Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418202134
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418202134.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: G.. A. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, R., právne zastúpený Mgr. Peter Hargaš, advokát, so sídlom Košická
56, Bratislava, proti žalovanej: K. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - N., korešpondenčná
adresa: Arrow Electronics Slovakia, s.r.o., Rožňavská 24, Bratislava, právne zastúpená JUDr. Lucia

Danišovičová, advokátka, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, o návrhu na zrušenie BSM za trvania
manželstva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.júla 2019
č. k. 7C/19/2018-117, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e.
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciesúdkonaniezastavila priznalžalobcovivráteniesúdneho
poplatku za návrh v sume 75,80€, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho
systému evidencie, zúčtovania a vrátenia súdnych a správnych poplatkov Slovenská pošta, a.s., do
30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia. Zároveň rozhodol, že priznal žalovanej
nárok náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

1.1. Rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1
C.s.p., keď podaním doručeným súdu dňa 13.06.2019 žalobca vzal žalobu na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva v celom rozsahu späť s odôvodnením, že v konaní
vedenom pod sp.zn. 13P/170/2017 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV súd rozhodol o rozvode

manželstva a k zrušeniu BSM dochádza zo zákona a preto žalobca nevidí dôvod pokračovať v tomto
súdnom konaní a navrhol, aby súd konanie zastavil. Žalobca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
V prípade, že si žalovaná bude žiadať nárok na náhradu trov konania žiadal, aby súd rozhodol, že
žiadnemu zo strán sporu nárok nepriznáva, pretože zrušenie BSM bolo dosiahnuté na základe návrhu
na rozvod manželstva podaného žalovanou.

1.2. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle § 11 ods. 3, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a keďže žalobca uhradil súdny poplatok v sume 82,50,-
€ súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi za žalobu vo výške 75,80,- €.
1.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 262 ods. C.s.p. Žalovanej
vznikli trovy na základe výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe a uplatnila si nárok na náhradu trov
konania za 3 právne úkony a preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca

procesne zavinil zastavenie konania (keď procesným úkonom vzal žalobu späť).2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o
trovách konania, keď mal zato, že nebol dôvod na priznanie náhrady trov súdneho konania, pretože sú tu
dôvody osobitného zreteľa, ktoré sú podľa § 257 C.s.p. dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania.

Súd vôbec nezobral do úvahy, že samotná žalovaná podala návrh na rozvod manželstva v konaní pod
sp.zn.: 13P/170/2017 vedenom na tunajšom súde a napriek tomu nelogicky sa v tomto konaní bránila
zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, pričom už od roku 2017
neprispieva na spoločnú domácnosť a navyše žiada od otca platiť výživné. Žalovaná neuviedla žiadny
logický dôvod, ktorý by odôvodňoval potrebu zachovania BSM do času rozvodu. Samotná žalovaná

vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2018 uviedla, že „Návrh žalobcu navrhuje žalovaná zamietnuť a to
z dôvodu, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky stanovené právnym predpisom na zrušenie
BSM", t.j. žalovaná uviedla, že BSM nechce zrušiť, len preto, že to podľa nej zákon nedovoľuje, a tiež
napriek tomu, že v tom istom vyjadrení uviedla: „Žalovaná nemá extrémny záujem na udržanie BSM".
Čiže žalovaná napriek tomu, že tiež chcela dosiahnuť zrušenie BSM, tak žiadala návrh zamietnuť a
robila vyjadrenia, ktoré sú v priamom rozpore s jej postojom a ďalším jej konaním (podanie návrhu na

rozvod, odchod zo spoločnej domácnosti, nekomunikovanie so žalobcom ohľadom financií). Je zrejmé,
že žalovaná vo veci nemusela urobiť žiadne vyjadrenia, pretože nemala záujem na udržaní BSM a teda
akékoľvek jej vyjadrenia boh nehospodárne, pretože jediným výsledkom, ak by vo veci neuviedla žiadne
vyjadrenie, by bolo zrušenie BSM, na udržaní ktorého nemala záujem a žalovaná mala záujem výlučne
robiť naschvál, čoho dôkazom je aj protichodná argumentácia v jej vyjadreniach. Konanie žalovanej je

možné priamo subsumovať pod čl. 5 C.s.p., pretože jej vyjadrenia v konaní a uplatnenie trov súdneho
konania sú zjavným zneužitím práva a súd bol povinný jej vyjadrenia pri rozhodovaní o trovách konania
preskúmať, posúdiť a nepriznať náhradu trov súdneho konania, keďže neboli účelné alebo tu boli dôvody
osobitného zreteľa.
2.1. Ďalej uviedol, že v žalobe nežiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia, žiadal priznať iba

polovicu súdneho poplatku a to práve s ohľadom na to, že samotná žalovaná žiadala rozvod a teda
zrušiť aj BSM a predpokladal, že žalovaná bude konať rozumne a so zrušením BSM bude súhlasiť,
keďže to bolo aj v jej záujme. Vzhľadom na to, že vyjadrenia žalovanej a samotné právne zastúpenie
žalovanej bolo absolútne neúčelné v tomto konaní, keďže žalovanej bolo úplne jedno ako dopadne toto
súdne konanie, je vyššie uvedené dôvodom hodným osobitného zreteľa na to, aby náhrada trov konania

nebola žalovanej priznaná. Na základe uvedeného žiadal aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov
konania a rozhodol tak, že náhrada trov súdneho konania sa nepriznáva žiadnej strane a to z dôvodu,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, t.j. že vyjadrenia žalovanej vzhľadom na jej postoj k návrhu
žalobcu boli absolútne neúčelné a nehospodárne.
2.2. V prípade, že odvolací súd neprihliadne na dôvody osobitného zreteľa, tak žalobca poukázal na

ustanovenie § 251 C.s.p. a mal zato, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej bolo úplne jedno ako
dopadnesúdnekonanieozrušenieBSM,takvšetkytrovyňouuplatnenésúneúčelné,keďžesúvrozpore
s cieľom, ktorý v konaní sledovala. Zasielanie vyjadrení bez akéhokoľvek účelu (odôvodnenia, prečo je
potrebné zachovať BSM z praktických dôvodov) je nadbytočné a teda nie je účelné, a preto jej nemôže
vzniknúť nárok na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná ktorá navrhla aby odvolací súd aby napadnuté uznesenie
ako správne potvrdil, zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie netvrdil a ani vo svojom odvolaní netvrdí žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne mohol náhradu trov konania žalovanej ako úspešnej strane
nepriznať a to tak ako tieto dôvody chápe normatívny text zákona. Práve dôvody hodné osobitného

zreteľa a výnimočnosť nepriznania trov konania sú hmotnoprávnymi predpokladmi pre použitie ust. §
257 C.s.p. na ktorý sa žalobca odvoláva. Za dôvody hodné osobitného zreteľa za žiadnych okolností
nemožno považovať to, že sa žalovaná žalobe žalobcu bránila v zmysle práv jej priznaných - žalovaná
v konaní prezentovala svoje právne názory. Vyjadrenia žalobcu k tomu, že žalovaná sa v skutočnosti
vôbec nemusela k jeho žalobe vyjadrovať a napriek výzve súdu mohla v konaní zostať pasívna, a

že svojím vyjadrením k žalobe, ktoré učinila ako procesná strana mala zjavne zneužívať svoje právo,
považujeme za scestné, za absurdné a za prejav základného nepochopenia účelu zákona zo strany
žalobcu - nakoniec takýmto spôsobom viedol žalobca voči žalovanej aj ďalšie konania.
3. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku nepodal.
4.Odvolacísúdpreskúmalaprejednalvecvrozsahupodanéhoodvolania(výrokonáhradetrovkonania)

v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.5.1. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
5.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
5.3. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.05.2018

domáhal zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva s poukazom na
ustanovenie §148 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že ďalšie trvanie by odporovalo dobrým
mravom. Podaním doručeným súdu dňa 13.06.2019 žalobca vzal žalobu na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva v celom rozsahu späť s odôvodnením, že v konaní
vedenom pod sp.zn. 13P/170/2017 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV dňa 4.6.2019 súd
rozhodol o rozvode manželstva a k zrušeniu BSM dochádza zo zákona a preto žalobca nevidí dôvod

pokračovať v tomto súdnom konaní.
7.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštanciesprávnedospelkzáveru,ževposudzovanejvecižalobca
procesne zavinil zastavenie konania v dôsledku čoho je povinný v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. nahradiť
trovy konania žalovanej. Zodpovednosť za zastavenie konania je výlučne procesného charakteru a v
zásade ju nesie subjekt, ktorý svojim správaním zastavenie konania vyvolal. V prípade späťvzatia žaloby

je týmto subjektom primárne žalobca, ktorý vzal žalobu späť, čím bezprostredne zapríčinil zastavenie
konania.Žalovanémuvznikápovinnosťnahradiťtrovykonaniavtedy,akpopodanížalobykonalvzmysle
žalobného petitu, čím splnil to, čoho sa žalobca v konaní domáhal a v dôsledku jeho správania sa
stala pôvodne dôvodne podaná žaloba pre žalobcu bezpredmetnou, nakoľko došlo k uspokojeniu jeho
nároku. V takomto prípade sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania prezumuje, že žaloba

bola podaná dôvodne a späťvzatie žaloby bolo spôsobené správaním žalovaného, ktorému sa pričíta
procesné zavinenie zastavenia konania.
8. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok konania je ustanovenie § 257 C.s.p., ktoré umožňuje
súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by
inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný

prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu, ktoré musia mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným
a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k
postoju strán pred začatím a v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií

postupu v zmysle § 257 C.s.p.. Zmyslom tohto stanovenia je odstrániť nadmernú tvrdosť zákona, ak
by rozhodnutie o trovách konania v obvyklom režime § 255 alebo § 256 ods. 1 C.s.p. bolo výnimočne
neprimerané či nespravodlivé.
9. Odvolací súd v posudzovanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočnú aplikáciu § 257 C.s.p. nevzhliadol. Žalobca ako už bolo uvedené vyššie podal žalobu na

zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva s poukazom na ustanovenie
§148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď ako uviedol priamo v žalobe mal vedomosť o tom, že na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 13P/170/2017 prebieha konanie o rozvod manželstva a o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Musel
si byť teda vedomý že po rozhodnutí súdu v konaní sp. zn. 13P/170/2017 bude jeho žaloba o zrušenie

BSM za trvania manželstva bezdôvodná. Ak sa napriek tomu rozhodol žalobu podať, tak táto skutočnosť
pri rozhodovaní o trovách konania pri späťvzatí žaloby nemôže byť na ťarchu žalovanej.
10. Žalobca v odvolaní poukazoval nato, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, je skutočnosť, že
samotné právne zastúpenie žalovanej bolo absolútne neúčelné v tomto konaní, keďže žalovanej bolo
úplne jedno ako dopadne toto konanie a jej správanie je možné priamo subsumovať pod čl. 5 C.s.p.,

pretože jej vyjadrenia v konaní a uplatnenie trov súdneho konania sú zjavným zneužitím práva.
10.1 Námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú právne irelevantné, keď vyššie uvedené konanie
žalovanej nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Ústava garantuje každému právo
na právnu pomoc. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné
vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak

jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných strán sporu ju
diskriminovať. Stranu sporu nie je možné sankcionovať tým, že jej nebude priznaná náhrada nákladov
zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám (porovnaj rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4MCdo/16/2014). Odvolací súd zastáva názor, že žalovaná mala právo na právnezastupovanie a aby sa v konaní dostupnými prostriedkami pokiaľ so žalobou nesúhlasí bránila. Uvedené
konanie žalovanej ale nie je možné samé o sebe bez ďalšieho považovať za dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., ktoré by umožňovali úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznať,

lebo potom by ustanovenia ohľadne rozhodovania o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. vzhľadom
na zavinenie zastavenia konania nemali zmysel.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súd prvej inštancie v napadnutom
výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §

396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná mala v odvolacom
konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).