Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/201/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118322418
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:6118322418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: Z. V., nar. X.X.XXXX, bytom v
V., A. XX, zastúpenej: JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, v spore
o zaplatenie 624,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I
zo dňa 14. marca 2019 sp.zn. 34Csp/217/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 14. marca 2019 č.k. 34Csp/217/2018-190.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie „ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 14. marca
2019 č.k. 34Csp/217/2018 - 190 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 624,02 eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 6. 3. 2007 bola medzi veriteľom - Poštovou bankou, a.s. a

žalovanou uzavretá zmluva o úvere na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 995,82
eur. Žalovaná si nesplnila na základe tejto zmluvy všetky svoje povinnosti a pohľadávka voči nej so
všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená niekoľkými zmluvami o postúpení pohľadávok tak,
že aktuálnym veriteľom v čase podania žaloby bol žalobca.

3. Právne vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka spolu s § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4
ods. 2 a 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spolu s § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3 a 4,

§ 100 ods. 1, § 101, § 103. § 111 a § 112 Občianskeho zákonníka

3. Z vykonaných dôkazov mal preukázané, že Poštová banka, a.s. a žalovaná dňa 7.3.2007 uzavreli
zmluvu o úvere č. 0862821607, v zmysle ktorej Poštová banka, a.s.(ako veriteľ) poskytla žalovanej
úver vo výške 30.000,- Sk. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných
60. mesačných splátkach vo výške 932,- Sk s dátumom splatnosti prvej splátky 18.4.2007 a s ďalšími
splátkami splatnými do 18. dňa v mesiaci. RPNM bola medzi účastníkmi zmluvy dojednaná vo výške

26,58% s úrokovou sadzbou 23%. Celková výška nákladov za poskytnutý úver bola stanovená sumou
21.669,72 Sk ( čl. 68 spisu).4. Za nesporné považoval, že rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7,
831 04 Bratislava IČO: 35 862 882 zo dňa 8.8.2011 sp.zn. ISB0610020 v právnom spore PRO CIVITAS

s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464 proti žalovanej rozhodcovský súd
zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 661,62 Eur, úrok vo výške 23% ročne zo sumy
661,62 Eur odo dňa 2.4.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne so sumy 661,62
Eur odo dňa 2.4.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku
dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 79,62 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania

vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.4.2010 vo výške
85,84 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie
vo výške 34,92 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd
tak rozhodol na podklade žaloby podanej žalobcom dňa 3.6.2010, doručenou na rozhodcovský súd,
a to z dôvodu neuhradenia záväzkov zo strany žalovanej, vzniknutých z uzatvorenej zmluvy o úvere
č. 862821607 zo dňa 7.3.2007 medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovanou. Rozhodcovský rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2011 a stal sa vykonateľným dňa 23.9.2011.

5. Okresný súd Košice I uznesením vydaným pod sp.zn 16 Er2375/2015 dňa 3.5.2016
žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri

ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., zo dňa 8.8.2011 sp.zn ISB0610020 proti
žalovanej, ako povinnej, zamietol. Svoje rozhodnutie založil najmä na tých skutočnostiach, že
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať spor od rozhodcovskej doložky, ktorá nie je
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, preto nespĺňa podmienku písomnej formy,
a je preto neplatná. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať

rozhodcovský rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2011 zo
dňa 13.10.2011). Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal právomoc, takéto
ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa ust. § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o
nulitný právny akt. Skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom
a nemôže byť (a to ani z časti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému

voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9CoE/139/2012 - 53 zo dňa 28.2.2013). Krajský súd v
Košiciach uznesením zo dňa 23.2.2017 vydaným pod č.k. 15CoE/650/2016 - 41 potvrdil uznesenie súdu
prvejinštancie,ktorýmžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Vdôvodochsvojho
rozhodnutia poukázal na neplatnosť rozhodcovskej doložky pre nedodržanie zákonom predpísanej

písomnej formy podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Posúdil uvedenú
doložku ako neprijateľnú podmienku. Následne súd prvej inštancie svojim uznesením zo dňa 12.6.2014
vydaným pod č.k. 16Er/5897/2011 - 55 exekučné konanie zastavil z dôvodu, že uznesenie, ktorým
bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo
právoplatnosť.

6. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie zameral svoje úvahy na posúdenie
tejto námietky, pričom medzi sporovými stranami bolo sporné spočívanie premlčacej lehoty podľa
rozhodcovského a exekučného konania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ust. § 112 OZ,
v zmysle ktorého premlčacia doba sa zastavuje - spočíva po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe

uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Základnou
podmienkou teda je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil na súde alebo u iného orgánu, ktorý však musí
byť príslušným orgánom. Vychádzal z úvahy, že z tohto ustanovenia a contrario možno vyvodiť, že
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo u nepríslušného orgánu, premlčacia doba plynie naďalej a
nedochádza k jej spočívaniu.

7. V danom prípade rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej
veci konať a rozhodnúť. Preto súd konštatoval, že ak právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo
na rozhodcovskom súdu, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde

o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Rovnako aj
exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané
právomocným orgánom. Súd preto uzavrel, že premlčacia doba sa nezastavila a plynula po celý čas
ako rozhodcovského, tak aj exekučného konania, a preto žalobca musí niesť následky jej plynutia.Predmetná trojročná premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňa 4.11.2009 (deň po zosplatnení úveru
Poštovou bankou, a.s. čl.67 spisu) a uplynula dňa 4.11.2012, a keďže žaloba bola podaná na súd
dňa 18.8.2018, teda po uplynutí premlčacej lehoty, nebolo možné uplatnené právo žalobcovi priznať

pre vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej a žalobu súd ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 spolu s § 262 ods. 2 a § 263 ods. 1 CSP

9. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby rozsudok zmenil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

10. Opakovane poukázal na skutkové okolnosti uvádzané aj v konaní pred súdom prvej inštancie t.j.,

že Poštová banka a.s. vyhlásila úver za predčasne splatný dňa 26.08.2009, pričom premlčacia doba
začala prvýkrát plynúť 03.11.2009. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na rozhodcovský súd dňa
03.06.2010 a následne po vydaní rozhodcovského rozsudku podal návrh na vykonanie exekúcie. O
zastavení exekučného konania uznesením zo dňa 16.06.2017 sa žalobca dozvedel dňa 26.07.2017
a predmetnú žalobu podal dňa 28.12.2016. Žalobca opakovane vyjadril názor, že počas konania

na rozhodcovskom súde a počas exekučného konania premlčacia doba neplynula, ale spočívala v
zmysle ust. § 112 OZ. Podľa názoru žalobcu na uvedenú situáciu je potrebné aplikovať ten stav,
keď súd na podklade žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku zruší rozhodcovský rozsudok a
následne pokračuje v konaní na podklade pôvodnej žaloby alebo vzájomnej žaloby v zmysle § 43
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia okresných

súdov, ktoré vychádzali z úvahy, že počas rozhodcovského konania a exekučného konania premlčacia
lehota spočíva. Zároveň podľa žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení
nepreskúmateľné, v ktorej súvislosti zdôraznil, že právo účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktorým sa vysporiadavá so všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka) je súčasťou práva na

spravodlivý súdny proces, kde poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu
SR.

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne, majúc za to, že rozsudok vychádza zo
správneho právneho posúdenia a je riadne a vyčerpávajúco odôvodnený, preto ho navrhla ako vecne

správny potvrdiť. Vo vzťahu k ne/plynutiu (spočívaniu) premlčacej lehoty poukázala na uznesenie ÚS
SR sp.zn. III. ÚS 572/2017 z 20.09.2017.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. júla 2020 o 09.35 hod v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 15.7.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

15. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/,
g/, a h/ CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky (písm. a/), súd nesprávnym procesným postup
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (písm. b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm.
g/) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek
tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a

rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom
konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť),
procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné
povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania,
prekážkarozsúdenejveci).Skúmanietýchtoprocesnýchpodmienokjeúradnoupovinnosťousúdupočas

celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej
miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom
úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť
takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných
prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v §
365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie

naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v
podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o
vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je

stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových

zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,

najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

21. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza
uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil

svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

26. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú

prijať iné závery.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok na spočívanie
premlčacej doby a preto sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok
je premlčaný.

29. Súd svoje úvahy, ako dospel k týmto záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, a preto mu nemožno
vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací
súd uvádza nasledovné :

31. Podstatou odvolacích námietok bolo posúdenie námietky premlčania a v jeho rámci posúdenie ne/
spočívania premlčacej lehoty počas rozhodcovského a exekučného konania.

32. V danom prípade medzi stranami nebolo sporné, že predmetný nárok si žalobca (resp. jeho právny
predchodca) uplatnil najprv žalobou na rozhodcovskom súde, kde žaloba bola podaná dňa 03.06.2010
a rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2011. Rovnako nebolo sporným, že
vo veci bolo vedené exekučné konanie pred Okresným súdom Košice I sp.zn. 16Er/2375/2015, na

základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. Exekučné konanie bolo zastavené po tom, ako bola
právoplatným uznesením zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nadobudlo právoplatnosť z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržaniezákonom podpísanej písomnej formy podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a posúdil uvedenú doložku ako neprijateľnú podmienku.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax už jednoznačne ustálila, že rozhodnutie
rozhodcovského súdu vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným aktom. Súd
prvej inštancie dostatočným spôsobom ozrejmil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o
nespočívaní premlčacej lehoty počas rozhodcovského a exekučného konania, s ktorými úvahami sa
odvolací súd v plnej miere stotožňuje.

34. Správne zohľadnil, že základnou podmienkou preto, aby mohlo dôjsť k zastaveniu plynutia-
spočívaniu premlčacej doby je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil na súde alebo u iného príslušného
orgánu, ktorým môže byť i rozhodcovský súd. Zároveň však správne zdôraznil, že za príslušný orgán
však nemožno považovať rozhodcovský súd v prípade ak rozhodcovská doložka nie je uzatvorená
platne.

35. Rovnaký názor vyslovil aj ÚS SR v uznesení sp.zn. III. ÚS 572/2017-19, podľa ktorého premlčacia
doba neplynie od uplatnenia nároku aj na takom orgáne, akým je rozhodcovský súd, avšak nie v
prípade ak bola exekúcia zastavená z dôvodu, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienkajeneplatnýmzmluvnýmdojednaním,apretosanaňuprihliadatak,akokebynebolavzmluve

uvedená. Preto ak sťažovateľka uplatnila svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal
právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka. Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie bolo vedené bez
toho,abysťažovateľkamalakdispozíciiprávoplatnéavykonateľnérozhodnutieprávomocnýmorgánom.
Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas ako rozhodcovského, tak aj exekučného

konania, a preto sťažovateľka musí niesť následky jej plynutia.

36. V danom prípade je nesporné, že právomoc rozhodcovského súdu nebola založená, pretože
rozhodcovská doložka bola absolútne neplatným zmluvným dojednaním a teda rozhodcovské konanie
nemožno považovať za uplatnenie práva na príslušnom orgáne. V nadväznosti na uvedené aj

exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané
právomocným orgánom.

37. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdilpodľa§387ods.1CSPvrátanevýrokuonárokunanáhradutrovkonanianasúdeprvejinštancie.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1,2 CSP Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnej žalovanej, preto jej
odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

39.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).