Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200390
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7518200390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky S. K. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. N. č. X zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 proti odporcovi S. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcom
vo I. F. č. XXX prechodne v H. na ul. H. č. X zastúpeného Mgr. Petrom Kavuličom advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Humennom na ul. 26. novembra č. 3 pracovisko Werferova č.
1 v Košiciach za účasti maloletého M. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u navrhovateľky zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v konaní o určenie otcovstva a

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 14.3.2019 č.k. 18Pc 26/2018-158 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o určenie otcovstva voči mal. M. zastavil. Zveril
mal. M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok majú obaja rodičia. Odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. M. 200 € mesačne za
obdobie od 19.5.2016 do 19.7.2016 a 70 € mesačne od 20.7.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred. Dlžné výživné za obdobie od 19.5.2016 do 31.3.2019 v sume 2.667,96 € zaviazal odporcu

zaplatiť navrhovateľke v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk odporcu s mal. M. neupravil.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca proti výroku o určení výživného
a dlžnom výživnom. Rozhodnutie považuje v napadnutých výrokoch za nesprávne, pretože súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP a taktiež z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav

veci v zmysle ust. § 62 ods. 1 CMP. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že matka mala
preukázateľne zvýšené náklady na maloletého za prvé dva mesiace jeho života a odporca bol schopný
a povinný tieto zvýšené náklady znášať. Podľa názoru súdu bežné výživné 70 € mesačne je primerané
majetkovým pomerom a zárobkovým schopnostiam odporcu a súd vyhodnotil bezodplatný prevod
vlastníctva osobného motorového vozidla na inú osobu ako úmyselné znižovanie svojho majetku
na úkor vyživovacej povinnosti a snahu odporcu o osvojenie si dieťaťa svojej manželky vyhodnotil
tiež v jeho neprospech. S týmito závermi prvoinštančného súdu nesúhlasí, pretože pred narodením

maloletého dieťaťa náklady dvojnásobne pokryl príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 800 €, preto
tieto by nemal znášať on a zvýšené náklady neuznáva. Nesúhlasí ani so stanovenou výškou bežného
výživného, pretože momentálne nie je schopný ho hradiť. Konštatoval, že je schopný prispievať na
výživu maloletého 50 € mesačne. Citoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keďže bude musieť zaplatiťaj zameškané výživné. Navrhovateľkou predložené doklady o úhrade nákladov spojených s výživou
a starostlivosťou o maloletého nezodpovedajú jej popísanej finančnej situácii, v ktorej sa nachádza,
považuje ich za neadekvátne a jej majetkovým pomerom, a preto sú neakceptovateľné napríklad

Sudocrem, plienky Pampers, hypoalergénne mlieko, ktoré je na lekársky predpis aj s doplatkom a
podobne. V súčasnosti v zamestnaní má reálny výplatný termín okolo 20. v mesiaci, preto nesúhlasil
so splatnosťou výživného 15. deň v mesiaci a navrhol, aby bola splatnosť výživného stanovená na 25.
deň v mesiaci tak, aby bol vždy schopný zaplatiť výživné naraz. Nestotožňuje sa so záverom súdu
ohľadne nepovolenia splátok na dlžné výživné, pretože toto nevie zaplatiť v súdom určenej lehote a

nie je v záujme 3-ročného dieťaťa. Navrhuje, aby mu boli povolené splátky dlžného výživného v 40
€ mesačných splátkach. Uviedol, že bezodplatne previedol svoje osobné motorové vozidlo na tretiu
osobu, táto skutočnosť nemala vplyv na jeho majetkovú sféru, pretože sa jednalo o 18-ročné motorové
vozidlo nízkej hodnoty, ktoré vyžadovalo pravidelné zvýšené náklady na prevádzku a údržbu vzhľadom
na zvýšenú spotrebu oleja a už nemusí znášať náklady v súvislosti s PZP tohto motorového vozidla.
Poukázal na svoju snahu o osvojenie syna svojej manželky, ktorá je ľudsky pochopiteľná a spoločensky

akceptovateľná a nemá vplyv na prejednávanú vec, pretože o toto maloleté dieťa sa už dlhodobo stará,
odkedy žije s manželkou v spoločnej domácnosti a jeho osvojenie mu neprinesie žiadnu zmenu v jeho
majetkovej sfére. Navrhol zaviazať ho prispievať na výživu mal. M. 50 € mesačne, nárok navrhovateľky
na zaplatenie zvýšeného výživného za obdobie 2 mesiacov žiada zamietnuť a dlžné výživné žiada
povoliť splácať v 40 € mesačných splátkach ku 25. dňu v mesiaci. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok

v napadnutých výrokoch a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku súdu
prvej inštancie o určení výživného a dlžnom výživnom ako vecne správne. Poukázala na to, že od
vyhlásenia rozsudku odporca prispieva 50 € mesačne. Konštatovala, že rozsudky o výživnom sú

predbežne vykonateľné doručením podľa § 44 CMP. Uviedla, že z odvolania vyplýva, že sa jedná o
splátky dlžného výživného, ktoré si odporca sám určil, a teda riadne na výživu maloletého neprispieva
po celý čas konania napriek tomu, že genetické testy potvrdili jeho otcovstvo ešte v mesiaci september
2018. Napriek tomu počas celého konania, aj doposiaľ živí dieťa jeho manželky, voči ktorému nemá
vyživovaciu povinnosť. Nepoprela, že dostala príspevok pri narodení dieťaťa, avšak potreby dieťaťa boli

a sú ďaleko vyššie ako je súdom určené výživné. Ako samoživiteľka, keďže nevedela uspokojiť potreby
maloletého, musela už vo veku 8 mesiacov dieťaťa nastúpiť do práce na benzínovú pumpu a neskôr na
poštu, pretože to bolo absolútne nevyhnutné, pretože dôchodok jej matky by ich neuživil. Konštatovala,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami a pokiaľ si odporca môže dovoliť živiť dieťa, voči ktorému
nemá vyživovaciu povinnosť, dokonca dobrovoľne prevziať na seba aj právne následky osvojením, musí

byť schopný prioritne zabezpečiť adekvátnu výživu svojmu synovi. Poukázala na spotrebný charakter
výživného, a preto je potrebné určiť splatnosť zročného výživného tak, aby bolo uhradené čo najskôr,
pretože deti potrebujú výživné v súčasnosti a nemôžu úverovať otca. Súhlasí s jedinou odvolacou
námietkou otca ohľadne splatnosti výživného na deň 25. deň v mesiaci, pokiaľ má otec výplatný termín
okolo 20. dňa. Poukázala na to, že jej mame bola diagnostikovaná rakovina v 4. štádiu, neostáva jej

veľa času a jej finančná situácia bez pomoci svojej mamy, ktorá je na dôchodku sa výrazne zhorší. Ako
ďalšiu skutočnosť uviedla fakt, že maloletý už navštevuje materskú školu, v dôsledku čoho jeho výdavky
stúpli, a preto niet dôvodu na zmenu rozhodnutia prvoinštančného súdu.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

5. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania, zverení mal. M. do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ako aj právo zastupovať maloletého, spravovať jeho majetok a úpravy styku odvolaním
napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods.
2 CSP).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo
veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací

súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces
však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní.

9. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu

výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho,
aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na
bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho

záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla

rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa
odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je
potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa,
ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti

je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane
povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné
náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.

10.Vychádzajúczuvedenýchúvahjepotrebnézdôrazniť,ževýživnéniejemožnéurčovaťmechanickým

výpočtom. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené
výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjem odporcu
zistený listinnými dôkazmi, správne prihliadal a zohľadňoval náklady rodičov na živobytie. K odvolacej
námietke odporcu poznamenáva, že táto je totožná s jej obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou
sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol

žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Pokiaľ odporca
prezentoval názor, že určené výživné bolo určené vyššou sumou ako navrhovateľka špecifikovala
odôvodnené potreby mal. M., odvolací súd konštatuje, že medzi odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa nepatrí len bývanie, strava, školné, ale aj oblečenie, hygiena, zdravotné potreby a podobne,
poznamenáva, že tieto nemuseli byť preukazované, pretože sú súdu známe z jeho rozhodovacej

činnosti a sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú v zmysle zákona nie je potrebné dokazovať.
Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie boli zistené príjmové a majetkové pomery oboch
rodičov aj skutočnosť, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Vo vzťahu k odvolacím námietkam
týkajúcim sa hodnotenia nevyhnutných výdavkov odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona
o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou

povinnosťou, a jeho cieľom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej
miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastnýchpotrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.
Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej
povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na

stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov
na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedeného dôvodu preto nebolo
potrebné detailne skúmať výdavky na stravu a osobnú hygienu a podobne. Odvolací súd dospel k
záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu
výživného, vzhľadom na príjmové a majetkové pomery odporcu a rozsahu odôvodnených potrieb mal.

M. K., ktorý navštevuje materskú školu. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o
rozsahu vyživovacej povinnosti, preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na čas po rozvode ako vecne správny.

11. K odvolacej argumentácii otca ohľadne zmeny rozsudku týkajúcej sa určenia dňa splatnosti
výživného v súlade s jeho odvolacím návrhom odvolací súd s poukazom na ust. § 76 ods. 1 Zákona

o rodine, keďže účelom výživného je zabezpečenie prostriedkov na živobytie oprávnenému v danom
mesiaci, preto má byť deň splatnosti výživného určovaný v danom mesiaci čo najskôr. Výplatný termín
mzdy povinného nie je vzhľadom na uvedené relevantnou skutočnosťou, na ktorú by bolo potrebné
prihliadať.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 57 CMP, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).