Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. jún 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010814
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817010814.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom
konanom dňa 18. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :C. H. , nar. XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom D. L. E., I.. F. č. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna G. D., nar. XX.XX.XXXX
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 15P 127/2012-85 zo dňa 10. marca 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03. júna 2014, bol zaviazaný platiť na výživu syna jeho matke T. D. výživné
80 eur mesačne, najneskôr do posledného dňa mesiaca, túto povinnosť úmyselne neplnil v mieste
svojho bydliska v D. L. E. a v mieste bydliska poškodenej vo E. J., okres Prievidza od 29. apríla

2016 do 18. júna 2018 tým, že do 13. júna 2016 bol nezamestnaný a nebol evidovaný na Úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie, od 13. júna 2016 je zamestnaný a má príjem, výživné zaplatil však len
dvakrát a to dňa 10. augusta 2016, kedy zaplatil 100 eur a dňa 03. februára 2017, kedy zaplatil 80
eur a exekútor poslal poškodenej bežné výživné v celkovej sume 960 eur, pričom na výživnom zostal
dlhovať T.T. 940 eur a bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 22/2016-95
zo dňa 04. marca 2016, právoplatným dňa 07. mája 2016, odsúdený za prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 3 mesiace s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm. c) Trestného zákona číslo 300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 316/2016 Z.z.

a za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného C. H. z
prípravného konania, vypočul poškodenú T. D., svedkyňu Mgr. Y. T., oboznámil sa s listinnými dôkazmi,

so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný C. Y. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne upovedomený o termíne
hlavného pojednávania, preto súd konal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Z prečítanej
výpovede obžalovaného z prípravného konania vyplýva, že tento sa v plnom rozsahu k trestnej činnosti
doznal, túto oľutoval, uviedol, z akého dôvodu si neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.

Poškodená T. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletý syn G. bol zverený
do jej výchovy a opatery a obžalovaný bol na základe rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn.
15P 127/2012 zo dňa 10. marca 2014 povinný platiť na jeho výživu sumou 80 eur mesačne. Uviedla,
že z dôvodu, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil, bola podaná na neho exekúcia. Ďalej sa

poškodená vyjadrila k tomu, koľko a za aké obdobie jej exekútorka zaslala výživné na syna. Ďalej
poškodená uviedla, že hoci si obžalovaný riadne vyživovaciu povinnosť neplnil, syn netrpel núdzou,
avšak ona mu nemohla poskytnúť všetky veci ako majú ostatné deti.

Svedkyňa Mgr. Y. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že exekúcia sa voči

obžalovanému vedie jednak za predchádzajúce neplatenie výživného, za ktoré už bol obžalovaný
odsúdený a jednak sa vedie exekúcia na bežné výživné. Svedkyňa uviedla, že za obdobie, ktoré je
obžalovanému v obžalobe kladené za vinu, t.j. že si vyživovaciu povinnosť neplnil, tak za toto obdobie
boloobžalovanémuzrazenévýživnévovýške960eurakudňu18.júna2018máobžalovanýzameškané
výživné vo výške 940 eur.

Obžalovaný je okrem výpovede poškodenej a svedkyne usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 15P 127/2012 zo dňa 10. marca 2014, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumu 80 eur. V spise sa
nachádzajú aj listinné dôkazy a to rodný list maloletého dieťaťa, exekučné príkazy, ústrižky poštových

poukážok o platení výživného, správy od zamestnávateľa, správy z úradu práce a správy zo sociálnej
poisťovne.

Z trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 22/2016 zo dňa 04. marca
2016 vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2

Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, ktorého výkon
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, mal preukázané,
že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil, pričom z konania je jednoznačne usvedčený jednak

vlastným doznaním, jednak výpoveďami poškodenej a svedkyne a listinnými dôkazmi. Z
prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol zaviazaný rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi prispievať na výživu svojho maloletého syna mesačne sumou 80 eur, pričom
z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie sám zaslal matke výživné
len vo výške 180 eur a následne exekúciou mu bolo zrazené výživné vo výške 960 eur. Z dôvodu, že

obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený, súd preto jeho
konanie kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm. c) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri
mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa a

čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia maloletých
osôb, t.j. aby bola zabezpečená ich riadna výživa a výchova. Motívom konania obžalovaného bola
nezodpovednosť. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej činnosti doznal

a túto oľutoval, priťažujúcou okolnosťou je to, že už bol v minulosti odsúdený a to trestným rozkazomOkresného súdu v Spišskej Novej Vsi pre prečin podľa § 222 ods.1 Trestného zákona k podmienečnému
trestu odňatia slobody.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Jedenkrát
bol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia

ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici takto
zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní štrnásť mesiacov. Z dôvodu, že obžalovaný v
posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon uloženého trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd mal za to, že uložený nepodmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu

obžalovaného.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehooznámeniacestoutunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.