Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Csp/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204927
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7817204927.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: K. S., Y. XX.XX.XXXX, L. E.

Š. XXX, XXXXX Š., zastúpený zástupkyňou: JUDr. Viktória Kerekešová, Šafárikova 71, 048 01 Rožňava,
IČO: 44624247, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného
spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o
zaplatenie sumy 2 829,50 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 902,00 Eur istiny s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania od 13.6.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

III. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného uhradiť mu 2829,50 Eur istiny s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 14.4.2017 do

zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného Cetelem Slovensko a.s.
Bratislava IČO: 35 787 783 uzatvoril 20.12.2008 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške
255,56 Eur na nákup kombinovaného sporáka. Súčasťou typovej zmluvy bola časť označená písmenom
C) Kreditná karta, na základe ktorej žalovaný poskytol revolvingový spotrebiteľský úver a vydal úverovú
kartu. Z predtlačeného formulára vyplýva, že ak chcel žalobca získať úver na zakúpenie tovaru, musel

podpísať predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala náležitosti iného právneho úkonu. Takýto úkon mu
bol nanútený. Z kreditnej karty žalobca čerpal finančné prostriedky postupne jednotlivými výbermi v
celkovej výške 1700 Eur. Žalovanému uhradil sumu 3713,57 Eur a následne zrážkami zo mzdy 902
Eur. Žalobca trval na tom, že automaticky nedošlo k vzniku úverového vzťahu podľa časti C) Žiadosti.
Namietal postup žalovaného ako nekalú obchodnú praktiku. Žalovaný len zaslal kreditnú kartu a umožnil
z nej čerpanie bez toho, aby sa uzavrela zmluva o revolvingovom úvere so všetkými náležitosťami.
Zmluvu považoval za neplatnú, nakoľko neobsahovala dohodu strán o výške úroku z úveru, výške

úroku z omeškania, podmienkach vrátenia úveru, či splatnosti splátok. Žalobca sa dozvedel o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného tri dni pred podaním návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia a žaloby o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorú podal 4.10.2016. Žalobca
zdôraznil, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok a preto premlčacia dobazačína plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa, k čomu došlo až 10.10.2016. Žalobca
prijal finančné prostriedky vo výške 1700 Eur a na poplatkoch zaplatil 86,07 Eur za výber z bankomatov.
Žalovanému oproti tomu vyplatil sumu 4615,57 Eur a rozdiel predstavuje 2829,50 Eur, o ktoré sa

žalovaný bezdôvodne obohatil. Uplatnil si náhradu trov konania. Žalobca na pojednávaní zdôraznil,
že na strane žalovaného sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko zmluva neobsahuje
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. a VOP neobsahujú náležitosti podľa vyhlášky č. 620/2007 Z.z.
ohľadom RPMN a nie je uvedená ani priemerná RPMN. Preto je zmluva bezúročná a bez poplatkov.
Žalobca tiež nebol oboznámený s výškou úrokovej sadzby a s rozpisom splátok. V časti zmluvy o

úverovej karte žalobca mal byť zaradený do zoznamu žiadateľov na poskytnutie revolvingového úveru
a preto v tom čase nebolo jasné, či úver dostane a za akých podmienok. Poukázal aj na skutočnosť,
kde sa v zmluvných dojednaniach mala predĺžiť žalobcovi premlčacia lehota na obdobie desiatich
rokov oproti všeobecnej trojročnej lehote. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
16Co/248/2015, kde bol ustálený začiatok plynutia premlčacej doby.

3. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť a priznať právo na náhradu trov
konania. Námietky vyjadril v odpore voči platobnému rozkazu a uviedol, že žalobca uzavrel písomnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, s ktorou bol riadne oboznámený a ktorú vlastnoručne podpísal. Sám
žalobca potvrdil, že začal čerpať finančné prostriedky z doručenej kreditnej karty a celkovo vyčerpal
1700 Eur. Z toho vyplýva, že konanie žalobcu bolo urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

Žalovaný ďalej namietol premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a poukázal na § 103
Občianskeho zákonníka a § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že uzavrel so žalobcom
Zmluvu dňa 20.12.2008 a žaloba bola podaná dňa 24.4.2017. Právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí najneskôr za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia netvorí jeden celok a premlčacia doba plynie samostatne pre každé čiastkové plnenie.

Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

4. Súd rozsudkom 10Csp/58/2017-184 zo dňa 25.10.2017 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
2829,50 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 13.6.2017 do zaplatenia, zamietol
žalobu ohľadom úrokov z omeškania od 14.4.2017 do 12.6.2017 (v tejto časti rozsudok nadobudol

právoplatnosť, nakoľko nebol napadnutý odvolaním) a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania
vo výške 100 %. Voči rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Košiciach uznesením
9Co/133/2018-244 zo dňa 22.1.2019 zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách
konania a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd
nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia ohľadom posúdenia premlčania nároku žalobcu a dospel k

nesprávnemu záveru, že nárok nie je premlčaný. Súd aplikoval desaťročnú premlčaciu dobu z dôvodu
úmyselného bezdôvodného obohatenia, pričom podľa názoru odvolacieho súdu nemožno bez ďalšieho
zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu ak neuviedol
do zmluvy podstatné náležitosti, nakoľko toto je sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou
a bezpoplatkovou. Uložil súdu I. inštancie opätovne sa zaoberať otázkou premlčania nároku žalobcu

a vysporiadať sa s námietkou žalovaného, že začiatok plynutia premlčacej doby je určený okamihom,
keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a že premlčacia doba plynula samostatne pre každé
čiastkové plnenie a mala sa počítať od pripísania jednotlivých platieb na účet žalovaného.

5. Po vrátení veci žalobca vykonal procesnú úpravu žaloby tak, že zotrval na žalobe na zaplatenie sumy

902,00 Eur istiny s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 13.6.2017 do zaplatenia v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti uplatneného nároku zobral žalobu späť a v tejto časti
navrhol konanie zastaviť. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, navrhol trovy nepriznať žiadnej zo
strán. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že podľa prehľadu zrážok zo mzdy od zamestnávateľa zrážky boli
vykonané od októbra 2014 do augusta 2016 a zrazená bola celková suma 902,00 Eur. Žalobca poukázal

nato,žežalobupodalvobjektívnejajvsubjektívnejpremlčacejdobeohľadomzrážokzomzdyvcelkovej
výške 902,00 Eur. Žalobca totiž nemal vedomosť o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná
a platby poskytoval žalovanému. Následne sa dozvedel o skutočnostiach, že dohoda je neplatná a
podal žalobu na určenie neplatnosti dohody a následne aj žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ohľadom otázky trov konania poukázal na to, že v časti späťvzatia kvôli námietke premlčania by nebolo

spravodlivé priznávať trovy žalovanému a naviac poukázal na svoje majetkové pomery, keď je síce
zamestnaný, avšak má viacero pôžičiek, má družku na čiastočnom invalidnom dôchodku a dve maloleté
deti a preto navrhol nepriznať trovy žiadnej zo strán.6. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a so zastavením konania s poukazom na to, že žalobca
na späťvzatú časť aj tak nemal nárok. Ohľadom sumy 902,00 Eur istiny s príslušenstvom zotrval na
námietke premlčania a všetkých ostatných argumentoch. Pri rozhodovaní o trovách konania navrhol

priznať žalovanému náhradu trov konania aspoň v pomernej časti, nakoľko žalobca keď vstupoval do
tohto konania, musel brať na seba riziko možného neúspechu vo veci.

7. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

8. Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.12.2008 vyplýva, že v časti A) boli
uvedené údaje klienta, v časti B) rozpísaný klasický úver a v časti C) žiadosť o zaradenie do zoznamu
žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 663,88 Eur a vydanie kreditnej karty na meno. Berie
na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie kreditnej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených
v žiadosti o poskytnutie klasického úveru. V prípade, že veriteľ nebude vedieť vyhovieť žiadosti v
celom rozsahu, môže zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca. Zaviazal sa splácať čerpaný úver

a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach minimálne 5 % z poskytnutého úverového
rámca, ak nebude dohodnuté inak a to i telefonicky. Termín splatnosti je desiaty deň v mesiaci a spôsob
splácania je zhodný tak, ako v časti B).

9. Z prehľadu platieb žalobcu vyplýva, že uhradil 3713,57 Eur, na poplatkoch uhradil 86,07 Eur a k

9.9.2016 uhradil 902 Eur zrážkou zo mzdy.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej
vyhovel. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného
z dôvodu, že na Zmluvu zo dňa 20.12.2008 uhradil o 2829,50 Eur viac ako dostal.

11. Po preskúmaní Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.12.2008 súd zistil,
že bola uzavretá v čase účinnosti zákona 258/2001 Z.z., pričom neobsahovala všetky náležitosti podľa
§ 4 tohto zákona.

12. Predchodca žalovaného ako veriteľ bol právnická osoba, ktorá poskytovala úvery a pôžičky a ktorá
túto činnosť mala v predmete podnikania. Žalobca, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupoval ako dlžník, mal
postavenie spotrebiteľa.

13. Je možné konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a

nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a teda
vznikolobčianskoprávnyvzťah,anieobchodnoprávnyvzťahvzmysleustanovenia§497anasledujúcich
Obchodného zákonníka.

14. Z prehľadu poskytnutých finančných prostriedkov vyplýva, že žalovaný z titulu revolvingového úveru

poskytol žalobcovi formou výberu prostredníctvom kreditnej karty sumu 1700 Eur. Žalobca celkovo
uhradil predchodcovi žalovaného 4615,57 Eur.

15. Z Potvrdenia SHP Slavošovce zo dňa 10.6.2019 vyplýva, že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo
mzdy pre spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. na variabilný symbol 7336469100 v období od októbra

2014 do augusta 2016 a celkom zrazená suma predstavuje 902,00 Eur.

16. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach 1Co/138/2018 zo dňa 16.1.2019 vyplýva, že bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Rožňava 12Csp/52/2016-74 zo dňa 13.9.2019, ktorým bolo určené, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a predchodcom žalovaného zo dňa 20.12.2018

je neplatná. Žaloba vo veci bola podaná na súde 7.10.2016.

17. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

18. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.19. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

21. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34; ďalej
len „smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

23. Podľa článku 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

24. Predmetná smernica bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č.
150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených

prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti
J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže
dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej
povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť
vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je

potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať
žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

25. Podľa § 4 ods. 1,2,3,4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v platnom znení
v čase uzavretia zmluvy o úvere: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať: a) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo

k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú
výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade
odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva

o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako
aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnejpercentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov
naspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6aspôsoburčeniavýškypoplatku

za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1, (3) Pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na
jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo: b) dodaný tovar, alebo

poskytnutáslužba.Akvšakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľaodseku2písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (4) Od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. Súd dospel k záveru, že Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.12.2008,

podpísaná stranami sporu, je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných
ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.

27. V oboznamovanej zmluve neboli uvedené náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. a to
najmä v časti C) Kreditná karta, nakoľko chýbala ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN, priemerná RPMN a to podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h), i),
j) a k). Z toho dôvodu podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona je zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
žalobcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver a žalobca ho začal aj čerpať, avšak úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve chýbajú najmenej ustanovenia podľa § 4 ods. 2 písm.
h), i), j) a k). V zmluve ani vo VOP pre poskytnutie spotrebiteľského úveru nie sú uvedené údaje o

úrokoch z úveru, RPMN, priemernej RPMN a nebol vykonaný ani rozpis splátky, z čoho pozostáva. Z
toho jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal nárok na vrátenie poskytnutej sumy revolvingového úveru
len vo výške 1700 Eur. Všetky ostatné platby, ktoré žalovaný alebo jeho právny predchodca prijal, boli
bez právneho dôvodu a preto vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

28.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská),
teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať.

29. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

30. Podľa § 451 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Žalovaný sa teda najmenej bezdôvodne obohatil vo výške 2829,50 Eur. Keďže žalobca zobral žalobu
späť v prevyšujúcej časti nad sumu 902,00 Eur, súd sa zaoberal len nárokom žalobcu na vrátenie sumy
902,00 Eur, ktorá bola zrazená zo mzdy žalobcu za obdobie od októbra 2014 do augusta 2016.

33. Žalobca si pôvodne uplatnil aj úroky z omeškania od 14.4.2017 do zaplatenia, teda od nasledujúceho

dňa po napísaní žaloby. Žalobca nepreukázal, že by pred podaním žaloby vyzval žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobu podal dňa 24.4.2017. Žaloba bola doručená žalovanému
dňa 12.6.2017 a teda až od ďalšieho dňa - 13.6.2017 - sa najskôr mohol dostať do omeškania s vydaním
bezdôvodného obohatenia. Keďže v tejto časti už bolo právoplatne rozhodnuté zamietnutím časti úrokov
z omeškania, ako to bolo uvedené vyššie, úroky z omeškania boli priznané len od 13.6.2017. Nárok
žalobcu na úroky z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s

§ 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. Súd mal zato, že žalobcovi patria úroky z omeškania, nakoľko aj keď
pred podaním žaloby nevyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, samotné podanie
žaloby je možné považovať za výzvu na plnenie a žalovaný po prevzatí žaloby mal možnosť vydať
bezdôvodné obohatenie žalobcovi aj bez súdneho sporu. Keďže tak neurobil a ohľadom sumy 902,00
Eur bol nárok dôvodný, patria žalobcovi úroky z omeškania.

34.Žalovanývzniesolnámietkupremlčanianárokužalobcuzdôvoduuplynutiaobjektívnejajsubjektívnej
premlčacej doby. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý vyslovil právny názor v súvislosti s použitím
desaťročnej objektívnej premlčacej doby, žalobca zobral žalobu späť ohľadom predchádzajúcich platieb,
ktoré uhradil dobrovoľne a preto sa už s nimi nebolo potrebné zaoberať. Bolo potrebné len posúdiť, či

suma 902,00 Eur, ktorá bola zrazená zamestnávateľom žalobcu od októbra 2014 do augusta 2016, je
premlčaná alebo nie.

35. Podľa § 107 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

36. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že je určená kombinovaná premlčacia
doba a to subjektívna dvojročná a objektívna trojročná. Objektívna začína plynúť okamihom, keď došlo
k získaniu bezdôvodného obohatenia a pri subjektívnej sa vyžaduje vedomosť oprávneného o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Subjektívna premlčacia

doba plynie len počas objektívnej premlčacej doby.

37. V prejednávanej veci sa žalovaný postupne bezdôvodne obohacoval, keď prijímal platby od
zamestnávateľa žalobcu z titulu zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, ako
to bolo určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava 12Csp/52/2016-74 zo dňa 13.9.2017 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 1Co/138/2018 zo dňa 16.1.2019. Platby prijal v októbri 2014
až do augusta 2016, pričom žaloba na súde bola podaná 24.4.2017, teda v trojročnej objektívnej
premlčacej dobe. Čo sa týkalo subjektívnej doby žalobca uviedol, že o bezdôvodnom obohacovaní sa
žalovaného sa dozvedel 4.10.2016, teda tri dni pred podaním žaloby na určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy. Žalobu teda podal v rámci plynutia objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby.

Súd zistil, že žaloba ohľadom určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola na súde podaná
7.10.2016. Žalobca teda v čase vykonávania zrážok zo mzdy plnil v prospech žalovaného na základe
právneho úkonu, ktorý bol následne súdom vyhlásený za neplatný, ako to vyplýva z oboznamovaných
rozsudkov. Súd naviac konštatuje, že pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, ktoré
nie sú samostatnými nárokmi, ale tvoria jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení

bezdôvodného obohacovania sa. Preto súd považoval námietku žalovaného ohľadom premlčania
nároku na zaplatenie sumy 902,00 Eur za nedôvodnú a neprihliadol na ňu. Naviac súd poukazuje na
ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde aj v prípade dôvodnosti námietky žalovaného o
premlčaní nároku by súd na ňu neprihliadol, nakoľko rozhodnutím súdu bola určená za neplatnú dohodao zrážkach zo mzdy a jej účastníci sú povinní si navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Keďže
plnil len žalobca, tak žalovaný bol povinný mu vrátiť prijaté plnenia, pričom žalobca by nemal možnosť
namietať premlčanie.

38. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

39. Žalobca mal v konaní úspech ohľadom žaloby na zaplatenie 902,00 Eur v celom rozsahu a
preto v tejto časti by mal nárok na náhradu trov konania. Pôvodne si však uplatnil zaplatiť sumu
2829,50 Eur, avšak v prevyšujúcej časti zobral žalobu späť a teda zavinil zastavenie konania. Dôvodom

späťvzatia však bola námietka premlčania, pričom ak by nebola vznesená, žalobca by mal nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2829,50 Eur. Úspech žalobcu by predstavoval cca 32 % a
úspech žalovaného cca 68 %. Pomerný úspech žalovaného by predstavoval cca 36 % s prihliadnutím
na pôvodne žalovanú sumu a priznanú sumu. Súd však podľa § 257 Civilného sporového poriadku
výnimočne nepriznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko má zato, že existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

40. Jedným z dôvodov hodných osobitného zreteľa sú majetkové pomery žalobcu, ktorý je síce
zamestnaný, však má viac spotrebiteľských pôžičiek, invalidnú manželku a dve maloleté deti. Na druhej
strane žalovaný je obchodná spoločnosť poskytujúca nebankové úvery a preto nepriznanie trov pre ňu

nebude mať závažné následky. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že žalovaný len na základe námietky
premlčania nemusí vrátiť preplatok žalobcovi, nakoľko žalobca preukázateľne plnil nad jeho zákonnú
povinnosť, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd nepriznal žiadnej zo strán
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, napodanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.