Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. júl 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Er/396/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706207988
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8706207988.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného I. G., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom G. XXXX/XX,
L. proti povinnému neb.: L. G., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXXX/X,
L., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné ku dňu 31.07.2006 vo výške 1.088,99 eur,
bežné výživné od 01.08.2006 vo výške 36,51 eur a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Michalom Bulkom, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad, pod sp. zn. Ex

463/2006, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto zastavuje.

II. Exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.08.2006 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným (v tom čase zastúpeným

matkou) súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť dlžné výživné ku dňu 31.07.2006 vo výške 1.088,99 eur (32.807 Sk), bežné výživné
od 01.08.2006 vo výške 36,51 eur (1.100 Sk) a trov exekúcie na základe právoplatných a vykonateľných
exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 10C/640/96-14 zo dňa 14.08.1996 a
rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. P 544/97-70 zo dňa 24.01.2000. Súd poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora dňa 16.08.2006.

2. Dňa 15.06.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie. V uvedenom podaní
súdny exekútor uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného a
nezahrnutiaprihlásenejpohľadávkydodedičskéhokonania.Súdnyexekútorzároveňžiadaloschválenie
nákladov a odmeny súdneho exekútora v celkovej výške 147,62 eur.

3. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) ak nie je ustanovené inak, súd kedykoľvek počas konania prihliadne na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).6. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje aj nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania.

8. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú spôsobilosť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať.

11. Podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o
majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne tými, na ktorých podľa
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí
konanie o dedičstve.

12. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

13. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne

oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod
alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.

15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť

aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

16.Podľa§57ods.1písm.g)Ex.por. exekúciusúdzastaví,akexekúciuvyhlásizaneprípustnú,pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

18. V danej exekúcii povinný zomrel v priebehu vykonávania exekúcie. Smrť povinného znamená stratu
jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. S poukazom na ust. § 37 ods. 3 Ex. poriadku,
povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú a prechádzajú

na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností do výšky
nadobudnutého dedičstva.

19. Podľa § 579 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť
nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

20. Vyživovacia povinnosť zaniká smrťou povinného rodiča (alebo oprávneného), platenie výživného
neprechádza na jeho dedičov, okrem situácií, keď nedoplatok na výživnom ku dňu smrti povinného sa
môže stať predmetom dedenia ako v dedičskom konaní uplatnená pohľadávka oprávneného.21. Pôvodný povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však
jeho smrťou nezanikli (§ 37 ods. 3 prvá veta Ex. por.), ale prešli na dedičov, ktorí nadobudli jeho majetok

a ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stali subjektom jeho práv a povinností (každý podľa pomeru toho,
čo z dedičstva nadobudol, k celému dedičstvu), pričom veritelia mohli následne od nich požadovať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky cena nadobudnutého dedičstva (§ 570 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

22. Dôvodom na zastavenie exekúcie je zánik práva z exekučného titulu. Tak, ako už vyššie uviedol
súd, je potrebné dodať, že práva a povinnosti zo záväzkových vzťahov smrťou dlžníka alebo veriteľa
zásadnenezanikajú,aleprechádzajúnaichprávnychnástupcov.Väčšinamajetkovýchprávapovinností
prechádza okamihom smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) na jeho dedičov, ktorí v medziach
ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka zodpovedajú za jeho dlhy. Tie práva a povinnosti, ktoré sa
viažu výhradne na určitú osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného z nich zanikajú. Takýmto

právom, resp. povinnosťou, je aj vyživovacia povinnosť - právo na výživné a povinnosť poskytovať
výživné, ktoré zanikajú smrťou oprávnenej osoby (právo) alebo smrťou osoby povinnej poskytovať
výživu (povinnosť). Keďže predmetom tohto exekučného konania je vymáhanie výživného na dieťa
(oprávneného) voči rodičovi (povinnému), pričom pôvodný povinný zomrel, zanikla dňom XX.XX.XXXX
vyživovacia povinnosť pôvodného voči oprávnenému a teda aj právo na výživné, ktoré mu bol pôvodný

povinný zaviazaný platiť exekučnými titulmi.

23. Pokiaľ ide o zameškané výživné za obdobie do smrti pôvodného povinného, t. j. do XX.XX.XXXX,
povinnosť zaplatiť zameškané výživné prešla na dedičov pôvodného povinného (podľa pomeru toho,
čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu). V časti, v ktorej by zodpovednosť za dlhy prešla na

povinného v 1/ rade, t. j. tá istá osoba ako osoba oprávneného, by bola dôvodom na zastavenie exekúcie
aj skutočnosť, že oprávnený osoba splynula s povinnou osobou. Na margo uvedeného je potrebné
dodať, že exekúciu nemožno viesť na návrh oprávnenej osoby, ktorá je súčasne totožnou osobou od
osoby povinnej. Preto s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil.

24. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z priadnej hodnoty.

25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

26. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcií, ak sa námietkam vyhovelo ( § 50).

27. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.

28. Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

29. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.

30. Podľa § 203 ods. 3 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený

konkurz,nevyhnutnétrovyexekúcieznášaoprávnenýasúdbezzbytočnéhoodkladunanávrhexekútora
rozhodne o ich výške.31. Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku ako základnej
zásady pri určení subjektu povinného hradiť trovy exekúcie je vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie
vylúčená. Exekučný poriadok následne upravuje v § 203 ods. 1, 2 a 3 tri výnimky z uvedenej

generálnejzásady-vods.1fakultatívnumožnosťsúduzaviazaťnanáhradunevyhnutnýchtrovexekúcie
oprávneného z dôvodu procesného zavinenia na zastavení exekúcie, v ods. 2 obligatórnu povinnosť
súdu zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie s povinnosťou súdu znášať trovy exekúcie, ak ide
o vymoženie pohľadávky na výživnom a v ods. 3 povinnosť súdu zaviazať na úhradu trov exekúcie

oprávneného v prípade, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

32. Nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku z titulu zániku dlhu smrťou povinného a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nebolo
možné na náhradu trov exekúcie zaviazať ani povinného ani oprávneného, resp. súd. Preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.