Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707010021
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7707010021.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr.
Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. júna 2016, v
trestnej veci obžalovaného W. M. a spol., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr.zák.
účinného do 31.12.2005, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaných W. M. a T. M. proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.12.2015, sp.zn. 2T/7/2007 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora a obžalovaných W. M. a T. M..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 21.12.2015, sp.zn. 2T/7/2007 bol obžalovaný W.
M. uznaný za vinného z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
31.12.2005aobžalovanýT.M.zúčastníctvanatrestnomčinespreneveryformoupomocipodľa§10ods.
1 písm. c), § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 pre skutok, ktorý mali spáchať tak, že

po tom, čo v súlade s rozhodovaním NR SR z 22.5.2002, bola dňa XX.X.XXXX uzavretá s T. X. zmluva
č. XX/XXXX/XXXX o kompenzácii nákladov tejto obce za vybudované plynárenské a elektroenergetické
zariadenia,pripodpisektorejobvinenýW.M.akostarostaT.X.úmyselnezatajilexistenciuzáväzkovtejto
obce po lehote splatnosti vo výške prevyšujúcej 11 miliónov Sk, na úhradu ktorých mala byť poskytnutá
kompenzácia prednostne použitá, boli na základe tejto zmluvy Fondom národného majetku SR na

účelovo zriadený účet T. X. v B. N., a.s., pobočka W. uložené finančné prostriedky v sume 5.986.607,-
Sk, použitie ktorých bolo touto zmluvou účelovo viazané na kapitálové výdavky spojené s realizáciou
rozvojového programu obce, obvinený W. M. ako štatutárny zástupca T., s cieľom podvodne vylákať
uvoľnenie časti týchto účelovo viazaných finančných prostriedkov v banke, dal príkaz, aby dňa 3.1.2003
z účelového účtu v B., a.s. pobočka W. bola prevedená suma 4.250.000,- Sk a dňa 7.1.2003 z iného
účtu T. vo O., pobočka O. ďalšia suma 250.000,- Sk na účet spoločnosti L., s.r.o. Z. ako úhrada faktúry č.

1-2012002podvodnevystavenejnajehopožiadaniesdátumom20.12.2002konateľomtejtospoločnosti
- obvineným T. M. za kanalizáciu - inžiniersku a projektovú činnosť pre T., hoci žiadnu takúto činnosť
spoločnosť L., s.r.o. Z. pre túto obec nevykonala, čím vznikla T. X., okres W., škoda vo výške 4.500.000,-
Sk.

Za to im boli uložené tieto tresty:

Obžalovanému W. M. podľa § 248 ods. 5 Tr. zákona s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2015. súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov.U obžalovaného T. M. podľa § 248 ods. 5 s použitím § 37 Tr.zák. súd upustil od uloženia súhrnného
trestu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovaným W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XX a T.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. M. č. XXXX/XXX, B. Z. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenej T. X. škodu vo výške 4.500.000,- Sk (149.372,6349 EUR).

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ako aj obaja obžalovaní.

Okresný prokurátor podal odvolanie, a to do výroku o uloženom podmienečnom treste u obžalovaného
W. M., ako aj proti výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného T. M.. Konštatuje,
že je pravdou, že od spáchania skutku do vyhlásenia rozsudku uplynula doba takmer 13 rokov a od
vzneseniaobvineniadobadlhšiaako6rokov,avšakdôvodomviacrokovtrvajúcejdĺžkysúdnehokonania

bola požiadavka obidvoch obžalovaných na vypočutie svedka T. Z., ktorého na hlavnom pojednávaní
nakoniec aj tak nevypočuli, napriek enormnej snahe súdu, pričom od začiatku dokazovania na súde bolo
jasné, že aj keď by tento svedok zmenil svoju výpoveď, na rozhodnutie o vine obidvoch obžalovaných
by to nemalo žiaden podstatnejší význam. Napriek vyššie uvedenej skutočnosti obidvaja obžalovaní
trvali na vypočutí tohto svedka so zjavným účelom oddialiť rozhodnutie okresného súdu v tejto trestnej

veci, čím došlo k neúmernému predĺženiu súdneho konania. Za tejto situácie dĺžka konania nemôže
odôvodňovať uloženie podmienečného trestu u obžalovaného M. a upustenie od uloženia súhrnného
trestu obžalovaného M.. Žiadal preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
u obidvoch obžalovaných a uložil im nepodmienečné tresty odňatia slobody v rámci zníženej trestnej
sadzby so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadrili obidvaja obžalovaní písomne prostredníctvom svojich
obhajcov. Obžalovaný T. M. vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že výsluch svedka T. Z. mohol
dosť podstatne ovplyvniť celé trestné konanie, a teda pokiaľ sa chcel domôcť jeho výsluchu, nekonal
tak preto, aby oddialil rozhodnutie okresného súdu, ale využil len svoje ústavné právo na riadny a

spravodlivý proces a v súlade so zásadou kontradiktórnosti trestného konania žiadal vykonať jeden z
najpodstatnejších dôkazov v tomto trestnom konaní. Obžalovaný nemohol vedieť vopred, či sa podarí
alebo nepodarí vypočuť svedka T. Z. a ak áno, za akú dobu. Obžalovaný nemôže ani za to, že sa tak
nakoniec ani nestalo. Faktom je, že od spáchania skutku do vyhlásenia rozsudku uplynulo 13 rokov,
čo sa považuje na základe judikatúry Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva za

neprimerane dlhú dobu. Účelom nepodmienečného trestu odňatia slobody je najmä ochrana spoločnosti
pred páchateľom a taktiež má pôsobiť individuálne na páchateľa, aby v budúcnosti nepáchal trestnú
činnosť. Oba tieto najzákladnejšie účely trestu by sa po 13 rokoch od spáchania skutku minuli účinku,
pretože obžalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť, a taktiež by individuálne potrestanie nemalo
žiadenvýznam.Vtomtoprípadesúpretosplnenépodmienkynaupustenieoduloženiasúhrnnéhotrestu.

Obdobne ako obžalovaný T. M. sa vyjadril k odvolaniu prokurátora aj obžalovaný W. M.. Návrhom na
výsluch svedka T. Z. v konaní pred súdom si obžalovaný uplatnil len svoje právo spojené so zásadou
rovnosti strán, ktorá vychádza priamo z ustanovenia článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa

ktorého : „všetci účastníci sú si v konaní rovní“. Touto zásadou sa deklaruje rovnosť zbraní strán v konaní
pred súdom, v ktorej uplatnenie je nevyhnutnou podmienkou uplatnenia ďalšej zásady, a to zásady
kontradiktórnosti súdneho konania, ktorej podstata spočíva v aktivite procesných strán konania, ktoré
majú právo podstatne ovplyvňovať priebeh dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania
skutku do vyhlásenia rozsudku uplynula doba viac ako 13 rokov, zo strany orgánov činných v trestnom

konaní nepochybne došlo k neprimeraným prieťahom v konaní, čím bolo porušené právo obžalovaného
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo ne prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obžalovaný W. M. ďalej
poukázalnaskutočnosť,ževpriebehusúdnehokonaniadošlokzávažnémuzhoršeniujehozdravotného

stavu, týkajúce sa srdcovo-cievnych problémov, na ktoré sa aj v súčasnosti stále lieči, pričom v jesennom
období roku 2015 mal absolvovať kardio-chirurgický zákrok, ktorý však pre zhoršený zdravotný stav bol
odložený na rok 2016.Obžalovaný T. M. podal odvolanie, a to proti výroku o povinnosti nahradiť škodu poškodenej T. X..
V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nemal žiaden majetkový prospech zo škody spôsobenej T.
X.. Nie jeho konaním vznikla škoda, a preto je toho názoru, že v jeho prípade absentuje kauzálny

nexus medzi jeho konaním a spôsobenou škodou a bez jednoznačného preukázania splnenia tejto
náležitosti nie je možné zaviazať obžalovaného na náhradu škody. Toto tvrdenie preukazuje aj fakt,
že obžalovaný T. M. odovzdal peniaze, ktoré boli poukázané na účet Obchodnej spoločnosti L., s.r.o.
konateľovi spoločnosti E.H. Z., s.r.o. T. Z., o čom predložil aj výdavkové účtovné doklady. Žiadal preto,
aby krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že odkáže poškodenú T. X. s jej nárokom na

náhradu škody na občianske súdne konanie.

Obdobne ako obžalovaný T. M., aj obžalovaný W. M. podal odvolanie len do výroku o náhrade
spôsobenej škody T. X. s tým, že sumu vo výške 4.500.000,- Sk, na úhradu ktorej dal príkaz obžalovaný
W. M. v čase vykonávania funkcie starostu T. X., bola poukázaná obchodnej spoločnosti L., s.r.o.,
ktorej konateľom bol obžalovaný T. M.. Na tento účet bola následne zaslaná aj suma 250.000,- Sk. Je

teda nepochybné, že z finančných prostriedkov, ktoré uhradila T. X., nemal obžalovaný W. M. žiaden
prospech, a teda podľa jeho názoru sa tiež stal obeťou podvodu. Žiadal preto, aby krajský súd zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že poškodenú T. X. s jej nárokom na náhradu škody odkáže na občianske
súdne konanie.

Na podklade odvolaní okresného prokurátora a obžalovaných W. M. a T. M. krajský súd podľa § 317 ods.
1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolania okresného prokurátora a oboch obžalovaných sú nedôvodné.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v potrebnom a dostatočnom rozsahu,
dôkazy jak jednotlivo, tak aj vo vzájomnom súhrne správne vyhodnotil a dospel tak k úplným skutkovým,
ako aj právnym záverom. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom obžalovaných, svedkov R.. L. J.,
R.. W. O., W.. G. J., G. O., V. N., F. N., Y. Y., R. M., O. Q., N. Y., S. V., N. M., S. N., F. W., T. Z., M. W., R..
V. M., G. V., V.. R. L., z jednotlivých listinných dôkazov bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že

žalovaný skutok sa stal, a to spôsobom a v rozsahu tak, ako ho ustálil okresný súd a že tento spáchali
obžalovaní W. Seman a T. M..

Po preskúmaní obsahu jednotlivých dôkazov, ktoré mal okresný súd k dispozícii, ani krajský súd v danom
prípade nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by skutkové závery okresného súdu nejakým spôsobom

spochybňovali. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne, výstižne a so znalosťou veci
uviedol, na základe akých dôkazov a skutočností dospel k záveru o vine, ako sa vysporiadal s obhajobou
obžalovaných, s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj krajský súd a v podrobnostiach
na ne aj poukazuje. Nepochybil okresný súd ani pri právnej kvalifikácii konania obžalovaných, pretože
obžalovaný W. M. si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil takým činom na cudzom

majetku škodu veľkého rozsahu a obžalovaný T. M. poskytol inému pomoc k tomu, aby si prisvojil cudziu
vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil takým činom na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čím
spáchali, a to obžalovaný W. M. trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr.zák. účinného do
31.12.2005 a obžalovaný T. M. účastníctvo na trestnom čine sprenevery formou pomoci podľa § 10
ods. 1 písm. c) k § 248 ods. 1, ods. 5 Tr.zák. účinného do 31.12.2005.

Nepochybil okresný súd ani vo výroku o uloženom treste obžalovanému W. M. a vo výroku o upustení
od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného T. M., ktorý spĺňa všetky zákonné kritériá určujúce výšku,
ako aj druh trestu. Okresný súd svoj záver správne odôvodnil s poukazom na dĺžku trestného konania a
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva. V tomto smere neobstojí

argumentácia odvolateľa, t.j. okresného prokurátora, že k neúmernej dĺžke trestného konania došlo v
dôsledku neopodstatnenej požiadavky obžalovaných na výsluch svedka T. Z.. V tomto smere krajský
súd sa stotožňuje s vyjadreniami oboch obžalovaných, ktoré sa týkajú odvolania okresného prokurátora,
že obžalovaní si len uplatňovali svoje právo na obhajobu a najmä zásadu rovnosti strán. Preto sa aj
krajský súd v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu, ktoré sa týkali rozhodnutia o trestoch.

Pokiaľ ide o odvolania obžalovaných, ktoré sa týkajú rozhodnutia súdu o povinnosti uhradiť spôsobenú
škodu, je potrebné uviesť, že okresný súd vzhľadom na záver o vine vo vzťahu ku skutku, kde v dôsledku
konania oboch obžalovaných došlo k spôsobeniu škody vo výške 4.500.000,- Sk, postupoval zákonnýmspôsobom. Dôvody, na ktoré poukazujú obaja obžalovaní, t.j. že uvedené peniaze mali byť poukázané
spoločnosti E.H. Z., s.r.o. T. Z., v danom prípade nemá žiaden vplyv na výrok o náhrade spôsobenej
škody, pretože k faktickému odňatiu uvedenej sumy a jej prevodu na spoločnosť E.H. Z., s.r.o. došlo v

dôsledku konania oboch obžalovaných. Za tejto situácie nebolo možné odvolaniu obžalovaných v tomto
smere vyhovieť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.