Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/287/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217172
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7113217172.17

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: CASSOFIN, a.s.,

Letná 27, Košice, IČO: 00 188 867, zastúpeného JUDr. Ján Geleneky, advokát, B. Nemcovej 24, Košice,
proti žalovanému: 1/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, Košice, 2/ J.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/X, Košice, o zaplatenie 135 EUR s prísl. a vzájomnej žalobe takto

r o z h o d o l :

Súd dopĺňa rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 16.11.2017 č.k. 40C/287/2013-227 tak, že z a
m i e t a vzájomnú žalobu žalovaného v časti určenia práva vecného bremena pozostávajúce z práva
cesty po parcele CKN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX kat. územie B. V., obec Košice B., okres K.
J. v prospech vlastníka stavby - garáž súp. č. XXX zapísanej na LV č. XXXXX kat. územie B. V., obec

Košice B., okres K. J. podľa priloženého geometrického plánu a v časti určenia práva vecného bremena
pozostávajúceho z práva strpenia pokojného užívania stavby - garáž súp. č. XXX na parcele CKN č.
XXXX/XvprospechvlastníkovzapísanýchnaLVč.XXXXXkat.územieB.V.,obecKošiceB.,okresK.J..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 135 EUR s 5,5% úrokom z omeškania od 13.6.2013 do zaplatenia titulom bezdôvodného
obohatenia s odôvodnením, že žalovaný je vlastníkom stavby - garáže, súp. č. XXX, na parcele č. XXXX/
Xkat.územieB.V.,vlastníkomparcelyovýmere22m2zastavanéplochyanádvoriaaprístupovejplochy
do garáže parcela č. XXXX/X o výmere 10 m2 je žalobca. Žalobca si uplatňuje bezdôvodné obohatenie

za 3 mesiace za obdobie od 1.3.2013 do 1.6.2013 vo výške 135 EUR, vo výške 20 EUR/m2 za rok x 22
m2 a prístupová plocha 10 EUR/m2 x 10m2 = 100 EUR za rok.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa
3.6.2015, ktorú súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 14.6.2015 sa domáhal, aby súd určil
právo vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele CKN č. XXXX/X zapísanej na LV
č. XXX pre katastrálne územie B. V., obec Košice - B., okres Košice I v prospech vlastníka stavby

- garáž, súp. č. XXX zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie B. V., obec Košice - B.,
okres Košice I podľa priloženého geometrického plánu a z práva strpenia pokojného užívania stavby
- garáž so súpisným číslom XXX na parcele CKN č. XXXX/X v prospech vlastníkov zapísaných na
LV č. XXXXX v katastrálnom území B. V., obec Košice B., okres Košice I, pre prípad, ak primárny
petit č. 1 v podobe určenia vecných bremien podľa písmena a/, b/ titulom vydržania bude zamietnutý,
žiadal, aby súd rozhodol o eventuálnom petite a určil vecné bremeno na základe návrhu vlastníka
oprávnenejstavbypodľaust.§151oods.3Občianskehozákonníka.Súdurčujeprávovecnéhobremena

pozostávajúce z práva cesty po parcele CKN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie
B. V., obec Košice B., okres Košice I v prospech vlastníka stavby - garáž, súpisné číslo XXX zapísanej
na LV č. XXXXX pre katastrálne územie B. V., obec Košice B., okres Košice I podľa priloženého
geometrického plánu. Žalovaný má za to, že v jeho prípade čo sa týka prístupovej cesty k stavbesú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vydržanie práva vecného bremena a to práva cesty
po parcele vo vlastníctve žalobcu ako prístupovej cesty k stavbe - garáže. Vo vzťahu k oprávnenej
stavbe - garáže, sú podľa žalovaného rovnako splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vydržanie

vecného bremena ako práva strpenia pokojného užívania stavby - garáže súp. č. XXX na parcele CKN
č. XXXX/X. Žalovaný vrátane svojho právneho predchodcu ako vlastník garáže po celé roky od jej
postavenia dobromyseľne a v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti vykonával právo prechodu
k svojej stavbe. Dobromyseľnosť žalovaného, vrátane jeho právneho predchodcu v danom prípade je
odôvodnená aj z hľadiska zachovania náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné od neho, resp. jej právneho

predchodcupožadovať.Nikdyneexistovalinastranežalovanéhoajehoprávnehopredchodcuakékoľvek
pochybnosti o tom, že užíva prístupovú cestu cez pozemok žalobcu bezprávne alebo proti vôli žalobcu.
Rovnaká miera dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti je u žalovaného daná aj vo výkone
práva stavby ako vecného práva v rozsahu strpenia pokojného užívania stavby jej garáže súp. č.
XXX na parcele CKN č. XXXX/X v prospech vlastníka zapísaného na LV č. XXXXX. Právo stavby ako
pokojného užívania stavby a právo cesty sa v danom prípade vykonávalo dobromyseľne a nepretržite

po dobu 45 rokov od udelenia súhlasu vlastníka pozemku v roku 1967 až do roku 2012, kedy žalobca
po prvýkrát namietal výkon práv u žalovaného. Žalovaný má za to, že vydržal právo vecného bremena
v podobe práva prechodu a prejazdu (právo cesty) cez parcelu CKN č. XXXX/X a vecné bremeno v
podobe práva strpenia pokojného užívania stavby (právo stavby) - garáže so súpisným číslom XXX na
parcele CKN č. XXXX/X v prospech vlastníka zapísaného na LV č. XXXXX pre kat. úz. B. V.. Právo

vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele CKN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX pre
katastrálne územie B. V., obec Košice B., okres Košice I v prospech vlastníka stavby - garáž, súpisné
číslo XXX zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie B. V., obec Košice B., okres Košice I podľa
priloženého geometrického plánu. Garáž tak bola postavená so súhlasom vtedajšieho štátneho podniku
Stavoprojekt Košice. Pozemok bol v čase výstavby vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu, pričom

kompetentné orgány vydali všetky potrebné rozhodnutia z hľadiska stavebno-právnych predpisov a
zo záznamu zo dňa 23.9.1967 vyplýva jednoznačný súhlas Stavoprojektu Košice, nemožno odvodiť
absenciu občianskoprávneho titulu stavebníka, právneho predchodcu žalovaného, na zariadenie garáže
na pozemku žalobcu (predtým Stavoprojektu Košice, dnes CASSOFIN, a.s.) vrátane prístupovej cesty. Z
odpisu záznamu o dohode prevedenej dňa 3.5.1967 v spojení so záznamom zo dňa 23.9.1967 vyplýva,

že právny predchodca a stavebníci garáží dohodli podmienky, pri splnení ktorých Stavoprojekt Košice
vyjadril súhlas s výstavbou garáží vo svojom areáli. V tejto súvislosti je len logické tento súhlas vnímať
aj v kontexte s prístupovou cestou k uvedeným garážam. Navyše je zrejmé, že daný súhlas nebol
obmedzený žiadnym časovým údajom. Žalobca už aj v iných konaniach prebiehajúcich na Okresnom
súde Košice I potvrdil, že súhlas na zriadenie garáží na svojom pozemku jeho právny predchodca

udelil. Niet preto podľa žalovaného pochýb o dobromyseľnom presvedčení stavebníka a od roku 2013
aj žalovaného o tom, že mu právo zriadiť garáž patrilo, resp. patrí. Vlastník pozemku pod garážou nikdy
od roku 1967 až do roku 2012 žiadnym právnym úkonom právo vlastníka garáže mať na uvedenom
pozemku zriadenú stavbu nespochybnil. Neurobil tak ani samotný žalobca, ktorý pozemok nadobudol v
roku 1992 s vedomím a presvedčením, že je na uvedenej parcele postavená garáž, kto ju vlastní a užíva.

Žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnému pozemku na základe privatizačného projektu, vedomý
si existencie garáží, na ktorých zriadenie dal jeho právny predchodca súhlas a ktorý nie je a ani nebol
časovo obmedzený. Z predložených listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu a zástupca vlastníkov
garáží sa písomne dohodli a zástupca právneho predchodcu žalobcu vyjadril súhlas s výstavbou garáží
a tento súhlas žiadnym peňažným či iným plnením nepodmienil. Rovnako sa tak aj vlastníci garáží v

zmysle uvedenej dohody v nasledujúcich 45 rokoch v dobrej viere správali. Súhlas právneho predchodcu
žalobcu nebol časovo a ani inak čo do povinnosti platiť za užívanie pozemku podmienený, či vymedzený.
Za daných okolností neexistuje skutková podstata bezdôvodného obohatenia aplikovateľná na daný
právny vzťah, keďže právny dôvod na užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu existuje a sám žalobca
ho založil svojím časovo neobmedzeným súhlasom. Právny vzťah medzi žalobcom a oprávnenou

stavbou vo vlastníctve žalovaného je založený na rovnosti všetkých foriem vlastníctva a vyplýva nielen
z Ústavy SR ale aj z Listiny základných práv a slobôd. Uvedené neumožňuje na posudzovanú vec
nazerať tak, že by mal žalobca ako vlastník pozemku viac práv ako žalovaný, ktorý je vlastníkom
stavby zriadenej v súlade so zákonom a disponuje tak stavebno-právnym titulom občiansko-právnym
na časovo neobmedzenú dobu. Vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby vyriešené

v súkromnoprávnej rovine už boli a zo súhlasu vlastníka pozemku nevyplýva žiadna povinnosť pre
žalovaného k vydaniu akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak by bolo v záujme či
už vlastníka pozemku dojednať akúkoľvek náhradu alebo vlastníka stavby povinnosť k akémukoľvekplneniu, nepochybne by sa to odrazilo v predložených listinách podpísaných štatutárnymi zástupcami
Stavoprojektu Košice.

3. Žalobca žiadal vzájomnú žalobu zamietnuť.

4. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 16.11.2017 rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 135 EUR s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 27.6.2013 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta . III. Priznáva žalobcovi náhradu

trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v konaní o zaplatenie 135 EUR s prísl. IV. Zriaďuje
právo vecného bremena pozostávajúceho z práva prechodu peši, jednostopovým motorovým vozidlom
a osobným motorovým vozidlom po parcele registra C č. XXXX/X o výmere 16 m2 a parcele registra
C č. XXXX/X vo výmere 26 m2 zapísaných na LV č. XXX, okres Košice, obec Košice B., kat. územie
B. V. v prospech vlastníka stavby radovej garáže súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X zapísané na LV č.
XXXXX, okres Košice I, obec Košice B., kat. územie B. V. v trase vyznačenej v geometrickom pláne č.

G1-666/2017 zo dňa 28.6.2017, ktorý je súčasťou rozsudku. V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 2.670 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Priznáva žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100% voči žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe.

5. Podľa ust. § 225 ods. 1 CSP, ak súd nerozhodol v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo

o predbežnej vykonateľnosti môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.
Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

6. Podľa ust. § 225 ods. 2 CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

7. Podľa ust. § 225 ods. 3 CSP návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov
pôvodného rozsudku.

8. Súd opomenul vo výroku rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.11.2017 rozhodnúť o určení

práva vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele CKN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX
pre katastrálne územie B. V., obec Košice - B., okres K. J. v prospech vlastníka stavby - garáž, súpisné
číslo XXX zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie B. V., obec Košice - B., okres Košice I podľa
priloženého geometrického plánu. Súd určuje právo vecného bremena pozostávajúce z práva strpenia
pokojného užívania stavby - garáž so súpisným číslom XXX na parcele CKN č. XXXX/X v prospech

vlastníkov zapísaných na LV č. XXXXX v katastrálnom území B. V., obec Košice - B., okres K. J..

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalovaný je vlastníkom stavby na pozemku
vo vlastníctve žalobcu, preto súd posudzoval, či ide o stavbu oprávnenú alebo o stavbu neoprávnenú,
ktorej právny režim sa riadi ustanovením § 135 c/ OZ. Citované zákonné ustanovenie upravuje prípad

neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a spôsob vyrovnania vzťahov medzi vlastníkov pozemku a
stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú
stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu
na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke, spoluvlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu prípadne obligačné právo,

umožňujúce zriadenie stavby. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník
mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu
obce, právne významným je existencia hmotnoprávneho vzťahu medzi vlastníkom pozemku, na ktorom
je stavba zriadená a vlastníkom stavby. Právne významným pre posúdenie oprávnenosti stavby je
existencia občianskoprávneho titulu umožňujúceho zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Ak existuje

obligačný vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, umožňujúci uskutočniť stavbu, je
potrebné takúto stavbu považovať za oprávnenú, ak takýto obligačný vzťah neexistuje, ide o stavbu
neoprávnenú.

10. V posudzovanej veci mal súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu udelil súhlas s výstavbou

garáže, ktorá je predmetom konania, právnemu predchodcovi žalobcu J.. Q. K.. Táto skutočnosť
vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom a to záznamu zo dňa 23.9.1967, kde právny
predchodca žalobcu súhlasil s výstavbou garáží medzi budovami Stavoprojektu s tým, že stanovil
technické podmienky výstavby predmetných garáží. Tento súhlas vyplýva aj zo záznamu právnehopredchodcu žalobcu zo dňa 4.5.1967, kde boli dojednané podrobné podmienky výstavby predmetných
garáží. Udelenie súhlasu potvrdil právny predchodca žalobcu J.. Q. K.. Táto skutočnosť vyplýva aj z
listinných dôkazov v spise 38C/303/2013 a zo spisu 35C/89/2013, z oznámenia právneho predchodcu

žalobcu, ktoré doručil Mestskému národnému výboru dňa 4.4.1977 s tým, že majú uzatvorené platné
nájomné zmluvy na ukončené garáže, pričom z prílohy tohto oznámenia vyplýva, že ku dňu 4.4.1977
už bola garáž uvedená pod č. 19 - vlastník Q. K. ukončená, keďže sú jasne uvedené osoby, majitelia
garáží, ktorých garáže sú toho času vo výstavbe a meno Q. K. nie je uvedené.

11. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že predmetná garáž je oprávnenou stavbou, keďže
bol preukázaný občianskoprávny titul a to výslovný súhlas pôvodného vlastníka pozemku s výstavbou
garáže.

12. Žalobca sa domáhal vydržania práva vecného bremena, práva prechodu po parcele č. XXXX/X
zastavaná plocha ako prístupovej cesty k predmetnej garáži a práva strpenia pokojného užívania stavby

- garáže, pričom súd dospel k záveru, že vzájomná žaloba v tejto časti nie je dôvodná.

13. Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

14. Podľa ust. § 151o/ ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

15. Podľa ust. § 134 ods. 1,3 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

16. Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

17. Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že

mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená.

18. Vecné bremená sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Na nadobudnutie vecného práva
vydržaním je základnou podmienkou existencia právneho titulu vstupu do držby veci alebo práva.

Z vecných bremien je oprávnený každý vlastník nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého
ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu
slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to
najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný
pozemok, právo odberu vody zo studne alebo z iného vodného zdroja umiestneného na povinnej

nehnuteľnosti, právo odvádzať odpadové vody cez susedný pozemok a pod. Toto právo zodpovedajúce
vecnému bremenu možno nadobudnúť okrem iného aj výkonom práva - vydržaním, avšak pri splnení
zákonných podmienok (§ 134 OZ), t.j. ak oprávnený držiteľ má vec nepretržite v držbe po dobu desať
rokov v prípade nehnuteľnosti, ďalej za predpokladu, že držiteľom je osoba, ktorá s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 OZ) a tiež za podmienky, že držiteľ má

vec vo svojej moci, užíva túto vec, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý
alebo opätovný výkon (§ 130 ods. 1 OZ). Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj
subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí.
V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve
subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec

alebo právo vskutku patrí.

19. V prejednávanom prípade však zo strany žalovaného neboli splnené podmienky pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, pre nedostatok jeho dobromyseľnosti v tom, že mu právo alebopozemok patrí (§ 129 ods.1 OZ) a to na základe skutočností, ktoré svedčia o vedomosti žalovaného o
tom, že nie je vlastníkom pozemkov od roku 1967 čo vyplýva z územného rozhodnutia o umiestnení
stavby 9 boxových garáži na R. ulici zo dňa 6.9.1967 pod č.XXXX/XXXX-Ú., o ktorom bol právny

predchodca žalovaného ako investor upovedomený o tom, že toto rozhodnutie ho nezbavuje povinnosti
získania vlastníctva pozemku. Pre nadobudnutie akéhokoľvek vecného práva vydržaním je základnou
podmienkou existencia právneho titulu vstupu do držby veci alebo práva. Žalovaný nepreukázal právny
titul, na základe ktorého vstúpil do držby ním tvrdeného práva, čo vyplýva z listinných dôkazov, v zmysle
ktorých právny predchodca žalobcu a stavebníci dohodli podmienky, pri splnení ktorých vyjadril právny

predchodca žalobcu súhlas s výstavbou garáží vo svojom areáli. Tieto listiny nemôžu byť ani súhlasom
ohľadom užívania prístupovej cesty. Ani prípadný súhlas s užívaním prístupovej cesty, ak by takýto
súhlas bol skutočne udelený, by nebolo možné považovať za právny titul vstupu do držby. Je nesporné,
že právny predchodca žalovaného, ako aj žalovaný, najneskôr od roku 1967 vedel o tom, že parcela,
na ktorej je postavená garáž a ani prístupová cesta mu nepatrí, že je vo výlučnom vlastníctve právneho
predchodcu žalobcu, následne žalobcu. Aj keď v konaní nebol preukázaný právny titul užívania parcely,

na ktorej je postavená garáž a prístupovej cesty, zo spisu 35C/89/2013 vyplýva listina zo dňa 4.4.1977,
ktorú vyhotovil právny predchodca žalobcu, a to tvrdená existencia platných nájomných zmlúv a aj táto
skutočnosť preukazuje, že právny predchodca žalovaného mal vedomosť o tom, že mu parcela, na ktorej
je postavená garáž ako aj prístupová cesta, nepatria. Z uvedených dôvodov má súd za to, že absentuje
dobromyseľnosť žalovaného, že mu právo užívať prístupovú cestu patrí. Ani skutočnosť, že právny

predchodca žalobcu, resp. žalobca nepožadoval od žalovaných úhradu za užívanie svojho pozemku,
prístupovej cesty ku garáži, nie je spôsobilá založiť dobromyseľnosť žalovaného, že vykonáva vecné
právo, ktoré mu patrí, lebo právo domáhať sa plnenia je právom vlastníka pozemku a nie jeho povinnosť.

20. S poukazom na vyššie uvedené, mal za preukázané, že neboli splnené podmienky vydržania práva

vecnéhobremenavpodobeprávaprechoduaprejazducezparceluCKNč.2673/3katastrálneúzemieB.
V., LV č. XXX a vecného bremena spočívajúceho v práve strpenia pokojného užívania stavby, preto súd
vzájomnú žalobu v tejto časti na základe zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami zamietol.

21. Keďže súd opomenul v rozsudku zo dňa 16.11.2017 rozhodnúť o časti vzájomnej žaloby čo do
vydržania práva vecného bremena po dobu prechodu a prejazdu a vecného bremena spočívajúce v
strpení pokojného užívania stavby - garáže, súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP vyhlásil dopĺňací
rozsudok, ktorým doplnil absentujúci výrok rozsudku a to v časti primárneho petitu vzájomnej žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboliuplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.