Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217172
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7113217172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: CASSOFIN, a.s., so sídlom
v Košiciach, Letná 27, IČO: 00 188 867, zastúpeného JUDr. Jánom Gelenekym, advokátom so sídlom
v Košiciach, B. Nemcovej 24 proti žalovaným: 1. K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., A. XXXX/X, 2. J..
S. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., E. XXXX/X, o zaplatenie 135,00 eur s prísl. a vzájomnej žalobe, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.11.2017 č.k. 40C/287/2013-227
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10.1.2019 č.k. 40C/287/2013-286 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo vyhovujúcom výroku o povinnosti

žalovaných zaplatiť žalobcovi 135,00 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 27.6.2013 do zaplatenia.

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietajúcom výroku vzájomnej žaloby
v časti určenia práva vecného bremena pozostávajúceho z práva strpenia pokojného užívania stavby
- garáže so súp. č. XXX, stojacej na parc. CKN č. XXXX/X, zapísanej v prospech vlastníkov na LV č.
XXXXX, kat. úz. B. V., obec K.- B., okres K. J..

Z a s t a v u j e odvolacie konanie vo vzťahu k výroku IV. a V. rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom vo výroku I. uložil pôvodne
označenému žalovanému C. A. povinnosť zaplatiť žalobcovi 135,00 eur s 5,5% úrokom z omeškania
ročne od 27.6.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti výrokom
II. žalobu zamietol. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v konaní
o zaplatenie 135,00 eur s prísl. Výrokom IV. zriadil právo vecného bremena pozostávajúceho z práva

prechodu peši, jednostopovým motorovým vozidlom po parcele registra C č. XXXX/X o výmere 16 m2
a parcele registra C č. XXXX/X vo výmere 26 m2 zapísaných na LV č. XXX, okres K., obec K. B., kat.
úz. B. V. v prospech vlastníka stavby radovej garáže súp. č. 999 na parcele č. 2669/3 zapísané na
LV č. XXXXX, okres K. J., obec K. B., kat. úz. B. V. v trase vyznačenej v geometrickom pláne č. G1
- 666/2017 zo dňa 28.6.2017, ktorý je súčasťou rozsudku. Žalovanému výrokom V. uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2.670,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe.

2. Dopĺňacím rozsudkom doplnil rozsudok tak, že zamietol vzájomnú žalobu žalovaného v časti určenia
práva vecného bremena pozostávajúceho z práva cesty po parcele CKN č. XXXX/X zapísanej na LV č.
XXX, kat. úz. B. V., obec K. B., okres Košice I v prospech vlastníka stavby - garáž súp. č. XXX zapísanejna LV č. XXXXX, kat. úz. B. V., obec K. B., okres Košice I podľa priloženého geometrického plánu a
v časti určenia práva vecného bremena pozostávajúceho z práva strpenia pokojného užívania stavby
- garáže súp. č. XXX na parcele CKN č. XXXX/X v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXXXX,

kat. úz. B. V., obec K. B., okres K. J..

3. Súd prvej inštancie tak rozhodol o peňažnom nároku, ktorý uplatnil žalobca vo vzťahu k pôvodne
označenému žalovanému C. A. a dožadoval sa úhrady sumy 135,00 eur s prísl. titulom bezdôvodného
obohateniaatiežovzájomnejžalobe,ktorousažalovanýdomáhal,abysúdurčilprávovecnéhobremena

pozostávajúce z práva cesty a z práva strpenia pokojného užívania stavby - garáže.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že pôvodne označený žalovaný
bol vlastníkom stavby - garáže so súp. č. XXX, stojacej na parc. č. XXXX/X, evidovanej na LV č.
XXX a pozemku pod garážou parc. č. XXXX/X o výmere 22 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
ako aj pozemku - parc. č. XXXX/X o výmere 252 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorá tvorí

prístupovú cestu k predmetnej garáži. Žalovaný nadobudol predmetnú stavbu na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 27.2.2013 od pôvodných vlastníkov J.. Q. K. a J.. M. K.. Garáž bola postavená na základe
rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 27.6.1967. Dňa 6.9.1967 č. 1213/1967 UHA Mesto Košice
vydalo územné rozhodnutie o umiestnenie boxových garáží. Súhlas s výstavbou predmetných garáži
udelil Stavoprojekt Košice dňa 23.9.1967 záznamom, v ktorom je uvedené, že súhlasí s výstavbou

garáží medzi budovami Stavoprojektu, pokiaľ medzi garážami a plotom ostane priestor 4,8 + 4 m s
tým, že tento zápis je podkladom k uvoľneniu blokovaných stavebných povolení pre výstavbu garáží
na R. ulici. V písomnom zázname zo dňa 4.5.1967 spísanom zamestnancami Stavoprojektu Košice
bolo upravené zosúladenie výstavby garáží, stanovené podmienky výstavby 5 súkromných garáží pre
zamestnancov Stavoprojektu. Žalobca vznikol na základe zakladateľskej listiny z 13.4.1992 privatizáciou

štátnehopodnikuStavoprojektKošice,zktorejčl.II.bod3vyplynulo,žepredmetomnepeňažnéhovkladu
zakladateľa je všetok majetok, slúžiaci na prevádzkovanie š.p. Stavoprojekting, Košice. Zo špecifikácie
nehnuteľností vložených do majetku akciovej spoločnosti vyplýva, že predmetom vkladu sa stali aj
predmetné pozemky. Uvedené skutočnosti sa premietli aj zápisom do katastra nehnuteľností na LV č.
XXX, kat. úz. B. V..

5. V znaleckom posudku č. 16/2017 znalec Ing. Jozef Bujňák vymedzil trasovanie vecného bremena v
nevyhnutnom rozsahu o celkovej výmere 42 m2 z parcely registra CKN č. XXXX/X Y. výmere 16 m2
a z parcely CKN č. XXXX/X Y. výmere 26 m2. Prílohou znaleckého posudku sa stal úradne overený
geometrický plán na vymedzenie rozsahu vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez predmetné

pozemky.

6. V znaleckom posudku č. 9/2017 znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad
hodnoty nehnuteľnosti Ing. Eva Kamenská zhodnotila právo prechodu a prejazdu na pozemkoch parc.
č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X o ploche 42 m2 vyznačenej v geometrickom pláne č. 16/2017 finančnou

čiastkou 2.670,00 eur, ktorá predstavuje jednorazovú úhradu v prospech firmy CASSOFIN a.s.

7. Po právnom posúdení veci v zmysle § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134
ods. 1, 3, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods.
1 a § 563 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca domáha

plnenia voči pôvodne označenému žalovanému vo výške 135,00 eur titulom bezdôvodného obohatenia
za užívanie jeho nehnuteľností za obdobie od 1.3.2013 do 1.6.2013 vo výške 135,00 eur, jeho žaloba
je opodstatnená, preto jej vyhovel. Uvedená plocha, vlastnícky patriaca žalobcovi je zastavaná garážou
vo vlastníctve pôvodne označeného žalovaného, ktorý ju z tohto dôvodu aj užíva a súčasne užíva aj
prístupovú plochu, vediacu k uvedenej garáži. Pri vyčíslení sumy bezdôvodného obohatenia vychádzal

z výšky 20,00 eur za m2 za rok u zastavanej plochy garážou a u prístupovej plochy vo výške 10,00 eur
za m2 za 10 m2.

8. Vo vzťahu k nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou súd prvej inštancie uviedol, že
zameral dokazovanie na zistenie, či stavba - garáž je stavbou oprávnenou alebo neoprávnenou. Pre

posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je
ani rozhodujúce vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce. Právne významným je existencia
hmotnoprávneho vzťahu medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba zriadená a vlastníkom stavby.Právnevýznamnýmpodľanázorusúduprvejinštanciebolopretozistenieoprávnenostistavbyzhľadiska
posúdenia existencie občianskoprávneho titulu umožňujúceho zriadiť stavbu na cudzom pozemku.

9. V danej veci bolo nesporným, že právny predchodca žalobcu udelil súhlas s výstavbou garáže, ktorá
je predmetom konania právnemu predchodcovi žalovaného J.. Q. K.. Tento súhlas vyplýva z dôkazov
predložených žalovaným. S poukazom na tieto zistenia súd prvej inštancie mal za to, že predmetná
garáž je oprávnenou stavbou, keďže mal preukázaný výslovný súhlas pôvodného vlastníka pozemku
s výstavbou garáže.

10. Pokiaľ sa žalovaný domáhal v konaní vzájomnou žalobou určenia vecného bremena z dôvodu
jeho vydržania k predmetným parcelám, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzájomná žaloba je
nedôvodná.

11. V danom prípade neboli podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany žalovaného splnené podmienky

pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pre nedostatok jeho dobromyseľnosti v tom,
že mu právo alebo pozemok patrí. V konaní vyšli najavo skutočnosti, ktoré svedčia o vedomosti
žalovaného, že nie je vlastníkom predmetných pozemkov od roku 1967, čo vyplýva aj z územného
rozhodnutia o umiestnení stavby 9 boxových garáží na R. ulici, o čom bol právny predchodca žalovaného
ako investor upovedomený. Žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal právny

titul, na základe ktorého by vstúpil do držby ním tvrdeného práva. Z listinných dôkazov predložených
v konaní vyplynul (len) súhlas právneho predchodcu žalobcu s výstavbou garáží vo svojom areáli.
Tieto listiny však nie sú dôkazom o tom, že by právny predchodca žalobcu vyjadril súhlas ohľadom
užívania prístupovej cesty. Navyše ani prípadný súhlas s užívaním prístupovej cesty, ak by takýto
súhlas bol skutočne udelený, by nebolo možné považovať za právny titul vstupu do držby. Súd prvej

inštancie preto uzavrel, že v danom prípade absentuje dobromyseľnosť žalovaného, že mu právo užívať
prístupovú cestu patrí. Ani skutočnosti, že právny predchodca žalobcu, resp. žalobca nepožadoval od
žalovaného úhradu za užívanie svojho pozemku a prístupovej cesty ku garáži nie je spôsobilá založiť
dobromyseľnosť žalovaného o tom, že vykonáva vecné právo, ktoré mu patrí. Na základe týchto úvah
súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný užíva predmetné parcely vlastnícky patriace žalobcovi bez

právneho dôvodu.

12. Pokiaľ žalovaný namietal, že priznanie nároku titulom bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, súd prvej inštancie uviedol, že túto námietku nemožno považovať za opodstatnenú.
Obmedzenie vlastníckeho práva nemôže požívať ochranu a môže byť vykonané len v súlade so

zákonom za úhradu. V opačnom prípade vzniká bezdôvodné obohatenia na úkor osoby, ktorá pozemok
bez právneho titulu užíva tak, ako je tomu aj v danom prípade.

13. Pokiaľ ide o námietku premlčania súd prvej inštancie uviedol, že túto nemožno považovať za
opodstatnenú. V zmysle § 663 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nájomné platí mesačne dozadu. V

danomprípadenejdeojednorazovúplatbunájomnéhoodvznikubezdôvodnéhoobohatenia,aležalobca
uplatnil plnenie za obdobie od 1.3.2013 do 31.5.2013 žalobou zo dňa 13.6.2013, urobil tak v zákonnej
2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote a zároveň v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote.

14. Aj keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nevydržal právo vecného bremena práva k

prístupovejcestemalzato,žestavbajeoprávnenáažalovanýakovlastníkstavby,ktorýniejevlastníkom
priľahlého pozemku a prístupu k tejto stavbe vo vlastníctve žalobcu má právo na zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty cez parcely vlastnícky patriacemu žalobcovi v nevyhnutnom
rozsahu v trase vyznačenej v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku s poukazom na § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka.

15. Za zriadenie tohto vecného bremena stanovil náhradu vychádzajúc zo znaleckého posudku
obsiahnutého v spise vo výške 2.670,00 eur.

16. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie z dôvodu opomenutia vo výroku rozsudku zo dňa

16.1.2017 rozhodnúť o určení práva vecného bremena pozostávajúceho z práva cesty a z práva
strpenia pokojného užívania stavby - garáže doplnil tento rozsudok výrokom vyplývajúcim z dopĺňacieho
rozsudku.17. Na zdôvodnenie rozhodnutie uviedol, že v prejednávanom prípade zo strany žalovaného tak, ako už
vyplynulo zo skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie mal za preukázané, že neboli splnené podmienky
vydržania práva vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu cez parc. č. CKN č. XXXX/X,

kat. úz. B. V. na LV č. XXX a ani vecného bremena spočívajúceho v práve strpenia pokojného užívania
stavby.Nazákladetýchtoúvahvzájomnúžalobuvtejtoopomenutejčasti,čodovydržaniaprávavecného
bremena práva prechodu a prejazdu a vecného bremena spočívajúceho v strpení pokojného užívania
stavby - garáže, taktiež zamietol.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie pôvodný žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol zmeniť výrok I. a II. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne
a rovnako zmeniť aj výroky IV. a V. tak, že určí právo vecného bremena pozostávajúceho z práva
cesty a tiež z práva strpenia pokojného užívania stavby - garáže. Navrhol tiež doplniť rozsudok, keďže
napadnutým rozsudkom nebolo rozhodnuté o celom rozsahu vzájomnej žaloby. V dôvodoch odvolania
vo vzťahu k výroku I. a II. uviedol, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo

nielen to, že právny predchodca žalobcu udelil súhlas s výstavbou garáže, ale priamo so zástupcom
stavebníkom dohodol aj podmienky, za ktorých sa garáže na pozemku majú stavať záznamom o
dojednaní zo dňa 23.9.1967. Naviac zo záznamu zo dňa 3.5.1967 vyplývajú podmienky pre výstavbu
garáží a konštatuje sa v ňom, že ide o stavbu garáže najmä pre pracovníkov hutného projektu... Z
dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise vyplýva, že právny predchodca žalobcu a stavebníci garáží dohodli

podmienky, za ktorých Stavoprojekt Košice vyjadril súhlas s výstavbou garáže vo svojom areáli. Je
preto logické tento súhlas vnímať aj v kontexte s prístupovou cestou k uvedeným garážam. Súhlas
nebol obmedzený žiadnym časovým údajom. Nastala tak situácia, kedy bola zriadená oprávnená stavba
na pozemku skôr ako sám žalobca získal k predmetnému pozemku vlastníctvo. Takýto stav trval po
dobu 20 rokov. Záver súdu, že žalovaný sa bezdôvodne obohacuje, ak užíva plochu zastavanú garážou

za situácie, keď zároveň súd vyslovil, že stavba je oprávnená a postavená so súhlasom právneho
predchodcu žalobcu je podľa názoru odvolateľa protichodný. Takýto záver je nelogický a nemá oporu
ani v ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že v danom
prípade nie je namieste aplikovať ust. § 3 Občianskeho zákonníka pre konanie žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi. Žalovaný považuje žalobu za šikanóznu v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ žalobca

chce získať po 10 rokoch viac práv voči stavebníkovi, ktorý ich mal na základe dohody s jeho právnym
predchodcom. Pokiaľ ide o rozsudok vo vzťahu k výroku IV. a V., odvolateľ uviedol, že nerozhodol o
celom jeho uplatnenom nároku ohľadom určenia vydržania práva prechodu a prejazdu, preto navrhol
tento rozsudok doplniť. Predpokladom vydržania je presvedčenia nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
ak si určitú vec alebo právo prisvojuje. V danom prípade podmienky vydržania podľa žalovaného boli

naplnené, preto nemožno súhlasiť s výrokom napadnutého rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré

považuje za správne. Poukázal na iné rozhodnutie Okresného súdu Košice vedeného pod sp.zn.
38C/303/2013, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom a kde súd vychádzal z rovnakých skutkových
zistení ako rozsudok, voči ktorému bolo podané odvolanie.

20. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.9.2018 č.k. 40C/287/2013-277 rozhodol o pokračovaní v

konaní s dedičmi žalovaného K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., A. XXXX/X a J.. S. Š., nar. XX.X.XXXX,
bytom v K., E. XXXX/X v súlade s § 63 ods. 1, 2 C.s.p. potom ako zistil, že pôvodne žalovaný C. A.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v K., A.Ť. XX zomrel dňa XX.X.XXXX, teda v priebehu konania.
Dňa 9.7.2018 bolo Okresným súdom Košice I vydané uznesenie pod sp.zn. 14D/145/2018, z ktorého
vyplynulo, že dedičmi po poručiteľovi (pôvodne žalovanom) sú K. K. P. J.. S. Š..

21. Proti dopĺňaciemu rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v 2. rade z dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p. spojené s čiastočným späťvzatím odvolania žalovaných voči rozsudku a
odvolaciemu súdu žalovaná v 2. rade navrhla, aby zmenil doplňujúci rozsudok tak, že určí právo vecného
bremena pozostávajúce z práva strpenia pokojného užívania stavby - garáže so súp. č. XXX na parcele

CKN č. XXXX/X v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. B. V., obec K.-B., okres
Košice I.22. Na zdôvodnenie odvolania žalovaná v 2. rade uviedla, že je právnym nástupcom po pôvodne
žalovanom nebohom C. A., keďže na ňu prešla povinnosť a právo, o ktorých sa koná, nakoľko
sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej garáže v dedičskom konaní ako dedička po poručiteľovi.

Odvolaním napadla tú časť výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie
vecného bremena pozostávajúceho z práva pokojného užívania stavby - garáže so súp. č. XXX v
spojení s dopĺňacím rozsudkom. Vo faktickom stave to znamená, že ako dedička tejto garáže bude
povinná zaplatiť za zriadenie vecného bremena súdom stanovenú titulom práva prechodu a prejazdu
jednorazovú náhradu vo výške 2.670,00 eur a do konca životnosti stavby - garáže by mala platiť

bezdôvodné obohatenie vlastníkovi pozemku pod garážou za obmedzenie jeho vlastníckeho práva,
pričom hodnota garáže podľa dedičského rozhodnutia je 3.000,00 eur. Stalo sa tak napriek tomu, že
garáž bola postavená v roku 1967 ako oprávnená stavba so súhlasom vlastníka pozemku a sám žalobca
nadobudol vlastníctvo k pozemku pod garážou bezodplatne po viac ako 20 rokoch odkedy bola garáž so
súhlasom jeho právneho predchodcu postavená, všetko za stavu, kedy platí, že vlastníctvo oprávnenej
stavby a vlastníctvo pozemku pod stavbou požívajú z ústavného hľadiska rovnakú mieru ochrany a

žiadne z nich nemá nadradené postavenie. Žalovaná v 2. rade má za to, že v danom prípade došlo k
naplneniu všetkých hmotnoprávnych predpokladov pre vydržanie práva stavby pozostávajúceho z práva
pokojného strpenia užívania stavby. Nikdy sa v konaní ona a ani jej právny predchodca nedomáhali
vlastníctva k pozemku žalobcu, alebo jeho časti. Držba práva bola dobromyseľná po dobu 45 rokov.
Právnym dôvodom užívania bola dohoda s právnym predchodcom žalobcu, ako vyplynulo zo záznamu

zo dňa 23.9.1967. Z obsahu tohto listinného dôkazu nevyplýva akákoľvek odplatnosť za výkon práva
prechodu alebo za zriadenie stavby. Rovnako aj svedok J.. K. uviedol bezproblémovosť užívania garáží.
Pozemok nielen užívali, ale sa oň aj desiatky rokov starali. Súd pochybil, ak na daný právny vzťah
neaplikovalustanoveniaovydržanívecnéhobremena.Zákonvust.§872ods.6Občianskehozákonníka
pripustil vydržanie ako inštitút so započítaním doby výkonu práva pred rokom 1992. S poukazom na

nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 196/2000 a I.ÚS 293/2002, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR - R
50/2000, tieto rozhodnutia sú aplikovateľné aj na daný právny vzťah. V danom prípade bola preukázaná
existencia dohody k výkonu práva žalovaných tak ako mal na mysli § 397 a § 398 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v roku 1967. Predpokladom vydržania je presvedčenie nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, ak si určitú vec alebo právo prisvojí. Ide o psychický stav a jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za
vlastníka veci, v danom prípade vecného práva. Pôvodne žalovaný vrátane jeho právneho predchodcu
dobromyseľne vykonávali vecné právo viac ako 45 rokov vo vzťahu k predmetným parcelám. Boli
ubezpečení o práve garáž užívať vrátane prístupovej cesty bezodplatne. Práve súhlas s výstavbou
garáží,zápisnicaopodmienkachzriadeniaadohodamedziprávnympredchodcomžalobcuapôvodnými

stavebníkmi vrátane výpovede J.. K. preukazujú spôsobilý právny titul k vydržaniu vecného práva.

23. Pokiaľ ide o ostatné napadnuté výroky odvolaním voči rozsudku zo dňa 6.2.2017 žalované uviedli,
že berú odvolanie späť (voči výroku IV. a výroku V. napadnutého rozsudku) a v tejto časti navrhli zastaviť
konanie.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť dopĺňací rozsudok ako vecne správny a uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

25. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia

pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

26. Rozsudok je v napadnutom vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovaných ako právnych nástupcov

pôvodne žalovaného neb. C. A. zaplatiť žalobcovi 135,00 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia
vrátane zamietajúceho výroku, ktorým súd zamietol vzájomný návrh o určenie práva vecného bremena,
pozostávajúceho z práva strpenia pokojného užívania stavby - predmetnej garáže vecne správny, preto
tieto výroky odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

27. Pokiaľ ide o výroky rozsudku súdu prvej inštancie uvedené v jeho výrokovej časti pod IV. a V.,
ktorými bolo zriadené právo vecného bremena pozostávajúceho z práva prechodu peši, jednostopovým
motorovým vozidlom a osobným motorovým vozidlom ohľadom parciel tam bližšie špecifikovaných v
trase vyznačenej v geometrickom pláne a výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.670,00 eur,žalované, ktorá sa stali právnymi nástupkyňami po pôvodne žalovanom neb. C. A., zobrali odvolanie
v tejto časti späť, preto odvolací súd v súlade s § 369 ods. 1, 3 a 4 C.s.p. odvolacie konanie v tejto
časti zastavil.

28. Predmetom odvolacieho konania tak zostal výrok I. rozsudku a výrok II. rozsudku v spojení s
dopĺňacím rozsudkom v rozsahu určenia práva vecného bremena pozostávajúceho z práva strpenia
pokojného užívania stavby - garáže, ktoré výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu, vrátane
súvisiacich výrokov o trovách konania.

29. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod v zmysle §
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. nie je naplnený.

30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkovéhostavu,zktoréhovyvodilajsprávneskutkovézisteniaazozistenéhoskutkovéhostavuvyvodil

aj správny právny záver.

31. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

32. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu dáva odpoveď na všetky
argumenty uvádzané žalovanými v odvolaní. Žalované pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli
uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní
vo veci. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

33. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho
súdu dávajú dostatočný skutkový základ pre záver o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi titulom
bezdôvodného obohatenia sumu 135,00 eur s prísl. z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej
inštancie, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.

34. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že žalované sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatili, ak ich právny predchodca užíval v požadovanom období parcely vlastnícky
patriace žalobcovi z dôvodu, že na týchto parcelách je postavená garáž, vlastnícky patriaca v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie právnemu predchodcovi žalovaných a tiež z dôvodu užívania
predmetnej parcely za účelom prechodu a prejazdu k tejto garáži. V danom prípade aj podľa názoru

odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami
došlo k vzniku obligačno-právneho záväzku vyplývajúceho z konkrétnej zmluvy a tým k úprave práv a
povinností medzi vlastníkom stavby a dotknutých pozemkov. Za takúto dohodu, ktorá by mala základ
v určitom konkrétnom dojednaní práv a povinností nemožno považovať súhlas právneho predchodcu
žalobcu s výstavbou predmetnej garáže bez toho, aby na základe dohody došlo k založeniu akéhokoľvek

vynútiteľného práva určitého obsahu, a už vôbec nie časovo neobmedzeného.

35. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná strana v konaní nepreukázala existenciu
obligačného záväzku, z ktorého by vyplynula dohoda o užívaní predmetných parciel vlastnícky patriacich
žalobcovi určitého konkrétneho obsahu, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že žalovaná strana užíva

predmetné parcely na základe právneho titulu. Za takéto dôkazy nemožno považovať listiny predložené
žalovanou stranou v priebehu konania z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd správne vychádzal zo záverov
znaleckého posudku obsiahnutého v spise.

36. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami v tom, že by zo strany žalobcu išlo o prípad zneužitia
vlastníctva, nakoľko uplatnenie náhrady za bezdôvodné obohatenie je zákonným nárokom, preto tento
nemožno považovať za uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Samotnú skutočnosť, že v konaní nebolo
preukázané, že by sa právny predchodca žalobcu dohodol s právnymi predchodcami žalovaných na
odplatnom užívaní pozemku neznamená, že by sa dohodli na jeho bezodplatnom užívaní.

37. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku o určenie práva vecného bremena pozostávajúceho z práva
strpenia pokojného užívania stavby - garáže je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník, účinný v
rozhodnom období, kedy malo dôjsť k tvrdenej dohode, neumožňoval zmluvný vznik vecného bremena,je preto vylúčené, aby sa v tom čase právni predchodcovia žalovaných ujali oprávnenej držby práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe dohody s právnym predchodcom žalobcu.

38. V danom prípade neboli splnené ani podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho právam z
vecného bremena pre nedostatok dobromyseľnosti, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Žalovaná
strana v danom prípade nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že by vlastník garáže
mal dôvod sa domnievať, že mu vzniklo vecné právo vo vzťahu k predmetným parcelám zodpovedajúce
vecnému bremenu. Za takéto dôkazy nemožno považovať záznamy zo dňa 4.5.1967 a zo dňa 23.9.1967

z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Navyše z
územnéhorozhodnutiaoumiestnenieboxovýchgarážíUHAMestaKošicezodňa6.9.1967č.1213/1967
vyplýva, že strany sú povinné vyporiadať svoj vzťah k pozemku, na ktorom bola výstavba garáže
povolená zákonom predpokladaným spôsobom, čo právny predchodca žalovaných nerešpektoval.
Výsledky dokazovania pred súdom prvej inštancie dávajú dostatočný skutkový základ pre záver, že
k vydržaniu práva vecného bremena pozostávajúceho z práva strpenia pokojného užívania stavby

- predmetnej garáže v danom prípade nedošlo. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ
dopĺňacím rozsudkom žalobu v tejto časti zamietol.

39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a
napadnutej zamietajúcej časti tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia, vrátane výroku o trovách

prvostupňového konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

40.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).