Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Vidová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118204786
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Vidová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118204786.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Vidovou v spore žalobcu D. G., nar. X.X.XXXX, trvale

bytom v U., R. XX, zastúpeného zástupcom JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom so sídlom v Trnave,
Hlavná 13, proti žalovanému I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v U., K.. K. XXXX/XX, zastúpenému
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, Námestie sv.
Anny 361/20, IČO: 36 839 132, o žalobe na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/274/2010 sa zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalobca povinný

zaplatiť žalovanému k rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu 24.5.2018 sa žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) domáha voči žalovanému
(v pôvodnom konaní žalobcovi) obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/274/2010,
predmetom ktorého bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese U., v obci Y. - F., v katastrálnom území Y. - F., zapísanej v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX ako pozemok parcely registra „E“ pod parc. č. XX/XX - orná pôda o výmere

1 931 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „pozemok“). Súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti
zrušil, nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (v tomto konaní žalovaného), ktorému
zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) náhradu za spoluvlastnícky
podiel vo výške 622,50 €. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že nehnuteľnosť sa nachádza mimo
zastavaného územia obce, nie je reálne deliteľná vzhľadom na to, že sa na ňu vzťahu zákaz drobenia
poľnohospodárskych pozemkov a jej funkčné využitie je na poľnohospodársku výrobu. Z týchto záverov
vychádzal ako súd prvej inštancie, tak aj znalkyňa, ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok.

Žalobca navrhol obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku. Novou
skutočnosťou je to, že došlo k zmene funkčného využitia pozemku, keďže nehnuteľnosť bola pôvodne
určená na poľnohospodársku výrobu a neskôr na nízkopodlažnú zástavbu. K tejto skutočnosti došlo
ešte pred vyhlásením rozsudku súdom prvej inštancie, keďže Územný plán obce Y. - F. bol schválený
uznesením obecného zastupiteľstva obce Y. - F. č. XX/XXXX z 10.11.2016 a ktorého záväzná časť
bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením obce Y. - F. č. XX/XXXX, účinným 25.11.2016. Táto
skutočnosť sa mu stala známou až 4.4.2018, keď mu bola doručená územnoplánovacia informácia od

obce Y. - F. z 23.3.2018. O tejto informácii nevedel, rovnako o nej nevedel ani súd, pričom je zrejmé, že
ak by mu bola známa, ovplyvnilo by to v podstatnej miere rozsudok v pôvodnom konaní v jeho prospech,
najmenej v časti rozhodnutia o výške finančnej náhrady, pretože zmena funkčného využitia pozemku v
podstatnej miere ovplyvňuje všeobecnú cenu nehnuteľnosti.2. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú
zamietnuť. Svoju obranu založil na tom, že dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a) Civilného

sporového poriadku nie je naplnený, pretože žalobca sám zavinil, že dôkaz, na ktorý sa odvoláva,
nebol v pôvodnom konaní použitý. Žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) bol vo veci preukázania, že
nehnuteľnosť sa má v krátkej dobe vyčleniť na stavebné pozemky, nečinný a počas celého konania
nemal žiadnu snahu o zabezpečenie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Mal pritom dosť času takýto
dôkaz predložiť, pretože pôvodné súdne konanie sa viedlo niekoľko rokov. Konanie žalobcu je účelové,

pretože žiadosť o informáciu na obec podal až po tom, čo došlo k právoplatnému ukončeniu pôvodného
konania.Samotnévyhlásenie,žepozemokjesúčasťoublokuN1Burčenéhonanízkopodlažnúzástavbu,
ešteniejezárukoutoho,žesamotnýpozemokjemožnépoužiťakostavebnýpozemok,najmäsohľadom
na jeho rozlohu a celkovú výmeru (nespĺňa parametre na riadnu výstavbu rodinného domu v súlade so
zákonnými a technickými požiadavkami).

3. V replike žalobca reagoval na obranu žalovaného prednesenú vo vyjadrení k žalobe. Argumentoval
tým, že požadovať od žalobcu, aby si v priebehu súdneho konania, v ktorom uplatňoval v rámci svojej
obrany celkom iné námietky, priebežne overoval na obecnom úrade, či nedošlo k funkčnému využitiu
pozemku a hodnotiť to ako zavinenie z jeho strany, je scestné.

4. V duplike žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že v pôvodnom konaní si uplatňoval celkom iné
námietky. Žalobca viackrát uplatňoval ako námietku v pôvodnom konaní to, že má dôjsť k zmene
charakteru využitia pozemku, avšak nepredložil k tomu žiaden dôkaz. Trval na tom, že bolo v záujme
žalobcu, aby sa sám, z vlastnej iniciatívy, domáhal zistenia rozhodných skutočností, pričom jednou z
nich bolo aj informovanie sa o možnej zmene charakteru využitia pozemku. Súd ani žalovaný neboli

povinní produkovať a zabezpečovať dôkazy, ktoré by boli v prospech žalobcu, na takéto konanie bol
oprávnený a povinný výlučne žalobca, aby uniesol dôkazné bremeno o správnosti svojich tvrdení.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom za účasti riadne a včas predvolaných
zástupcov strán sporu a žalovaného (dostavil sa bez predvolania) vykonal dokazovanie prečítaním kópie

územnoplánovacej informácie, uznesenia obecného zastupiteľstva obce Y. - F. z 10.11.2016, všeobecne
záväzného nariadenia obce Y. - F. č. XX/XXXX z 10.11.2016 a oboznámením podstatného obsahu
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/274/2010, a to vyjadrenia žalobcu z 13.1.2014, územnoplánovacej
informácie zo 14.10.2015, rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11C/274/2010-166 a rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/375/2017-253. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný

skutkový stav:

6.1 Z územnoplánovacej informácie z 23.3.2018 vyplynulo, že obec Y. - F. oznámila žalobcovi, reagujúc
na jeho žiadosť č. B.-Z/XXX/XXXX z 22.3.2017, že v Územnom pláne obce (ďalej len „ÚPN O“) Y. -
F., ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva Y. - F. č. XX/XXXX z 10.11.2016 a ktorého

záväzná časť bola schválená všeobecne záväzným nariadením obce Y. - F. č. XX/XXXX je nehnuteľnosť
- pozemok parcely registra „E“ pod parc. č. XX/XX súčasťou bloku T Funkčná náplň bloku je určená ako
návrhové obytné územie s nízkopodlažnou zástavbou. Ďalej bolo uvedené, že grafická i textová časť
ÚPN O Y. - F. bola zverejnená na webovom sídle obce www.kostolnazariecie.sk v sekcii dokumenty a
v časti digitálny územný plán obce a k nahliadnutiu počas úradných hodín na obecnom úrade. Obec si

vyhradila právo doplniť alebo pozmeniť stanovisko v priebehu konania, ak sa preukážu také závažné
súvisiace skutočnosti, ktoré nebolo možné predpokladať alebo obec nebola o nich informovaná.

6.2 Uznesením obecného zastupiteľstva Y. - F. č. XX/XXXX z 10.11.2016 bol schválený ÚPN O Y. - F.
a obecné zastupiteľstvo sa tiež uznieslo na všeobecne záväznom nariadení obce č. XX/XXXX, ktorým

sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN O Y. - F..

6.3 Všeobecne záväzným nariadením obce č. XX/XXXX z 10.11.2016 bola vymedzená záväzná časť
ÚPN O Y. - F., ktorá je jeho neoddeliteľnosťou súčasťou. V časti III ods. 1 sa konštatuje, že dokumentácia
schváleného ÚPN O Y. - F. bude uložená v kompletnom rozsahu a bude k nahliadnutiu na Obecnom

úrade Y. - F., Stavebnom úrade Obecnom úrade Y. - F. a na Okresnom úrade Trenčín, Odb. výstavby a
bytovej politiky. Všeobecne záväzné nariadenie bolo vyhlásené vyvesením na úradnej tabuli 11.11.2016
a účinnosť nadobudlo 25.11.2016.6.4 Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/274/2010 vyplynulo, že žalobca v tomto konaní dlhodobo
argumentoval tým, že v krátkej dobe bude trhová cena za nehnuteľnosť vyššia, pretože sa má zmeniť jej
funkčné využitie z určenia na poľnohospodársku výrobu na určenie na stavebné pozemky (vyjadrenie

žalobcu z 13.1.2014, z 2.8.2016, rozsudok súdu prvej inštancie odsek 2). Takisto z neho vyplynulo, že
znalec, ako aj súd vychádzal z toho, že funkčné využitie nehnuteľnosti je určené na poľnohospodársku
výrobu (územnoplánovacia informácia zo 14.10.2015, rozsudok súdu prvej inštancie odsek 24, rozsudok
odvolacieho súdu odsek 18).

6.5 Na pojednávaní konanom na prejednanie veci zástupca žalobcu odmietol argumentáciu protistrany
o vine žalobcu na nepredložení územnoplánovacej informácie. Zdôraznil, že žalobca o nej nevedel a
ak by vedel, žiadal by, aby súd túto skutočnosť zohľadnil. Žiadať od žalobcu, aby ako osemdesiatročný
pán chodil na obec, prípadne si na internetovej stránke obce overoval, či sa nezmenilo funkčné využitie
pozemku, je absurdné. Ustanovenie § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku má na mysli situácie,
keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Nejde o také situácie, kedy skutočnosti

spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci boli účastníkovi známe, ale z nedbanlivosti zavinil, že
v pôvodnom konaní použité neboli. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ako aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je určitým spôsobom špecifické
konanievtom,žesúdniejeviazanýnávrhmiúčastníkov,alemározhodnúťpodľastavuvčasevyhlásenia
rozhodnutia a má aj z úradnej povinnosti skúmať dôvodnosť žaloby.

6.6 Na pojednávaní konanom na prejednanie veci zástupca žalovaného poukázal na zásadu
vychádzajúcu z rímskeho práva, zásadu bdelým patrí právo. Samotná skutočnosť, že žalobca sa
nezaujímal o pôvodné súdne konanie a nenavrhoval dôkazy, nemôže byť dôvodom na obnovu konania.
Posledné pojednávanie v pôvodnom konaní sa uskutočnilo 2.2.2017, t. j. po tom, čo územný plán obce

bol zverejnený. Na toto pojednávanie sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby
súd vec prejednával v jeho neprítomnosti. V predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o tom, že
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Na tomto pojednávaní bolo vyhlásené i uznesenie o tom,
ktorými listinami súd vykonal dokazovanie. Žalobca svojím konaním, resp. nečinnosťou zavinil, že súd

nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko tieto neboli z jeho strany navrhnuté, hoci tak urobiť mohol.
Súd vyhlásil rozsudok 28.2.2017. Žalobca podal voči rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, pričom mal
možnosť už týmto riadnym opravným prostriedkom dosiahnuť zmenu rozsudku v prípade, ak by bol
predložil dôkaz o existencii nového územného plánu obce Y. - F., čo neurobil.

7. Podľa § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) proti právoplatnému rozsudku je
prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a
predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8.1 Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo
zrušenie právoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky,
ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania však nie je generálne
použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných
prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím

sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania
do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť účastníkovi konania/strane sporu nové
konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím.
Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní
napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Vzhľadom na mimoriadnosť tohto opravného prostriedku je jeho

prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.

8.2 Zákon osobitne pre tento druh opravného prostriedku stanovuje subjektívne a objektívne podmienky
jeho prípustnosti - spôsobilý predmet obnovy (konanie ukončené právoplatným rozsudkom, resp. iným
rozhodnutím súdu v zmysle § 398 CSP), zákonný dôvod obnovy (§ 397 CSP), lehoty počas ktorých

musí byť žaloba podaná (§ 403, § 404 CSP), osoba spôsobilá k podaniu žaloby (§ 400 až § 402 CSP),
osobitné náležitosti žaloby (§ 406 CSP) a v konečnom dôsledku príslušný súd k prejednaniu žaloby.
Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.8.3 V prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu
konania zamietne. Po preskúmaní žaloby na obnovu konania súd dospel k záveru, že táto bola
podaná včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, spĺňa osobitné

náležitosti a tunajší súd je príslušný na jej prejednanie. Následne sa súd zaoberal tým, či je daný
žalobcom tvrdený dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP. Dôvodom prípustnosti obnovy
konania podľa citovaného ustanovenia je existencia skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazu, ktoré musia
kumulatívne spĺňať podmienky: a) skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz nemohla strana oprávnená na
podaniežalobynaobnovukonaniabezsvojejvinypoužiťvpôvodnomkonaní,b)skutočnosťalebodôkaz

existoval už počas pôvodného konania do vyhlásenia rozsudku, c) skutočnosť, rozhodnutie a dôkaz sa
týka strán a predmetu pôvodného konania a d) skutočnosť, rozhodnutie a dôkaz je spôsobilé privodiť
pre stranu oprávnenú na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8.4 V prejednávanej veci nebolo sporné, že nová skutočnosť o funkčnom využití pozemku existovala
pred vyhlásením rozsudku a taktiež nebolo sporné ani to, že znalec, ako aj súd v pôvodnom konaní

vychádzal z informácie, že nehnuteľnosť bola určená na poľnohospodárku výrobu. Informácia o zmene
funkčného využitia pozemku by tiež pravdepodobne mohla žalobcovi priniesť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Argument žalovaného, že samotné vyhlásenie, že pozemok je súčasťou bloku N1B určeného na
nízkopodlažnú zástavbu, ešte nie je zárukou toho, že aj samotný pozemok je možné použiť ako stavebný
pozemok, je vo vzťahu k splneniu podmienky preukázania potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia

vo veci nepodstatný. Súd rozhoduje o obnove konania na základe pravdepodobnosti priaznivejšieho
rozhodnutia vo veci. Povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v obnovenom
konaní, t. j. ak súd aj obnovu konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšieho rozhodnutia vo
veci, výsledky konkrétneho konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť a súd nemusí
vyhovieť samotnému žalobnému návrhu po povolení obnovy konania. Súd má však za to, že informácia

o zmene funkčného využitia pozemku je informáciou, ktorá by mohla žalobcovi potenciálne privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8.5Dôvodom,prektorýsúdmuselkonštatovať,ženedošloknaplneniudikcieustanovenia§397písm.a)
CSP, bolo to, že v konaní nemal za preukázané, že novú skutočnosť a nový dôkaz - územnoplánovaciu

informáciu nemohol žalobca bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Z vykonaného dokazovania
podstatným obsahom spisu sp. zn. 11C/274/2010 vyplynulo, že žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný)
v celom priebehu konania prezentoval názor, že v krátkej dobe dôjde k zmene funkčného využitia
nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť bude spôsobilá na zastavanie a nie len na poľnohospodársku výrobu.
Žalobca teda mal zjavne informácie tejto povahy, aj keď nešlo konkrétne o informáciu od obce, resp.

nemal ich podložené nejakým dôkazom. Súd zvažoval to, či a do akej miery možno žalobcovi pričítať
okolnosti, ktoré viedli k tomu, že informáciu, resp. dôkaz nepoužil. V konaní bolo preukázané, že k
zmene funkčného využitia nehnuteľnosti došlo na základe toho, že obecné zastupiteľstvo obce Y. -
F. uznesením č. XX/XXXX z 10.11.2016 schválilo ÚPN O Y. - F.. V ten istý deň sa tiež uznieslo na
všeobecne záväznom nariadení obce č. XX/XXXX, ktorým sa vyhlásila záväzná časť ÚPN O Y. - F..

ÚPN O, ako aj všeobecne záväzné nariadenie boli zverejnené na úradnej tabuli obce, na webovej
stránke obce, a tým pádom boli ľahko dostupné pre širokú verejnosť. Súd má za to, že ak žalobca v
pôvodnom konaní dlhodobou argumentoval tým, že dôjde k zmene funkčného využitia, pri zachovaní
náležitej bdelosti, ktorá sa od strany sporu vyžaduje, ak chce spor vyhrať, mal robiť všetko pre to,
aby svoju skutočnosť preukázal, a to aj tým, že by si na obci preveril, či nedošlo k takejto zmene. Iná

situácia by bola, ak by žalobca v pôvodnom konaní informáciami o tom, že má dôjsť k zmene funkčného
využitia nehnuteľnosti, nedisponoval, pretože vtedy by sa od neho nemohlo spravodlivo očakávať, aby
si overoval niečo, o čom ani netušil. Súd si nevie logickým spôsobom vysvetliť, prečo žalobca žiadosť
o informáciu na obec posielal až v marci roku 2017 (datovaná je 22.3.2017), t. j. mesiac po vyhlásení
rozsudku súdom prvej inštancie (28.2.2017) a neurobil tak skôr. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca

vedel, ako sa k tejto informácii dostať, aj keď zástupca žalobcu argumentoval tým, že je absurdné od
osemdesiatročného človeka žiadať, aby si na obecnom úrade či internetovej stránke overoval, či nedošlo
k zmene funkčného využitia pozemku. Argumentácia vekom žalobcu neobstojí, pretože týmto spôsobom
by došlo k narušeniu princípu rovnosti sporových strán. Ak sa žalobca cítil byť v pôvodnom konaní
indisponovaný vekom, nič mu nebránilo zvoliť si na ochranu svojich záujmov zástupcu z radov advokátov

tak, ako to urobil v tomto konaní, alebo zvoliť si tzv. všeobecného zástupcu (napr. fyzickú osobu z okruhu
jemu blízkych osôb). Napokon, ani argument o nevedomosti zmeny funkčného využitia nehnuteľnosti nie
jerelevantný,pretožezáväznáčasťÚPNOY.-F.bolavyhlásenávšeobecnezáväznýmnariadeníobceč.
XX/XXXX z XX.XX.XXXX. Všeobecne záväzné nariadenie bolo vyhlásené vyvesením na úradnej tabuli11.11.2016 a účinnosť nadobudlo 25.11.2016. Momentom vyvesenia na úradnej tabuli je všeobecne
záväzné nariadenie platné a je súčasťou právneho poriadku. Súd má za to, že od momentu vyhlásenia
všeobecne záväzného nariadenia platí nevyvrátiteľná domnienka, že sa stáva známe každému, koho

sa týka, analogicky ako v prípade všeobecne záväzných právnych predpisov publikovaných v Zbierke
zákonov SR (§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z.). Spravujúc sa týmito úvahami, na základe vykonaného
dokazovania, aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd žalobu na obnovu konania vedeného
pod sp. zn. 11C/274/2010 zamietol.

9. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní o povolenie obnova konania v plnom rozsahu úspešný,
rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám
jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalobcovi trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až

právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude
žalobcovi jasné, v akej konkrétnej výške má žalovanému trovy konania nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvTrenčíne,písomne,atovlistinnejpodobealebovelektronickejpodobe.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.