Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. august 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/398/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204927
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817204927.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: K. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v Š., Š. XXX, zastúpeného JUDr. Viktóriou Kerekešovou, advokátkou so sídlom v Rožňave,
Šafárikova 71 proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1,
75009 Paríž, Francúzsko, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90,

konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, o zaplatenie 2.829,50 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 1.7.2019 č.k. 10Csp/58/2017-308
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 902,00 eur s prísl., bližšie špecifikovaným vo výroku I. rozsudku, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Nepriznal žiadnej zo strán sporu právo

na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia 2.829,50 eur
s prísl. titulom plnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 53 ods.

5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 zák. č. 258/2001 Z.z., § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu čo do zaplatenia 902,00 eur je opodstatnený titulom
bezdôvodného obohatenia, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
prisúdenú istinu spolu s úrokom z omeškania tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. V zostávajúcej časti
uplatneného nároku z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil.

4. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal žiadnej
zo strán sporu právo na náhradu trov konania. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca mal
v konaní úspech ohľadom priznanej sumy 902,00 eur z pôvodne uplatnenej sumy 2.829,50 eur. V
prevyšujúcej časti zobral žalobu späť, pričom dôvodom späťvzatia bola obrana žalovaného spočívajúca
v uplatnení námietky premlčania. Preto konštatoval, že žalobca v tejto časti zavinil zastavenie konania.
Úspech žalobcu tak predstavuje 32% a úspech žalovaného 68%. Žalovanému by teda vznikol nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 36%. Aplikujúc ust. § 257 C.s.p. však mal za to, že v danom
prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania žalovanémunepriznal. Takýmto dôvodom sú majetkové pomery žalobcu, ktorý je síce zamestnaný, avšak má viac
spotrebiteľských pôžičiek, invalidnú manželku a dve maloleté deti. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou
poskytujúcou nebankové úvery, preto nepriznanie náhrady trov konania nebude mať pre neho závažne

následky. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že žalovaný len na základe námietky premlčania nemusí vrátiť
preplatok žalobcovi, keďže je zrejmé, že žalobca preukázateľne plnil žalovanému nad jeho zákonnú
povinnosť, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Proti tomuto rozsudku a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie

žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v
napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru žalovaného
je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom. Preto sa
rozumne očakáva, že žalobca si bude počínať tak, aby v dôsledku uplatnenia námietky premlčania
nebol nútený brať svoj nárok sčasti späť. Žalovaný bol v konaní nútený vynaložiť nevyhnutné výdavky,
aby mohlo vôbec dôjsť k náprave už prv nesprávneho súdneho rozhodnutia, skoršieho rozsudku súdu

prvejinštancie,ktorýnesprávnevyhodnotilvznesenúnámietkupremlčania.Žalovanémutakbolonapriek
väčšinovému úspechu vo veci odňaté legitímne procesné právo na náhradu trov konania aspoň v
minimálnom rozsahu. Podľa žalovaného z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd
prvej inštancie zisťoval majetkové pomery žalobcu v súvislosti s aplikáciou ust. § 257 C.s.p. Súd
nevykonal ani náležitú lustráciu iných majetkových pomerov žalobcu. Tieto majetkové pomery mohol

súd zohľadniť cestou judikovaných postupných splátok, resp. mohol nárok na náhradu trov konania
primerane znížiť. Je zrejmé, že náklady spojené s vedením konania žalovaného zaťažili a reálne ich
musel znášať. Podľa názoru žalovaného finančná situácia žalobcu nie je tak negatívna a závažná, aby
predstavovala dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. na daný prípad.

6.Žalobcavovyjadreníkodvolaniunavrholpotvrdiťrozsudokvnapadnutomrozsahuakovecnesprávny.
Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie pre nepriznanie náhrady trov konania stranám
sporu aplikáciou ust. § 257 C.s.p. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil
o sumu 2.829,50 eur ,a to aj na základe neplatných zrážok zo mzdy v čase, keď vedel, že na zaplatené
čiastočné plnenie nemá žiaden právny nárok. Žalobca musel nedobrovoľne brániť svoje práva súdnou

cestou, čím zvrátil pôvodný, pre neho negatívny následok aspoň čiastočne. Doložil doklad od Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 20.12.2018, ktorým táto oznamuje I. S., že jej pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 20.12.2018 je 45%. Invalidný dôchodok sa naďalej vypláca v sume, v akej patril.

7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Žalobca sa snaží

zbaviť svojej procesnej zodpovednosti za uplatnenie premlčaného práva.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

9. Rozsudok je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. V danom prípade vzhľadom na výsledok konania niet pochýb o tom, že úspech žalovaného

predstavuje 36%, ako správne vyvodil súd prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia.

11. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že v danom prípade sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

12. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade,
ak v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do

úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by
rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.14. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde

by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane

stranysporu,ktorejpatrínáhradatrovkonania,ačitátostranavprípadenepriznaniatrovkonanianebude
pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.

15. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť. Tie spočívajú v
okolnostiach strán sporu, a to konkrétne v sociálnych, rodinných a majetkových pomeroch žalobcu, ktorý

je síce zamestnaný, má však invalidnú manželku a dve maloleté deti a spláca viacero spotrebiteľských
pôžičiek. Správne preto súd prvej inštancie k týmto zisteným pomerom žalobcu pri rozhodovaní o
trovách konania prihliadol, ktoré vyplynuli z prednesu na pojednávaní dňa 1.7.2019, o pravdivosti ktorých
súd nemal žiadne pochybnosti. Pokiaľ by teda žalobca bol zaviazaný nahradiť trovy konania žalovaného,
po finančnej stránke by to pre žalobcu malo závažné následky. Správne súd prvej inštancie prihliadol na

to, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou poskytujúcou nebankové úvery a nepriznanie náhrady trov
konania pre žalovaného nebude mať tak závažné následky.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).