Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613235827
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7613235827.11

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu M. B.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 296, zastúpeného
Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves 052 01, IČO: 47 233
419, proti žalovanému Y.. Q. V., C.. X.XX.XXXX, S. I., J. X/XX, zastúpenému Mgr. Karolom Gregom,
advokátom so sídlom vo Svite, Štúrova 101, o zaplatenie 10,93 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom návrhu, došlom súdu dňa 13.12.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 10,93 eura s prísl. a náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca ako člen Urbariátu bol
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zaviazaný zaplatiť M. B. - Q. sumu 2.531,70 eura so

17,6% úrokom z omeškania z titulu vykonaných ťažobných prác pre Urbariát.

2. Pred prvým pojednávaním vzal žalobca písomným podaním zo dňa 19.6.2020 žalobu v celom rozsahu
späť a žiadal súd, aby konanie zastavil z dôvodu, že vo veci súvisiacej s týmto konaním bolo právoplatne
rozhodnuté, avšak nárok žalobcu v tomto konaní bol v čase podania žaloby dôvodný, hoci s poukazom
na rozsudok OS SNV sp. zn. 1C 24/2018 zo dňa 3.10.2018 v spojení s rozsudkom KS v KE sp. zn.

5Co 38/2019 zo dňa 13.2.2020 dôvod nároku žalobcu odpadol. Zároveň žiadal, aby súd žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu
späť.

4. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168

alebo pojednávanie.

6. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania, súd konanie v súlade

s jeho dispozičným úkonom a v zmysle citovaných zákonných ustanovení v celom rozsahu zastavil.8. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.Podľaust.§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa
neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí
zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.

Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad
týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom
voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257
nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),

ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá
mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe

všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické
pravidlo,ktorébysauplatňovalovovzťahukurčitémutypukonania(ktomunapr.nálezyÚstavnéhosúdu
ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany
súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané
účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len

ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§
255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba
vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup
podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania.
Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich

časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana
ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné
právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila
(k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné
aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela

až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“
umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k
tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu
ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas
k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by

mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá
v CSP oporu.

12. Aplikácia tohto ustanovenia (§ 257 Civilného sporového poriadku) prichádza do úvahy v prípadoch,

keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán
a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu

konania a ich postoj v konaní, ako aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom
individualizujú situáciu strany v tom smere, že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000, nález sp. zn. III. ÚS ČR 1840/10 zo dňa 23.9.2010, dostupný na http://
nalus.usoud.cz).

13. Pokiaľ ide o charakter prejednávaného sporu, predmetom konania v posudzovanom spore je
peňažný nárok žalobcu titulom následného rozvrhového regresu, ktorý si ako spoločník Urbariátnych
lesov a pasienkového spoločenstva Poráč (ďalej len „urbariát“) uplatňuje voči žalovanému ako
spoločníkovi urbariátu a solidárnemu dlžníkovi dlhu, na zaplatenie ktorého bol zaviazaný rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.7.2009 č. k. 9C/1170/1998- 325, a to jeho pomernej časti,

vyčíslenej podľa výšky podielu žalovaného na spoločnej nehnuteľnosti.

14. Následný regres v súvislosti s pasívnou solidaritou vzniká, pokiaľ solidárny dlžník sám splní
celý dlh alebo ho síce nesplní celý, avšak aj napriek tomu splní viac, než na neho vo vzájomnom
vnútornom vzťahu pripadalo. Okamžikom vzniku následného postihu je tu právne konanie, ktorým jeden
zo solidárnych dlžníkov spôsobil zánik záväzku s účinkami pre všetkých spoludlžníkov, pričom z jeho

majetkovej sféry tým došlo k transferu väčšej časti hodnôt ako predstavoval jeho podiel.

15. Regres nie je pojmovou súčasťou solidarity, ale je samostatným záväzkovým vzťahom, pretože má
svoje samostatné predpoklady vzniku a zániku, ktoré sú odlišné od právnych skutočností pôsobiacich
na samotné solidárne záväzkové právne vzťahy. Zatiaľ čo solidarita vzniká typicky zmluvou a zaniká

splnením, regresný právny vzťah typicky práve splnením solidárneho záväzku vzniká. Dôkazom
separácie solidárneho záväzku a regresného právneho vzťahu je, že obidva sa väčšinou budú časovo
míňať. Dokiaľ totiž nezanikne solidárny záväzok splnením (resp. právnou skutočnosťou mu na roveň
postavenou), nemôže ani dôjsť k vzniku regresného právneho vzťahu.

16. Obsahom následného regresného vzťahu u pasívnej solidarity je subjektívne právo dlžníka, ktorý
splnil viac, než na neho vo vzájomnom vnútornom pomere pripadalo, aby mu ostatní solidárni dlžníci
poskytli náhradu, a to podľa podielov na nich pripadajúcich. V rámci regresu sa teda dlžník, ktorý splnil
dlh, originárne stáva veriteľom zostávajúcich solidárnych dlžníkov. Zásadne medzi každým zvyšným
solidárnym dlžníkom a solidárnym dlžníkom majúcim teraz postavenie veriteľa (postihovateľom) nanovo

vzniká samostatný právny vzťah, ktorý má povahu čiastkového záväzku. Podiel, ktorý každý dlžník na
celom dlhu nesie, vyplýva z ich vzájomného vnútorného vzťahu (pozri Petr Lavický Solidární závazky:
C.H. Beck).

17. Žalobca svoj nárok voči žalovanému odvodzuje z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo

dňa2.7.2009č.k.9C/1170/1998-325,ktorýpodľanaňomvyznačenejdoložkyvykonateľnostinadobudol
vykonateľnosť dňa 20.12.2010, a ktorým bol zaviazaný zaplatiť cenu dodaných prác nielen vo svojom
mene ako jedného zo spoločníkov spoločenstva, ale aj za všetkých ostatných spoločníkov a uplatneným
nárokom si uplatňuje alikvotný podiel voči žalovanému ako spoločníkovi a to do výšky zodpovedajúcej
jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Až dňa 24.11.2014 podal žalobca proti označenému rozsudku

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/50/2015 - 429 tak, že zrušil
rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade (v tomto spore žalobca) zaplatiť žalobcovi sumu
2.532,70 eura spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 20.5.1998 do zaplatenia a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Medzičasom však žalobca na základe podľa neho právoplatného a vykonateľného rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/1170/1998-325 zo dňa 2.7.2009 (o čom svedčí doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačená na predmetnom rozsudku) uhradil žalobcovi v konaní
vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9C/1170/1998 prvé plnenie dňa 19.8.2011 a
posledné dňa 15.5.2013, teda v čase, kedy bol žalovaný v tomto konaní spoluvlastníkom predmetných

nehnuteľností.

19. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach danej veci resp. v povahe konania, keď
predmetom konania je peňažný nárok žalobcu titulom následného rozvrhového regresu, ktorý si ako
spoločník urbariátu uplatnil voči žalovanému ako spoločníkovi urbariátu a solidárnemu dlžníkovi dlhu, na

zaplatenie ktorého bol zaviazaný pôvodne právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 2.7.2009 č. k. 9C/1170/1998- 325. Ak by takto žalobca nepostupoval vystavil
by sa tým možnosti možného premlčania tohto svojho nároku.20. Súd má teda za to, že v tomto prípade by bolo uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanému
v tomto konaní trovy konania neprimerane prísne a zároveň je potrebné uviesť, že nepriznanie náhrady
trov konania žalovanému mu nespôsobí ekonomické problémy (predmetom konania je zaplatenie 10,93

eura, vo veci bolo nariadené jedno pojednávanie, ktoré sa neuskutočnilo, pričom na ňom neboli prítomní
ako strany konania tak ich zástupcovia), teda za tejto procesnej situácie sa javí byť dôvodné, aby si
každá z procesných strán znášala trovy konania sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363
Civilného sporového poriadku).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.