Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205471
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Vidová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120205471.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne N. W., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, zastúpenej
zástupcomA3advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomvTrenčíne,Partizánska25,IČO:36735311proti
žalovanej Bc. R. I., narodenej X.X.XXXX, trvale bytom v X. nad O., I. XXX/XX, o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta.

II. Náhrada trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia došlým súdu 5.8.2020 sa žalobkyňa domáhala,
aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to k parcele
registra „C“ KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. nad O., parcele registra „C“ KN č. XXXX/XX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XX m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. nad
O.,rodinnémudomusosúpisnýmč.XXXstojacemunaparceleregistra„C“KNč.XXXX/XX,zapísanému
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. nad O. a garáži so súpisným číslom XXXX stojacej
na parcele registra „C“ KN č. XXXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
X. nad O., za účelom zabezpečenia jej pohľadávky priznanej uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
13C/3/2020-40 z 22.6.2020 vo výške 28 000 eur.

1.2 Návrh odôvodnila tým, že má voči žalovanej pohľadávku vo výške 28 000 eur titulom
výplaty na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu priznanej uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
13C/3/2020-40 z 22.6.2020, právoplatným 9.7.2020. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva boli práve predmetné nehnuteľnosti. Aktuálne prebieha na Okresnom úrade Ilava,
katastrálnom odbore, na základe predloženého právoplatného uznesenia konanie o zápise práv k
predmetným nehnuteľnostiam. Ohrozenie exekúcie žalobkyňa vidí v tom, že žalovaná po tom, čo sa

stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, bude s nimi účelovo nakladať, majetku sa zbaví, predá ho
za nevýhodne nízku cenu, daruje ho alebo ho zaťaží ťarchou, ktorá zhorší, resp. významne ovplyvní
vymožiteľnosť jej pohľadávky. Poukázala na to, že žalovaná sa v roku 2019 pokúsila zriadiť vecné
bremeno práva doživotného užívania pre svoju matku. Pre nedostatky listiny osvedčujúcej tento právny
úkon však nebol jej návrh na zápis vecného bremena 27C/63/2020 2

k nehnuteľnostiam Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom, povolený. Ďalej argumentovala
tým, že žalovaná na pojednávaní 22.6.2020 neustále a v krátkych časových intervaloch menila svoje
stanovisko k prijímanej dohode. Opakovane sa vyjadrila, že aj keď súd rozhodne a uloží jej povinnosť
vyplatiť žalobkyňu, ona jej nič nezaplatí. Predmetné nehnuteľnosti predstavujú základný majetok
žalovanej, žalovaná iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Žalobkyňa sa domnieva, že pre
veľmi narušené vzťahy je žalovaná sledujúc jediný zámer poškodiť ju schopná urobiť akýkoľvek úkon,

ktorý jej poskytne pocit víťazstva nad žalobkyňou. Má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú a zároveň jej poskytne dočasné zvýšenie právnej istoty.2.1 Súd vykonal dokazovanie v rozsahu dokazovania potrebného na účely rozhodnutia o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 329 CSP). Oboznámil sa s návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, informatívnymi výpismi z listov vlastníctva č. XXX a XXXX, listom

žalovanej z XX.XX.XXXX, obsahom súdneho spisu sp. zn. 13C/3/2020, z toho najmä so žalobou,
uznesením č. k. 13C/3/2020-40 z 22.6.2020 a zápisnicou z pojednávania konaného 22.6.2020, a
vypočul si zvukový záznam z pojednávania konaného 22.6.2020. Z vykonaného dokazovania zistil pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podstatný skutkový stav.
2.2 Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/3/2020 bolo zistené, že na pojednávaní konanom 22.6.2020

bol schválený súdny zmier. Strany sa dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam a na takom ich vyporiadaní, podľa ktorého sa žalovaná stala ich výlučnou vlastníčkou
a zaviazala sa zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 28 000 eur do 31.12.2020. Právoplatné
uznesenie bolo zaslané Okresnému úradu Ilava, katastrálnemu odboru, na ktorom aktuálne prebieha
konanie o zápise práv k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaná býva v rodinnom dome, ktorý bol tiež
predmetomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,resp.bývalaajvčasepodaniažaloby.

Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného 22.6.2020 vyplynulo, že vzťahy medzi stranami sú
vážne narušené, čo potvrdil aj manžel žalovanej. Rovnako pravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobkyne,
že žalovaná v priebehu pojednávania menila svoj postoj k prijímanej dohode a tiež opakovane uviedla,
že aj keď jej súd uloží povinnosť vyplatiť žalobkyňu, ona jej nič nezaplatí. Napokon však po konzultácii
so svojím zástupcom, ale najmä s manželom už so zmierom v neskôr schválenom znení súhlasila.

3.1 Podľa § 343 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím
opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
3.2 Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
3.3 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 27C/63/2020 3

3.4 Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
4.1 Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie veriteľa zriadením záložného práva na
konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť

nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť
vtedy, ak navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v návrhu aspoň osvedčí (ak nie preukáže), že má
voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť
a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná.
4.2 Po posúdení návrhu dospel súd k záveru, že žalobkyňa osvedčila existenciu svojej peňažnej

pohľadávky voči žalovanej, ktorú jej súd priznal uznesením v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/3/2020.
Uznesenie, ktorým bol v predmetnom konaní schválený súdny zmier, nadobudlo právoplatnosť
9.7.2020. Žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami. Žalobkyňa teda preukázala aj splnenie
druhého predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - existenciu spôsobilého predmetu

záložného práva.
4.3 Žalobkyni sa však nepodarilo dostatočným spôsobom osvedčiť dôvodnosť obavy z možného
zmarenia exekúcie. Žalobkyňa svoju obavu, že prípadné vymáhanie jej pohľadávky v rámci exekučného
konania bude ohrozené, založila v zásade na vyjadreniach žalovanej prednesených na pojednávaní
konanom 22.6.2020 a najmä na tom, že pre zlé vzájomné vzťahy je žalovaná podľa nej schopná urobiť

akýkoľvek úkon, aby ju poškodila.
4.4 Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia možnej
budúcej exekúcie je reálna a hrozí bezprostredne, t.j., že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť
záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom
dôsledku môže dôjsť k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku musí byť

konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho
práv. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také
konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkovépomery(zrozhodnutiaNSSRsp.zn.5Obo144/97;zverejnenévZbierkesúdnychrozhodnutíastanovísk
pod č. R 20/1998).
4.5 Záver o osvedčení dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie je teda potrebné spájať s aktívnym

konaním žalovaného, teda s osvedčením realizácie konkrétneho správania sa žalovaného, v rámci
ktorého tento činí úkony, ktoré vedú alebo by mohli viesť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie.
Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaná robila takéto úkony, resp. že by ako uviedla žalobkyňa,
žalovaná účelovo nakladala so svojím majetkom, snažila sa ho zbaviť, predať pod cenu, alebo nejakým
spôsobom znehodnotiť. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaná na pojednávaní vyslovila hrozbu, že si

dobrovoľnenesplnísúdomuloženúpovinnosťvyplatiťžalobkyninavyrovnaniejejspoluvlastníckypodiel,
navyše vyslovenú pod vplyvom negatívnych emócií, ktoré pojednávanie konané 22.6.2020 sprevádzali,
nemožno dôjsť k záveru, že žalovaná sa snaží, resp. sa aj po vykonateľnosti súdneho rozhodnutia bude
snažiť zbaviť svojho majetku a ohroziť tak prípadnú budúcu exekúciu. Žalovaná hrozbu predniesla v
priebehu zmierovacieho konania, pričom na záver, 27C/63/2020 4

najmä po porade so svojím manželom, s podmienkami zmieru súhlasila. Rovnako tak pre naplnenie
zákonnej požiadavky osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia
nepostačuje preukázanie narušených vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou. Obava žalobkyne, že by
žalovaná bola schopná urobiť akýkoľvek úkon, ktorý by jej poskytol pocit víťazstva nad ňou, vychádza
v podstate len zo subjektívnych obáv žalobkyne, ktoré bez ďalšieho (existencia konkrétneho konania

žalovanej smerujúceho k prevodu vlastníctva alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností) považuje
súd za nedostatočné na to, aby nariadil zabezpečovacie opatrenie navrhovaného znenia.
4.6 Z vyššie uvedených dôvodov, t. j. z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, súd návrh žalobkyne zamietol.
5. Uznesením o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania vo

veci samej sa konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia končí, a preto bol súd povinný v ňom
aj bez návrhu rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania (§ 262 ods. 1 CSP). Podľa § 255
ods. 1 CSP bola žalovaná v konaní plne úspešná a patril by jej nárok na náhradu trov konania. Súd
jej však náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznal, pretože jej doposiaľ
žiadne trovy konania nevznikli (v konaní sa doposiaľ vzhľadom na fázu konania nijako nebránila). Civilný

sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, akým spôsobom má byť rozhodnuté, keď strane, ktorá na
základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania nevznikli. Súd
preto s použitím čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp
racionálnehozákonodarcuarozhodolpodľafiktívnejnormy,ktorúbyzvolil,akbybolsámzákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, je v

súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, ak sa rozhodne priamo
tak, že sa jej náhrada trov konania neprizná. Rozhodnutie najskôr postupom podľa § 262 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ a písm.
m/ CSP) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na
27C/63/2020 5dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiťvpotrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.