Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899718
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Švecová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2508899718.2

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobcov1/H.L.,narodenéhoXX.E.XXXX,bývajúceho
v G. X. Y., F. Y. XXX/XX, 2/ C. L., narodeného X. E. XXXX, bývajúceho v G. X. Y., R. XX, oboch
zastúpenýchspoločnosťouAdvokátskakanceláriaJUDr.OndrejPolák,s.r.o.,IČO:47248432,sosídlom
v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Polák a 3/ K.
H., narodenej X. X. XXXX, bývajúcej v G. X. Y., J. P. XXX/XX, proti žalovaným 1/ TEREX, spol. s r.o., IČO:

30 997 097, so sídlom v Piešťanoch, Valova 83, zastúpenému spoločnosťou HARŠÁNY advokáti, s.r.o.,
IČO: 50 481 355, so sídlom v Trnave, Hlavná 31/15, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marián
Haršány a 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom v Bratislave, Bajkalská
19B, zastúpenej splnomocnenkyňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom v
Bratislave, Dostojevského rad 4, o náhradu škody na zdraví a iné, vedenej na Okresnom súde Piešťany
pod sp. zn. 4C 90/2008, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14.

februára 2017 sp. zn. 26 Co 206/2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 14. februára 2017 sp. zn. 26 Co 206/2016 a rozsudok Okresného
súdu Piešťany z 20. apríla 2016 sp. zn. 4C 90/2008 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Piešťany na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 20. apríla

2016, č. k. 4C 90/2008-434, zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovaným uloženia
im povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 8.564,03 eur titulom odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia, sumu 4.061,44 eur titulom odškodnenia za bolesť, sumu 165,96
eur titulom náhrady vecnej škody, sumu 219,07 eur titulom náhrady za opravu chrupu a sumu 11,61
eur ako náhradu za vypracované lekárske posudky, celkom teda sumu 13.022,11 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 13.022,11 eur od 1. januára 2004 do zaplatenia; žalobcovi 2/

sumu 3.362,37 eur titulom náhrady vecnej škody, sumu 82,98 eur titulom náhrady za znalecký posudok,
sumu 458,07 eur titulom náhrady cestovných nákladov z Dubnice nad Váhom do Nitry a späť a sumu
254,90 eur titulom nákladov za odtiahnutie auta, celkom teda sumu 4.157,90 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 4.157,90 eur od 1. januára 2004 do zaplatenia a žalovanej 3/
sumu 109,53 eur titulom náhrady vecnej škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo
sumy 109,53 eur od 1. januára 2004 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že pri dopravnej nehode dňa

11. septembra 2001, zavinenej vodičom osobného motorového vozidla Škoda Felícia, EČV: J.-XXXAM
H.X. R. (ktorý bol v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 1T 54/02 v súvislosti s touto
dopravnou nehodou právoplatne odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2
Trestného zákona), žalobca 1/ a žalobkyňa 3/, vezúci sa v osobnom motorovom vozidle Nissan Primera,
EČV: A.-XXXAM (patriacom žalobcovi 2/) utrpeli početné zranenia. Uviedli, že prevádzkovateľom a
vlastníkom motorového vozidla Škoda Felícia, EČV: J.-XXXAM je žalovaný 1/, ktorý vozidlo dal do nájmu

spoločnostiROBOPiešťany,a.s.avčasedopravnejnehodyvozidloriadilzamestnanectejtospoločnosti.
Poukázali na ustanovenie § 427 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalejlen „Občiansky zákonník“) a uviedli, že žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu,
ktorá bola týmto vozidlom spôsobená.

1.a Súd prvej inštancie rozsudkom z 31. októbra 2012, č. k. 4C 90/2008-309 (prvým v poradí), o podanej
žalobe rozhodol tak, že výrokom I. návrh žalobcu 1/ o zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia zamietol, výrokom II. žalovanému I/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ titulom odškodnenia
za bolesť sumu 2.440,74 eur a vo zvyšnej časti návrh žalobcu 1/ titulom odškodnenia za bolesť zamietol;
výrokom III. žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ titulom náhrady vecnej škody sumu

66,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 66,39 eur od 1. januára 2004 až do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu 1/ titulom náhrady
vecnej škody zamietol; výrokom IV. žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ titulom náhrady
vecnej škody sumu 3.737,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 3.737,94 eur od 1.
januára 2004 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu
2/zamietol;výrokomV.žalovanému1/uložilpovinnosťzaplatiťžalobkyni3/titulomnáhradyvecnejškody

sumu 63,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 63,07 eur od 1. januára 2004 až
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd návrh žalobkyne 3/ zamietol.

1.b Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 23. júla 2014, č. k. 11 Co 50/2013-368,
rozsudok súdu prvej inštancie z 31. októbra 2012, č. k. 4C 90/2008-309, zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia o. i. uviedol, že žalobcovia sa mohli domáhať náhrady škody
tak voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka na
základe objektívneho princípu, ako aj voči vodičovi dopravného prostriedku v zmysle § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka na základe subjektívnej zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení.
Pokiaľ si žalobcovia uplatnili nárok voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku v zmysle § 427

ods. 1 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné ustáliť otázku, kto bol prevádzkovateľom dopravného
prostriedku - t. j. či to bol žalovaný 1/ ako vlastník vozidla alebo spoločnosť ROBO Piešťany, a.s., ktorá
mala v čase dopravnej nehody, na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, uzavretej dňa 3.
januára 2000 so žalovaným 1/, predmetné motorové vozidlo v nájme na dobu určitú, do 31. decembra
2001.Užlennezodpovedanietejtootázkyoprávňovaloodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

1.c Ďalším (v poradí druhým) rozsudkom z 20. apríla 2016 č. k. 4C 90/2008-434 súd prvej inštancie
žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1 a
2, § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaní nemajú pasívnu vecnú legitimáciu. S

poukazom na právnu teóriu a komentáre Občianskeho zákonníka konštatoval, že v ustanovení § 427
ods. 2 Občianskeho zákonníka je použitý pojem „prevádzateľ“ motorového vozidla, pričom obsah tohto
pojmu v zákone definovaný doposiaľ nie je. Za prevádzateľa sa považuje spravidla ten, kto má právnu
a faktickú možnosť, aby disponoval s vozidlom. Prevádzateľ sa nemusí kryť s vlastníkom, resp. so
správcom alebo s vodičom dopravného prostriedku. Prevádzateľom motorového vozidla a subjektom

zodpovedným za škodu vyvolanú jeho osobitnou prevádzkou ostáva osoba, ktorá inej osobe požičala
motorové vozidlo (Občianske právo, MANZ, 1994, Prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc., s. 296). V publikácii
Nové znění Občanského zákonníku - poznámkové vydání, JUDr. J. Bičovský a JUDr. M. Holub, LINDE
Praha, a.s., 1991, je k pojmu prevádzateľ uvedené, že tento pojem nie je definovaný; býva za neho
považovaný ten, kto má právnu aj faktickú možnosť, aby organizovane disponoval vozidlom, čo vždy

záležínakonkrétnychokolnostiach.Prevádzateľsanemusíkryťsvlastníkomalebovodičomdopravného
prostriedku. Prevádzateľom nebude ten, kto môže vozidlo používať len prechodne (napr. na jednu
jazdu), lebo nemá možnosť disponovať s prevádzkou vozidla a zaisťovať všetko, čo je k tejto prevádzke
potrebné. Základom prevádzkovej činnosti bude určitá organizovaná cieľavedomá činnosť bez ohľadu
na to, o akú činnosť ide. Súd prvej inštancie uzavrel, že prevádzateľom bude ten, kto môže vozidlo

používať po dobu dlhšiu ako prechodnú (jednorazovú), ten, kto je oprávnený dopravný prostriedok po
dlhšiu dobu organizovane (podľa vlastného uváženia a rozhodnutia) a cieľavedome užívať.

1.d Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, uzatvorenej 3. januára 2000 medzi žalovaným 1/, na
strane prenajímateľa a spoločnosťou ROBO Piešťany, a.s., na strane nájomcu, súd prvej inštancie

zistil, že prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania predmetné vozidlo na dobu určitú - do 31.
decembra 2001, s možnosťou predĺženia. Žalovaný 1/ teda prenechal nájomcovi predmetné vozidlo
na dlhší čas, nie jednorazovo alebo krátkodobo. Nájomca tak získal možnosť predmetné vozidlo po
dlhšiu dobu organizovane (podľa vlastného uváženia a rozhodnutia) a cieľavedome užívať a stal sajeho prevádzateľom. Zároveň žalovaný 1/ ako vlastník vozidla uvedenú možnosť stratil, teda prestal byť
prevádzateľom vozidla, a to počnúc 3. januárom 2000 a tento stav trval aj v čase, kedy došlo k dopravnej
nehode. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný 1/ nie je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný.

1.e K pasívnej legitimácii žalovanej 2/ súd prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k predmetnému vozidlu
bolo uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle
vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a
podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky poškodený nemá právo na plnenie proti poisťovni; možnosť uplatniť
nárokyprotižalovanej2/bolazavedenáažustanovením§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť až 1. februára 2002. Pasívne legitimovaná tak
nie je ani žalovaná 2/.

2. Odvolací súd dovolaním napadnutým rozhodnutím zo 14. februára 2017 sp. zn. 26Co 206/2016
rozsudok súdu prvej inštancie z 20. apríla 2016, č. k. 4C 90/2008-434, ako vecne správny potvrdil a s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“) odkázal na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie predmetného rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcov nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal

od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej len „dovolatelia“),
ktoré odôvodnili poukazom na § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Dovolaciemu súdu navrhli
zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Porušenie práva na spravodlivý proces videli dovolatelia v tom, že súdy sa nárokmi žalobcov
nezaoberali pre konštatovanie nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných. Rozsudok odvolacieho súdu
je v rozpore so zásadami elementárnej spravodlivosti. Poukázali aj na prieťahy v konaní, keďže žaloba
bola podaná v roku 2004, súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a v roku 2012 žalobe
čiastočne vyhovel, pričom otázka pasívnej legitimácie nebola vôbec sporná. Túto otázku otvoril až

odvolací súd v uznesení z 23. júla 2014, č. k. 11 Co 50/2013-368. Ak mal súd názor, že žalovaný 1/ nie
je prevádzateľom motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, mal žalobu zamietnuť a
nie vykonávať 12 rokov konanie. Žalobcovia skúmali otázku pasívnej legitimácie na začiatku konania a
zaujali stanovisko, že pasívne legitimovaným je vlastník vozidla. Mohli z opatrnosti žalovať aj nájomcu
motorového vozidla v čase dopravnej nehody, ale vzhľadom na dĺžku súdneho konania a počet úkonov

by vznikli vysoké trovy konania, ktoré by museli zaplatiť.

3.a Vo vzťahu k právnej otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
dovolatelia poukázali na výklad ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto

prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako
aj prevádzateľ lietadla.“ Občiansky zákonník neobsahuje bližšie ustanovenie o tom, kto je iným
prevádzateľom dopravného prostriedku. Za prevádzateľa možno považovať osobu, ktorá má právnu,
a súčasne aj faktickú možnosť disponovať dopravným prostriedkom a organizovane ho využívať.
Prevádzateľomjenajmävlastník,oprávnenýdržiteľalebonájomcadopravnéhoprostriedku.Prevádzateľ

nemusí byť totožný s vlastníkom dopravného prostriedku. Za tzv. iného prevádzateľa v zmysle §
427 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať toho, kto má trvalú možnosť právnej i
faktickej dispozície s týmto prostriedkom, spravidla ide zároveň o jeho vlastníka. Prevádzateľ sa nezbaví
zodpovednosti ani v prípade, že zverí alebo zapožičia dopravný prostriedok inému. Dostupné komentáre
uvádzajú, že nájomca prichádza do úvahy ako prevádzateľ dopravného prostriedku najmä v prípade

leasingu s právom kúpy dopravného prostriedku (finančný leasing). Tento názor má svoje logické
zdôvodnenie, pretože leasingové užívanie motorového vozidla sa veľmi blíži a je podobné vlastníctvu
vozidla. Leasingový nájomca vozidlo v podstate kupuje na splátky, leasing končí kúpnou zmluvou
a vyplatením kúpnej ceny. Leasingový nájomca vozidlo užíva, hradí všetky náklady, je uvedený v
technickom preukaze a hradí povinné zákonné poistenie zodpovednosti za prevádzku motorových

vozidiel. V prípade žalovaného 1/ nešlo o žiadnu formu leasingu, išlo o „obyčajnú“ nájomnú zmluvu.
Žalovaný 1/ nepreviedol na nájomcu nájomnou zmluvou toľko práv k prenajatému vozidlu, že už právne
a fyzicky nedisponoval vozidlom a nájomca sa nestal prevádzateľom vozidla. Žalovaný 1/ uzatvoril ako
prenajímateľ zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka sospoločnosťou ROBO Piešťany, a.s. ako nájomcom. Zmluva bola uzatvorená na obdobie od 3. januára
2000 do 31. decembra 2001. Podľa bodu IV. ods. 2 nájomnej zmluvy nájomca je povinný zabezpečovať
na vlastné náklady potrebné prevádzkové hmoty a bežnú starostlivosť o vozidlo, pričom predpísané

servisné úkony a prehliadky, ako aj prípadné opravy zabezpečí na vlastné náklady prenajímateľ. Podľa
bodu IV. ods. 3 nájomnej zmluvy je nájomca povinný bezodkladne informovať prenajímateľa o prípadnej
poistnej udalosti. Prevádzateľom motorového vozidla sa stane i osoba, ktorej prevádzateľ prenechal
vozidlo za účelom, aby táto osoba vozidlo dlhodobo užívala, aby sa o vozidlo starala/vykonávala
jeho údržbu alebo aby hradila všetky/aspoň prevažnú časť nákladov súvisiacich s jeho prevádzkou. Z

citovanej nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca sa zaviazal platiť na vlastné náklady len pohonné hmoty
a náklady na bežnú starostlivosť. Ostatné náklady znášal prenajímateľ. Tento mal uzatvorenú aj poistnú
zmluvu o zákonnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného
nepochybne vyplýva, že prevádzateľom motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody žalovaný 1/.

3.b Vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 2/ dovolatelia uviedli, že sa nestotožňujú s

argumentáciou súdu prvej inštancie, pretože podali žalobu v roku 2004, a teda už po účinnosti novely
zákona č. 381/2001 Z. z., ktorou bolo do zákona doplnené ustanovenie § 15 ods. 1 priznávajúce
poškodenému právo na plnenie proti poisťovni.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť („ako nedôvodné“). Súdy

vec správne právne posúdili, pričom použili správne ustanovenia právneho predpisu a dostatočne
zistili skutkový stav. Vo veci nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ ako prevádzateľa
motorového vozidla vychádzali z ustálenej judikatúry. V konaní bolo preukázané, že nájomca
motorového vozidla mal v zmysle nájomnej zmluvy právnu aj faktickú možnosť disponovať vozidlom,
ktoré spôsobilo nehodu. Toto vozidlo nájomca dlhodobo organizovane užíval, a teda v čase dopravnej

nehody bol jeho prevádzateľom. Pokiaľ ide o nároky žalobcu 2/, tieto boli premlčané, keďže od nehody
márne uplynula dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku (§ 106 Občianskeho zákonníka). S
premlčaním tohto nároku sa stotožnil aj odvolací súd v uznesení z 23. júla 2014, č. k. 11 Co 50/2013.

5. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) dovolanie odmietnuť v zmysle § 447 C. s. p. Žalobcovia o existencii
nájomnej zmluvy so spoločnosťou ROBO Piešťany, a.s. vedeli už počas trestného konania. Je chybou
žalobcov, že žalobný návrh nesmerovali voči tejto spoločnosti ako prevádzkovateľovi vozidla, resp. že
ho nerozšírili o túto spoločnosť. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. podľa žalovanej 2/
nie je daný, pretože najvyšší súd otázku, kto je považovaný za prevádzkovateľa vozidla, už riešil viackrát

(R 55/1971, R 70/1969).

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie ako strany sporu podali v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) dovolatelia, zastúpení v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1
C. s. p.) a v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia

pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie
žalobcov 1/ a 2/ je prípustné a tiež dôvodné.

7. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §
420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci žalobcovia odôvodňovali prípustnosť dovolania aj podľa §
420 písm. f) C. s. p.

9. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do
obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a

v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva
na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovaťsa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobcovia vidia porušenie práva na spravodlivý proces v prieťahoch
v konaní. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že prípadné prieťahy v konaní nemožno zamieňať s tzv.
zmätočnostnými vadami konania vyplývajúcimi z ustanovenia § 420 C. s. p., preto táto otázka nie je v
rámci dovolacieho prieskumu relevantná. Prieťahy v súdnom konaní nie sú judikatúrou najvyššieho súdu

považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f)
C. s. p. (viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 4/2005, III. ÚS 199/02, II. ÚS 26/95). V prípade ich vzniku právnym prostriedkom ochrany je právo
účastníka obracať sa so sťažnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťažnosť na Ústavný súd
Slovenskej republiky.

11. Dovolatelia považovali za procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. aj skutočnosť, že súdy
nesprávne vyhodnotili otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Dovolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho konania dospel najvyšší súd k
záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď
R 54/2012 a tiež sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo

44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu
nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho
právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť strany
civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Na tom, že nesprávne
právne posúdenie veci nezakladá žalobcom tvrdenú vadu zmätočnosti (§ 420 C. s. p.), zotrval aj judikát

R 24/2017 a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (por. sp. zn. 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 101/2017,
3 Cdo 94/2017, 4 Cdo 47/2017, 5 Cdo 145/2016, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 76/2018).

12. Najvyšší súd vyššie uvedené dopĺňa poukazom na konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 196/2014 (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016,

je však naďalej aktuálne), v zmysle ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním
napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci
nezakladá vadu zmätočnosti.

13. V prejednávanej veci dovolatelia nepreukázali opodstatnenosť dovolania vo vzťahu k porušeniu

práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p., preto najvyšší súd ich dovolanie v tejto
časti podľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietol.

14.Podľa§421ods.1písm.b)C.s.p.jedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

15. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

16. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľmi napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na
nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v C. s. p. (podobne ako predchádzajúca

právna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

17. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). V dôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako

ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.).

18. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p., musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípadenie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako

aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní
(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). V prípade absencie vymedzenia právnej otázky
preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.

19. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. je, že sa týka
právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na
takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych
úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne
úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so

zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd
ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej
ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle
tohto ustanovenia (3Cdo/214/2018).

20. Za spornú právnu otázku dovolatelia považovali otázku, „kto sa na účely § 427 Občianskeho
zákonníka považuje za prevádzkovateľa motorového vozidla v prípade, ak v čase dopravnej nehody bolo
motorové vozidlo prenajaté nájomcovi, ktorý bol v zmysle nájomnej zmluvy povinný znášať len náklady
na pohonné hmoty a bežnú údržbu motorového vozidla, ale nebol povinný vozidlo poistiť pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ani znášať náklady na opravy,

servisné úkony a prehliadky a iné náklady presahujúce rámec bežnej údržby.“

21. Súdy nižšieho stupňa predmetnú právnu otázku vyriešili tak, že nájomcu považovali za
prevádzkovateľa motorového vozidla. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/
prenechal nájomcovi predmetné vozidlo na dlhší čas, nie jednorazovo alebo krátkodobo. Nájomca

tak získal možnosť predmetné vozidlo po dlhšiu dobu organizovane (podľa vlastného uváženia a
rozhodnutia) a cieľavedome užívať, stal sa tak prevádzateľom. Zároveň žalovaný 1/ ako vlastník vozidla
uvedenú možnosť stratil, teda prestal byť prevádzateľom vozidla, a to počnúc 3. januárom 2000 a tento
stav trval aj v čase, kedy došlo k dopravnej nehode. Dovolatelia namietali nesprávne právne posúdenie
predmetnejprávnejotázky.Žalovaný1/podľanichnepreviedolnanájomcunájomnouzmluvoutoľkopráv

kprenajatémuvozidlu,žeužprávneafyzickynedisponovalvozidlomanájomcasanestalprevádzateľom
vozidla. Podľa bodu IV. ods. 2 nájomnej zmluvy nájomca je povinný zabezpečovať na vlastné náklady
potrebné prevádzkové hmoty a bežnú starostlivosť o vozidlo, pričom predpísané servisné úkony a
prehliadky, ako aj prípadné opravy, zabezpečí na vlastné náklady prenajímateľ. Podľa bodu IV. ods.
3 nájomnej zmluvy je nájomca povinný bezodkladne informovať prenajímateľa o prípadnej poistnej

udalosti. Z citovanej nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca sa zaviazal platiť na vlastné náklady len
pohonné hmoty a náklady na bežnú starostlivosť. Ostatné náklady znášal prenajímateľ. Tento mal
uzatvorenú aj poistnú zmluvu o zákonnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že prevádzateľom motorového vozidla bol v čase dopravnej
nehody žalovaný 1/.

22. Vec prejednávajúci senát nezistil, že by dovolacím súdom bola osobitne vyriešená právna otázka, či
nájomcu, ktorý uzatvoril zmluvu o nájme dopravného prostriedku, možno považovať za prevádzkovateľa
motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, a teda za vecne pasívne legitimovaného
v konaní o náhradu škody spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku. Dospel preto k záveru, že

dovolanie podané žalobcami treba považovať za prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p.

23. Vo všeobecnosti pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého je určitá osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie,
kto je v spore vecne legitimovaný, je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných

právnych vzťahov, v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na
strane žalobcu) alebo pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné,
že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide(aktívna vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom hmotnej povinnosti, ktorá
je predmetom konania.

24. V preskúmavanej veci je predmetom konania nárok žalobcov o náhradu škody na zdraví (a iné
nároky) spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka,
podľa ktorých za túto škodu zodpovedá zásadne prevádzateľ dopravného prostriedku. Tento zákonný
pojem, ktorý je do istej miery jazykovo sporným, Občianskym zákonníkom definovaný nie je. Vo
všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt, ktorý má

právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má
dlhodobejšieúčelovéurčenie.Pôjdetedaosubjekt,naktoréhoúčet,nebezpečenstvoavzáujmektorého
sa prevádzka dopravného prostriedku vykonáva, t. j. takú osobu, ktorá v prevažujúcej miere profituje
z prevádzky, má záujem na prevádzke daného dopravného prostriedku a znáša finančné náklady
na jeho prevádzku. Podmienka možnosti faktickej a právnej dispozície s dopravným prostriedkom
musí byť splnená kumulatívne. Musí ísť teda o možnosť tak organizovaného užívania a využívania

dopravného prostriedku na účel, na ktorý daný dopravný prostriedok slúži (najmä na jazdu), ako
aj o možnosť právnej dispozície s dopravným prostriedkom v rozsahu, v ktorom bola na subjekt
prevádzkovateľa prenesená alebo v rozsahu, v ktorom obvykle vyplýva z daného spôsobu a účelu
faktickej dispozície. Na priznanie postavenia prevádzkovateľa nestačí iba samotná právna možnosť
nakladania s dopravným prostriedkom bez faktického ovládania (napr. lízingová spoločnosť, ktorá

dopravný prostriedok dlhodobo fyzicky neovláda, pričom previedla na lízingového nájomcu aj časť
právnej dispozície spočívajúcej napr. v povinnosti uzatvoriť povinné zmluvné poistenie), na druhej
strane je však nedostačujúca aj iba samotná možnosť fyzickej dispozície s ním (lízingová spoločnosť,
ktorá umožnila nájomcovi za odplatu užívať vozidlo obvyklým spôsobom, nie však na ňom vykonávať
technické úpravy s výnimkou nevyhnutných opráv, pričom lízingový nájomca nebol ani povinný vozidlo

poistiť, t. j. nájomca mohol s vozidlom disponovať iba fyzicky, a to v obmedzenom rozsahu, nebol
však oprávnený právne disponovať s vozidlom) (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo
2563/2005). Pri posúdení právnej a faktickej možnosti dispozície s dopravným prostriedkom je potrebné
zohľadniťviacerofaktorov.Primárnymječasovýfaktorfaktickejdispozície,keďžeprevádzkadopravného
prostriedku (resp. možnosť dispozície) sa viaže na splnenie podmienky dlhodobosti. K dlhodobému

užívaniu však nemusí reálne dôjsť (na priznanie postavenia prevádzkovateľa stačí účel, s ktorým daný
subjekt užíva dopravný prostriedok, smerujúci k jeho dlhodobejšiemu užívaniu). Ten, kto so súhlasom
prevádzkovateľa použije dopravný prostriedok iba prechodne alebo dokonca iba jednorazovo, prípadne
iba prevezme riadenie takéhoto dopravného prostriedku na určitý úsek cesty, sa na účely tohto použitia
nestáva jeho prevádzkovateľom. Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zohľadniť, je starostlivosť o dopravný

prostriedok zo stránky finančnej a technickej, t. j. kto reálne zabezpečuje bežnú údržbu, nevyhnutné
a iné opravy, technické úpravy, kto uvedené opravy a úpravy uhrádza, kto hradí bežné prevádzkové
náklady, kto je povinný dať dopravný prostriedok poistiť, atď. a v neposlednom rade je potrebné skúmať
charakter vzťahu vlastníka dopravného prostriedku a jeho užívateľa. Aj keď status prevádzkovateľa
možno obvykle priznať vlastníkovi daného dopravného prostriedku, pojem „prevádzkovateľ“ nemožno

redukovať iba na vlastníka dopravného prostriedku, keďže faktická a právna možnosť dispozície s
dopravným prostriedkom môže byť v rôznom rozsahu prenesená na subjekt odlišný od vlastníka.
V takomto prípade je potrebné skúmať, či rozsah tohto prenesenia spolu s koncentráciou atribútov,
ktorými je charakterizovaný prevádzkovateľ, odôvodňujú priznanie postavenia prevádzkovateľa inému
subjektu (odlišnému od vlastníka). Súčasná právna úprava (ani vo svojom pôvodnom znení z roku

1964) neprevzala domnienku, historicky vychádzajúcu z úpravy zákona č. 63/1951 o zodpovednosti za
škody spôsobené dopravnými prostriedkami, ktorá v pochybnostiach považovala za prevádzkovateľa
dopravného prostriedku jeho vlastníka alebo každého spoluvlastníka (k zakotveniu právnej domnienky
vlastníka dopravného prostriedku ako prevádzkovateľa sa vrátila aj súčasná česká právna úprava).
Napriek tomu, že táto domnienka nemá svoje legálne vyjadrenie v Občianskom zákonníku, v právnej

spisbe je tento výklad dovodzovaný, pretože v prípade pochybností je práve vlastník tým subjektom,
u ktorého možno predpokladať možnosť dlhodobo cielenej právnej a faktickej dispozície s dopravným
prostriedkom (Števček, M., G., A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašoviš, M. a kol. Občiansky
zákonník I., § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1526-1527).

25. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, uzatvorenej podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka
medzi žalovaným 1/, na strane prenajímateľa a spoločnosťou ROBO Piešťany, a.s., na strane nájomcu,
zo dňa 3. januára 2000, vyplýva, že predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - do 31.
decembra 2001 s možnosťou predĺženia jej platnosti. Predmetom tejto zmluvy bolo prenechanienájomcovi na dočasné užívanie motorového vozidla značky a typu ŠKODA PICKUP, ŠPZ: V. XX-XX.
Nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné splatné ku koncu roka. Podľa článku
IV. predmetnej nájomnej zmluvy bol nájomca povinný prenajímateľovi predložiť ku koncu každého

kalendárneho mesiaca kópiu knihy jázd a umožniť prenajímateľovi vykonanie kontroly stavu tachometra
za príslušné obdobie. Nájomca bol povinný zabezpečovať na vlastné náklady potrebné prevádzkové
hmoty a bežnú starostlivosť o vozidlo, pričom predpísané servisné úkony a prehliadky, ako aj prípadné
opravy,zabezpečovalnavlastnénákladyprenajímateľ.Nájomcabolpovinnýprenajímateľabezodkladne
informovať aj o prípadnej poistnej udalosti.

26. Z vyššie uvedeného teoretického výkladu je zrejmé, že na to, aby mohol byť nájomca považovaný
za prevádzkovateľa motorového vozidla na účely § 427 Občianskeho zákonníka, je potrebné, aby boli
kumulatívne splnené podmienky faktickej a právnej dispozície motorovým vozidlom. Pri skúmaní týchto
podmienok v každom konkrétnom prípade je potrebné vziať do úvahy niekoľko faktorov, ktorými sú
(i) časový faktor faktickej dispozície, (ii) starostlivosť o dopravný prostriedok zo stránky finančnej a

technickej a (iii) charakter vzťahu vlastníka dopravného prostriedku a jeho užívateľa. V prejednávanej
veci je zrejmé, že súdy nižšieho stupňa posudzovali predmetnú právnu otázku iba z hľadiska jedného
kritéria, a tým je časové hľadisko faktickej dispozície a sčasti z hľadiska charakteru vzťahu vlastníka
a užívateľa (cieľavedomé a organizované užívanie predmetu nájmu). Nevzali do úvahy ďalšie kritériá,
ktoré je nevyhnutne potrebné zohľadniť nato, aby bola právna otázka vyriešená správne. Z hľadiska

časového faktora faktickej dispozície je zrejmé, že v prípade žalovaného 1/ ako prenajímateľa došlo
k prenechaniu motorového vozidla do odplatného užívania nájomcovi vozidla, spoločnosti ROBO
Piešťany, a.s., na obdobie necelých dvoch rokov. Nájomca tak bol oprávnený dlhodobo fakticky
disponovať vozidlom a podľa vlastného uváženia ho užívať na uspokojovanie svojich potrieb, čím
možno považovať podmienku faktickej dispozície za splnenú. Pokiaľ ide o hľadisko starostlivosti o

dopravný prostriedok zo stránky finančnej a technickej, v danom prípade bol nájomca povinný znášať
náklady na pohonné látky a bežnú údržbu, kým všetky ostatné náklady bol povinný znášať prenajímateľ.
Prenajímateľ bol taktiež povinný vozidlo poistiť pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho
prevádzkou. Za týmto účelom bol nájomca povinný bezodkladne ho informovať o poistnej udalosti. Z
uvedeného rozboru je zrejmé, že nájomca nebol oprávnený fakticky a právne disponovať vozidlom

v takej miere, aby ho bolo možné považovať za prevádzkovateľa vozidla. O odlišný prípad by išlo v
prípade finančného leasingu (ktorý najvyšší súd riešil v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 12/2018), v rámci
ktorého práva a povinnosti v súvislosti s vlastníctvom (okrem možnosti vec scudziť alebo zaťažiť treťou
osobou) prináležia nájomcovi. Na rozdiel od klasického nájmu, prenajímateľ nemá záujem, aby sa po
skončení leasingového vzťahu vec vrátila do jeho dispozície, ale má záujem, aby po zaplatení všetkých

leasingových splátok vec prešla do vlastníctva nájomcu. V prípade tzv. finančného leasingu má nájomca
oprávnenie počas celého trvania tohto vzťahu fakticky disponovať s predmetom leasingu obdobne ako
vlastník a po kúpe prenajatej veci ňou aj právne v celom rozsahu disponovať. V prejednávanej veci však
o takýto prípad nejde. Pokiaľ ide o charakter vzťahu vlastníka dopravného prostriedku a jeho užívateľa,
možno konštatovať, že účelom predmetnej nájomnej zmluvy bolo prenechať nájomcovi do užívania

vozidlo na určitý čas, a následne po ukončení zmluvy ho vrátiť do dispozície prenajímateľa. V žiadnej
fázenájomnéhovzťahumedzižalovaným1/anájomcomvozidlanebolnájomcaoprávnenýdisponovaťs
predmetom nájmu obdobne ako vlastník (so všetkými právami a povinnosťami vlastníka). Po zohľadnení
všetkých okolností relevantných pre posúdenie právnej otázky, koho je potrebné v danom prípade
považovať za prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka, tak dovolací

súd uzatvára, že za prevádzkovateľa vozidla je v tomto prípade potrebné považovať jeho vlastníka,
ktorým bol žalovaný 1/. Žalovaný 1/ je pasívne vecne legitimovaným v konaní o žalobe žalobcov.

27. So zreteľom na vyššie uvedené najvyšší súd uzatvára, že žalobcovia 1/ a 2/ v dovolaní, ktoré je
prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p., opodstatnene uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 432 ods.

1 C. s. p. argumentujúc, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

28. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia
odvolacieho súdu. (§ 449 ods. 1 a 2 C. s. p.). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa

povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie,
prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 C. s. p.). Najvyšší súd v súlade s týmito
ustanoveniami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). Ak dovolací

súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 C. s. p.).

30. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.