Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118204786
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118204786.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu D. G., nar. X.X.XXXX, bytom v U., R. XX, proti
žalovanému I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., K.. K. XXXX/XX, zastúpenému Z. Y. N.. Z. N., G., so
sídlom v U., T. G.. Z. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. novembra 2019, č. k. 14C/26/2018-142, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žaloba na obnovu konania vedeného

na tamojšom súde pod sp. zn. 11C/274/2010. Výrokom II. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho
zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku,
a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. V odôvodnení uviedol,
že žalobou doručenou súdu dňa 24.5.2018 sa žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) domáhal voči
žalovanému (v pôvodnom konaní žalobcovi) obnovy konania vedeného na súde prvej inštancie pod
sp. zn. 11C/274/2010, predmetom ktorého bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese U., v obci Y. - F., v katastrálnom území Y. - F., zapísanej
v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako pozemok parcely registra „E“ pod parc. č. XX/XX - orná
pôda o výmere X.XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „pozemok“). Z vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zistil, že uznesením obecného zastupiteľstva Y. - F. č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX bol
schválený A. O Y. - F. a obecné zastupiteľstvo sa tiež uznieslo na všeobecne záväznom nariadení obce
č. 45/2016, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť A. O Y. - F.. Všeobecne záväzným nariadením obce
č. 45/2016 z 10.11.2016 bola vymedzená záväzná časť A. O Y. - F., ktorá je jeho neoddeliteľnosťou

súčasťou. V časti III ods. 1 sa konštatovalo, že dokumentácia schváleného ÚPN O Y. - F. bude uložená
v kompletnom rozsahu a bude k nahliadnutiu na Obecnom úrade Y. - F., Stavebnom úrade Obecnom
úrade Y. - F. a na Okresnom úrade U., Odb. výstavby a bytovej politiky. Všeobecne záväzné nariadenie
bolo vyhlásené vyvesením na úradnej tabuli 11.11.2016 a účinnosť nadobudlo 25.11.2016. Zo spisu
sp. zn. 11C/274/2010 súd prvej inštancie zistil, že žalobca v tomto konaní dlhodobo argumentoval
tým, že v krátkej dobe bude trhová cena za nehnuteľnosť vyššia, pretože sa má zmeniť jej funkčné
využitie z určenia na poľnohospodársku výrobu na určenie na stavebné pozemky (vyjadrenie žalobcu

z 13.1.2014, z 2.8.2016, rozsudok súdu prvej inštancie odsek 2). Zo spisu sp. zn. 11C/274/2010 mal
ďalej súd prvej inštancie preukázané, že znalec ako aj súd vychádzali z toho, že funkčné využitie
nehnuteľnosti je určené na poľnohospodársku výrobu (územnoplánovacia informácia zo 14.10.2015,
rozsudok súdu prvej inštancie odsek 24, rozsudok odvolacieho súdu odsek 18). Súd prvej inštancieuviedol, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu
alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia súdu. Obnova konania tak predstavuje zákonom povolenú
odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí.

Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch.
Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita
nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne.
Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť
účastníkovi konania/strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už

skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových
omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Vzhľadom na mimoriadnosť
tohto opravného prostriedku je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Zákon osobitne
pre tento druh opravného prostriedku stanovuje subjektívne a objektívne podmienky jeho prípustnosti -
spôsobilý predmet obnovy (konanie ukončené právoplatným rozsudkom, resp. iným rozhodnutím súdu
v zmysle § 398 CSP), zákonný dôvod obnovy (§ 397 CSP), lehoty počas ktorých musí byť žaloba

podaná (§ 403, § 404 CSP), osoba spôsobilá k podaniu žaloby (§ 400 až § 402 CSP), osobitné
náležitosti žaloby (§ 406 CSP) a v konečnom dôsledku príslušný súd k prejednaniu žaloby. Splnenie,
resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci. Po preskúmaní žaloby na
obnovu konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto bola podaná včas, oprávnenou osobou,
smerovala proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, spĺňa osobitné náležitosti a tunajší súd je

príslušný na jej prejednanie. Následne sa súd zaoberal tým, či je daný žalobcom tvrdený dôvod na
obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP. Dôvodom prípustnosti obnovy konania podľa uvedeného
ustanovenia je existencia skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazu, ktoré musia kumulatívne spĺňať
podmienky: a) skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na
obnovu konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, b) skutočnosť alebo dôkaz existoval už

počas pôvodného konania do vyhlásenia rozsudku, c) skutočnosť, rozhodnutie a dôkaz sa týka strán
a predmetu pôvodného konania a d) skutočnosť, rozhodnutie a dôkaz je spôsobilé privodiť pre stranu
oprávnenú na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
mal za nesporné, že nová skutočnosť o funkčnom využití pozemku existovala pred vyhlásením rozsudku
a taktiež nebolo sporné ani to, že znalec, ako aj súd v pôvodnom konaní vychádzal z informácie, že

nehnuteľnosťbolaurčenánapoľnohospodárkuvýrobu.Informáciaozmenefunkčnéhovyužitiapozemku
by pravdepodobne mohla žalobcovi priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd rozhoduje o obnove
konania na základe pravdepodobnosti priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Súd prvej inštancie mal
za to, že informácia o zmene funkčného využitia pozemku je informáciou, ktorá by mohla žalobcovi
potenciálne privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, avšak dôvodom, pre ktorý súd musel konštatovať,

že nedošlo k naplneniu dikcie ustanovenia § 397 písm. a) CSP, bolo tá skutočnosť, že v konaní nemal
preukázané, že novú skutočnosť a nový dôkaz - územnoplánovaciu informáciu nemohol žalobca bez
svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Z vykonaného dokazovania podstatným obsahom spisu sp.
zn. 11C/274/2010 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) v celom
priebehu konania prezentoval názor, že v krátkej dobe dôjde k zmene funkčného využitia nehnuteľnosti,

že nehnuteľnosť bude spôsobilá na zastavanie a nie len na poľnohospodársku výrobu. Žalobca teda
mal zjavne informácie tejto povahy, aj keď nešlo konkrétne o informáciu od obce, resp. nemal ich
podložené nejakým dôkazom. Súd prvej inštancie posudzoval, či a do akej miery možno žalobcovi
pričítať okolnosti, ktoré viedli k tomu, že informáciu, resp. dôkaz nepoužil. V konaní mal preukázané,
že k zmene funkčného využitia nehnuteľnosti došlo na základe toho, že obecné zastupiteľstvo obce Y.

- F. uznesením č. XX/XXXX z 10.11.2016 schválilo A. O Y. - F., pričom v ten istý deň sa tiež uznieslo
na všeobecne záväznom nariadení obce č. 45/2016, ktorým sa vyhlásila záväzná časť A. O Y. - F.. A.
O, ako aj všeobecne záväzné nariadenie boli zverejnené na úradnej tabuli obce, na webovej stránke
obce, a tým pádom boli ľahko dostupné pre širokú verejnosť. Súd prvej inštancie mal za to, že ak
žalobca v pôvodnom konaní dlhodobou argumentoval tým, že dôjde k zmene funkčného využitia, pri

zachovaní náležitej bdelosti, ktorá sa od strany sporu vyžaduje, ak chce spor vyhrať, mal robiť všetko
pre to, aby svoje tvrdenie preukázal a to aj tým, že by si na obci preveril, či nedošlo k takejto zmene.
Iná situácia by bola, ak by žalobca v pôvodnom konaní informáciami o tom, že má dôjsť k zmene
funkčného využitia nehnuteľnosti, nedisponoval, pretože vtedy by sa od neho nemohlo spravodlivo
očakávať, aby si overoval niečo, o čom ani netušil. Z odoslania žiadosti žalobcom obci dňa 22.03.2017

(mesiac po vyhlásení rozsudku) dospel k záveru, že žalobca vedel, ako sa k tejto informácii dostať,
aj keď zástupca žalobcu argumentoval tým, že je absurdné od osemdesiatročného človeka žiadať,
aby si na obecnom úrade či internetovej stránke overoval, či nedošlo k zmene funkčného využitia
pozemku. Argumentáciu vekom žalobcu posúdil ako nedôvodnú, pretože týmto spôsobom by došlo knarušeniu princípu rovnosti sporových strán. Skutočnosť, že ak sa žalobca cítil byť v pôvodnom konaní
indisponovaný vekom, odôvodnil tým, že nič mu nebránilo zvoliť si na ochranu svojich záujmov zástupcu
z radov advokátov tak, ako to urobil v prejednávanej veci, alebo zvoliť si tzv. všeobecného zástupcu

(napr. fyzickú osobu z okruhu jemu blízkych osôb). Argument o nevedomosti zmeny funkčného využitia
nehnuteľnosti neposúdil ako relevantný, pretože záväzná časť A. O Y. - F. bola vyhlásená všeobecne
záväzným nariadení obce č. 45/2016 z 10.11.2016. Všeobecne záväzné nariadenie bolo vyhlásené
vyvesením na úradnej tabuli 11.11.2016 a účinnosť nadobudlo 25.11.2016. Momentom vyvesenia na
úradnej tabuli je všeobecne záväzné nariadenie platné a je súčasťou právneho poriadku. Súd prvej

inštancie mal za to, že od momentu vyhlásenia všeobecne záväzného nariadenia platí nevyvrátiteľná
domnienka, že sa stáva známe každému, koho sa týka, analogicky ako v prípade všeobecne záväzných
právnych predpisov publikovaných v Zbierke zákonov SR (§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z.). Právne vec
odôvodnil § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie žalobu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 11C/274/2010 zamietol. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému

proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatnenie jemu patriacich práv
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca uviedol, že pri rozhodovaní na Okresnom súde U. v konaní
vedenom pod sp. zn. 11C/274/2010 súd nesprávne rozhodol na základe znaleckého posudku č. XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného V.. N. C., keď znalkyňa podľa podkladov pre vypracovanie

znaleckého posudku uviedla funkčné využitie pozemku určeného na poľnohospodársku výrobu. Žalobca
mal za to, že znalkyňa na základe poskytnutých údajov od Obce Y. - F. vypracovala znalecký posudok
z veľmi starej XX ročnej Územnoplánovacej dokumentácie obce Y. - F. č. D./XXXX bod H. zo dňa
19.11.1995. Argumentoval, že v priebehu súdneho konania vedeného na Okresnom súde U. pod sp. zn.
11C/274/2010 nevedel o tom, že došlo k zmene územnoplánovacej dokumentácie obce. Mal vedomosť

o tom, že v blízkosti spornej lokality prebieha bytová zástavba, na čo opakovane upozorňoval súd. Podľa
žalobcu si súd mal zo svojej kompetencie overiť platnosť úzomnoplánovacej dokumentácie obce Y. -
F., s prihliadnutím na to, že opakovane súdu žalobca dokazoval, že v blízkosti tejto spornej lokality už
prebieha bytová zástavba. Žalobca sa písomne informoval o možnosti povolenia stavby rodinného domu
na pozemku reg. J. par. č. XX/XX, k. ú. Y. - F., prostredníctvom korešpondencie so G. G. X. - V. D. Z.

G. X. mu bola listom zo dňa 10.01.2018 zaslaná kúpna zmluva v ktorej bola ako finančná náhrada za
1m2 uvedená suma vo výške 11,05 €. Žalobca z porovnania sumy určenej vyššie uvedenou znalkyňou,
t. j. 2,610 € zistil, že medzi uvedenými sumami je veľký cenový rozdiel, čo ho viedlo k napísaniu listu
zo dňa 19.03.2018 na obec Y.-F.. Žalobca uviedol, že ako osoba ťažko postihnutá vo veku 80 rokov
nemal možnosti zvoliť si na ochranu svojich práv a záujmov zástupcu z radov advokátov, alebo zvoliť

si všeobecného zástupcu (napr. pre fyzickú osobu z okruhu jemu blízkych osôb) tak, ako nesprávne
uvádzal súd prvej inštancie. Žalobca bol prekvapený, keď mu bolo od obce oznámené, že uznesením
obecného zastupiteľstva Y. - F. č. XX/XXXX dňa 10.11.2016 a ktorého záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením obce Y. - F. č. XX/XXXX, účinným dňa 25.11.2016, je predmetný
pozemok súčasťou bloku T ktorého funkčnou náplňou je obytné územie s nízko podlažnou zástavbou.

Podľa názoru žalobcu súd mal prihliadať pri rozhodovaní na všetky právne predpisy vzťahujúce sa
na daný prípad, teda aj na Všeobecne záväzné nariadenie obce Y. F., a to bez toho, aby na túto
skutočnosť upozornila strana sporu. Žalobca ďalej uviedol, že časom žalovaný odpredal dve časti
z predmetnej ornej pôdy a zároveň bola žalovanému vyplatená aj suma nájomného o G. G. X. za
obdobie od podania žiadosti o majetkové vyporiadanie za zabratie časti sporného pozemku z dôvodu

realizácie stavby, čím utŕžil sumu 20.153,85 eur. Žalobcovi bolo súdom prvej inštancie nespravodlivo
určenézaplatiťžalovanémusumu652,5€zapripadajúcuvýmerupôdy483m2.Žalobcaboltohonázoru,
že žalovaný konal špekulatívnym spôsobom. Žalobca ďalej popísal priebeh dedičských ako aj súdnych
konaní prebiehajúcich v devädesiatych rokoch. Na základe uvedeného žalobca navrhoval, aby odvolacísúd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a zároveň, aby prikázal, aby bola
obnova konania povolená a všetky trovy konania znášal žalovaný.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny. Stotožnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie,
v zmysle ktorého dôvodom, pre ktorý súd konštatoval, že nedošlo k naplneniu dikcie ustanovenia §
397 písm. a) CSP bolo to, že v konaní nemal za preukázané, že novú skutočnosť a nový dôkaz
- územnoplánovaciu informáciu nemohol žalobca bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Súd

mal za preukázané, že z vykonaného dokazovania podstatným obsahom spisu sp. zn. 11C/274/2010
vyplynulo, že žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) v celom priebehu konania prezentoval názor,
že v krátkej dobe dôjde k zmene funkčného využitia nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť bude spôsobilá
na zastavanie a nie len na poľnohospodársku výrobu. V konaní bolo taktiež preukázané, že k zmene
funkčnéhovyužitianehnuteľnostidošlonazákladetoho,žeobecnézastupiteľstvoobceY.-F.uznesením
č. XX/XXXX z 10.11.2016 schválilo ÚPN O Y. - F.. V ten istý deň sa tiež uznieslo na všeobecne

záväznom nariadení obce č. XX/XXXX, ktorým sa vyhlásila záväzná časť ÚPN O Y. - F.. ÚPN O, ako
aj všeobecne záväzné nariadenie boli zverejnené na úradnej tabuli obce, na webovej stránke obce,
a tým pádom boli ľahko dostupné pre širokú verejnosť. Momentom vyvesenia na úradnej tabuli je
všeobecne záväzné nariadenie platné a je súčasťou právneho poriadku. Žalovaný bol tiež toho názoru,
že námietka žalobcu k znaleckému dokazovaniu v pôvodnom konaní je nedôvodná, nakoľko znalkyňa pri

vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z aktuálne platnej územnoplánovacej dokumentácie Obce
Y.-F.. Žalovanýuviedol,žeprekonanievedenépodsp.zn.14C/26/2018oobnovukonania,niejeprávne
významné akým spôsobom žalovaný naložil s pozemkami, ktoré boli predmetom konania vedeného na
Okresnom súde U. pod sp. zn. 11C/274/2010 a nie je taktiež právne významné akým spôsobom bolo
vyporiadané dedičstvo po nebohom otcovi žalobcu N. G. a matke žalobcu N. G.. Žalovaný navrhol,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že argumentácia žalovaného k odvolaniu
žalobcu je v celom rozsahu nepravdivá, účelová a nepodložená novými na podstatu veci sa vzťahujúcimi

dôkazmi, v snahe iba ovplyvniť súd, aby obnova konania nebola povolená. Žalobca ďalej zopakoval
svoju argumentáciu z podaného odvolania a naďalej trval na všetkých svojich vyjadreniach a doložených
dôkazov súdu v tejto veci a navrhoval, aby bola obnova konania povolená a žalobcovi bol priznaný nárok
na náhradu trov konania.

5. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu poprel, že by jeho vyjadrenia boli nepravdivé, účelové,
nepodložené novými na podstatu veci sa vzťahujúcimi dôkazmi. Opätovne uviedol, že s plne stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie aj s jeho závermi, že v konaní nebolo preukázané, že novú skutočnosť,
dôkaz - územnoplánovaciu informáciu nemohol žalobca bez svojej ujmy použiť v pôvodnom konaní.
Rozsudok žiadal potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k právnemu záveru, že nedošlo k naplneniu
ustanovenia § 397 písm. a) CSP, a teda, že by žalobca nemohol nové skutočnosti a dôkazy -
územnoplánovaciu informáciu bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, a preto žalobu žalobcu na
obnovu konania zamietol.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

9. Podľa § 397 písm. a) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.10. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia spĺňať to, že tieto nemohla strana oprávnená

na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka
viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska, ďalej skutočnosť, že dôvodom
obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu
pôvodnéhokonaniaa skutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazysúspôsobiléprivodiťprestranupôvodného
konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tieto podmienky prípustnosti vyššie uvedené ustanovenie

stanovujekumulatívne,ateda,pokiaľzvykonanéhodokazovaniavyplývalo,žestranamohlaskutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy použiť už v pôvodnom konaní, bez ohľadu na to, že tieto mohli privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci a bez skúmania toho, či sa týkajú strán alebo predmetu sporu,
podmienky na pripustenie obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP splnené nebudú.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom pôvodného konania pred súdom prvej inštancie

vedenom pod sp. zn. 11C/274/2010, ktorého obnovy sa žalobca svojim návrhom domáhal, bolo
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Y. - F.,
zapísanej v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX, parc. reg. „J.“, parc. č. XX/XX, orná pôda o výmere
XXXX m2 (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“). Súd prvej inštancie v uvedenom konaní rozsudkom
č. k. 11C/274/2010-161 zo dňa 02. februára 2017, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne 4Co/375/2017-253 nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2018, zrušil podielové spoluvlastníctvo
a vyporiadal ho tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného (v
pôvodnom konaní žalobca) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť za spoluvlastnícky podiel žalobcu (v
pôvodnom konaní žalovaný) náhradu vo výške 652,50 eur. Pri určení ceny nehnuteľnosti vychádzal zo
znaleckého posudku a z ním stanovenej ceny nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie riešil aj argumentáciu

žalobcu, ktorý v konaní tvrdil, že nehnuteľnosť bude vyňatá na stavebné pozemky, pričom však uvedené
nezohľadnil, nakoľko v konaní žalobcom tvrdené skutočnosti preukázané neboli a cena stanovená
znaleckým posudkom nebola relevantne spochybnená. Uznesením obecného zastupiteľstva obce Y.- F.
č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol schválený územný plán obce, pričom obecné zastupiteľstvo sa
uznieslo na všeobecne záväznom nariadení obce č. XX/XXXX, ktorým bola vymedzená záväzná časť

územného plánu obce, podľa ktorého bola predmetná nehnuteľnosť súčasťou bloku T ktorého náplňou
bolo návrhové obytné územie s nízkopodlažnou zástavbou.

12. Žalobca vo svojom odvolaní okrem iného namietal, že súd bol v pôvodnom konaní povinný aj bez
návrhu strán prihliadať pri rozhodovaní na všetky právne predpisy vzťahujúce sa na daný prípad, teda

aj na Všeobecne záväzné nariadenie obce Y. F..

13. K uvedenej argumentácii žalobcu, ktorý poukazoval na nesprávny postup súdu v pôvodnom konaní,
odvolací súd udáva, že v prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či je prípustná obnova konania, teda
či obnovu konania povolí, alebo žalobu na obnovu konania zamietne. Súd preto skúma iba podmienky

prípustnosti obnovy konania, pričom nemôže posudzovať správnosť postupu súdu v pôvodnom konaní.
Ani v odvolacom konaní o žalobe na obnovu konania preto nemohli byť predmetom prieskumu tie
skutočnosti, ktoré namietal žalobca v odvolaní, ktoré sa týkali znaleckého dokazovania pôvodného
konania, nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou žalovaným, procesného postupu súdu v pôvodnom
konaní, či dedičského konania, keď tieto s predmetom konania, t. j. rozhodovania o povolení obnovy

konanianesúvisia,akouviedolajžalovanývosvojomvyjadrení.Prepreskúmanie,čisúnaplnenédôvody
povolenia obnovy konania, bolo tak potrebné preskúmať nie procesný postup súdu v pôvodnom konaní,
ale procesnú aktivitu strany v pôvodnom konaní, t. j. toho, ktorý navrhuje jeho obnovu, a teda podľa
§ 397 písm. a) CSP, či existenciu skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov nemohla strana oprávnená
na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázku viny

nepoužitia skutočností, rozhodnutí a dôkazov je potrebné posudzovať procesne.

14. V prípade dokazovania v pôvodnom konaní sporového charakteru sa uplatňoval princíp
kontradiktórnosti. Bolo úlohou strán v spore navrhnúť dôkazy, ktoré sa majú vykonať na podporu svojich
tvrdení. Medzitakéto dôkazy by v pôvodnom konaní mohlo slúžiť aj vyššie uvedené uznesenie obecného

zastupiteľstva, či všeobecné záväzné nariadenie obce obsahujúce informácie o územnom plánovaní
obce, zvlášť ak žalobca celú dobu tvrdil, že pozemky majú inú hodnotu vzhľadom na ich umiestnenie
a blízke budúce zahrnutie do územného plánu na bytovú výstavbu. Žalobcovi uvedené skutočnosti boli
známe, avšak ich nepreukázal, pričom mal možnosť žiadať obec o stanovisko už v čase prvého konania.Uznesenia obecného zastupiteľstva obce sú prijímané na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, ktoré
sú zásadne verejné. Všeobecné záväzné nariadenie obce je normatívnym správnym aktom obecnej
samosprávy, ktorý je podzákonným právnym predpisom, t. j. nevyhlasuje sa v Zbierke zákonov a

nadobúda platnosť vyhlásením, ktoré sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej
na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. Od nadobudnutia jeho účinnosti je
všeobecne záväzné nariadenie k dispozícií vopred neurčitému okruhu adresátov, ktorý sa s ním môžu
oboznámiť. Žalobca tak ešte počas pôvodného konania vedel o skutočnosti, ktorá má nastať a mohol
sa dozvedieť o existencii takýchto rozhodnutí, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu v pôvodnom

konaní. Nič preto žalobcovi (v pôvodnom konaní žalovanému) nebránilo, aby tieto v pôvodnom konaní
uplatnil. Nedostatok bdelosti žalobcu nemôže byť naprávaný prostredníctvom mimoriadnych opravných
prostriedkov, akým je aj žaloba na obnovu konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca počas
pôvodného konania argumentoval tým, že pozemok má byť preklasifikovaný na stavebný, avšak
uvedenú skutočnosť v pôvodnom konaní nepreukázal. Žalobca teda vedomosť o zmene v územnom
pláne obce mal, pričom poukazoval aj na výstavbu v okolí predmetnej nehnuteľnosti. Bolo však na

žalobcovi, aby túto skutočnosť overil oboznámením sa s uvedenými rozhodnutiami obce a preukázal
súdu prvej inštancie uvedené skutočnosti v pôvodnom konaní a nie v tomto smere upozorňovať súd bez
ďalších návrhov na doplnenie dokazovania v konaní. Ani argumentácia žalobcu o jeho vysokom veku a
zdravotnom stave, pri možnostiach jeho zastúpenia, ktoré mu ponúka zákon v tomto smere neobstoja,
zvlášť ak z obsahu podaní žalobcu je zrejmé, že má právne povedomie, schopnosť riadneho a kvalitného

uvažovania aj napriek vysokému veku. Nemožno preto konštatovať, že žalobca procesne bez svojej viny
nemohol tieto dôkazy v pôvodnom konaní použiť.

15. Taktiež nebola dôvodná ani argumentácia žalobcu, že jeho povinnosťou v konaní nebolo tieto dôkazy
predkladať, keď na tieto musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Tak ako odvolací súd uviedol vyššie

pri posúdení naplnenia podmienok prípustnosti obnovy konania, súd neposudzuje procesný postup
súdu v pôvodnom konaní a tento nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania. Odvolací súd
zdôrazňuje, že procesná povinnosť použitia uvedených dôkazov bola na stranách sporového konania.
Pôvodné konanie bolo začaté podľa právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v
dôsledku zmeny právnej úpravy procesne súd prvej inštancie postupoval už podľa ustanovení Civilného

sporového poriadku. Súd v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku vychádzal zo skutkového
stavu vyplývajúceho z dokazovania, pričom v civilnom sporovom konaní nemôže súd prvej inštancie
v zásade vykonávať dôkazy bez návrhu, sporové strany sú povinné svoje tvrdenia preukázať, čo
však žalobca v pôvodnom konaní nevykonal. Odvolací súd má za to, že nebol naplnený ani jeden
z odvolacích dôvodov uvedených žalobcom. Súd prvej inštancie použil správny procesný postup

a neznemožnil uplatnenie žalobcovi patriacich práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd nezistil, že konanie by malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

16. Nakoľko v pôvodnom konaní žalobca mohol uplatniť tie skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, o ktoré
opiera svoje dôvody obnovy konania, nie sú splnené podmienky prípustnosti obnovy konania podľa §
397 písm. a) CSP.

17. Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Odvolací súd preto žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).