Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/287/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217172
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113217172.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: CASSOFIN, a.s.,

Letná 27, Košice, IČO: 00 188 867, zastúpeného JUDr. Ján Geleneky, advokát, B. Nemcovej 24, Košice,
proti žalovanému: C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, A.Š. XX, zastúpenému Mgr. Marcel Kandrik,
advokát, Grešova 7, Prešov, o zaplatenie 135 EUR s prísl. a vzájomnej žalobe takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 135 EUR s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 27.6.2013 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v konaní o zaplatenie
135 EUR s prísl.

IV. Zriaďuje právo vecného bremena pozostávajúceho z práva prechodu peši, jednostopovým
motorovým vozidlom a osobným motorovým vozidlom po parcele registra C č. XXXX/X o výmere 16
m2 a parcele registra C č. XXXX/X vo výmere 26 m2 zapísaných na LV č. XXX, okres Košice, obec

Košice B., kat. územie B. V. v prospech vlastníka stavby radovej garáže súp. č. XXX na parcele č. XXXX/
X zapísané na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice B., kat. územie B. V. v trase vyznačenej v
geometrickom pláne č. G1-666/2017 zo dňa 28.6.2017, ktorý je súčasťou rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.670 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi v konaní o vzájomnej
žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 135 EUR s 5,5% úrokom z omeškania od 13.6.2013 do zaplatenia titulom bezdôvodného
obohatenia s odôvodnením, že žalovaný je vlastníkom stavby - garáže, súp. č. XXX, na parcele č. XXXX/
Xkat.územieB.V.,vlastníkomparcelyovýmere22m2zastavanéplochyanádvoriaaprístupovejplochy
do garáže parcela č. XXXX/X o výmere 10 m2 je žalobca. Žalobca si uplatňuje bezdôvodné obohatenie
za 3 mesiace za obdobie od 1.3.2013 do 1.6.2013 vo výške 135 EUR, vo výške 20 EUR/m2 za rok x 22
m2 a prístupová plocha 10 EUR/m2 x 10m2 = 100 EUR za rok.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa
3.6.2015, ktorú súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 14.6.2015 sa domáhal, aby súd určil
právo vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele CKN č. XXXX/X zapísanej na LVč. XXX pre katastrálne územie B. V., obec Košice - B., okres Košice I v prospech vlastníka stavby
- garáž, súp. č. XXX zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie B. V., obec Košice - B.,
okres Košice I podľa priloženého geometrického plánu a z práva strpenia pokojného užívania stavby

- garáž so súpisným číslom XXX na parcele CKN č. XXXX/X v prospech vlastníkov zapísaných na
LV č. XXXXX v katastrálnom území B. V., obec Košice B., okres Košice I, pre prípad, ak primárny
petit č. 1 v podobe určenia vecných bremien podľa písmena a/, b/ titulom vydržania bude zamietnutý,
žiadal, aby súd rozhodol o eventuálnom petite a určil vecné bremeno na základe návrhu vlastníka
oprávnenejstavbypodľaust.§151oods.3Občianskehozákonníka.Súdurčujeprávovecnéhobremena

pozostávajúce z práva cesty po parcele CKN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie
B. V., obec Košice B., okres Košice I v prospech vlastníka stavby - garáž, súpisné číslo XXX zapísanej
na LV č. XXXXX pre katastrálne územie B. V., obec Košice B., okres Košice I podľa priloženého
geometrického plánu. Žalovaný má za to, že v jeho prípade čo sa týka prístupovej cesty k stavbe
sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vydržanie práva vecného bremena a to práva cesty
po parcele vo vlastníctve žalobcu ako prístupovej cesty k stavbe - garáže. Vo vzťahu k oprávnenej

stavbe - garáže, sú podľa žalovaného rovnako splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vydržanie
vecného bremena ako práva strpenia pokojného užívania stavby - garáže súp. č. XXX na parcele CKN
č. XXXX/X. Žalovaný vrátane svojho právneho predchodcu ako vlastník garáže po celé roky od jej
postavenia dobromyseľne a v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti vykonával právo prechodu
k svojej stavbe. Dobromyseľnosť žalovaného, vrátane jeho právneho predchodcu v danom prípade je

odôvodnená aj z hľadiska zachovania náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné od neho, resp. jej právneho
predchodcupožadovať.Nikdyneexistovalinastranežalovanéhoajehoprávnehopredchodcuakékoľvek
pochybnosti o tom, že užíva prístupovú cestu cez pozemok žalobcu bezprávne alebo proti vôli žalobcu.
Rovnaká miera dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti je u žalovaného daná aj vo výkone
práva stavby ako vecného práva v rozsahu strpenia pokojného užívania stavby jej garáže súp. č.

XXX na parcele CKN č. XXXX/X v prospech vlastníka zapísaného na LV č. XXXXX. Právo stavby ako
pokojného užívania stavby a právo cesty sa v danom prípade vykonávalo dobromyseľne a nepretržite
po dobu 45 rokov od udelenia súhlasu vlastníka pozemku v roku 1967 až do roku 2012, kedy žalobca
po prvýkrát namietal výkon práv u žalovaného. Žalovaný má za to, že vydržal právo vecného bremena
v podobe práva prechodu a prejazdu (právo cesty) cez parcelu CKN č. XXXX/X a vecné bremeno v

podobe práva strpenia pokojného užívania stavby (právo stavby) - garáže so súpisným číslom XXX na
parcele CKN č. XXXX/X v prospech vlastníka zapísaného na LV č. XXXXX pre kat. úz. B. V.. Právo
vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele CKN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX pre
katastrálne územie B. V., obec Košice B., okres Košice I v prospech vlastníka stavby - garáž, súpisné
číslo XXX zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie B. V., obec Košice B., okres Košice I podľa

priloženého geometrického plánu. Garáž tak bola postavená so súhlasom vtedajšieho štátneho podniku
Stavoprojekt Košice. Pozemok bol v čase výstavby vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu, pričom
kompetentné orgány vydali všetky potrebné rozhodnutia z hľadiska stavebno-právnych predpisov a
zo záznamu zo dňa 23.9.1967 vyplýva jednoznačný súhlas Stavoprojektu Košice, nemožno odvodiť
absenciu občianskoprávneho titulu stavebníka, právneho predchodcu žalovaného, na zariadenie garáže

na pozemku žalobcu (predtým Stavoprojektu Košice, dnes CASSOFIN, a.s.) vrátane prístupovej cesty. Z
odpisu záznamu o dohode prevedenej dňa 3.5.1967 v spojení so záznamom zo dňa 23.9.1967 vyplýva,
že právny predchodca a stavebníci garáží dohodli podmienky, pri splnení ktorých Stavoprojekt Košice
vyjadril súhlas s výstavbou garáží vo svojom areáli. V tejto súvislosti je len logické tento súhlas vnímať
aj v kontexte s prístupovou cestou k uvedeným garážam. Navyše je zrejmé, že daný súhlas nebol

obmedzený žiadnym časovým údajom. Žalobca už aj v iných konaniach prebiehajúcich na Okresnom
súde Košice I potvrdil, že súhlas na zriadenie garáží na svojom pozemku jeho právny predchodca
udelil. Niet preto podľa žalovaného pochýb o dobromyseľnom presvedčení stavebníka a od roku 2013
aj žalovaného o tom, že mu právo zriadiť garáž patrilo, resp. patrí. Vlastník pozemku pod garážou nikdy
od roku 1967 až do roku 2012 žiadnym právnym úkonom právo vlastníka garáže mať na uvedenom

pozemku zriadenú stavbu nespochybnil. Neurobil tak ani samotný žalobca, ktorý pozemok nadobudol v
roku 1992 s vedomím a presvedčením, že je na uvedenej parcele postavená garáž, kto ju vlastní a užíva.
Žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnému pozemku na základe privatizačného projektu, vedomý
si existencie garáží, na ktorých zriadenie dal jeho právny predchodca súhlas a ktorý nie je a ani nebol
časovo obmedzený. Z predložených listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu a zástupca vlastníkov

garáží sa písomne dohodli a zástupca právneho predchodcu žalobcu vyjadril súhlas s výstavbou garáží
a tento súhlas žiadnym peňažným či iným plnením nepodmienil. Rovnako sa tak aj vlastníci garáží v
zmysle uvedenej dohody v nasledujúcich 45 rokoch v dobrej viere správali. Súhlas právneho predchodcu
žalobcu nebol časovo a ani inak čo do povinnosti platiť za užívanie pozemku podmienený, či vymedzený.Za daných okolností neexistuje skutková podstata bezdôvodného obohatenia aplikovateľná na daný
právny vzťah, keďže právny dôvod na užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu existuje a sám žalobca
ho založil svojím časovo neobmedzeným súhlasom. Právny vzťah medzi žalobcom a oprávnenou

stavbou vo vlastníctve žalovaného je založený na rovnosti všetkých foriem vlastníctva a vyplýva nielen
z Ústavy SR ale aj z Listiny základných práv a slobôd. Uvedené neumožňuje na posudzovanú vec
nazerať tak, že by mal žalobca ako vlastník pozemku viac práv ako žalovaný, ktorý je vlastníkom
stavby zriadenej v súlade so zákonom a disponuje tak stavebno-právnym titulom občiansko-právnym
na časovo neobmedzenú dobu. Vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby vyriešené

v súkromnoprávnej rovine už boli a zo súhlasu vlastníka pozemku nevyplýva žiadna povinnosť pre
žalovaného k vydaniu akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak by bolo v záujme či
už vlastníka pozemku dojednať akúkoľvek náhradu alebo vlastníka stavby povinnosť k akémukoľvek
plneniu, nepochybne by sa to odrazilo v predložených listinách podpísaných štatutárnymi zástupcami
Stavoprojektu Košice.

3. Žalobca žiadal vzájomnú žalobu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany navrhnutými a
označenými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné a stranami sporu nebolo rozporované, že žalovaný
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stavba súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X, popis stavby - radová
garáž, právny vzťah k parcele evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, vlastnícke právo nadobudol na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2013, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, obec Košice B.,
okres Košice I, kat. územie B. V.. Vlastníkom parcely č. XXXX/X o výmere 22 m2 zastavané plochy

a nádvoria, ktorej právny vzťah k stavbe je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX ako aj parcely
č. XXXX/X o výmere 252 m2 zastavané plochy a nádvoria je žalobca. Všeobecnú hodnota nájmu k
februáru 2013 mal súd za preukázanú z potvrdenia Realitného centra Košice s.r.o. zo dňa 12.6.2013
a to 20 EUR/rok za m2 zastavanej plochy garáže a 10 EUR/m2 prístupovej cesty a komunikačného
priestoru. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný nadobudol predmetnú stavbu na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 27.2.2013 od pôvodných vlastníkov J.. Q. K. a J.. M. K.. Predmetná garáž bola postavená na základe
rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 27.6.1967. Dňa 6.9.1967 č. 1213/1967 UHA Mesta Košice
vydalo územné rozhodnutie o umiestnení boxových garáží. Súhlas s výstavbou predmetných garáží
udelil Stavoprojekt Košice dňa 23.9.1967 v zázname, v ktorom je uvedené, že Stavoprojekt súhlasí s
výstavbou garáží medzi budovami Stavoprojektu, pokiaľ medzi garážami a plotom ostane priestor 4,8 + 4

m s tým, že tento zápis je podkladom k uvoľneniu blokovaných stavebných povolení pre výstavbu garáží
na R. ulici. V písomnom zázname zo dňa 4.5.1967 spísanom zamestnancami Stavoprojektu Košice boli
upravené zosúladenie výstavby garáží, boli stanovené podmienky výstavby 5 súkromných garáží pre
zamestnancov Stavoprojektu. Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné, že žalobca vznikol na základe
Zakladateľskej listiny z 13.4.1992 privatizáciou štátneho podniku Stavoprojekt Košice, z ktorého vyplýva

v čl. II. bod 3 predmetom nepeňažného vkladu zakladateľa je všetok majetok, slúžiaci na prevádzkovanie
š.p. Stavoprojekting, Košice Zo špecifikácie nehnuteľností vkladaných do majetku akciovej spoločnosti
jednoznačne vyplýva na strane 2, že predmetom vkladu bol aj pozemok parcela číslo XXXX/X vo výmere
22 m2 a XXXX/X vo výmere 252 m2, t.j. pozemok, na ktorom je prístupová plocha do stavby - garáže
žalovaného. Uvedené skutočnosti sa premietli zápisom do katastra nehnuteľností, čo je vyznačené pod

položkou žiadosť o zápis - v.z. XXX/XX na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. V..

6. Z výpovede žalovaného súd zistil, že žalovaný garáž nadobudol od pána K. v roku 1980, ktorý mu
povedal, že všetko je v poriadku, že gestorom stavby garáže a ostatných garáží bola J.. S., toho času
nebohá. Asi 10 rokov platí daň z nehnuteľnosti. Pred 4 rokmi sa ozval žalobca, že nie sú vyporiadané

garáže, pre vklad do katastra nehnuteľností nestačila zmluva, ktorú mal uzavretú v roku 1980 s pánom
K., preto uzavreli novú zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný zapísaný ako vlastník. V čase, keď
nadobudol garáž, nemal vedomosť o tom, či kupuje aj pozemok alebo nie, vzhľadom na pomery pred
rokom 1989 všetko bolo štátne a nepredpokladali, že dôjde k zmene. V roku 2013, keď uzatváral druhú
kúpnu zmluvu, s pánom K., pre neho prístupová cesta a pozemok nehrali žiadnu rolu. Od roku 1980

užíval garáž denno-denne ako aj prístupovú cestu smerom od R. a to bez akéhokoľvek rušenia spolu
s ostatnými vlastníkmi, s ktorými spolupracoval. O údržbu prístupovej cesty sa starali vlastníci garáží,
upravovali terén, odpratávali sneh, vzájomne si pomáhali.7. Z výpovede svedka J.. Q. K. súd zistil, že svedok sa spolu s bratom a ďalšími osobami, ktorí
projektovaliastavaliVSŽ,podujalinavýstavbugaráží.VšetkoriešilaV.S.,ktorábolašpecialistka.Včase
výstavby mali stretnutia o tom, čo sa vybavilo, nemali čas, boli vďační pani S.. Na jednom stretnutí sa

čítala dohoda, že Stavoprojekting, kde robil manžel pani S., dal súhlas na výstavbu, boli tam aj technické
podmienky garáží, podmienky ohľadom prejazdu, ktorý udržiavali po celú dobu aj v zime. Manžel pani
S. bol námestníkom Hutného projektu a dohodu spísal riaditeľ Stavoprojektu. Stavbu dal zapísať až v
roku 2012 z toho dôvodu, že sa v tom nevyznal, garáž predal žalovanému v roku 1980, následne uzavrel
zmluvu v roku 2013, keďže zmluva z roku 1980 bola nedokonalá. Žalovaný užíval garáž od roku 1980.

Zo strany Stavoprojektu neboli vznesené žiadne námietky ohľadom užívania pozemku, prechádzaní
po pozemku, dohoda bola korektná, túto dodržiavali, čistili pozemok, sekali trávu, spolunažívanie bolo
bezproblémové, nevie o žiadnych námietkach.

8. Zo spisu 35C/89/2013 súd zistil, že Stavoprojekt doručil Mestskému národnému výboru dňa 4.4.1977
oznámenie vo veci majetkoprávneho usporiadania pozemku súkromné garáže v areáli organizácie, v

ktorom oznamuje, že na požiadanie Mestského národného výboru zasiela zoznamy súkromných garáží
na pozemkoch parcele Stavoprojektu Košice č. XXXX a č. XXXX na R. ulici a na R. ulici mimo pozemku
organizácie s tým, že s majiteľmi - užívateľmi garáží majú uzatvorené platné nájomné zmluvy, resp.
uzatvárajúnaneukončenévovýstavbeapoichobnovení,resp.doplnenítietopredložiapodľaužívateľov
parciel v termíne do 30.4.1977, prílohu tvorí zoznam majiteľov garáží na parcele Stavoprojektu, kde je

uvedených 20 majiteľov pod č. 19 Q. K. s tým, že pri majiteľovi č. 11, 13 a 14 je uvedené garáž toho
času vo výstavbe.

9. Zo znaleckého posudku znalca J.. Q. A. č. 16/2017 súd zistil, že znalec vymedzil trasovanie vecného
bremena v nevyhnutnom rozsahu. Plocha vecného bremena o celkovej výmere 42 m2 sa nachádza

v šrafovanej výplni. Z parcely registra CKN č. XXXX/X je to výmera 16 m2 a z parcely registra CKN
č. XXXX/X je to výmera 26 m2. V prílohe znaleckého posudku je úradne overený geometrický plán
na vymedzenie rozsahu vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky - parcely registra
CKN č. XXXX/X a XXXX/X ku radovej garáži so súpisným číslom XXX zapísanej na LV č. XXXXX v
katastrálnom území B. V..

10. Zo znaleckého posudku J.. Z. K., znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad
hodnoty nehnuteľností č. 9/2017 súd zistil, že právo prechodu a prejazdu po pozemkoch parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX/X na ploche 42 m2, ktorá je vyznačená na geometrickom pláne č. 16/2017 hodnotí
finančnou čiastkou 2.670 EUR, ktorá predstavuje jednorázovú úhradu v prospech firmy CASSOFIN, a.s.,

pričom znalkyňa vychádzala z jednotkovej hodnoty pozemku 75,84 EUR/m2.

11. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

14. Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

15. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

16. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.17. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

19. Podľa ust. § 151o/ ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

20. Podľa ust. § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

21. Podľa ust. § 134 ods. 1,3 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe

po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

22. Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

23. Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená.

24. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa ust. § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za

dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia a vzájomná žaloba žalovaného.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalovaný je vlastník stavby garáže súp. č.
XXX na parcele č. XXXX/X a parcely č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu. Žalobca sa domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.3.2013 do 1.6.2013 vo výške 135 EUR, plocha zastavaná
garážou 20 EUR/m2/rok a prístupová plocha 10 EUR/m2 za 10 m2.

28. Žalovaný namietal premlčanie a vzájomnou žalobou sa domáhal určenia, že je oprávnený z práva
vecného bremena pozostávajúcej z práva cesty po parcele č. XXXX/X a určenia práva vecného bremena
pozostávajúceho z práva strpenia pokojného užívania stavby garáž súp. č. XXX na parcele č. XXXX/
X a eventuálneho petitu určenia práva vecného bremena pozostávajúceho z práva cesty po parcele č.

XXXX/X v prospech vlastníka stavby garáž súp. č. XXX podľa priloženého geometrického plánu.

29. Vzhľadom k tomu, že súd mal za nesporné, že žalovaný je vlastníkom stavby na pozemku vo
vlastníctve žalobcu, posudzoval, či ide o stavbu oprávnenú alebo o stavbu neoprávnenú, ktorej právny
režim sa riadi ustanovením § 135 c/ OZ. Citované zákonné ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej

stavby na cudzom pozemku a spôsob vyrovnania vzťahov medzi vlastníkov pozemku a stavebníkom. Za
neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi
na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom
pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke,spoluvlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu prípadne obligačné právo, umožňujúce
zriadenie stavby. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné
povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce, právne

významným je existencia hmotnoprávneho vzťahu medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba
zriadená a vlastníkom stavby. Právne významným pre posúdenie oprávnenosti stavby je existencia
občianskoprávneho titulu umožňujúceho zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Ak existuje obligačný
vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, umožňujúci uskutočniť stavbu, je potrebné takúto
stavbu považovať za oprávnenú, ak takýto obligačný vzťah neexistuje, ide o stavbu neoprávnenú.

30. V posudzovanej veci mal súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu udelil súhlas s výstavbou
garáže, ktorá je predmetom konania, právnemu predchodcovi žalobcu J.. Q. K.. Táto skutočnosť
vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom a to záznamu zo dňa 23.9.1967, kde právny
predchodca žalobcu súhlasil s výstavbou garáží medzi budovami Stavoprojektu s tým, že stanovil
technické podmienky výstavby predmetných garáží. Tento súhlas vyplýva aj zo záznamu právneho

predchodcu žalobcu zo dňa 4.5.1967, kde boli dojednané podrobné podmienky výstavby predmetných
garáží. Udelenie súhlasu potvrdil právny predchodca žalobcu J.. Q. K.. Táto skutočnosť vyplýva aj z
listinných dôkazov v spise 38C/303/2013 a zo spisu 35C/89/2013, z oznámenia právneho predchodcu
žalobcu, ktoré doručil Mestskému národnému výboru dňa 4.4.1977 s tým, že majú uzatvorené platné
nájomné zmluvy na ukončené garáže, pričom z prílohy tohto oznámenia vyplýva, že ku dňu 4.4.1977

už bola garáž uvedená pod č. 19 - vlastník Q. K. ukončená, keďže sú jasne uvedené osoby, majitelia
garáží, ktorých garáže sú toho času vo výstavbe a meno Q. K. nie je uvedené.

31. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že predmetná garáž je oprávnenou stavbou, keďže
bol preukázaný občianskoprávny titul a to výslovný súhlas pôvodného vlastníka pozemku s výstavbou

garáže.

32. Žalobca sa domáhal vydržania práva vecného bremena, práva prechodu po parcele č. XXXX/X
zastavaná plocha ako prístupovej cesty k predmetnej garáži, pričom súd dospel k záveru, že vzájomná
žaloba v tejto časti nie je dôvodná.

33. Vecné bremená sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Na nadobudnutie vecného práva
vydržaním je základnou podmienkou existencia právneho titulu vstupu do držby veci alebo práva.
Z vecných bremien je oprávnený každý vlastník nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého
ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu

slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to
najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný
pozemok, právo odberu vody zo studne alebo z iného vodného zdroja umiestneného na povinnej
nehnuteľnosti, právo odvádzať odpadové vody cez susedný pozemok a pod. Toto právo zodpovedajúce
vecnému bremenu možno nadobudnúť okrem iného aj výkonom práva - vydržaním, avšak pri splnení

zákonných podmienok (§ 134 OZ), t.j. ak oprávnený držiteľ má vec nepretržite v držbe po dobu desať
rokov v prípade nehnuteľnosti, ďalej za predpokladu, že držiteľom je osoba, ktorá s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods.1 OZ) a tiež za podmienky, že držiteľ má
vec vo svojej moci, užíva túto vec, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý
alebo opätovný výkon (§ 130 ods. 1 OZ). Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj

subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí.
V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve
subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec
alebo právo vskutku patrí.

34. V prejednávanom prípade však zo strany žalovaného neboli splnené podmienky pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, pre nedostatok jeho dobromyseľnosti v tom, že mu právo alebo
pozemok patrí (§ 129 ods.1 OZ) a to na základe skutočností, ktoré svedčia o vedomosti žalovaného o
tom, že nie je vlastníkom pozemkov od roku 1967 čo vyplýva z územného rozhodnutia o umiestnení
stavby 9 boxových garáži na R. ulici zo dňa 6.9.1967 pod č.XXXX/XXXX-Ú., o ktorom bol právny

predchodca žalovaného ako investor upovedomený o tom, že toto rozhodnutie ho nezbavuje povinnosti
získania vlastníctva pozemku. Pre nadobudnutie akéhokoľvek vecného práva vydržaním je základnou
podmienkou existencia právneho titulu vstupu do držby veci alebo práva. Žalovaný nepreukázal právny
titul, na základe ktorého vstúpil do držby ním tvrdeného práva, čo vyplýva z listinných dôkazov, v zmyslektorých právny predchodca žalobcu a stavebníci dohodli podmienky, pri splnení ktorých vyjadril právny
predchodca žalobcu súhlas s výstavbou garáží vo svojom areáli. Tieto listiny nemôžu byť ani súhlasom
ohľadom užívania prístupovej cesty. Ani prípadný súhlas s užívaním prístupovej cesty, ak by takýto

súhlas bol skutočne udelený, by nebolo možné považovať za právny titul vstupu do držby. Je nesporné,
že právny predchodca žalovaného, ako aj žalovaný, najneskôr od roku 1967 vedel o tom, že parcela,
na ktorej je postavená garáž a ani prístupová cesta mu nepatrí, že je vo výlučnom vlastníctve právneho
predchodcu žalobcu, následne žalobcu. Aj keď v konaní nebol preukázaný právny titul užívania parcely,
na ktorej je postavená garáž a prístupovej cesty, zo spisu 35C/89/2013 vyplýva listina zo dňa 4.4.1977,

ktorú vyhotovil právny predchodca žalobcu, a to tvrdená existencia platných nájomných zmlúv a aj táto
skutočnosť preukazuje, že právny predchodca žalovaného mal vedomosť o tom, že mu parcela, na ktorej
je postavená garáž ako aj prístupová cesta, nepatria. Z uvedených dôvodov má súd za to, že absentuje
dobromyseľnosť žalovaného, že mu právo užívať prístupovú cestu patrí. Ani skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu, resp. žalobca nepožadoval od žalovaných úhradu za užívanie svojho pozemku,
prístupovej cesty ku garáži, nie je spôsobilá založiť dobromyseľnosť žalovaného, že vykonáva vecné

právo, ktoré mu patrí, lebo právo domáhať sa plnenia je právom vlastníka pozemku a nie jeho povinnosť.

35. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalovaný užíva bez právneho dôvodu,
keďže užíva parcelu vo vlastníctve žalobcu a to plochu zastavanú garážou o výmere 22 m2 a prístupovú
plochu 10 m2.

36. K námietke žalovaného o rozpore s dobrými mravmi súd uvádza, že bezdôvodné obmedzovanie
vlastníckeho práva nemôže v spoločnosti požívať ochranu, obmedzenie vlastníckeho práva môže byť
vykonané len v súlade so zákonom a len za úhradu ako to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky čl. 20
ods. 4 a príslušných zákonných ustanovení. V opačnom prípade vzniká bezdôvodné obohatenia na úkor

osoby, ktorá pozemok bez právneho titulu užíva, ako je tomu aj v tomto prejednávanom prípade. Preto
súd uznal nárok žalobcu za dôvodný a uznal, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vzniknutú
z bezdôvodného obohatenia užívaním pozemku žalobcu bez právneho titulu.

37. K námietke premlčania súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná. Pri nároku z bezdôvodného

obohatenia vzniknutom za užívanie pozemku bez právneho titulu sa výška bezdôvodného obohatenia
určuje sumou zodpovedajúcou výške nájmu za pozemok, ktorý sa v zmysle § 663 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaplatímesačnedozadu.Vtomtoprípadetedanejdeojednorazovúplatbunájomnéhoodvzniku
bezdôvodného obohatenia. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemku bez
právneho dôvodu vzniká za každý deň takéhoto užívania a začiatok premlčacej doby sa posudzuje

osobitne za každý deň. Žalobca si uplatnil plnenie za obdobie od 1.3.2013 do 31.5.2013 žalobou zo dňa
13.6.2013 t.j. v zákonnej 2-ročnej lehote, kedy sa dozvedel o tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil
a v zákonnej 3-ročnej lehote, preto je námietka premlčania nedôvodná.

38. Keďže súd mal za preukázané, že žalovaný sa užívaním parcely o výmere 22 m2 a prístupovej

plochy o výmere 10 m2 bezdôvodne obohatil, keďže požíval plnenie bez právneho dôvodu, súd
zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a to za obdobie 3 mesiacov od 1.3.2013 do
31.5.2013 v zmysle žaloby. Výška bezdôvodného obohatenia nebola sporná, súd ju mal preukázanú z
potvrdenia Realitného centra Košice s.r.o. zo dňa 12.6.2013 ako aj z rozsudku Okresného súdu Košice
I 38C/303/2013, rozsudku 15C/145/2013 a nebola rozporovaná žalovaným.

39. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s cit. zák. ust. súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu
135 EUR pozostávajúcu zo sumy, za ktorú by žalobca reálne prenajal sporné parcely a to 20 EUR/m2
za 22 m2 a 10 EUR/m2 za 10 m2 prístupovej cesty, čo činí 45 EUR za mesiac, za 3 mesiace 135 EUR.

40. Žalobca sa domáhal úroku z omeškania z dlžnej sumy od 1.6.2013 do zaplatenia. Občiansky
zákonník pri vydaní bezdôvodného obohatenia nestanoví čas plnenia, preto je potrebné posudzovať
okamih omeškania pri vydaní bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 563 OZ a to nasledujúci
deň potom, čo veriteľ žalovaného vyzval na plnenie. Keďže žalobca nepreukázal doručenie výzvy na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému, súd považoval za doručenie výzvy deň doručenia

žaloby 25.6.2013, nasledujúci deň 26.6.2013 sa pohľadávka žalobcu stala splatná. Keďže žalovaný
si svoj dlh v uvedenej lehote nesplnil, dostal sa nasledujúci deň 27.6.2013 do omeškania, preto súd
zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, t.j. od 27.6.2013
do zaplatenia.41. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej
o 1% v súlade s § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 k prvému dňu omeškania.

42. Keďže súd dospel k záveru, že nárok žalovaného na určenie vydržania práva vecného bremena
prechodu po prístupovej ceste nie je dôvodný, vzájomnú žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

43. Súd dospel k záveru, že aj keď žalovaný nevydržal právo vecného bremena právo po prístupovej

ceste, mal za to, že stavba je oprávnená a že žalovaný ako vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup k stavbe vo vlastníctve žalovaného, nie je možné zabezpečiť inak ako prechodom po
parcele č. XXXX/X o výmere 16 m2 a parcele č. XXXX/X o výmere 26 m2, v súlade s ust. § 151 o/ ods.
3 OZ na návrh žalovaného ako vlastníka stavby zriadil vecné bremeno v prospech žalobcu spočívajúce
v práva cesty cez parcely vo vlastníctve žalovaného a to v nevyhnutnom rozsahu v trase vyznačenej v
geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku.

44. Vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany
základných práv a slobôd a táto ochrana sa musí poskytovať v medziach zákona. Finančná náhrada
za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktoré patrí oprávnenému z vecného bremena.
Predmetné vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku

bez ohľadu na zmenu vlastníka. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového
vlastníka zaťaženého pozemku, ak by došlo k prevodu alebo prechodu práva k zaťaženej veci, je
nelogické, aby pri každej zmene vlastníctva mal nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok na
finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Bolo by v rozpore so zásadou dobrých mravov,
ak by nový majiteľ, vlastník zaťaženého pozemku získal aj právo na finančnú náhradu za vecné

bremeno. Preto povinnému z vecného bremena patrí v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky jednorazová náhrada.

45. Výšku tejto náhrady mal súd za preukázanú zo znaleckého posudku predloženého žalovaným a to
vo výške 2.670 EUR.

46. Aj keď žalobca namietal túto výšku ako neprimerane nízku, neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie
tejto skutočnosti. Predložil iba výpis inzerátov stavebných pozemkov z neoznačenej realitnej kancelárie,
pričom súd má za to, že takýto dôkaz nie je relevantným dôkazom osvedčujúcim cenu za 1 m2, od ktorej
sa odvíja náhrada za zriadenie vecného bremena, keďže ide iba o ponuky realitných kancelárií a nie o

dôkaz o skutočnej reálnej trhovej kúpnej cene z konkrétnych zmlúv ale iba o ponuku.

47. Preto súd vychádzal pri náhrade za zriadenie vecného bremena zo znaleckého posudku
predloženého žalovaným a zaviazal žalovaného zaplatiť jednorazovo náhradu za zriadenie vecného
bremena v zmysle tohto znaleckého posudku a to vo výške 2.670 EUR.

48. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal úroku z omeškania odo dňa 1.6.2013 a súd dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná v časti úroku z omeškania až od 27.6.2013, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

51. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

52. O trovách konania súd rozhodol samostatne čo do nároku žalobcu voči žalovanému a vzájomnej
žalobe voči žalobcovi.53. Keďže žalobca bol úspešný v plnom rozsahu čo do vydania bezdôvodného obohatenia, súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100% v súlade v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.

54. Keďže žalovaný sa domáhal vzájomnou žalobou eventuálneho petitu a súd vyhovel eventuálnemu
petitu, priznal mu plnú náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% v súlade s ust. § 255 ods.
1 CSP.

55. O výške trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.