Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116220242
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116220242.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,

so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o. so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368
proti žalovanému K. D.ar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. - K. D., S. XX, štátny občan SR, o zaplatenie
X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie
od 19.12.2013 do 8.11.2016 v sume 1.934,99 Eur, zmluvných úrokov vo výške 12,9% ročne zo sumy
4.857,92 Eur od 9.11.2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny X.XXX,XX Eur, úroky vyčíslené ku dňu X.XX.XXXX v sume
X.XXX,XX C., zmluvné úroky vo výške XX,XX % ročne zo sumy X.XXX,XX C. od X.XX.XXXX do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy istiny X.XXX,XX C. od X.XX.XXXX do

zaplatenia, a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa XX.X.XXXX so
žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý
úver vo výške podľa zmluvy. E. súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky žalobcu pre úver, všeobecné
obchodné podmienky. B. sa zaviazal splatiť úver spolu s dohodnutými úrokmi vo výške XX,XX%
ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine aktuálny stav úveru. V rozpore so
zmluvnými dojednaniami žalovaný svoj záväzok uhrádzať splátky úveru neplnil riadne a včas. Vzhľadom
na omeškanie žalovaného s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru, žalobca vyhlásil úver za

predčasne splatný. Žalovaný vyrovnal dlh titulom úveru len čiastočne, a to 6 platbami x XX,XX C. v
dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, a platbami v sume
XX,XX C. dňa XX.X.XXXX, v sume XX,XX eur dňa XX.X.XXXX, v sume XX,XX C. dňa XX.X.XXXX, ktoré
platby boli započítané na úroky.

2. Žalobca v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
zmluvný úrok z úveru až do zaplatenia istiny úveru. Poukázal na bod X.X. obchodných podmienok, podľa

ktorého v prípade ak nastane predčasná splatnosť úveru, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu
úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného
záväzku klienta voči banke. S obchodnými podmienkami sa žalovaný oboznámil a vyslovil s nimi
žalovaný súhlas, čo potvrdil svojím podpisom. Poukázal aj na ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že zmluvný úrok mu patrí až do splatenia úveru. Žalovaný sa
zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 79,95 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci,
pričom dátum prvej splátky bol 15.10.2011. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný ku dňu 18.12.2013,

pričom predtým bol žalovaný upozornený na možnosť predčasného splatenia úveru. Žalovaný sa dostal
do omeškania s úhradou mesačnej splátky po prvý krát dňa 15.10.2011 neuhradením mesačnej splátky
riadne a včas, keďže ju zaplatil až dňa 18.10.2011. Ďalej v podaní zo dňa 7.3.2017 uviedol, že žalovaný
uhradil celkovo sumu 2.031,81 Eur, ktorá bola započítaná v sume 226,21 Eur na poplatky, v sume
1.047,65 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania, a v sume 142,08 Eur na istinu. Do vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru predstavoval neuhradený úrok sumu 1.411,36 Eur, a neuhradený úrok z
omeškania sumu 6,83 Eur, teda spolu 1.418,19 Eur, od ktorej boli odrátané úhrady žalovaného vo
výške 1.001,80 Eur. Od vyhlásenia predčasnej splatnosti do dňa X.XX.XXXX suma zmluvných úrokov
predstavuje X.XXX,XX Eur a suma úrokov z omeškania XXX,XX C., teda spolu X.XXX,XX Eur, od ktorej
boli odrátané úhrady žalovaného vo výške XXX,XX Eur. Úroky a úroky z omeškania tak predstavujú
celkovú sumu X.XXX,XX Eur. Vysvetlil spôsob výpočtu úrokov. Napokon žalobca poukázal na právny

názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-XX/XX vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorého relevantné časti odôvodnenia odcitoval. Podaním
zo dňa X.X.XXXX vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslených za obdobie od XX.XX.XXXX do X.XX.XXXX v sume X.XXX,XX Eur, zmluvných úrokov vo
výške 12,9% ročne zo sumy X.XXX,XX C. od X.XX.XXXX do zaplatenia a trval na zaplatení sumu istiny

X.XXX,XX C., úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených na XXX,XX Eur ku dňu zosplatnenia úveru,
úrokov z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy istiny X.XXX,XX C. od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, napriek tomu, že mu bola doručená aj s výzvou na
vyjadrenie.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti
BENCONT COLLECTION, a.s., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto
súd uznesením č.k. XXCsp XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX pripustil, aby do konania namiesto
doterajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť I. T., a.s.

5. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca, ktorý bol riadne
a včas predvolaný. Žalobca neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) rozhodol vo veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby, zmluvy o úvere zo
dňa XX.X.XXXX, obchodných podmienok Z. banky, a.s. pre úver lepšia pôžička (ďalej len „OP“) ,
všeobecných obchodných podmienok Z. banky, a.s. (ďalej len „K.“), výzvy na úhradu dlžnej sumy zo
dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, aktuálneho stavu úveru, sadzobníka poplatkov, zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa X.X.XXXX, prílohy tejto zmluvy, písomných podaní žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX,
XX.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, spôsobu výpočtu úrokov, predpisu splátok,
upozornenia zo dňa X.XX.XXXX, upomienky zo dňa X.X.XXXX, prehľadu miezd pracovného pomeru,
zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa XX.X.XXXX uzavrela Poštová banka, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver vo výške X.XXX,- Eur za účelom úhrady iných úverov. V zmluve o úvere sú uvedené
ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzok dlžníka zaplatiť úver v 120 mesačných splátkach po 79,95
Eur zahŕňajúce poplatok za poistenie (+ 1,66 eur poplatok za správu a vedenie úverového účtu), pri

ročnej úrokovej sadzbe 12,90% s tým, že dátum prvej splátky bol 15.10.2011, každá ďalšia splátka
mala byť zaplatená k 15.temu dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti je dňa 15.9.2021. RPMN
bola uvedená vo výške 14,92%, priemerná hodnota RPMN vo výške 17,88 % a celková výška
nákladov bola uvedená vo výške 4.116,65 Eur. Malým písmom je uvedené, že celkovú čiastku úveru
predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V zmluve je žalovaný

označený menom, priezviskom, adresou jeho trvalého pobytu, rodným číslom. Podľa bodu 3.6. zmluvy o
úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, príslušnými
ustanoveniamiObchodnéhozákonníka,zákonač.129/2010Z.z..Podľabodu9.2 OPakdlžníkneuhradil
riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky pohľadávky banky, je banka oprávnená požadovaťpredčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva
stane predčasne splatným, v takomto prípade je banka oprávnená úročiť nesplatenú pohľadávku banky
až do jej úplného splatenia zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania, ktorého výška

je stanovená v oznámení.

8. Z. banka a.s vyzvala žalovaného na úhradu omeškanej splátky úveru v sume XX,XX Eur výzvou
zo dňa X.X.XXXX, a upozornením zo dňa X.XX.XXXX žalovaného vyzvala na úhradu omeškaných
splátok úveru v sume XXX C. s poplatkami v sume XX,XX C. a poistného v sume XX,XX Eur, pričom vo

výzve ho upozornila, že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok v lehote XX dní, môže žalobca využiť
oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, adresovanou žalovanému
banka z dôvodu, že žalovaný bol aj napriek opakovaným výzvam veriteľa v omeškaní so splácaním
úveru, vyhlásila ku dňu XX.XX.XXXX predčasnú splatnosť úveru a vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej
čiastky vo výške X.XXX,XX Eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa predloženej fotokópie
doručenky žalovaný prevzal vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru dňa XX.XX.XXXX.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že úver, ktorý si od Poštovej banky, a.s. vzal bol použitý na
refinancovanie skorších úverov tak ako to je uvedené v úverovej zmluve s tým, že tieto skoršie úvery boli
použité na úhradu nákladov do domácnosti, na prerábku bytu, v ktorom žalovaný býval vtedy ešte so
svojou manželkou. Z úveru žalovaný uhradil sumu, ktorú uvádzal žalobca vo svojom vyjadrení. Žalovaný

nie som schopný úver uhradiť ani v mesačných splátkach, pretože zarobí v čistom XXX Eur mesačne.
Pracuje na čiastočný úväzok pre spoločnosť Vital O. s.r.o. so sídlom v B. nad K.. Je nemajetný, býva
u svojej matky. Má existenčné problémy, musí platiť výživné na svojho syna vo výške XX Eur mesačne.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /
ďalejlen„zákonč.129/2010Z.z.“/Spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania,

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom,,

Podľa§9ods.2písm.j/,k/ Zákonač.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvyoúvere/ďalejlen„Občianskyzákonník“/Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojejdomácnosti,predávajúcim1.podnikateľ,ktorýspotrebiteľoviponúkaalebopredávavýrobky,alebo

poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej
drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá
predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa XX.X.XXXX bola medzi Poštovou bankou,
a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dlžník obsah zmluvy, obchodných podmienok, a všeobecných obchodných podmienok pred
jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
banka vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok používala vo viacerých prípadoch
pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol veriteľ finančné prostriedky v rámci jeho

podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v
zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
keďže dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a banka úver poskytla ako podnikateľ,
keďže predmetom jej podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj

zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože banka poskytla spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania a dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, pričom aplikáciu režimu tohto zákona si zmluvné strany potvrdili v zmluve
o úvere. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň
nespochybňoval ani žalobca.

12. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti
žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou
spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa X.X.XXXX, čo mal súd za preukázané zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa X.X.XXXX, ako

aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Zároveň mal súd preukázané, že banka pred postúpením
pohľadávky na žalobcu splnila aj osobitné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky stanovené v
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože z predložených listín bolo preukázané,
že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok banka písomne vyzvala žalovaného na splnenieomeškaných splátok úveru a to výzvou zo dňa X.X.XXXX, ako aj výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú
prevzal žalovaný dňa XX.XX.XXXX, a ktorou bola celá pohľadávka z úveru zosplatnená a zároveň v
čase uzavretia zmluvy bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

splátok úveru voči banke, čo bolo preukázané z aktuálneho stavu úveru.

13. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej
forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva
o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm.

j/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Údaj v zmysle zákona v slovnom spojení „celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť“ v zmluve uvedený vôbec nie je. V zmluve o úvere je uvedená iba celková výška
nákladov v sume 368,71 Eur a drobnejším písmom pod základnými náležitosťami zmluvy je uvedené, že
celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Tento
údaj je však podľa názoru súdu nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a

teda tento údaj musí byť vymedzený zákonom stanoveným slovným spojením, tak aby ho bol spotrebiteľ
schopný rozpoznať a musí byť vyčíslený na konkrétnu sumu a nie je možné používať iba odkaz na
súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zo slovného spojenia celková čiastka
úveru podľa názoru súdu nemôže byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že sa jedná o celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ na základe zmluvy o úvere banke zaplatiť. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť je významný údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe neho môže spotrebiteľ poznať rozsah
svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

14. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm.

k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, čo je
nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na
úrok, koľko na poplatok. Literu zákona v tomto smere nenapĺňa ani možnosť klienta kedykoľvek počas
trvania zmluvy vyžiadať od banky výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Zákon totiž
jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Preto neobstojí,

ak tieto náležitosti môžu byť poskytnuté až dodatočne na základe žiadosti spotrebiteľa. Jednoznačné
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve
majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.
Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. v rozsudkoch
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016,

rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudok Krajského súdu
v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Na takomto výklade

citovaného zákonného ustanovenia súdy zotrvali, ako je to zrejmé z novšej judikatúry (napr. rozsudky
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 245/2017 zo dňa 7.11.2017, sp. zn. 27Co 136/2017 zo dňa
30.10.2017, sp. zn. 4Co 70/2017 zo dňa 5.10.2017). Pokiaľ tieto náležitosti budú uvedené v zmluve pre
spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o stave splatenia úveru čo do
istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti, ku ktorému by sa spotrebiteľ

rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je povinný zaplatiť úroky len
do predčasného splatenia úveru.

15. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom

trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má

súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. Kým článok 10 ods. 2 písm.
h/ Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm.

k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do
úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch,

kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval
Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01).
Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná
právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe
eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu

smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho
predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového,
logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010
Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení
Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č.

129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010
Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy od vtedy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade
absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za
bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by

bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné,
pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený
v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho
práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a

uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami
práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15.
apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský
súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017, sp. zn. 4Co 120/2017 zo dňa
25.10.2017, sp. zn. 27Co 136/2017 zo dňa 30.10.2017, sp. zn. 4Co 321/2017 zo dňa 15.2.2018 tiež

uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15, po
konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami a aj nepriameho
účinky Smernice, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať úver za bezúročný
a bez poplatkov.

16. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahuúveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov
vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9

zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v
právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text
zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia
dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v
písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý

zodpovedázato,žezmluvamázákonnenáležitostinasledujúprenehoprimeranéaodrádzajúcesankcie
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k
podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná

písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru
dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne
v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017. Pre absenciu uvedených náležitostí sa teda úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi proti žalovanému
nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov /poplatky za upomienky, za výzvy, za poistenie/,
ktoré boli v zmluve dojednané a ani čiastočné úhrady žalovaného nebol žalobca oprávnený započítať
na tieto nároky. Z obsahu listín bolo preukázané, že žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky
vo výške 5.000 Eur, s tým, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu titulom úveru celkovú

sumu 2.031,81 Eur, ktorú započítal súd na úrok z omeškania v sume 6,83 Eur vyčísleného za obdobie
do zosplatnenia úveru, ohľadom ktorého nároku uniesol žalobca bremeno tvrdenia, keďže vo svojom
podaní zo dňa 27.2.2017 v spojení s predloženým spôsobom výpočtu úroku z omeškania vysvetlil, z
akých súm omeškaných splátok, pri akej sadzbe a za aké obdobie bol tento úrok z omeškania vyčíslený,
pričom pri výpočte použil správnu úrokovú sadzbu; a súd zvyšok úhrady započítal na istinu úveru v sume

2.024,98 Eur. Žalovaný má teda nesplnenú zmluvnú povinnosť voči žalobcovi čo do istiny úveru v sume
2.975,02 Eur (5.000 Eur - 2.024,98 Eur).

18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vyhlásenia rozsudku,
bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je za použitia
gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje prechodné
ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť. Zároveň
žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania uplatneného práva, a súd ju musel preskúmať.

Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných
osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po
časovo neprimeranej dobe. Hoci zmluva o úvere je ako absolútny obchod upravená v Obchodnom
zákonníku, vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy , ktorá je

zároveňspotrebiteľskouzmluvou,premlčanieboloposúdenépodľaustanoveníObčianskehozákonníka,
upravujúcich premlčanie práva. Akékoľvek ustanovenia zmluvných podmienok, v zmysle ktorých sa
zmluva o pôžičke a vzťahy na základe nej vzniknuté majú riadiť Obchodným zákonníkom je absolútne
neplatné pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na premlčanie nároku z typicky
občianskoprávneho vzťahu sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného

práva, ktorý má vlastnú úpravu premlčania, a tá je pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
výhodnejšia než ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom zastáva názor, že

vzhľadomnaúčelinštitútupremlčaniadlhšiapremlčaciadobavzmysleObchodnéhozákonníka/4ročná/
zhoršuje postavenie spotrebiteľa v pozícii dlžníka, pretože predlžuje stav právnej neistoty spotrebiteľa,
keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba na uplatnenie nesplatenej pôžičky kratšia, a to 3
ročná. Súd vychádzal aj z ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zákonač. 102/2014 Z.z. účinného od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Predmetná právna norma nemá prechodné ustanovenie, a to

znamená , že je ju treba aplikovať aj na právne vzťahy založené predo dňom jej účinnosti. Uvedené
ustanovenie bolo do zákona zakotvené za účelom zjednotenia súdnej praxe v otázke premlčania
pri spotrebiteľských zmluvách (rozsudok Krajského súdu v Trenčín č.k. 19Co 393/2016-146 zo dňa
30.7.2017).

19. Na premlčanie je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu
dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jednotlivé splátky zročné do
zosplatnenia úveru sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo
dňa splatnosti každej zo splátok. Keďže zo zmluvy o úvere nebolo zistiteľné, v akom rozsahu sa mali
v rámci jednotlivých splátok započítavať úhrady na istinu a v akom rozsahu na úroky, súd mal za
to, že spravodlivé bude pokiaľ sa zakaždým celá splátka započíta na istinu úveru, pretože úver sa

považuje pre absenciu vyššie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, a žalobca nemá
nárok na úroky a poplatky. Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa 14.11.2016 a preto vzhľadom
na trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčanie sa môže vzťahovať
na splátky splatné pred 14.11.2013, t.j. na 25 splátok úveru po 79,95 Eur zročných od 15.10.2011 do
15.10.2013, ktoré mali byť uhradené v celkovej sume 1.998,75 Eur. Z aktuálneho stavu úveru mal súd za

preukázané, že titulom úveru uhradil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu v tomto období splátky
úveru v celkovej sume 1.315,94 Eur, ktoré súd započítal na 16 splátok úveru po 79,95 Eur splatných od
15.10.2011 do 15.1.2013 a na časť splátky úveru v sume 36,74 Eur splatnej dňa 15.2.2013, a preto je
premlčaná zvyšná časť splátky splatnej dňa 15.2.2013 v sume 43,21 Eur a ostatných 8 splátok splatných
od15.3.2013do15.10.2013vsume639,60Eur.Ďalšieúhradydlhuvykonalžalovanýažod15.1.2016do

16.9.2016, a celkovo na úver uhradil podľa zhodných tvrdení strán sumu 2.031,81 Eur. Z tvrdení žalobcu,
a z upozornenia zo dňa 2.12.2013, predčasného zosplatnenia úveru zo dňa 18.12.2013 vyplýva , že
pred zosplatnením úveru bol žalovaný ku dňu 29.11.2013 v omeškaní s úhradou splátok v celkovej výške
332 Eur, ktoré pokrývajú minimálne 4 splátky úveru. Hoci v oznámení o predčasnom zosplatnení zo dňa
18.12.2013 nie je výslovne uvedené pre nesplnenie ktorej splátky banka využila právo žiadať zaplatenie

celého úveru jednorázovo, je zrejmé, že tak mohla podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka učiniť len
ohľadom splátky, s ktorou už bol žalovaný v omeškaní minimálne 3 mesiace, a to v tomto prípade je
splátka splatná dňa 15.9.2013. Súd teda uzavrel, že právny predchodca žalobcu toto právo využil, pre
neuhradeniesplátkyzročnejdňa15.9.2013.Vdôsledkuneuhradeniatejtosplátkysplatnejdňa15.9.2013
v lehote 3 mesiacov vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému právo žiadať splatenie

celého úveru, ktoré právo bolo zmluvnými stranami dojednané v bode 9.2 OP v súlade s ustanovením
§ 565 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu pred predčasným zosplatnením úveru
žalovanéhovýzvouzodňa2.12.2013vyzvalnaúhraduomeškanýchsplátokvlehote15dníoddoručenia
výzvy s upozornením, že inak využije právo zosplatniť úver. Žalovaný omeškané splátky neuhradil ani
do uplynutia dodatočnej stanovenej lehoty. Tieto tvrdenia a skutočnosti žalovaný nerozporoval, preto

ich súd považoval za nesporné. Premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostatku
zosplatneného úveru začala podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od splatnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej uplatnil právny predchodca žalobcu toto právo, t.j. od 15.9.2013, premlčacia doba
plynula neprerušene a uplynula dňa 15.9.2016. Žalobu na súd však právny predchodca žalobcu podal
až dňa 14.11.2016, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby. K rovnakému záveru dospel

aj Krajský súd v Trenčíne napr. v rozsudku sp. zn. 5Co/739/2015 zo dňa 13.4.2016, v ktorom uzavrel,
že premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka sa
začínaskôr,akodôjdekzosplatneniudlhu,keďžezačínaplynúťužododňazročnostinesplnenejsplátky,
pre ktorú bol dlh zosplatnený. Uplatnený nárok na istinu a príslušenstvo pohľadávky je teda premlčaný
v celom rozsahu. Premlčané právo nemožno podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd výrokom I. podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o
zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie od 19.12.2013 do 8.11.2016
v sume 1.934,99 Eur, zmluvných úrokov vo výške 12,9% ročne zo sumy 4.857,92 Eur od 9.11.2016
do zaplatenia zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti pred začatím pojednávania a

výrokom II. súd žalobu vo zvyšku pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Pretože žalobca vzal čiastočne žalobu späť a netvrdil, žeby tak spravil pre správanie sa žalovaného,
súd ustálil, že procesne zavinil žalobca zastavenie konania v tejto časti a pretože vo zvyšku bola žaloba

zamietnutá, za použitia zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania a zásady úspechu v
konaní, žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP vznikol voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Preto súd výrokom III. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.