Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34Csp/217/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118322418
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:6118322418.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, proti žalovanej: Z., nar. X.X.XXXX., bytom A., XXX XX V.., zastúpená: JUDr. Zsolt Suver,
advokát so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, v spore o zaplatenie 624,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica žiadal súd, aby v upomínacom konaní
vydalplatobnýrozkaz,ktorýmbysúdzaviazalžalovanúkpovinnostizaplatiťmusumu624,02Eurspolus
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 624,02 Eur odo dňa 11.1.2012 do zaplatenia, zmluvné
úrokyvovýške23%ročnezosumy624,02Eurododňa11.1.2012dozaplatenia.Zároveňžiadalsúd,aby
zaviazal žalovanú k povinnosti nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku
a v trovách právneho zastúpenia.

2.Žalobcaodôvodnilžalobunajmätýmiskutočnosťami,žedňa6.3.2007bolamedziveriteľom-Poštová
banka, a.s. a žalovanou v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o úvere číslo 0862821607,
súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe
zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver, a to vo výške 995,82 Eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala
vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V
dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatila svoj záväzok
len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav

úveru“, resp. v zoznam platieb, v prípade, ak tieto boli poukázané po vystavení listiny aktuálny stav
úveru. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaná dostala do omeškania s platením
splátok, pôvodnému veriteľovi - Poštová banka, a.s. vznikol nárok požadovať od dlžníka (žalovanej),
predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pôvodný veriteľ - Poštová banka, a.s. si právo
požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na
základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanej, následkom čoho sa stal celý úver vrátane
príslušenstva predčasne splatným. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatila

dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si uplatňuje voči žalovanej pohľadávku, je
zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný
zákonník. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká
dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníkav jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V konaní je voči žalovanej uplatňovaná nesplatená
istina úveru, ako aj zmluvné úroky vo výške 23 % a úroky z omeškania vo výške 9 %. Úroky sú

uplatňované odo dňa nasledujúceho po dni poslednej platby žalovaného. Úhrady realizované žalovanou
boli započítané na úroky do dátumu poslednej platby, ktoré si v konaní neuplatňuje. Pohľadávka voči
žalovanej so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, uzavretou medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2011 uzavretou medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupcom
a Bencont Investments, s.r.o ako postupníkom, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014
uzavretou medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o ako postupcom a spoločnosťou BENCONT
COLLECTION a.s. ako postupníkom. Je aktuálnym veriteľom pohľadávky. Predmetnými zmluvami o

postúpení je preukázaný celý rad postúpení a tým aj jeho aktívna vecná legitimácia pre toto konanie.
Ďalej uvádza, že pohľadávka bola voči žalovanej už súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde,
ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 8. 8. 2011,
sp. zn. ISB0610020, právoplatným dňa 19. 9. 2011, vykonateľným dňa 23. 9. 2011. Dňa 2. 3. 2015
bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá.

Vychádza zo skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku ako aj pri zamietnutí, resp. zastavení
exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť
plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné
nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odpierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní
na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo

k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v
zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení, ktorého iniciovanie
je závislé výlučne od vôle dlžníka. V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať na viaceré právoplatné
rozhodnutia, ktorými bol obdobný nárok ako je uplatňovaný v tomto konaní mu prisúdený, a to rozsudok
Okresného súdu Nitra zo dňa 4.6.2018, sp. zn.16Csp/249/2016, rozsudok Okresného súdu Komárno zo

dňa 30.10.2017, sp. zn. 8Csp/226/2016, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.8.2017,
sp. zn. 17Csp/181/2016, rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.8.2017, sp. zn. 1Csp/180/2016,
rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.2.2018, sp. zn. 16Csp/143/2016, rozsudok Okresného
súdu Skalica zo dňa 14.12.2017 sp. zn. 7Csp/208/2016, rozsudok Okresného súdu Partizánske zo
dňa 23.3.2018, sp. zn. 6Csp/144/2017, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 18.5.2018, sp.

zn. 7Csp/130/2017, rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 21.3.2018, sp. zn. 27Csp/108/2017,
rozsudok okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 4.4.2018, sp. zn. 2Csp/91/2017, rozsudok
OkresnéhosúduKomárnozodňa16.4.2018,sp.zn.8Csp/115/2017,rozsudokOkresnéhosúduLučenec
zo dňa 9.4.2018, sp. zn. 21Csp/131/2017, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 27.4.2017, sp.
zn. 13Csp/119/2016, rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.6.2017, sp. zn. 10Csp/88/2016.

3. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 5.9.2018 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 5 pracovných
dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýka
rozpor s právnymi predpismi, t.j. v časti istiny vo výške 624,02 Eur, v časti úroku z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 624,02 Eur odo dňa 11.1.2012 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.9.2018 súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti,
ktorej sa rozpor netýka a vzhľadom na uvedené Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 17.9.2018 vo
veci platobný rozkaz pod sp.zn 7Up/550/2018, ktorým zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu
624,02 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 624,02 Eur odo dňa 11.1.2012 do zaplatenia

a k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 135,78 Eur.

5. Žalovaná podala voči vydanému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor s tým
odôvodnením, že ak žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom
Hattalova 12/C, Bratislava bol nárok na zaplatenie žalovanej sumy priznaný už rozhodcovským

rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.
s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. ISB0610020 z 08.08.2011, ktorý mal nadobudnúť
právoplatnosť dňa 19.9.2011, tak uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 16Er/ 2375/2015 z
3.5.2016 bola žiadosť, ktorou súdna exekútorka Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad, Vajnorská 100/A, Bratislava, žiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a to práve na základe rozhodcovského
rozsudku zamietnutá. Uznesenie exekučného súdu v spojení potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 15 CoE 650/2016 zo dňa 23.2.2017 nadobudlo právoplatnosť (predtým bolo

exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku zastavené uznesením exekučného súdu sp.
zn. 16Er/5897/2011 zo dňa 12.6.2014). Ako to už je v rámci odôvodnenia uznesenia exekučného súdu
uvedené „Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal právomoc, takéto ním vydané
rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt.“.
A teda nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc a ním vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným

právnym aktom, začatie rozhodcovského konania nemohlo mať za následok spočívanie premlčacej
lehoty. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCDo 14/2014 z 21.04.2015
„ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred jeho účinnosťou.“, dôsledkom čoho ohľadom žalovanej sumy platí všeobecná trojročná premlčacia

lehota podľa predpisov občianskeho práva. Nakoľko všeobecná trojročná lehota ohľadom práva na
zaplatenie žalovanej sumy a jej príslušenstva začala plynúť dňa 4.11.2009 táto uplynula 4.11.2012.
Totiž žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 18.8.2018. Z uvedeného dôvodu vznáša proti žalobou
uplatnenému nároku na zaplatenie žalovanej sumy a jej príslušenstva námietku premlčania. Okrem toho
na základe výzvy pôvodného veriteľa na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 3.11.2009, ktorou bola

medzi inými vyhlásená predčasná splatnosť úveru vyplývajúceho z úverovej zmluvy a bola tiež vyzvaná
na zaplatenie istiny v sume 661,62 Eur, túto sumu uhradila prostredníctvom poštového poukazu dňa
29.12.2011, dôsledkom čoho na istine nedlhuje nijakú sumu. Napokon podľa odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 „Pri dojednávaní úrokov
pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez

ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často

práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov

alebo pôžičiek.“. Aj keď pre porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti poskytnutého úveru možno
použiť aj údaj ročnej percentuálnej miery nákladov, je možné právne posúdenie urobiť aj zo samotnej
výšky dojednaného úroku, tak ako to umožňuje napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1
Cdo 57/2005 z 01.07.2010 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Mcdo 1/2009 zo
dňa 31.7.2009. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v mesiaci marec roku

2007 priemerná úroková miera z nových spotrebiteľských úverov poskytnutých domácnosti a pri úrokoch
poskytnutých od 1 do 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 12,59 % p. a.. Dojednaná úroková
sadzba vo výške 23 % ročne v tomto prípade naozaj túto priemernú sadzbu prevyšuje takmer o 100 %
a preto je takýto úrok v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi sa môže týkať aj plnenia,
ktoré je v súlade s právnymi predpismi (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/276/2015

z 20.2.2017). Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby súd žalobcu v celom rozsahu
zamietol a zároveň, aby uložila žalobcovi povinnosť nahradiť jej trovy tohto konania v rozsahu 100%.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu žalovanej zo dňa 29.10.2018 uviedol, že nesúhlasí
s tvrdením žalovanej a má za to, že počas rozhodcovského konania ako aj počas exekučného

konania premlčacia doba spočívala. V prvom rade je potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcu
Poštová banka, a. s. vyhlásila predčasnú splatnosť dňa 3.11.2009. Následne dňa 3.6.2010 právny
predchodca žalobcu Poštová banka, a. s. podala žalobu na Rozhodcovský súd, ktorý vydal dňa
8.8.2011 rozhodcovský rozsudok sp. zn. ISB0610020, právoplatný dňa 19.9.2011 a vykonateľný dňa
23.9.2011. Má za to, že vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby odo dňa zosplatnenia t. j.

3.11.2009 do podania žaloby na Rozhodcovský súd t. j. 3.6.2010 celkovo 7 mesiacov. Ďalej, jeho
právny predchodca, podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom toto exekučné konanie bolo zastavené
Uznesením zo dňa 12.6.2014, sp. zn. 16Er/5897/2011. Tomuto Uzneseniu predchádzalo zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a potvrdenie tohto Uznesenia zo strany súdu druhejinštancie. Exekučné konanie bolo zastavené dňa 23.6.02014, pričom ide o dátum, kedy sa o zastavení
exekučného konania dozvedel, dátum právoplatnosti bude spravidla ešte neskorší. Následne jeho
právny predchodca opätovne podal návrh na vykonanie exekúcie a to dňa 29.4.2015. Má za to, že odo

dňa uznesenia o zastavení exekučného konania sp. zn. 16Er/5897/2011 t. j. 23.06.2014 do ďalšieho
podania návrhu na vykonanie exekúcie t. j. 29.04.2015, premlčacia doba prestala spočívať a vyčerpal
zo zákonnej trojročnej premlčacej doby ďalších 10 mesiacov a 6 dní. Ďalej uznesením zo dňa 16.6.2017
sp. zn. 16Er/2375/2015, súd opätovne zastavil exekučné konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
16.8.2017. Tomuto uzneseniu taktiež predchádzalo zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia a potvrdenie tohto uznesenia zo strany súdu druhej inštancie. Má teda za to, že odo dňa
právoplatného zastavenia exekučného konania t. j. 16.8.2017 do podania žaloby na všeobecný súd
sp. zn. 7Up/550/2018 t. j. dňa 18.08.2018, vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby ďalších
1 rok a 2 dní. Spolu teda vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 2 roky 5 mesiacov a 8
dní. Zároveň uvádza aj ďalšie právoplatné rozhodnutia okresných súdov, ktoré sa stotožnili s jeho
argumentáciou. Plne sa stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/119/2016

„Pokiaľžalobcapoukázalnaskutočnosť,žeúverpodľajehonázoruniejepremlčanýnapriekskutočnosti,
že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 18.1.2010 s následným doručením oznámenia o
tejto skutočnosti dňa 22.1.2010 žalovanému a poskytnutím 10-dňovej lehoty na plnenie, ktorá uplynula
dňa 2.2.2010, a teda premlčacia lehota by mala začať plynúť 3.2.2010 súd konštatuje, že z trojročnej
premlčacej lehoty od 3.2.2010 do podania žaloby na rozhodcovskom súde dňa 2.1.2012 vyčerpal

žalobcajedenrok,desaťmesiacovatridsaťdnítak,akotosprávnevosvojomvyjadrenízodňa26.4.2017
uznáva. Následne v konaní prebiehalo rozhodcovské konanie a v nadväznosti naň exekučné konanie
pod sp. zn. 14Er/94/2014 až do dňa 11.9.2015, kedy súd uznesením exekučné konanie zastavil, o
čom sa žalobca dozvedel doručením uznesenia 14.12.2015 a podal žalobu 27.12.2016 doručením
na Okresný súd Lučenec, z čoho nepochybne vyplýva, že pokiaľ premlčacia lehota v medziobdobí,

keď sa žalobca riadne domáhal svojho práva či už uplatnením pohľadávky na rozhodcovskom súde
a následne v exekučnom konaní neplynula a teda ani k premlčaniu dlhu žalobcu nemohlo dôjsť pri
posúdení premlčania ex officio v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. Taktiež poukazuje na ďalší
rozsudokOkresnéhosúduVeľkýKrtíš10Csp/142/2017,podľaktorého„Vpredloženejzmluvesúdnezistil
žiadne neprijateľné podmienky, okrem ustanovení o rozhodcovskej zmluve, na základe ktorých bola

exekúcia zastavená. Žalovaný v celom rozsahu uznal nárok žalobcu. Súd tak považuje za preukázané,
že žalovaný uzatvoril úverovú zmluvu a následne neplnil svoje povinnosti. Súd napriek vyhláseniu
žalovaného, že zaplatí aj premlčaný dlh, považoval za vhodné z úradnej povinnosti preskúmať, či dlh
nie je premlčaný. Podľa názoru súdu premlčaný nie je. Je síce pravdou, že k zosplatneniu došlo už
15.6.2011,alesúdjetohonázoru,žepočaskonanianarozhodcovskomsúdeavčaseodpodanianávrhu

na vykonanie exekúcie až do jej zastavenia lehoty neplynuli, ale spočívali.“ Ďalej poukazuje na rozsudok
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Csp/150/2016, podľa ktorého: „Súd pred preskúmaním nároku
žalobcu preskúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Predchodca žalobcu zosplatnil dlh žalovanej
k 6.2.2009. Nasledujúci deň začala plynúť trojročná premlčacia doba. Predchodca žalobcu si nárok
uplatnil na rozhodcovskom súde dňa 10.12.2010. Od tohto momentu až do právoplatného zastavenia

exekučného konania vedenom na Okresnom súde Partizánske sp. zn. 1Er/362/2015 premlčacia doba
neplynula. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením č. k. 1Er/362/2015 zo dňa 27.12.2016.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2017. Žalobca žalobu tunajšiemu súdu doručil dňa
27.12.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobcovi neuplynula trojročná premlčacia
doba a nárok žalobcu premlčaný nie je“. Pokiaľ ide o výšku zmluvných úrokov, tak v tejto súvislosti

uvádza, že úroková sadzba predstavuje cenu, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze. Úrokové
sadzby sú ovplyvnené najmä ponukou a dopytom po kapitály ako aj celým radom ďalších faktorov,
napr. inflácia, riziká, úspory, výška úveru, doba splatnosti úveru a iné. To v praxi znamená, že napríklad
zvýšeniedopytupozdrojoch(úveroch)spôsobízvýšenieúrokovýchsadzieb.Rovnakozvýšenieúrokovej
sadzby spôsobí aj vyššie riziko na strane dlžníka. Zároveň na výšku úrokových sadzieb má vplyv

aj inflácia ako jeden z hlavných faktorov, tzn. že pokiaľ veriteľ očakáva, že počas doby splácania
úveru dôjde k nárastu inflácie, prispôsobí tomu aj výšku úrokovej sadzby. Zároveň výška odzrkadľuje,
nakoľko rizikovým sa banke javí poskytnutie úveru, pričom čím bude dlhšia doba splácania a čím bude
nižšia bonita klienta, tým vyššiemu riziku sa banka vystavuje, že úver, ktorý poskytla nebude splatený.
Podotýka, že predmetný úver nebol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. V tomto poukazuje

na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19.3.2018, sp. zn. 5C/99/2015, v ktorom súd
uviedol: „Právny zástupca žalobkyne namietal, že ročný úrok vo výške tak ako je uvedený v zmluve
24 % je vzhľadom na svoju výšku v rozpore s dobrými mravmi. Súd je toho názoru, že uvedená výška
úroku nie je v rozpore dobrými mravmi. Úver bol uzavretý bez zabezpečenia, nebol poistený a anizabezpečený prípade záložným právom. Výšku úroku 24 % nemožno považovať za neprimeranú až
do takej miery, že ju treba bezvýhradne vyhodnotiť ako také vybočenie zo všeobecne spoločensky
uznávaných zásad konania v právnom styku (dobrých mravov), ktoré je všeobecne neakceptovateľné

z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi
(že je v rozpore s dobrými mravmi), v dôsledku
čoho by bol právny úkon neplatný vo výške úroku za úver. V tomto kontexte poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. l5Co/225/2017 zo dňa 16.1.2018, podľa ktorého úrok vo výške
32 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak poukazuje na rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici, zo dňa 16.1.2018, sp. zn. 15Co/225/2017, v ktorom odvolací súd uviedol: „Odplatu“
za poskytnutie úveru (tu iba vo forme dojednaného úroku medzi účastníkmi zmluvy) vo výške 32 %
ročne, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprimeranú až do tej miery, že ju treba
bezvýhradne vyhodnotiť ako také vybočenie zo všeobecne spoločensky uznávaných zásad konania
v právnom styku (dobrých mravov), ktoré je všeobecne neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (že je v rozpore s dobrými

mravmi), v dôsledku čoho právny úkon uzavretie zmluvy o úvere ako celku je treba považovať za
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. (Pozn. neprimerané dojednanie
výšky úrokov znamená neplatnosť právneho úkonu vo výške úroku za úver).“ Zároveň poukazuje aj
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011:
„Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny.

Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak
sa dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania ( § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke
dojednaťúroky,ztejtoskutočnostivšaknemožnovyvodzovať,žebyvýškaúrokovzáviselalenoddohody
účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor
spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávaným
i vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji
osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou

časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky,
dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom
správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú
v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe
obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná

pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Správne už odvolací
súd uviedol, že podľa ustálenej súdnej judikatúry, ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých
hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu

neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je
v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať,
preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po
starostlivej úvahe, v rámci ktorej musí byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Pri dojednávaní úrokov

pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na

skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú

najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. V prejednávanej veci odvolací súd po doplnení dokazovania zistil, že úroková miera
dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmluvách o pôžičke uzavretých dňa 14. júna 1998 a 3. júla 1998
takmer 4-násobne až 5,5-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a z tohto zisteniavyvodil správny právny záver, o neplatnosti takýchto ujedaní pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka.“ Z uvedeného teda vyplýva, že neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký
úrok, ktorý by štvornásobne až päť a pol násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo však ale nie je

tento prípad. Zároveň, pokiaľ ide o úhradu vo výške 661,62 Eur, nespochybňuje, že by táto suma nebola
uhradená, avšak je potrebné vziať na vedomie, že jeho právny predchodca vyzval žalovanú na úhradu
dlžnej sumy dňa 3.11.2009, pričom žalovaná túto sumu uhradila dňa 29.12.2011., t. j. viac než 2 (slovom
„dva“) roky po predmetnej výzve. Navyše, úhrada tejto sumy bola započítaná v zmysle obchodných
podmienok. Vôbec nie je jasné z čoho vychádza žalovaná, keď tvrdí, že suma vo výške 661,62,- Eur

bola započítaná len a výlučne na istinu úveru. V zmysle vyššie uvedených skutočností trvá na podanej
žalobe v plnom rozsahu a žiada aby sa v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovalo
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

7. Žalovaná vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.12.2018 uviedla, že podľa uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 572/2017 zo dňa 20.9.2017 „Ak veriteľ uplatnil právo

na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o
uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. Zachovanie
účinkov podanej žaloby pred takýmto rozhodcovským súdom a spočívanie plynutia premlčacej lehoty
totiž nie je pre tento prípad nikde zakotvené“. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je tav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodcovskou praxou

najvyšších súdnych autorít. Vychádzajú tak z vyššie označeného uznesenia súdu, nakoľko v danej veci
rozhodcovský súd nemal právomoc a ním vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom,
začatie rozhodcovského konania ako ani následných exekučných konaní na základe rozhodcovského
rozsudku, ktorý rozhodcovského konania vyplynul, nemohol mať za následok spočívanie premlčacej
lehoty. Nakoľko všeobecná trojročná lehota ohľadom práva na zaplatenie žalovanej sumy a jej

príslušenstva začala plynúť 4.11.2009, táto uplynula 4.11.2012. Totiž žaloba bola okresnému súdu
doručená až 18.8.2018. Pokiaľ ide o zmluvné úroky, ktoré boli návrhom na vydanie platobného rozkazu
z 18.8.2018 v rámci upomínacieho konania uplatnené vo výške 23 % ročne zo sumy 624,02 Eur od
11.1.2012 do zaplatenia, uvádza, že tomuto návrhu platobným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 7Up/550/2018 zo dňa 17.9.2018, nebolo vyhovené. A teda zmluvné úroky nie sú

predmetom tohto konania, pričom v zmysle ustanovenia § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských
veciach nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Napriek tomu, že žalovanú sumu (istinu) v čiastke
661,62 Eur zaplatila až poštovým poukazom 29.12.2011, keďže čiastka plne zodpovedá sume uvedenej
na Výzve na splatenie úveru s príslušenstvom z 3.11.2009 pod označením (položkou) „Dlžná istina“,
je zjavné, že vôľou žalovanej bolo uhradiť práve istinu. Ako spotrebiteľka totiž namieta neplatnosť

ustanovenia bodu 4.6 Obchodných podmienok pre úver právnej predchodkyne žalobkyne (Poštovej
banky, a.s. (ďalej len „PB“) v zmysle ktorého „Platby od klienta sa voči pohľadávke PB započítavajú bez
ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná...“ pre jeho neprijateľnosť ako zmluvnej podmienky.

8. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré

boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

9. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 14.3.2019, na ktorom žalobca a žalovaná uviedli
prostredníctvom svojich zástupcov, že zotrvávajú na svojej právnej argumentácii.

10. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, podaniami a vyjadreniami sporových strán ako aj
listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Zo zmluvy uzavretej medzi pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s., so sídlom Prievozská 2/B,

821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a žalovanou dňa 7.3.2007 vyplýva, že účastníci uzavreli zmluvu o
úvere č. 0862821607, v zmysle ktorej Poštová banka, a.s., ako veriteľ poskytla žalovanej úver vo výške
30.000,- Sk. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných
60. mesačných splátkach vo výške 932,- Sk s dátumom splatnosti prvej splátky 18.4.2007 a s ďalšími
splátkami splatnými do 18. dňa v mesiaci. RPNM bola medzi účastníkmi zmluvy dojednaná vo výške

26,58% s úrokovou sadzbou 23%. Celková výška nákladov za poskytnutý úver bola stanovená sumou
21.669,72 Sk ( čl. 68 spisu).12. Rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04
Bratislava IČO:35862882zodňa8.8.2011 sp.zn.ISB0610020vprávnomsporePROCIVITASs.r.o.,so

sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti žalovanej rozhodcovský súd zaviazal
žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 661,62 Eur, úrok vo výške 23% ročne zo sumy
661,62 Eur odo dňa 2.4.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne so sumy 661,62
Eur odo dňa 2.4.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku
dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 79,62 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania

vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.4.2010 vo výške
85,84 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo
výške 34,92 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku ( čl. 47 spisu).

13. Rozhodcovský súd tak rozhodol na podklade žaloby podanej žalobcom dňa 3.6.2010, doručenou na
rozhodcovský súd, a to z dôvodu neuhradenia záväzkov zo strany žalovanej, vzniknutých z uzatvorenej

zmluvyoúvereč.862821607zodňa7.3.2007medziPoštovoubankou,a.s.ažalovanou. Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2011 a stal sa vykonateľným dňa 23.9.2011.

14. Okresný súd Košice I uznesením vydaným pod sp.zn 16 Er2375/2015 dňa 3.5.2016 (čl.
103 spisu) žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného
pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831
04 Bratislava IČO: 35 862 882 zo dňa 8.8.2011 sp.zn ISB0610020 proti povinnej žalovanej
zamietol. Svoje rozhodnutie založil najmä na tých skutočnostiach, že rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc rozhodovať spor od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných obchodných

podmienkach zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, podľa ktorej všetky spory, ktoré medzi
nimi zo zmluvy a v súvislosti s ňou vzniknú, rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovský súd.
Keďže rozhodcovská zmluva (doložka) nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami,
lebo Všeobecné obchodné podmienky predložené súdu, nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, nespĺňa
podmienku písomnej formy, a je preto neplatná. Písomná forma rozhodcovskej doložky tak nie je

splnenávprípade,akjerozhodcovskázmluva(doložka)súčasťouVšeobecnýchpodmienokdodávateľa.
V takejto forme uzatvorenia totiž absentuje písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá
podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec

prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011). Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal
právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa ust. § 41 Exekučného
poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani z časti) spôsobilým exekučným titulom, na základe

ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9CoE/139/2012 - 53 zo dňa
28.2.2013).

15.KrajskýsúdvKošiciachuznesenímzodňa23.2.2017vydanýmpodč.k.15CoE/650/2016-41potvrdil

uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V
dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na neplatnosť rozhodcovskej doložky pre nedodržanie zákonom
predpísanej písomnej formy podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Posúdil uvedenú doložku ako neprijateľnú podmienku ( čl. 109 spisu).

16. Súd prvej inštancie svojim uznesením zo dňa 12.6.2014 vydaným pod č.k. 16Er/5897/2011 - 55
exekučné konanie zastavil z dôvodu, že uznesenie, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť.

17. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.18. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

19. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

21. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

22. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

23. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu pri nesplnení podmienok podľa
odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

24. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej stranedodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

25. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").

26. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,žespotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

27. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákoneustanovenej(§101až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

31. Podľa ust. § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

32. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

33. V danom prípade žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. Medzi sporovými stranami
zostalo sporné spočívanie premlčacej lehoty počas rozhodcovského a exekučného konania. Žalovaná
zotrvala na právnej argumentácii, že ak rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť, tak ním vydanýrozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a začatie rozhodcovského konania nemohlo mať za
následok spočívanie premlčacej lehoty.

34. Premlčanie zákon definuje ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď
premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik
vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť

prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len
na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z
dôvodu bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek
štádiukonaniaaždoprávoplatnéhoskončeniaveci.Účelompremlčaniajetakjednakstimulovaťsubjekty
k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli
ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

35. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktoré právo

sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, keďže
zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia
doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na
súde. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby
je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba

splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodu, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu.

36. Podľa súdom vyššie citovaného ust. § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba sa zastavuje
- spočíva po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom

orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie
premlčania, môže plynúť premlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa
započítavačas,ktorýuplynulodzačiatkujejplynutiaaždovyskytnutiaprekážky.Základnoupodmienkou,
aby došlo k spočívaniu premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo
u iného, avšak nevyhnutne príslušného orgánu, ktorým môže byť i rozhodcovský súd. Zo znenia

citovaného ustanovenia je možné a contrario vyvodiť, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo u
iného nepríslušného orgánu, hoci v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od uplatnenia
po dobu trvania konania plynie naďalej a nedochádza k jej spočívaniu.

37. V danom prípade rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré bolo potvrdené súdom druhej inštancie,

bola žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a
vydať rozhodcovský rozsudok, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní a rozhodcovský rozsudok tak bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemohol byť ani z časti spôsobilým exekučným titulom.

38. Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle ust. § 53
Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci
konať a rozhodnúť. Preto ak právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo na rozhodcovskom
súdu, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u

príslušného orgánu v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Samotné rozhodcovské konanie,
ale aj vedené exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby existovalo právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie vydané právomocným orgánom. Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý
čas ako rozhodcovského, tak aj exekučného konania, a preto žalobca musí niesť následky jej plynutia.
Predmetná trojročná premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňa 4.11.2009 ( deň po zosplatnení úveru

Poštovou bankou, a.s. čl.67 spisu) a uplynula dňa 4.11.2012, a keďže žaloba bola podaná na súd
dňa 18.8.2018, teda po uplynutí premlčacej lehoty, nebolo možné uplatnené právo žalobcovi priznať
pre vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej a žalobu súd ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.39. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

42. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta.

43. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou sa opiera o ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

44. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti).