Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200485
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: MT STABIL, s.r.o.,
Košická Polianka 246, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, AK, Košice, Vodná 6, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.03.2018 č. PO/BEZ/2018/2904, O-59/2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 26.03.2018 č. PO/BEZ/2018/2904, O-59/2018 žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19.12.2017 č. 387/17/O,
ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o
zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o inšpekcii práce“) uložená
pokuta vo výške 2.000,-- eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1
písm.a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona

č. 82/2015 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o nelegálnej práci“), spočívajúce v tom, že žalobca porušil
zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.09.2017 o 13:45 hod. využíval závislú prácu fyzickej
osoby Z. L., ktorý pre neho vykonával pomocné práce pri špárovaní dlažby, a to umýval dlažbu po
špárovaní pomocou hubky a vedra s vodou na pracovisku bytový dom Y. N. XX, H., a nemal s ňou
založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobcu bola dňa 27.09.2017 na pracovisku
bytový dom Y. N. XX, H., vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálneho zamestnávania, pri ktorej bol zistený nedostatok, spočívajúci v porušení povinnosti
stanovenej právnymi predpismi upravujúcimi zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
bližšie špecifikovaný v protokole č. IKO-269-3-1.2/P-A28-17 zo dňa 02.10.2017. Obsah protokolu bol
so štatutárnym zástupcom žalobcu v uvedený deň prerokovaný, pričom tento k zistenému nedostatku

uviedol, že kontrolovaný pracovník zostal svojvoľne na pracovisku bez jeho vedomia potom, čo sa
dohodli na pracovnom pomere, ktorý mal začať od nasledujúceho dňa. Za jeho prítomnosti od neho
vzal identifikačné údaje pre účtovníčku, ktorá ho v ten deň nahlásila do Sociálnej poisťovne. Na základe
výsledkov inšpekcie práce začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia pokuty za správnydelikt, posúdený ako porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona o nelegálnej
práci oznámením o začatí správneho konania zo dňa 30.10.2017, ktoré účastník konania neprevzal
v odbernej lehote. Jeho súčasťou bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania v

zmysle § 33 Správneho poriadku, a to vyjadriť sa v stanovenej lehote pred vydaním rozhodnutia k jeho
podkladom a spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Účastník konania na uvedenú
výzvu nereagoval. Následne vydal správny orgán prvého stupňa dňa 19.12.2017 rozhodnutie, ktorým
žalobcovi uložil pokutu vo výške 2.000,-- eur za predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote

odvolanie. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, v rámci ktorého sa
zaoberal samotným porušením povinnosti aj postupom správneho orgánu v konaní, dospel k záveru,
že skutok, uvedený vo výroku rozhodnutia sa stal tak, ako to konštatuje inšpektorát práce a preto
považoval uloženie pokuty za dôvodné. V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený skutkový stav veci
a špecifikoval dôkazy, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Konštatoval, že porušenie § 2 ods.2
písm.a) zákona o nelegálnom zamestnávaní bolo preukázané zápisnicou o podaní informácie, spísanou

dňa 27.09.2017 s Z. L. o dôvode jeho prítomnosti na pracovisku, do ktorej menovaný uviedol, že v
objekte bytového domu Y. N. XX, vykonáva pomocné stavebné práce pri špárovaní dlažby. Uviedol,
že Y. O. špáruje a on za ním umýva túto dlažbu pomocou hubky a vedra s vodou. V uvedený deň
(27.09.2017) pracuje od cca 09:30 hod. aj spolu s kolegom. Na tejto práci sa dohodol s F.. S. Y.
konateľom žalobcu, pričom robí pre jeho spoločnosť. Ešte nepodpisoval žiadnu zmluvu, ale má jeho

údaje. Zajtra majú podpísať dohodu, ešte nevie akú. V uvedený deň mal pracovať do 14:30 hod., konateľ
žalobcu tam ráno bol a vysvetlil mu, čo za práce má robiť. Vzhľadom na okolnosti bol vyhotovený
aj kamerový záznam. Citujúc ustanovenie § 1 ods.3 Zákonníka práce a definujúc pojmové znaky
závislej práce v zmysle ods.2 citovaného zákonného ustanovenia konštatoval, že v danom prípade
boli naplnené všetky pojmové znaky závislej práce a táto bola spoľahlivo a jednoznačne preukázaná.

Preukázané bolo nelegálne zamestnávanie menovanej fyzickej osoby, t.j. žalobca porušil zákaz
nelegálneho zamestnávania, pretože pred začiatkom výkonu závislej práce nezaložil s menovanou
osobou pracovno-právny vzťah v zmysle Zákonníka práce. Na základe predloženého administratívneho
súpisu mal odvolací orgán za to, že správny orgán prvého stupňa preukázal výkon závislej práce
kontrolovaného zamestnanca, ako aj nelegálne zamestnávanie vo vzťahu k nemu, t.j. žalobca porušil

zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa. Prvostupňový správny orgán zhodnotil závažnosť porušenej povinnosti, ktorá bola zrejmá,
pretože nelegálne zamestnávanie spôsobuje nerovnaké podmienky pri dosahovaní zisku zo zárobkovej
činnosti a z podnikania. Poškodzuje tých zamestnávateľov - podnikateľov, ktorí podnikajú a pracujú
korektne, pracujú so zamestnancami na základe uzatvorených pracovných zmlúv, ohlasujú zárobkovú

činnosť, riadne odvádzajú odvody, dodržiavajú pracovno-právnych vzťahoch zákonom stanovené normy
napriek vyšším mzdovým nákladom a nižšiemu ekonomickému profitu. Nelegálnym zamestnávaním
dochádza aj o ohrozeniu sociálnej istoty zamestnancov.

3. Žalovaný zdôraznil, že nelegálne zamestnávanie je správnym deliktom postihovaným bez ohľadu

na zavinenie, t.j. v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť. Pre jej vznik je nepodstatné, či
k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo
iných subjektov a ani to, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. Aby
sa účastník konania zbavil zodpovednosti musí predložiť také dôkazy, ktoré ho zodpovednosti úplne
zbavia. Nepodložená argumentácia o tom, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia nedodržal zásadu

rovnosti zbraní, porušil jeho procesné práva jeho nevypočutím, jeho neprítomnosťou pri dokazovaní,
nespoľahlivo, nedostatočne a neobjektívne zistil skutkový stav veci a nezrozumiteľne odôvodnil
rozhodnutie a že mu nebolo umožnené ústne sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, nie je podľa názoru
žalovaného spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozhodnutia.

4. K námietke týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania upriamil pozornosť na ustanovenie § 32
ods.2 Správneho poriadku, podľa ktorého rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje
správny orgán. Stotožnil sa s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že v danej veci bol dostatočne
zistený skutkový stav veci, preto k navrhovanému výsluchu svedkov nepristúpil. Z kamerového záznamu
jejednoznačnezrejmé,žekontrolovanáfyzickáosobavypovedalaspontánne,beznátlaku,jejvyjadrenie

bolo zrozumiteľné, dostatočne určité.

5. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa porušenia § 47 ods.2 Správneho poriadku z hľadiska
neuvedenia konkrétneho paragrafového znenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého mal žalobcauzavrieť pracovno-právny vzťah s kontrolovanou fyzickou osobou, obmedzením sa iba na odkaz na
Zákonník práce žalovaný uviedol, že správne orgány nie sú oprávnené zasahovať do zmluvnej voľnosti
účastníkov pracovno-právneho vzťahu.

6. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa predmetného
správneho deliktu nedopustil, preto považoval námietky žalobcu v tejto súvislosti za irelevantné.
Po posúdení všetkých dôkazov tieto vyhodnotil ako dostatočné pre objektívne rozhodnutie vo veci,
stotožňujúc sa s názorom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý sa vysporiadal so všetkými dôkazmi

i s uloženou pokutou, jej výšku riadne odôvodnil a túto uložil zákonným spôsobom a včas. Zdôraznil, že
inšpektorát práce nemá možnosť za zistený správny delikt pokutu neuložiť, práve naopak, z ustanovenia
§ 19 ods.2 zákona o inšpekcii práce mu taká to povinnosť v prípade zistenia porušenia povinnosti
jednoznačne vyplýva a jeho povinnosťou je konať ex offo. Žalovaný zastáva názor, že správny orgán
prvého stupňa pri ukladaní pokuty zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky
relevantné kritériá, vzťahujúce sa na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 19

ods.6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods.5 Správneho poriadku. Tento správny delikt
je vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť považovaný za obzvlášť závažný a počtom nelegálne
zamestnávaných osôb sa miera tejto závažnosti zvyšuje. V danom prípade bolo uvedené porušenie
povinnosti u účastníka konania zistené po prvýkrát a je predpoklad, že uložená pokuta bude plniť svoj
výchovný účel. Jej uložením prvostupňový správny orgán sledoval najmä jej preventívne a výchovné

pôsobenie, ktoré v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/56/2006 musí mať silu odradiť
od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností.
Takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne
správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti
protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne musí teda v sebe obsahovať aj represívnu

zložku. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný zastáva názor, že porušenie povinnosti uvedené
v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je posúdené správne a je odôvodnené porušením
platných právnych predpisov.

7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 30.04.2018, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach

dňa 05.05.2018, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal, nezákonnosť
protokolu,ktorýpodľajehonázoruneobsahujenáležitostivzmysle§14ods.1zákonaoinšpekciipráce,a
to konkrétne dobu trvania protiprávneho stavu, neobsahuje ani stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu
žalobcu, preto je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Tento neobsahuje ani čas, kedy mala byť

dohoda o pracovnej činnosti s Z. L. uzatvorená, ani čas jeho prihlásenia do Sociálnej poisťovne. Preto
konštatovanie v ňom, že táto dohoda bola uzatvorená až po vykonaní inšpekcie práce považuje žalobca
za nepreskúmateľné. Nezákonnosť protokolu namietal aj z hľadiska formulácie uloženého opatrenia,
podľa ktorého nie je možné postupovať, pretože nedostatok bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie.
Z odseku 2 písm.a) ustanovenia § 14 zákona o inšpekcii práce vyvodil, že inšpektor práce je oprávnený

uložiť povinnosti kontrolovanému zamestnávateľovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení
ibavprípade,akvprotokoleuložíopatreniavzmysle§12ods.2písm.b),c),g),h)ai)citovanéhozákona.
Žalobca zastáva názor, že žalovaný v rámci odvolacieho konania mal skúmať zákonnosť protokolu ex
offo, pričom tento túto svoju povinnosť nesplnil a v rozhodnutí ani neodôvodnil, prečo sa zákonnosťou
protokolu nezaoberal, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods.1 Ústavy SR.

8. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné aj z dôvodu absencie závažnej a povinnej
náležitosti, a to podpisu oprávnenej osoby, nakoľko napadnuté rozhodnutie obsahuje iba okrúhlu
pečiatku žalovaného, meno a priezvisko F.. H. E. a funkciu generálny riaditeľ, pričom podpis nad menom
uvedeným nie je podpisom tejto osoby a z rozhodnutie nie je zrejmé, či osoba ktorá toto rozhodnutie

podpísala, bola oprávnená ho podpísať, keďže podpis je nečitateľný.

9. Namietal tiež nezákonnosť zápisnice o podaní informácie spísanej s Z. L., z ktorej žalovaný vyvodzuje
znaky závislej práce, pričom táto zápisnica a kamerový záznam sú jediným dôkazom a vyslovil svoj
nesúhlas s názorom žalovaného, že v danom prípade z podaných informácii jednoznačne vyplýva,

že práca vykonávaná menovanou fyzickou osobou Z. L. vykazuje znaky závislej práce tak, ako ich
predpokladá § 1 ods.2 Zákonníka práce. Žalovaný iba formálne odôvodňuje preukázanie znakov závislej
práce a vchádza len z predpokladu a nie z jednoznačného zistenia a jeho vykonania a tieto skutočnosti
musia nadväzovať na zistenie a preukázanie skutočnej, aj fyzicky vykonávanej práce. Z rozhodnutianevyplýva, žeby žalovaný zistil aj zákonný znak závisle práce - výkon práce v pracovnom čase. Preto
je rozhodnutie nepreskúmateľným.

10. Žalobca za závažné porušenie jeho práva na obhajobu, riadne odôvodnenie rozhodnutia a
spravodlivýprocespovažujeajnepreskúmateľnosťrozhodnutiazhľadiskaabsencieodôvodnenia,prečo
odvolací orgán nepreskúmal jeho námietku týkajúcu sa nezákonnosti zápisnice o podaní informácie,
ktorá nebola podľa jeho názoru získaná v súlade so zákonom. Namietal, že uvedená osoba bola
vypočutá ako svedok, ku ktorej výpovedi nemal možnosť sa vyjadriť, klásť mu otázky. Spochybňoval

poučenie uvedenej osoby o jej práve nevypovedať i obsah jej výpovede i napriek tomu, že zápisnicu
podpísala majúc podozrenie, že inšpektor práce jej kládol sugestívne otázky, využil jej stres s strach
a napísal do zápisnice to, čo uznal za vhodné a tak, aby výpoveď naznačovala znaky závislej práce.
Poukázal na to, že žalovaný mu neumožnil vykonať dôkazy v správnom konaní - vidieť kamerový
záznam, na ktorý sa žalovaný odvoláva, vypočuť ním navrhnutých svedkov.

11. Žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal ani s jeho námietkou, týkajúcou sa nenariadenia
pojednávania ku ktorej zaujal iba formálne stanovisko s odkazom na ustanovenie § 21 Správneho
poriadku. Nenariadením pojednávania bolo rovnako porušené jeho právo na spravodlivý proces tak, ako
to vyplýva z už uvedeného.

12. Žalobca tiež poukázal na to, že správne orgány nedostatočne a neobjektívne zistili a zdokumentovali
skutkový stav veci a takto ho premietli aj v napadnutých rozhodnutiach. Podľa jeho názoru nie je
možné zistiť akúkoľvek činnosť počas jediného časového úseku (13:45 hod.), podklad pre rozhodnutie
neobsahuje zistenie, či inšpektor práce sledoval činnosť Z. L., ako dlho ho sledoval. Žalovaný sa
uspokojil iba s konštatovaním, že menovaný mal vykonávať pomocné stavebné práce pri špárovaní

dlažby, ktorú mal umývať s hubkou a vodou, pričom právny formalizmus je v tomto prípade vylúčený,
najmä ak žalobca v správnom konaní stav formálnym tvrdením aparátu žalovaného rozporoval a
navrhoval dôkazy na vyvrátenie tvrdenia žalovaného. Výrok rozhodnutia neobsahuje presný osobitný
právny predpis, podľa ktorého mal mať žalobca založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného
predpisu s Z. L., čo spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Žalovaný nevykonal dôkazy

tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, preukázal, že žalobca menovanú osobu
nelegálne zamestnával, t.j. dôkazy, ktoré nepochybne preukazujú vinu žalobcu a nie je vôbec
podstatné, či žalobca v čase kontroly popieral skutkový stav popísaný pracovníkmi žalovaného alebo
ho nepopieral, resp. či predložil nové skutkové tvrdenia. Písomné tvrdenie pracovníkov žalovaného nie
je dôkazom a k reprodukovanej výpovedi pracovníkov žalovaného nedošlo. V súvislosti s nenariadením

ústneho pojednávania žalobca ešte uviedol, že ako hlavné a kľúčové dôkazy boli posudzované
dokumenty vypracované priamo pri kontrole žalobcovi neznámym spôsobom, a žalobca v odvolaní
namietal spôsob ich zabezpečenia a vyhotovenia. Delikt bol ovplyvnený aj vyjadrením iných osôb,
ich nezdokumentovaným konaním a správaním a žalobca nemal možnosť si overiť, či tieto dôkazy
boli zabezpečené objektívnym a hlavne zákonným spôsobom. Žalovaný vychádzal iba z nezákonne

získaného vyjadrenia menovaných osôb, podaného pred začatím správneho konania a len z tvrdenia
pracovníkov žalovaného, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Žalobca namietal tiež
porušenie zásady rovnosti zbraní a právo na obhajobu a riadny proces v dôsledku uvedeného, pričom
zastáva názor, že aj v prípade priznania má správny orgán povinnosť správny delikt preukázať a
hlavne dokázať, čo ušlo pozornosti žalovaného. V administratívnom spise nie je zdokumentovaná

komunikácia pracovníkov žalovaného s osobou, ktorá mala vykonávať závislú prácu a z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, ako bol odstránený rozpor medzi tvrdením žalobcu, tvrdením menovaných osôb
a tvrdením žalovaného o vykonaní alebo nevykonaní nelegálnej práce. Žalovaný dostatočne a riadne
neodôvodnil ani povahu veci, na ktorú sa pri odmietnutí nariadení ústneho pojednávania odvoláva.
V danom prípade nešlo iba o dokumentačné dokazovanie, to znamená dokazovanie len listinnými

prostriedkami, v ktorom by nariadenie ústneho pojednávania neprispelo k objasneniu veci. Ide o odlišný
prípad, pretože v správnom konaní došlo k rozporom vo vyjadreniach žalobcu, vypočúvaných osôb pred
správnym konaním, a to je dôvodom pre nariadenie ústneho pojednávania. Žalovaný podľa jeho názoru
nedodržal ani zásadu správnej úvahy v súvislosti s nariadením ústneho pojednávania. Tento vykonal
dokazovanie sám a pred sebou samým a žalobcovi neumožnil sa k veci ústne vyjadriť nevykonal tiež

ním navrhované dôkazy - výsluchy menovaných zamestnancov, žalobcu aj inšpektora. Odôvodnenie
rozhodnutia považuje za príliš formalistické a nedostatočné a podľa jeho názoru žalovaný ako aj správny
orgán prvého stupňa vec nesprávne právne posúdili. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné aj
v dôsledku porušenia zásady „in dubio pro reo“ a zásady materiálnej pravdy.13. Nesúhlasil ani s odôvodnením výšky pokuty, keďže z druhostupňového rozhodnutia nevyplýva, ako
dlho trval protiprávny stav, na aký počet zamestnancov žalovaný prihliadal, nie je z neho možné zistiť, či

správny orgán prihliadal na skutočnosť, či zistené porušenie je dôsledkom neúčinného systému riadenia
ochranypráceuzamestnávateľaalebočiideoojedinelývýskytnedostatku,nevyplývaznehočižalovaný
vzal do úvahy, že žalobca poprel spáchanie správneho deliktu, ako aj či si žalobca splnil odvodové
povinnosti za túto osobu a kedy, prípadne za aké obdobie.

14. Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľné, príliš formalistické,
nedostatočne odôvodnené a nesprávne právne posúdené.

15. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.06.2018 žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako
správnehoorgánuprvéhostupňa.Zhodneakovnapadnutýchrozhodnutiachopísalzistenýskutkovýstav

veciapoukázalnato,žesnámietkamižalobcuobsiahnutýmivpodanejžalobe,keďžetietokorešpondujú
s jeho námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní, sa už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
Zdôraznil, že v predmetnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený
aj správny právny záver. Z priebehu administratívneho konania neboli žalobcovi upreté žiadne jeho
procesné práva, pričom všetky vykonané dôkazy boli získané zákonným spôsobom. Výšku uloženej

pokuty považuje za minimálnu, primeranú, zákonnú, dôvodnú a riadne odôvodnenú.

16. V replike zo dňa 22.06.2018 žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe,
považujúc aj vyjadrenie žalovaného za nedostatočné.

17.Vduplikezodňa02.07.2018sažalovanýpridržiavasvojhovyjadreniazodňa11.06.2018spoukazom
na argumentáciu v ňom uvedenú, ako aj na dôvody napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa.

18. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu
prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

19. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu ako podnikateľského subjektu bola
vykonaná inšpekcia práce dňa 27.09.2017, v čase o 13:45 hod., o výsledku ktorej bol dňa 02.10.2017

vyhotovený protokol č. IKO-269-3-1.2/P -A28-17, z obsahu ktorého vyplýva, že predmetná inšpekcia
práce bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení
zákona o nelegálnej práci a bolo pri nej zistené porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2
písm.a) zákona o nelegálnej práci spočívajúce v tom, že v uvedený deň a čas žalobca ako kontrolovaná
právnická osoba využíval závislú prácu, ktorý pre ňu vykonával pomocné práce pri špárovaní dlažby,

a to umýval dlažbu po špárovaní pomocou hubky a vedra s vodou na pracovisku bytový dom Y.
N. XX, H., a nemal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka
práce. V citovanom protokole sú špecifikované doklady, z ktorých inšpektor práce pri vypracovaní
protokolu vychádzal a ktoré dokumentujú spáchanie predmetného správneho deliktu, okrem iných aj
kamerový záznam. Tento konštatoval, že výkonom inšpekcie práce bol preukázaný výkon závislej práce

fyzickou osobou Z. L. pre zamestnávateľa - žalobcu bez uzatvoreného pracovno-právneho vzťahu,
pričom zamestnávateľom predložená dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená až po výkone
inšpekcie práce. Opatrenia podľa § 12 ods.2 písm.b) zákona o inšpekcii práce žalobcovi uložené neboli,
pretože žalobca zistený nedostatok v priebehu inšpekcie odstránil. Tomuto bola uložená povinnosť prijať
opatrenia na odstránenia zistených porušení predpisov a ich príčin. Obsah protokolu bol prerokovaný

s konateľom žalobcu dňa 02.10.2017, ktorý k zisteným skutočnostiam a nedostatkom obsiahnutým v
protokole uviedol, že kontrolovaný pracovník zostal svojvoľne na pracovisku bez jeho vedomia po tom,
čo sa dohodli na pracovnom pomere, ktorý mal začať od nasledujúceho dňa. Za jeho prítomnosti od
neho vzal identifikačné údaje pre účtovníčku, ktorá ho v ten deň nahlásila do Sociálnej poisťovne a
zdravotnej poisťovne.

20. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodov prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku,
spísanej dňa 27.09.2017 o 13:45 hod. s Z. L. vyplýva, že v objekte bytového domu Y. N. XX, vykonáva
pomocné stavebné práce pri špárovaní dlažby. Uviedol, že Y. O. špáruje a on za ním umýva túto dlažbupomocou hubky a vedra s vodou. V uvedený deň (27.09.2017) pracuje od cca 09:30 hod. aj spolu s
kolegom. Na tejto práci sa dohodol s F.. S. Y. konateľom žalobcu, pričom robí pre jeho spoločnosť. Ešte
nepodpisovalžiadnuzmluvu,alemájehoúdaje.Zajtramajúpodpísaťdohodu,eštenevieakú.Vuvedený

deň mal pracovať do 14:30 hod., konateľ žalobcu tam ráno bol a vysvetlil mu, čo za práce má robiť.

21. Súčasťou administratívneho spisu je výpis z registra poistencov Sociálnej poisťovne, z obsahu
ktorého vyplýva, že Z. L. bol do uvedeného registra prihlásený dňa 27.09.2017 o 17:44 hod. s dátumom
poistenia od 28.09.2017.

22.Súčasťouadministratívnehospisujekamerovýzáznamzvýkonuinšpekcieprácezodňa27.09.2017,
ktorým bol zaznamenaný priebeh výkonu inšpekcie práce.

23. Listom zo dňa 30.10.2017, doručeným žalobcovi na základe fikcie doručenia, keďže tento si
zásielku, určenú mu do vlastných rúk, v úložnej lehote na pošte neprevzal, bolo žalobcovi oznámené

začatie správneho konania a tento bol zároveň vyzvaný na predloženie potrebných dokladov ako aj
upovedomený o jeho práve a možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich
zisťovania a práve predkladať a navrhovať vykonanie dôkazov. Na uvedenú výzvu žalobca nereagoval.

24. Následne bolo dňa 19.12.2017 pod číslom: 387/17/O vydané správnym orgánom prvého stupňa

rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce uložená pokuta vo výške 2.000,-- eur za porušenie povinností tak, ako je špecifikované v tomto
rozhodnutí.

25. O odvolaní žalobcu zo dňa 02.01.2018, podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého

stupňa zo dňa 19.12.2017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím.

26. Súčasťou administratívneho spisu je aj poverenie Národného inšpektorátu práce zo dňa 01.06.2017,
z obsahu ktorého vyplýva, že generálny riaditeľ H. E. s účinnosťou od 01.06.2017 zastupovaním v

čase jeho neprítomnosti poveruje F.. Z. K., Z.. S. Č. a S.. S. N., pričom v danom prípade v zastúpení
generálneho riaditeľa rozhodnutie podpísala Z.. S. Č..

27. Na pojednávaní dňa 15.07.2020 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a z dôvodov,
v nej obsiahnutých žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať právo na náhradu trov

konania.

28. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich vyjadreniach učinených v doterajšom priebehu konania
a v ich zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

29. Podľa § 1 ods.3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom
pracovno-právnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

30. Podľa § 2 ods.2 písm.a) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nelegálne zamestnávanie je
zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácufyzickejosobyanemásňouzaloženýpracovnoprávnyvzťahaleboštátno-zamestnaneckýpomeru
podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3, fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2
ods.3.

32. Podľa § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré
upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.33. Podľa § 14 ods.1 citovaného zákona protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu
práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného

zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším

skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods.3 písm.b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli

preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

34. Podľa ods.2 citovaného zákonného ustanovenia v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia
podľa § 12 ods.2 písm.a), uloží opatrenia podľa § 12 ods.2 písm.b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť
kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je

zamestnávateľom:
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.....

35. Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 citovaného zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi
alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,-- do 200.000,-- eur, a
ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur.

36. Podľa ods.6 citovaného zákona ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods.1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na:
a) závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods.2 písm.a) 1.

bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

37. Podľa § 32 ods.1 citovaného zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov.

38. Podľa § 21 ods.1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej
objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

39. Podľa § 34 ods.1 citovaného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

40. Podľa ods.2 citovaného zákonného ustanovenia dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké
posudky, listiny a ohliadka.

41. Podľa ods.3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť na podporu

svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

42. Podľa ods.4 citovaného zákonného ustanovenia vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.43. Podľa ods.5 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

44. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého
stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu prechádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že
správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané
rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci
a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje.

Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným
spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich
logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie
je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny
súd za nepreskúmateľné.

45. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru,
že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol
jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol
špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t.j. že dňa 27.09.2017 v čase

o 13:45 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. L., ktorý pre neho vykonával pomocné práce pri
špárovaní dlažby, a to umýval dlažbu po špárovaní pomocou hubky a vedra s vodou na pracovisku
bytový dom Y. N. XX, H., a nemal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu
(zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).

46. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania
u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicou o podaní informácie, o vysvetlení dôvodu
fyzickej osoby na pracovisku spísanou s uvedenou osobou v uvedený deň, kamerovým záznamom z
výkonu inšpekcie práce, ako aj ďalšími dokladmi tak ako boli špecifikované vyššie.

47. Žalobcovi bol v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný časový priestor na jeho obranu
a predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom tento nevyužil svoje právo vyjadriť sa k
oznámeniu o začatí správneho konania a z obsahu protokolu o vykonaní inšpekcie nevyplýva, že by k
postupu inšpektorov pri výkone inšpekcie mal akékoľvek námietky. Vyplýva z neho, že konateľ žalobcu
k zisteným skutočnostiam a nedostatkom obsiahnutým v protokole uviedol, že kontrolovaný pracovník

zostal svojvoľne na pracovisku bez jeho vedomia po tom, čo sa dohodli na pracovnom pomere, ktorý mal
začať od nasledujúceho dňa. Za jeho prítomnosti od neho vzal identifikačné údaje pre účtovníčku, ktorá
hovtendeňnahlásiladoSociálnejpoisťovneazdravotnejpoisťovne.Jehotvrdenieosvojvoľnomvýkone
prácebolovyvrátenévyjadrenímZ.L.,ktorýuviedol,ženapomocnýchstavebnýchprácachprišpárovaní
dlažby, ktoré konkretizoval, sa dohodol s F.. S. Y. konateľom žalobcu, ktorý tam v uvedený deň ráno bol a

vysvetlil mu, čo za práce má robiť. Uvedené vyjadrenie aj správny súd považoval za vierohodné, keďže
bolo učinené spontánne, bezprostredne pri výkone inšpekcie práce, bez nátlaku, bolo zrozumiteľné
a menovaný nemal dôvod uvádzať nepravdivé údaje. Svedčí o tom aj jeho tvrdenie, že žalobcovi
poskytol svoje osobné údaje pre účely vyhotovenia dohody o pracovnej činnosti, ktorá nakoniec v
uvedený deň aj bola uzatvorená, čo korešponduje s vyjadrením konateľa žalobcu. Uzatvorená však

bola po vykonaní inšpekcie práce, kedy bol menovaný v čase o 17:44 hod. prihlásený do sociálneho
poistenia, pričom z vyjadrenia Z. L. vyplýva, že v čase výkonu inšpekcie práce, pri vykonávaní vyššie
špecifikovanej činnosti žiadnu zmluvu uzatvorenú nemal. Podľa názoru správneho súdu žalobca prihlásil
menovaného do sociálneho poistenia od 28.09.2017 v snahe preukázať, že menovaný sa zdržiaval
na pracovisku bez jeho vedomia v zmysle jeho vyjadrenia k protokolu, čo však odporuje inšpektormi

zisteným skutočnostiam.

48. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo podľa názoru správneho súdu potrebné vo veci nariadiť
ústne pojednávanie, ani doplniť dokazovanie žalobcom v odvolaní i žalobe uvedeným spôsobom. Tentopostup nemožno považovať za odporujúci judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej
neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods.1 Dohovoru vo
vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky

sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k ďalšiemu
objasneniu skutkového stavu. Preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. V žalobe
všeobecne formulované pochybnosti žalobcu o možnom postupe inšpektorov práce pri výkone inšpekcie
práce (formulácie otázok, zápis odpovedí na ne, splnenie poučovacej povinnosti voči dopytovaným
osobám a ďalšie) nepovažoval správny súd za dostatočne relevantné pre vyvodenie záveru, že skutkový

stav veci nebol dostatočne zistený, ani záveru o nevyhnutnosti nariadenia pojednávania v tejto súvislosti.

49. Správny súd zastáva názor, že protokol o výkone inšpekcie obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, tento je dostatočne určitý, zrozumiteľný a má oporu vo všetkých dokladoch, ktoré boli
podkladom pre jeho vypracovanie. Z tohto protokolu je jednoznačne zrejmé, kedy bola vykonaná
inšpekcia práce, je z neho zrejmé, že dopytovaná osoba poskytujúca informáciu o dôvode prítomnosti

na pracovisku uviedla čas, od ktorého sa na uvedenom pracovisku nachádzala, z čoho je možné vyvodiť
jednoznačný záver o dobe trvania tohto protiprávneho stavu. Navyše voči jeho obsahu konateľ žalobcu,
s ktorým bol prerokovaný, žiadne konkrétne námietky nevzniesol a nenamietal ani postup inšpektorov
pri výkone inšpekcie práce. Jeho zákonnosť nebola napadnutá ani samostatnou žalobou. Keďže jeho
zákonnosť relevantným spôsobom spochybnená nebola, možno ho považovať za zákonný podklad pre

vydanie napadnutého rozhodnutia.

50. Argumentácia žalobcu o oprávnení inšpektorov práce uložiť kontrolovanému subjektu -
zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení a ich príčin v určenej
lehote iba za predpokladu nariadenia opatrení podľa § 12 ods.2 písm.b) zákona o inšpekcii práce, čo

v prípade predmetného protokolu splnené nie je, nemá na posúdenie predmetnej veci vplyv, pretože
predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní nie je preskúmanie zákonnosti uvedeného protokolu,
ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení sankcie za predmetný správny delikt, ktorý bol
preukázaný.

51. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti zápisnice spísanej s Z. L., v tejto súvislosti
správny súd poukazuje na to, že táto zápisnica zo dňa 27.09.2017 bola vyhotovená v zmysle platnej
právnej úpravy v rámci výkonu inšpekcie práce. Uvedená osoba nebola vypočúvaná v rámci inšpekcie
práce ako svedok, ale bola dotazovaná a požiadaná o vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti na pracovisku.
Z predmetnej zápisnice vyplýva obsah jej komunikácie s inšpektormi práce, vysvetlenie dôvodu jej

prítomnosti na pracovisku a jej vierohodnosť je overená jej vlastnoručným podpisom bez akýchkoľvek
pripomienok. Preto právo účastníka konania byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky
nemohlo byť v danom prípade v tejto súvislosti správnymi orgánmi porušené, keďže inšpekcia práce
predchádzala začatiu správneho konania. Súčasťou obsahu tejto zápisnice je zákonné poučenie, ktoré
bolo na znak porozumenia jeho obsahu a potvrdenia obsahu zápisnice Z. L. podpísané.

52. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia z hľadiska absencie podpisu oprávnenej osoby na rozhodnutí, pretože ako
to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, jeho súčasťou je poverenie zo dňa 01.06.2017, z obsahu
ktorého vyplýva, že v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa H. E. s účinnosťou od 01.06.2017 sú

jeho zastupovaním poverení S.. Z. K., Z.. S. Č.F. a S.. S. N., pričom uvedené poverenie bolo aktuálne aj
v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré v zastúpení generálneho riaditeľa podpísala v danom
prípade Z.. S. Č..

53. V danom prípade boli dodržané aj všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia

obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako
dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým
spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.

54. Podľa názoru súdu správny orgán prvého stupňa následne i žalovaný pri ukladaní predmetnej

pokuty zohľadnili všetky zákonom stanovené kritériá, ktoré má na mysli ustanovenie § 19 ods.6
zákona o inšpekcii práce pre určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku
všeobecnej generálnej prevencie splniť. Správna úvaha pri ukladaní tejto sankcie nevybočila z medzí
a hľadísk stanovených zákonom, táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia sozohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Za priťažujúcu okolnosť považovali správne orgány
to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok
závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri absencii

úrazového poistenia. V prospech účastníka bolo vyhodnotené predovšetkým to, že išlo o porušenie
týkajúce sa iba jedného zamestnanca, toto trvalo krátky čas, nedostatok bol bezodkladne odstránený
a išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania. Zohľadnený
bol aj účel predmetnej pokuty tak, ako je to špecifikované v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie odvolal.

55. Zohľadnená bola preventívna úloha postihu, ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi
ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a
tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v
majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a
nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa

chýbal zmysel.

56. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods.4
SSP) ako nedôvodnú zamietol.

57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods.1 a § 168 SSP v zmysle ktorých
účastníkomprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomani
v časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.