vzhľadom na nepriaznivú majetkovú situáciu, požiadal žalobca o
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením dňa 24.8.2017

tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Žalobca voči predmetnému uzneseniu
podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Pretože majetková situácia žalobcu mu ani s odstupom času
neumožňovala zaplatiť súdny poplatok, žalobca zvážil ďalšie procesné možnosti, ako aj prípadné trovy
konania a napokon vzal žalobu späť aj napriek tomu, že bola podaná dôvodne. Žalobca v danom prípade
postupoval tak, aby bola dodržaná zásada efektívnosti a hospodárnosti konania. Jeho rozhodnutie vziať

žalobu späť bolo založené na skutočnosti, že nepriaznivá majetková situácia žalobcu mu neumožňovala
zaplatiť súdny poplatok, ani prípadné ďalšie trovy konania. V danom prípade sú tak dané dôvody
hodné osobitného zreteľa spočívajúce ako v nepriaznivej majetkovej situácií žalobcu, ako aj v dôvodoch
podanej žaloby. Žalobca zastáva názor, že nemal inú možnosť než vziať žalobu späť, a to aj napriek
tomu, že z jeho strany nešlo o zjavné bezúspešné uplatnenie práva. Pretože nepriaznivá majetková

situácia žalobcu pretrváva, žalobca má za to, že je daný dôvod, aby súd skúmal, či táto nepriaznivá
majetková situácia zakladá dôvod hodný osobitného zreteľa pre tento prípad. Nakoľko sa súd prvej
inštancie uvedeným vôbec nezaoberal a dôkladne neskúmal či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, zakladá tento nedostatok vadu jeho rozhodnutia. Žalobca s odvolaním predložil svoje účtovné
závierky za rok 2017 až 2018.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie
o trovách konania potvrdiť. Zdôraznil, že k zastaveniu konania došlo výlučne na podklade zavineného
konania žalobcu. Odvolanie žalobcu je postavené na zavádzajúcom tvrdení, že nemal inú možnosť

než vziať žalobu späť, a to aj napriek tomu, že z jeho strany nešlo o zjavné bezúspešné uplatnenie
práva. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom zaoberal a vysporiadal s tvrdeniami žalobcu o
jeho nepriaznivej majetkovej situácii, ako aj s poukazovaním žalobcu na údajnú existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých by nemala byť priznaná náhrada trov konania.
Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a

musí mať vždy výnimočný charakter, pričom sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a
to (i) dôvodov hodných osobitného zreteľa a (ii) výnimočných okolností. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal (dokonca ani dostatočne dôkladne nekonkretizoval) ani jednu z vyššie uvedených
podmienok zdôvodňujúcich aplikáciu § 257 C.s.p. Uplatnený nárok žalobcu bol od počiatku absolútnenedôvodný a neopodstatnený. Zároveň poukázal na aplikáciu článku 5 C.s.p., podľa ktorého zjavné
zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385

C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd nepovažuje odvolanie žalobcu za dôvodné, lebo súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa

svojej úvahy. Na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Právna úprava náhrady trov zastaveného konania v citovanom ustanovení vyjadruje zásadu
zodpovednosti strany sporu za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia

možno posudzovať výlučne z procesného hľadiska, teda súd nemôže skúmať, či strana sporu svoje
tvrdenie v spore preukázala alebo dôkazné bremeno neuniesla, pretože by posudzoval úspešnosť strán
sporu v zastavenom konaní. Pre rozhodnutie o trovách zastaveného konania zásadne platí, že ak
žalobca vzal svoju žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť jeho
trovy, ak netvrdil a nepreukázal, že žalobu vzal späť z dôvodu správania sa žalovaného, napríklad preto,

že uhradil žalobcom uplatnený nárok.

13. V posudzovanej veci vzal žalobca žalobu späť. Keďže z dôvodov jeho späťvzatia nevyplýva, že
žalobu vzal späť pre správanie žalovaného (§ 256 ods. 1 C.s.p.), žalobca svojim späťvzatím žaloby

zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť protistrane trovy, ktoré jej v konaní vznikli.

14. Záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného práva mohol urobiť súd prvej inštancie len v konaní o
veci samej. Žalobca však vzal svoju žalobu späť, preto akékoľvek tvrdenie žalobcu o dôvodnosti jeho

nároku je pre rozhodnutie o náhrade trov konania bez právneho významu, lebo zavinenie na zastavení
konania môže súd posudzovať len z procesného hľadiska.

15. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

16. Použitie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu,

avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Ustanovenie § 257 C.s.p. je zamerané na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ktoré by nastali,
ak by sa uplatnila v plnom rozsahu zásada úspešnosti strany v konaní. Dôvody hodné osobitného
zreteľa môžu spočívať v okolnostiach danej veci a tiež v okolnostiach na strane strán sporu. Z ustálenej
judikatúry súdov vyplýva, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na

osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany
k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní.17. V predmetnej veci žalobca za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil okolnosti veci a tiež
okolnosti na jeho strane, odvolací súd však zastáva názor, že ním tvrdené skutočnosti nie sú dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanému priznať náhradu trov zastaveného

konania. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.

18. Pokiaľ žalobca ako dôvod späťvzatia žaloby uvádzal nepriaznivé majetkové pomery a nepriznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, odvolací súd udáva, že žalobca musel počítať už pred podaním
žaloby s nákladmi potrebnými na vedenie súdneho sporu, teda aj s nákladmi medzi ktoré patrí aj súdny
poplatok za podanie žaloby. Len konštatovaný stav nepriaznivej finančnej situácie žalobcu nie je takou
významnou okolnosťou, pre ktorú by súd nemal úspešnému žalovanému priznať náhradu trov konania.

19. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

21.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).