Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010487
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117010487.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému H. G., pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.11.2018 č. k. 1T/13/2017-605, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 28.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného H. G., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.11.2018 č. k. 1T/13/2017-605 bol
obžalovaný H. G. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a v bode 2/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., spáchaných na tom na skutkovom
základe, že
1/ od presne nezisteného obdobia, minimálne však od začiatku roku 2014 až do 11.08.2016 v obci L.
v rodinnom dome č. XX, ako aj na iných miestach, kde žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou
V. E., túto pravidelne, najmä pod vplyvom alkoholu, fyzicky a verbálne napádal, urážal a ponižoval tým
spôsobom, že ju opakovane po predchádzajúcich hádkach fackal, ťahal za vlasy, kopal ju, vulgárne jej

nadával do píč a kuriev, že je špatná a nič nevie, tiež jej viackrát povedal, že ju neznáša, pretože mu
ničí život, slovne sa jej vyhrážal, že ju zabije, bližšie neučeného dňa v mesiaci máj roku 2016 ju popálil
ohorkom z cigarety na ruku a krk, taktiež v bližšie neurčenom čase dňa 01.06.2016 po predchádzajúcej
slovnej hádke počas toho, ako šoférovala auto zn. Subaru, EČ: TT972GG, medzi obcami Trstín a
Dechtice, ju niekoľkokrát v pozícií spolujazdca udieral päsťami do tváre, následkom čoho jej spôsobil
zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie ako hematóm pod pravým okom, hematóm v jarmovej oblasti

tváre vpravo a početné hematómy na oboch ramenách a predlaktiach bez doby práceneschopnosti,
ďalej v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod. dňa 11.08.2016 v obci L. v priestoroch obývacej izby rodinného
domu č. XXX po predchádzajúcej slovnej hádke ju opakovane udieral päsťami do tváre, následkom
čoho jej spôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie ako povrchové poranenie vlasovej časti
hlavy, pomliaždenia a hematómy, poranenie krku, opuch a pomliaždenie pravého lakťa, mnohopočetné
hematómy, odreniny predlaktí, pomliaždenie oboch rúk a prstov s dobou liečenia do 7 dní, pričom

uvedenýmkonanímspôsobovalsvojejdružkeV.E.nielenrôzneľahkézranenia,aleajpsychickéutrpenie
ako napätosť a úzkostnosť, pocity pokory, poníženia, dlhodobý a nadmerný stres, neurotizáciu, ktoré
pre jeho značnú hrubosť, bezohľadnosť a ponižovanie pociťovala ako ťažké príkorie,
2/ dňa 29.07.2016 v čase približne od 13:00 hod. do 14:00 hod. v obci L. pred rodinným domom č. XXX,
potom ako psy plemena Pit Bull, patriace obvinenému, dotrhali dobermana patriaceho poškodenému
Ing. JUDr. Mgr. PhDr. L. Y., vyšiel obvinený z dverí svojho rodinného domu L. č. XXX a poštval svojho

psa plemena Pit Bull proti poškodenému so slovami ,,trhaj“ a ,,zabi ho“, v dôsledku čoho pes obvineného
zaútočil na poškodeného a zahryzol sa mu do zadnej časti stehna, po čom sa poškodený snažil tohtopsa od seba odtrhnúť, no pes v priebehu ich zápasenia viackrát pohrýzol poškodeného, potom ako sa
útočiaceho psa podarilo od poškodeného odtrhnúť, obvinený vybehol do pol pása vyzlečený z dverí
svojho rodinného domu L. č. XXX, kde osočoval a nadával okolostojacim osobám a vykrikoval slová

„na život a na smrť“, následne vošiel do dvora rodinného domu č. XXX, kde si čupol k zranenému
poškodenému, ktorý ležal na zemi po útoku psa a tu sa mu vyhrážal slovami ,,zabijem ťa“, pričom v ruke
držal nôž v puzdre o veľkosti čepele cca 15 cm, čím uvedeným konaním vzbudil u poškodeného Ing.
JUDr. Mgr. PhDr. L. Y. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a v dôsledku útoku psa poškodený Ing.
JUDr. Mgr. PhDr. L. Y. utrpel päť otvorených hryzných rán v oblasti bedra a ľavého stehna o veľkosti do

6 cm, hlboké až do podkožia, a poranenie kožného nervu stehna vľavo, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu,
lekárske ošetrenie a liečenie v celkovej dĺžke minimálne 5 (päť) týždňov.
Za to mu bol podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. a s použitím § 41 ods.
2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods.
2 písm. a/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému Ing. JUDr. Mgr. PhDr.
L. Vidašičovi, nar. 02.10.1974 v Smoleniciach, trvale bytom Boleráz 661, škodu vo výške 2.825,60
€, poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka,
Panónska cesta 2, IČO: 35937874, škodu vo výške 154,33 €, a poškodenej Sociálnej poisťovni, ústredie,
so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, škodu vo výške 279,30 €, a to do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).
Protitomutorozsudkupodalodvolanieobžalovaný,aodôvodnilhotým,ževsúvislostisoskutkomvbode
1 rozsudku oprel súd svoje zistenia o dôkaz, ktorý bol vykonaný nezákonným spôsobom. Obhajoba si
uvedomuje, že prvostupňový súd sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení
Krajského súdu v Trnave č.k. STo/77/2017-502 zo dňa 23.11.2017, musí však svoje obhajobné námietky

zopakovať pre potreby ďalšieho konania na súde dovolacom. Výpoveď svedkyne V. E. zo dňa 18.8.2016
nie je možné v trestnom konaní ako dôkaz použiť, pretože je nezákonne vykonaným dôkazom s
poukazom na ustanovenie § 124 ods. 3 Tr. por. a§ 138 Tr. por.. Z týchto zákonných ustanovení
vyplýva povinnosť zápisnicu o výsluchu svedkovi prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti
nezúčastnenej osoby. Podľa konštantnej súdnej praxe (napr. rozhodnutie NS SR 4 Tost 28/2012) i podľa

procesnej teórie trestného práva musí ísť pritom o osobu, ktorá nemá pomer k prejednávanej veci.
Obhajoba poukazuje aj na rozhodnutie NS SR č.k. 1 TdoV 7/2011, z ktorého strany 8 je zrejmé, že
skutočnosti uvádzané obhajobou sú právne relevantné, čo zároveň vyplýva aj z ďalšieho rozhodnutiaNS
č.k. 4 Tost 28/2012, strana 5 a 6. Uvedené výpovede nie je možné podľa§ 263 ods. 4 Tr. por. prečítať, ako
to urobil súd prvého stupňa, pretože výsluch nebol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam

Tr. por., ktoré obhajoba vyššie označila (R 78/2002). Z posledných rozhodnutí súdnej praxe poukazuje
obžalovaný na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod číslom R 14/2012 ( 2
Tdo 4/2011), ktorého právne vety sú nasledovné:
I. Svedok, ktorý bol skôr obvinený, resp. je obvinený z účasti na trestnom čine obvineného, vo veci
ktorého vypovedá, má vždy právo odmietnuť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr. por., a to aj vtedy, ak sa

trestné stíhanie proti nemu vedie alebo viedlo samostatne. Ak svedok toto svoje právo využije, jeho
skoršiu výpoveď nemožno pre dikciu § 263 ods. 3 písm. c) Tr. por. prečítať na hlavnom pojednávaní.
Predchádzajúcu výpoveď takéhoto svedka na hlavnom pojednávaní je však možné prečítať na hlavnom
pojednávaní len podľa § 263 ods. 4 Tr. por. za podmienky, že svedok bol pred výsluchom, ktorého
sa zápisnica týka o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo

nevyužíva a ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku.

II.Právosvedkaodoprieť výpoveď,akbysvojouvýpoveďouspôsobilnebezpečenstvotrestnéhostíhania
sebe alebo osobám uvedeným v § 130 ods. 2 veta prvá Tr. por. je dôsledkom ústavnej ochrany a táto
má prednosť pred dosiahnutím účelu trestného stíhania (§

1 Tr. por.), a to až vtedy, ak by v dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci trpelo
tzv. dôkaznou núdzou.
So stanoviskom odvolacieho súdu, že pri tomto nezákonnom výsluchu bol obhajca a priebeh výsluchu
nenamietala ani vypočúvaná osoba (poškodená) a ani obhajca, a tak boli práva obžalovaného chránené
dostatočným spôsobom, nie je možné súhlasiť. Obhajca nie je pri výsluchu na to, aby dozeral na

zákonnosť jeho vedenia vyšetrovateľom a na to, aby jeho chyby pri výsluchu opravoval priamo
na výsluchu, je na obhajobe, aký postup pri obhajobe zvolí a v akom časovom okamihu uplatní
svoje námietky v rámci obhajoby v trestnom konaní. Obhajoba tvrdí, že výsluch poškodenej bol
vykonaný neprípustným spôsobom a na preverenie tejto otázky nie je možné vypočuť osobu, ktorá jenezúčastnená,pretožetamnebola,hocitambyťmalapráveztýchtodôvodov.To,ževýsluchpoškodenej
neprebiehal v súlade so zákonom, musí byť každému jasné aj zo skutočnosti, že prečítaná výpoveď
poškodenej zo dňa 18.8.2016 na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2018 je doslovným zopakovaním

jej výpovede zo dňa 12.8.2018 uskutočnenej pred vznesením obvinenia obžalovanému, a teda je
namieste dospieť k záveru, že v skutočnosti poškodená ani nevypovedala, ale bol do obsahu jej
výpovede prenesený v počítači obsah jej skoršej výpovede, čo je neprípustné. K tomuto obhajoba opäť
poukazuje na vyjadrenie poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2018, že bola pri výsluchu
pod vplyvom návykových látok. Tvrdenie súdu, že nie je vylúčené, aby poškodená vypovedala totožne,

je založené na nekritickej domnienke súdu o vysokom intelekte poškodenej. Zopakovať doslovne za
bežných okolností taký veľký rozsah výpovede nie je možné, naopak je to vylúčené, a to aj vzhľadom na
znalecký posudok znalkyne Ph.Dr, Zuzany Bielikovej k vierohodnosti výpovede poškodenej. Obhajoba
analogicky poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok NS SR č.k. 4 Tdo 15/2012 zo dňa 19.6.2012. Naozaj
tak nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že túto výpoveď poškodená sama spochybnila na
hlavnompojednávanídňa22.11.2018,kedyuviedla,žebolaprisvojejvýpovedipodvplyvomnávykových

látok. Právo na spravodlivý proces v sebe okrem iného zahŕňa aj právo rozhodovať o vine a treste len
na základe dôkazov vykonaných zákonným spôsobom, prostredníctvom ktorých sa objasňujú nielen
okolnostisvedčiaceprotiobvinenému,aleajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech.Právonaobhajobu
je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho
obhajcu, ako aj zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie

každého obhajovacieho práva. Zahŕňa v sebe právo na osobnú obhajobu, právo nechať sa obhajovať
obhajcom, ktorým môže byť len advokát, právo na povinnú obhajobu, ale aj povinnosť orgánov činných v
trestnomkonanísrovnakoustarostlivosťouobjasňovaťokolnostisvedčiaceprotiobvinenémuaokolnosti
svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie. Založiť rozhodnutie o vine a treste v skutku v bode 1 rozsudku na skopírovanej výpovedi

je nezákonné. Čo sa týka rozhodnutia o vine v bode 2 skutku, proti tomuto sa neodvolal ani obžalovaný
a ani prokurátor, a tak výrok o vine nadobudol v tomto bode právoplatnosť už na základe rozsudku
Okresného súdu Tmava č.k. 1T/13/2017 zo dňa 7.6.2017, preto opakované rozhodovanie o ňom je
neprípustné, i keď prvostupňový súd tak opäť urobil len v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave č.k. 5To/77/2017-502. Týranie definuje súdna prax ako zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje

vyšším stupňom krutosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou. Takéto správanie poškodená osoba pociťuje
ako t'ažké príkorie. Poškodená V. E. nepociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, aspoň
nič také nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková u poškodenej
nediagnostikovala syndróm týranej osoby, ani depresívne reakcie, zistila len neurotizáciu osobnosti,
ktorá môže byť u každého (str. 5 zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 7.6.2017). Zároveň znalkyňa

zistila čiastočne zníženú vierohodnosť výpovedí poškodenej. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní dňa
7.6.2017 (str. 5 a 6) tiež uviedla, že u poškodenej sa syndróm týranej osoby nevyvinie nikdy, pretože
určitú formu násilia považuje za absolútne prirodzenú a pokladá ju za prejav normálneho riešenia
konfliktov. Sama poškodená je schopná násilie použiť a sama ho aj vo vzťahu k obžalovanému používala
a je rovnaká v tomto smere ako obžalovaný, len fyzicky slabšia. Osobnostná výbava poškodenej

nedovoľuje u nej vznik syndrómu týranej osoby a obhajoba preto tvrdí, že poškodená nemohla vnímať
správanie obžalovaného voči nej ako ťažké príkorie, pretože sa poškodená správala rovnako a aj
vnímala takéto správanie ako prirodzené. Takáto situácia nemôže byť podkladom pre uznanie viny
obžalovaného, je potrebné jednoznačne definovať v rozhodnutí týranie ako zlé zaobchádzanie, ktoré sa
vyznačuje vyšším stupňom krutosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré poškodená osoba pociťuje

ako ťažké príkorie a teda že v danej veci nemohla by vnímať správanie obžalovaného ako prirodzené.
Obhajoba tvrdí, že nebolo preukázané, že by poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké
príkorie. Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
lT/13/2017 zo dňa 22.11.2018 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1
Tr. por., aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Prokurátor odvolanie nepodal.
Krajský súd rozhodol o podanom odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal bez prítomnosti
obžalovaného, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup. Obžalovaný neprevzal zásielku
na adrese, ktorú uviedol na tento účel. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
V prvom rade je potrebné uviesť, že vo veci už raz rozhodol súd prvého stupňa a to rozsudkom zo dňa
7.6.2017, kedy oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a uznal ho za vinného zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Tr. zák., a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. a/ Tr. zák., ktoré mali byť spáchané na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku
napadnutého rozhodnutia.

Proti prvému rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor a krajský súd po preskúmaní
rozhodnutia k takémuto postupu okresného súdu uviedol (citácia):
„ Skutočnosti, ktoré súd pokladá za preukázané, sú v rozpore so správnym hodnotením dôkazov. Závery
o zistenom skutkovom stave sú predčasné. Aj podľa názoru krajského súdu, tak ako na to poukázal
prokurátor v podanom odvolaní, okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval správne,

keď spochybnil zákonnosť výsluchu poškodenej z prípravného konania. K jednotlivým odvolacím
námietkam prokurátora odvolací súd uvádza:
· nedostatok, na ktorý okresný súd poukázal, a to absencia účasti nezúčastnenej osoby pri podpise
zápisnice poškodenou, resp. nedostatok spočívajúci v nepredložení spísanej zápisnice poškodenej za
účasti nezúčastnenej osoby, nie je takým procesným nedostatkom, ktorý by spôsoboval nezákonnosť

a nepoužiteľnosť zápisnice, teda ktorý by znemožnil možnosť prečítania zápisnice na hlavnom
pojednávaní. Súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie odvolania prokurátora bez potreby jeho
opakovania. V danom prípade nemožno podľa názoru odvolacieho súdu konštatovať porušenie práva
na obhajobu v takom rozsahu, ktorý by spôsobil spochybniteľnosť použitia dôkazu. Prokurátor správne
poukázal na skutočnosť, že význam príslušného ustanovenia, ktorého porušenie obhajoba namietala

(s čím sa následne stotožnil aj okresný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného), je zachovanie
transparentnosti a zákonnosti vedenia celého výsluchu. Za podmienky, že na výsluchu bol prítomný
obhajca obžalovaného, s poukazom na skutočnosť, že následne priebeh výsluchu nenamietala anivypočúvaná osoba (poškodená), ani obžalovaný ( či už sám, alebo prostredníctvom obhajcu) ani
samotný na výsluchu prítomný obhajca, boli práva obžalovaného chránené dostatočným spôsobom.
· správna je aj námietka prokurátora k vyhodnoteniu záverov znaleckého dokazovania z odboru

psychológie ku charakteristike osobnosti poškodenej V. E. (jej intelektu, čŕt vierohodnosti, vplyv prežitých
udalostínajejpsychiku)anáslednekposúdeniuotázkyčiprišloknaplneniuskutkovejpodstatytrestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Ako správne
uviedol prokurátor, pojem syndróm týranej osoby nemožno stotožňovať s pojmom ťažké príkorie. Podľa
judikatúry týraním zverenej osoby v zmysle § 215 TZ sa rozumie také zlé nakladanie so zverenou

osobou, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním; nevyžaduje
sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba
pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Odvolací súd sa v tomto
bode plne stotožňuje s odôvodnením odvolania prokurátora, kde tento poukazuje na to, že vyhodnotenie
otázky, či poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, je otázkou právnou. Toto
konštatovanie sa nevylučuje so závermi znaleckého dokazovania, avšak je nevyhnutné, aby sa znalkyňa

vyjadrilaosobitnekotázkeakpojmusyndrómtýranejosobyaosobitnekpojmuťažképríkorie,ohrozenie
psychického zdravia, samozrejme z hľadiska svojej odbornosti a špecializácie. V ďalšom je nepochybné,
že na vyriešenie tejto otázky ako otázky právnej, je nevyhnutné vykonať aj dokazovanie smerujúce k
zisteniu subjektívnych postojov a pocitov poškodenej.
· krajský súd akceptoval aj tú časť odvolania okresného prokurátora, ktorá sa dotýka nepreskúmateľnosti

rozhodnutia a postupu okresného súdu v tej časti, kde konštatoval že nebolo možné na hlavnom
pojednávaní oboznámiť aj ďalšie dôkazy, ktoré boli obsahom spisového materiálu, a to zápisnicu o
vydaní vecí s fotodokumentáciou, keď tieto dôkazy bez dodržania procesných postupov umožnených
Trestného poriadku nemôžu byť zákonnými a súd na nich nemôže založiť ani svoje rozhodnutie.
Odvolací súd v súlade s odvolacou námietkou prokurátora konštatuje, že súd prvého stupňa

neodôvodnil, z akého dôvodu nebolo možné oboznámiť ďalšie listinné dôkazy a to zápisnice o vydaní
veci. Tento len uviedol, že tieto dôkazy bez dodržania procesných postupov nemôžu byť zákonnými a
súd na nich nemôže založiť ani svoje rozhodnutie, ale z akého dôvodu nie sú zákonnými, súd nevysvetlil.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v celom rozsahu akceptoval odvolanie
okresného prokurátora, vytknúc okresnému súdu vyššie uvedené chyby pri vykonanom dokazovaní,

pri hodnotení dôkazov. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 323 ods. 3 a 4 Trestného poriadku
nemohol sám rozhodnúť rozsudkom, nakoľko skutkový stav zistený súdom prvého stupňa je predčasný.
Odvolací súd zároveň nemôže sám uznať obžalovaného zavinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým
rozsudkom oslobodený. Po tom, ako odvolací súd dospel k záveru o nesprávnych skutkových zisteniach
súdu prvého stupňa, môže mu tieto chyby pri hodnotení dôkazov vytknúť, nie je však oprávnený dávať

mu záväzné pokyny, k akým záverom má dôjsť pri hodnotení dôkazov, ani na to, aké celkové skutkové
zistenia má urobiť.
Po vrátení veci tak bude úlohou súdu prvého stupňa nanovo posúdiť dôkaznú situáciu. Bude sa
musieť dôsledne riadil zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez
dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť a tak aby skutkové zistenia súdu

prvého stupňa nevzbudzovali pochybnosti o svojej správnosti. Nanovo sa bude musieť vysporiadať s
dôkazným prostriedkom navrhnutým obžalobou a to výpoveďou poškodenej V. E. a podľa vzniknutej
situácie a potreby sa následne vysporiadať vyššie naznačeným spôsobom aj s prípadnou konfrontáciou
výpovede z prípravného konania. Rovnako tak aj opätovne vypočuť znalkyňu z odboru psychológie k
odpovediam na vyššie uvedenú otázku vysvetlenia pojmov. Následne dôkazy bude musieť náležite v

zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospieť k úplným a správnym
skutkovým zisteniam a záverom, ktoré budú plne zodpovedať výsledkom vykonaného dokazovania. V
súlade s návrhom prokurátora, keďže obžalovaný bol okresným súdom oslobodený spod obžaloby v
bode 1, pričom odvolací súd dospel k záveru o nesprávnosti takéhoto rozhodnutia a k nutnosti jeho
zrušenia, nastala potreba zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, keďže obžalovanému bol uložený

okresným súdom trest odňatia slobody len za skutok v bode 2 obžaloby, resp. rozsudku. Bude až
na následnom posúdení okresného súdu, po postupe v zmysle vyššie uvedeného, akým spôsobom
rozhodne o vine obžalovaného vo vzťahu k jednému aj druhému skutku podľa podanej obžaloby,
a následne či bude ukladaný trest za oba žalované skutky. Z tohto dôvodu sa preto odvolací súd
ani meritórne nezaoberal odvolacou námietkou obžalovaného k otázke primeranosti uloženého trestu,

keďže tento bol ukladaný len za skutok v bode 2 obžaloby, resp. rozsudku.“
Krajský súd po opätovnom rozhodnutí okresného súdu a po podaní odvolania zo strany obžalovaného
zistil, že okresný súd po vrátení veci na nové konanie, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým uznal
obžalovaného vinného v zhode s podanou obžalobou.Po vyhodnotení dôkazov vykonaných tak v prípravnom konaní a hlavne v konaní pred súdom jednotlivo
ako i v ich súhrne okresný súd mal za preukázané, že skutok v bode 1/ uvedený v obžalobe sa stal a
že tento spáchal obžalovaný H. G.. Mal za to, že prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená

vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.
Poukázal na právny názor, ktorý vo veci vyslovil krajský súd v rámci už vedeného odvolacieho konania. V
danom prípade nebola neprítomnosť nezúčastnenej osoby a naopak prítomnosť obhajcu obžalovaného
pri celom výsluchu poškodenej V. E. dňa 18.08.2016 podľa názoru krajského súdu takým procesným
nedostatkom, ktorý by spôsobil nemožnosť prečítania tejto výpovede zo dňa 18.08.2016 na hlavnom

pojednávaní v situácií, ktorá v konaní nastala opakovane - kedy poškodená V. E. pre blízky vzťah
k obžalovanému dvakrát využila na hlavnom pojednávaní svoje zákonné právo a odmietla vo veci
vypovedať, a to napriek tomu, že o tomto svojom práve bola preukázateľne poučená aj pred svojou
výpoveďou dňa 18.08.2016. Súd preto výpoveď poškodenej V. E. zo dňa 18.08.2016 z týchto hore
uvedenýchdôvodovnahlavnompojednávaníprečítalapreustálenievinyobžalovanéhojubraldoúvahy.
Na základe tejto výpovede poškodenej, ktorá bola súladná s jej skoršou výpoveďou zo dňa 12.08.2016,

ako aj z obsahom jej dvoch podaných trestných oznámení z dní 08.06.2016 a 14.06.2016, zároveň aj z
ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, najmä lekárskymi správami poškodenej, zápisnicou o prehliadke
jejtelasfotodokumentáciou,čifotografiami,ktorésamaposkytladotrestnéhokonania,bolonepochybne
preukázané spáchanie skutku v bode 1/ práve obžalovaným, a to bez najmenších pochybností. Napr.
aj v kontexte fotografií predložených poškodenou, ktoré vznikli po útoku obžalovaného na ňu dňa

01.06.2016, bolo z týchto nanajvýš zrejmé, že vznikli na ľavej strane jej tela, a v tom čase práve sedela v
osobnom motorovom vozidle ako vodič a obžalovaný sedel na mieste spolujazdca, teda naľavo od nej.
Pokiaľ ide o údajné kopírovanie zápisníc o výsluchu poškodenej V. E. v prípravnom konaní, okresný
súd zdôraznil, že táto o útokoch obžalovaného na ňu a ich následkoch vypovedala v krátkom čase
opakovane (dokonca až 4-krát), a to jednak v rámci podaných trestných oznámení v dňoch 08.06.2016

a 14.06.2016, ako aj po začatí trestného stíhania dňa 12.08.2016 a taktiež po vznesení obvinenia dňa
18.08.2016. Teda nie je vôbec (automaticky) vylúčené, že by nemohla vypovedať v prevažnej miere
totožne (veď vypovedala o útokoch, ktoré prežívala v poslednom období a ktoré si dokonca sama
fotograficky dokumentovala). Je pravdou, že závery znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej boli také, že
výpovedepoškodenejnesúpozitívneznakyvšeobecnejvierohodnostiaoslabenésúznakyjejšpecifickej

vierohodnosti vplyvom skresleného vnímania a reprodukovania skutočnosti, fabulácii v myslení, a preto
jej výpovede môžeme považovať len za čiastočne vierohodné. Okresný súd zdôraznil, že vierohodnosť
výpovede poškodenej bola ňou posudzovaná len zo psychologického hľadiska. Len súd si musí sám
vyhodnotiť taký záver, či je alebo nie je výpoveď toho-ktorého svedka vierohodná alebo nie. S poukazom
na hore uvedené skutočnosti, ako aj na zmenu postoja poškodenej V. E. v konaní, keď odmietla

vypovedať na hlavnom pojednávaní a k svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom
pojednávaní preto prečítaná, sa vyjadrila tak, že bola vtedy pod vplyvom alkoholu a iných omamných
látok (čo prvýkrát zaznelo až na hlavnom pojednávaní, do tej doby takéto vyjadrenie neprezentovala),
ako aj s poukazom na prezentované motivačné činitele podrobne popísané v znaleckom posudku
PhDr. Zuzany Bielikovej (citácia: Psychodiagnostickým vyšetrením poškodenej V. E. sme nezistili žiadne

vedomé motivačné činitele ktoré by ju viedli k nehovoreniu pravdy. Skôr má tendencie obhajovať a
ospravedlňovať správanie obvineného, ktoré je v dôsledku len užívania drog a psychotropných látok,
no nevidí cestu, ako by sa ich dokázal zbaviť. ... Aktuálny vzťah poškodenej V. E. k obvinenému H. G.
je ambivalentný, rozporuplný, ukazuje sa ako vzťah nezdravej pripútanosti - na jednej strane má strach
z jeho násilnej nevyspytateľnej povahy, na strane druhej udáva, že ho má rada, je pre ňu prirodzenou

autoritou. Poškodená V. E. sa k obvinenému H. G. vždy vracala pod jeho nátlakom a s vyhrážkami, že
jej zoberie dieťa, ak sa ku nemu nevráti. Tieto situácie na ňu pôsobili záťažovo, stresujúco, mala strach
mu odporovať, pretože násilie za posledného pol roka malo eskalujúci charakter, stupňovala sa intenzita
aj frekvencia násilností voči nej, a bála sa o svoj život. Aktuálne je zneurotizovaná, depresívne ladená,
no nedokáže bez obvineného H. G. zmysluplne fungovať v bežných sociálnych situáciách, verbalizuje,

že ho má rada, no bojí sa s ním žiť.), okresný súd nevyhodnotil tieto námietky obhajoby ako dôvodné.
Okresný súd sa vysporiadal aj so skutočnosťou, že u poškodenej V. E. nebol zistený syndróm
týranej osoby, čo podľa neho nie je dôvodom pre nemožnosť ustálenia obžalobou uplatnenej právnej
kvalifikácie skutku v bode 1/. Syndróm týranej osoby nie je „povinným znakom“ skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Týranie je zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje

vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie (tým je odpovedané aj na poslednú námietku
obhajoby). Nevyžaduje sa, aby u poškodeného vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie,
ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.Naplnenie pojmu ťažké príkorie je vecou úvahy súdu (je to právna otázka), ktorú musí urobiť v rámci
posúdenia vykonaného dokazovania. V predmetnej trestnej veci bol okresný súd toho názoru, že
vzhľadom na povahu stíhaného skutku v bode 1/, teda konkrétne popisované útoky obžalovaného na

poškodenú, ich intenzitu, opakované hrubé násilie obžalovaného smerované na poškodenú v kontexte
jeho jednoznačnej fyzickej prevahy nad ňou, dávalo pozitívnu odpoveď aj na otázku, či poškodená
pociťovala správanie obžalovaného ako ťažké príkorie. V zmysle vyjadrenia znalkyne PhDr. Zuzany
Bielikovej sa súd stotožnil aj s tým, že dlhodobé a nevhodné správanie sa obžalovaného voči poškodenej
sa vystupňovalo do omnoho agresívnejších útokov na ňu práve v roku 2016, kedy od neho začala utekať,

podávala na neho trestné oznámenia atď.
Okresný súd poukázal aj na výsledky psychologického znaleckého posúdenia obžalovaného z hľadiska
posudzovania jeho správania a konania (najmä čo do naplnenia subjektívnej stránky stíhaného zločinu)
Obžalovanýbolvyhodnotenýakoosoba,ktorájevovzťahukdruhémupohlaviuzásadnedominantná,pri
nesplnení jeho očakávaní je automaticky agresívny. Vo všeobecnosti je verbálne aj brachiálne agresívny
s hyperkritickými až sadistickými tendenciami voči okoliu. Jeho správanie je prevažne pudové bez

anticipácie, svoje pudy a impulzy nie je schopný ovládať. Jeho racionálna kontrola je minimálna, má
tendencie zmocňovať sa a kompenzovať s potrebou telesnej sily. Nemá osvojené základné mravné
a morálne hodnoty a pravidlá. Jeho správanie je prevažne nekonvenčné, doprevádzané nekľudom
a impulzivitou, zmätkami v názoroch a citoch s celkovou chaotickosťou s oslabenými vôľovými
vlastnosťami. Zvýšená je u neho fyzická agresivita, nepriama agresivita (schopnosť provokatívne sa

správať), podozrievavosť a vzťahovačnosť hraničiaca až s paranoiou, v čase jeho vyšetrenia (počas
výkonu väzby dňa 04.10.2016) boli u neho prítomné pocity viny. Je ľahostajný k názorom iných,
ako aj k platne zaužívaným normám a zvyklostiam. Je brachiálne aj verbálne agresívny, výbušný,
impulzívny, nedokáže ovládať a korigovať svoje správanie, čo je potencované užívaním omamných a
psychotropných látok.

Svedkovia A. E. a H. P. na hlavnom pojednávaní síce nič konkrétne k prejednávanému skutku v bode
1/ neuviedli, i keď ich svedectvá boli jednoznačne nepriamymi dôkazmi o negatívnom správaní sa
obžalovaného voči poškodenej, ktoré bolo dlhšieho trvania a bolo jednoznačne z pohľadu zranení
poškodenej veľmi agresívne čo do ním použitej fyzickej sily. Okresný súd tak dospel k záveru, že všetky
vykonané dôkazy vo svojom súhrne dali súdu logickú reťaz dôkazov usvedčujúcich obžalovaného z

konania ustáleného v prípade skutku v bode 1/.
Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd nezistil žiadne poľahčujúce či priťažujúce okolnosti
(nakoľko obžalovaný vinu priznal len v prípade skutku v bode 2/), bolo potrebné tomuto ukladať úhrnný
trest (spáchal viac trestný činov) podľa trestnej sadzby určenej pre najprísnejší z trestných činov.
Okresný súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu

dospel k záveru, že obžalovanému H. G. je potrebné uložiť úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) rokov (t.j. na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v prípade trestného činu najprísnejšie
trestného, t.j. podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., keď trest mohol ukladať v sadzbe od 3 rokov do 10 rokov a
8 mesiacov aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.) so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko nebol v

posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Tento trest
súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu, a to s prihliadnutím
najmä na spôsob spáchania trestných činov (dlhodobé násilné správanie obžalovaného voči svojej
družke, útok psa na inú osobu na povel obžalovaného, vulgárne vyjadrovanie sa na oboch poškodených

a pod.), jeho následok (výpočet zranení oboch poškodených, ich brutalita a pod.) a osobu obžalovaného
(najmä, že bol viackrát postihovaný za priestupky obdobného charakteru čo do jeho agresívneho,
vulgárneho a jasne neprispôsobivého správania a konania voči iným osobám). Súd zohľadnil aj závery
psychologického znaleckého vyšetrenia obžalovaného v znaleckom posudku (č. 58/2016) PhDr. Zuzany
Bielikovej, najmä čo do jej konštatovania, že obžalovaný je t. č. pre spoločnosť nebezpečný a úspešná

prognóza jeho resocializácie je minimálna, ako aj prihliadol na zistené (prevažne negatívne) osobnostné
rysy obžalovaného. Na základe týchto skutočností tak dospel k záveru, že účel trestu bude naplnený u
obžalovaného len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže mal za to, že je potrebné
na obžalovaného pôsobiť uložením práve takéhoto trestu tak, aby bol naplnený účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák., ktorým je okrem iného ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, čo z hľadiska

osoby obžalovaného považoval vzhľadom na vyššie uvedené za „najvýznamnejšiu zložku účelu trestu“.
Krajský súd konštatuje, že v postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť
nesprávnosť niektorého výroku rozsudku.Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestnéhoporiadkuazvykonanýchdôkazovpoichvecnomvyhodnotenívyvodilskutkovézávery,ktoréz
nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov tak, ako sú
je kladené za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, tak ako je uvedené vyššie.
Možno konštatovať, že okresný súd postupoval v kontexte predchádzajúceho rozhodnutia krajského

súdu v danej veci a riadil sa právnym názorom, ktorý vyslovil krajský súd pri predchádzajúcom
rozhodovaní o odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu vydanému v tejto trestnej veci.
Po vrátení veci súd prvého stupňa doplnil dokazovanie, nanovo posúdil dôkaznú situáciu, dôkazy
náležite vyhodnotil a dospel k úplným a správnym skutkovým zisteniam a záverom, ktoré zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania.

K odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré možno zhrnúť do troch bodov a to námietky
k nezúčastnenej osobe pri prečítaní výpovede poškodenej, skopírovanie obsahu výpovede a
spochybnenie výpovede poškodenou a skutková námietka k nepreukázaniu správnaia obžalovaného,
ktoré by poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, možno (v zhode s obhajobou) skonštatovať, že
sú zhodné s obhajobnými námietkami uplatnenými už v konaní pred prvostupňovým súdom. Ako už

bolo vyššie uvedené, už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bol vyslovený právny názor,
že absencia účasti nezúčastnenej osoby pri podpise zápisnice poškodenou, nie je takým procesným
nedostatkom, ktorý by spôsoboval nezákonnosť a nepoužiteľnosť zápisnice. Rovnako tak bolo krajským
súdom poukázané na to, že vyhodnotenie otázky, či poškodená pociťovala správanie obžalovaného ako
ťažké príkorie, je otázkou právnou.

K námietke obžalovaného k nepoužiteľnosti výpovede obžalovanej z prípravného konania z dôvodu, že
je doslovným zopakovaním jej predchádzajúcej výpovede, sa dostatočným a relevantným spôsobom
vyjadril a vysporiadal sa s ňou okresný súd. Možno súhlasiť s tým, že pri opakovaných výsluchoch v
krátkom časovom intervale, k udalostiam, ktoré sa priamo týkali vypočúvanej osoby, nie je vylúčené,
že osoba vypovedá totožne. Bez ohľadu na túto námietku, je nevyhnutné zdôrazniť, že už okresný súd

správne dospel k záveru, že námietky obhajoby (prednesené ako obhajoba v konaní pred súdom) sú
nedôvodné a to najmä s ohľadom na závery znaleckého posudku PhDr. Zuzany Bielikovej, a s ohľadom
na to, že táto (obhajobou spochybňovaná) výpoveď poškodenej, nie je osamoteným a jediným dôkazom,
ale spolu s ostatnými dôkazmi - lekárskymi správami, zápisnicou o prehliadke tela, fotodokumentáciou,
tvorí logickú reťaz dôkazov.

Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z
prvostupňového rozsudku. Okresný súd sa vysporiadal a logicky a právne konformne odôvodnil, prečo
dospel k záveru o vine obžalovaného, a vysporiadal sa s obhajobou obžalovaného, ktorá v podstate
v tej istej podobe, ako bola prezentovaná už v konaní pred súdom, bola vyjadrená aj v odvolaní

obžalovaného. Vzhľadom na to, že krajský súd sa k podstate odvolacím námietok vyjadril už vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí ( aj keď v tom štádiu trestného konania boli prezentované, vzhľadom na
meritum predchádzajúceho rozhodnutia okresného súdu, ako odvolacie námietky obžaloby), nebude
svoje úvahy opakovať a plnom rozsahu sa na ne odvoláva, rovnako tak ako na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, keďže ako už bolo vyššie uvedené, závery okresného súdu sú podľa

krajského súdu správne a rovnako tak aj úvahy, ktoré k takémuto rozhodnutiu viedli.
Rovnako správne postupoval aj okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému
a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne
zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej
činnosti, pričom zohľadňoval absenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a s použitím tzv.

asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. správne dospel k záveru, že v danom prípade splní
svoj účel nepodmienečný trest odňatia slobody, v dolnej polovici zvýšenej trestnej sadzby.Možno
odkázať na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktorý správne prihliadol najmä na spôsob
spáchania trestných činov (dlhodobé násilné správanie obžalovaného voči svojej družke, útok psana inú osobu na povel obžalovaného, vulgárne vyjadrovanie sa na oboch poškodených a pod.), jeho
následok (výpočet zranení oboch poškodených, ich brutalita a pod.) a osobu obžalovaného (najmä,
že bol viackrát postihovaný za priestupky obdobného charakteru čo do jeho agresívneho, vulgárneho

a jasne neprispôsobivého správania a konania voči iným osobám), rovnako tak zohľadnil závery
psychologického znaleckého vyšetrenia obžalovaného v znaleckom posudku (č. 58/2016) PhDr. Zuzany
Bielikovej, najmä čo do jej konštatovania, že obžalovaný je t. č. pre spoločnosť nebezpečný a úspešná
prognóza jeho resocializácie je minimálna, ako aj prihliadol na zistené (prevažne negatívne) osobnostné
rysy obžalovaného.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.