Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717201002
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1717201002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Z.. P.. A. K. , narodený
dňa X.XX.XXXX, trvale bytom F., F. č. XXX/X, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 9 C 7/2017-127, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 9 C 7/2017-127, vo výroku, ktorým
súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 9 C 7/2017-127,
vo výroku, ktorým žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, m e n í tak, že
žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15. novembra 2017, č.k. 9 C 7/2017-127, zamietol žalobu
žalobcu a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 27 ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 od. 1, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal proti
žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Pezinok a Okresného súdu Bratislava I., a to v súvislosti s predvedením jeho osoby
na pojednávanie konané dňa 25.11.2014 na Okresnom súde Pezinok. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe vymysleného a zosnovaného trestného stíhania bolo proti nemu na Okresnom súde Bratislava I.
vedené trestné konanie pod sp.zn. 5 T 52/2009, v ktorom bolo rozhodnuté o jeho vzatí do väzby v období

od 12.4.2014 do 15.1.2015. Odsudzujúci rozsudok súdu prvej inštancie bol následne v celom rozsahu
zrušený odvolacím súdom, rozsudkom sp.zn. 2 To 135/2015, vydaným Krajským súdom v Bratislave dňa
21.4.2016, ktorým bol žalobca oslobodený v celom rozsahu. Okresný súd Pezinok, v konaní s nízkou
hodnotou sporu, vedenom pod sp.zn. 4 C 444/2008, požiadal Okresný súd Bratislava I. o súhlas s
predvedením žalobcu na pojednávanie konané dňa 25.11.2014, hoci už žalobca bol v tejto veci vypočutý.
V dôsledku predvedenia na pojednávanie eskortou na Okresný súd Pezinok, z Ústavu na výkon väzby a

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS“) v Bratislave, bol žalobca vystavený
neľudskému správaniu sa príslušníkov eskorty, ponižujúcemu zaobchádzaniu, citovému utrpeniu a
fyzickým bolestiam. To malo za následok zhoršenie jeho psychického stavu, obáv o ďalší život azdravie.NebyťnezákonnéhokonaniaOkresnéhosúduBratislavaI.taksanapojednávanienaOkresnom
súde Pezinok mohol žalobca dostaviť ako slobodný človek a nie ako spútané zviera za asistencie
polície v spojení s eskortou a nemajetková ujma by nevznikla. Žalobca bol obeťou nesprávneho

úradného postupu, čo malo za následok nezákonné a svojvoľné držanie žalobcu vo väzbe. Vzhľadom na
vznesenú námietku zaujatosti voči sudcovi Okresného súdu Bratislava I., nemohol tento zákonný sudca
vykonávať žiadne úkony, okrem neodkladných, a nebol oprávnený dať súhlas na predvedenie žalobcu
na pojednávanie na Okresnom súde Pezinok. V dôsledku nesprávneho úradného postupu bol žalobca
vystavený ponižujúcemu a hrubému správaniu sa eskorty, kedy bol vyzlečený donaha, očuchávaný

strážnym psom, prehliadke penisu a zadku, spútaniu a vlečeniu, pokrikovaniu, vyhrážkam a následnému
transportu, bez možnosti pitného režimu a užívania liekov. Žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky o prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-
€ v súvislosti so škodu a ujmou, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Bratislava I. a Okresného súdu Pezinok vo veci sp.zn. 4 C 444/2008. Žalobca tvrdil, že sa stal obeťou
porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Vo väzbe bol

nútený vyhľadať pomoc ústavného psychiatra a liečiť sa. Psychická záťaž, ktorú prežil, zanechala na
ňom trvalé následky a aj po prepustení z väzby má nočné mory, musí sa liečiť. Žalobca uviedol, že
podľa obsahu spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 4 C 444/2014 je zrejmé, že išlo o drobný spor,
že žaloba nebola dôvodná a súd ju napokon zamietol. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k.
III. ÚS 230/2013-28 zo dňa 5.11.2013 konštatoval porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, žalobca už bol v konaní vypočutý a jeho účasť na pojednávaní dňa 25.11.2014
nebola nutná, vo veci sa napokon ani nepojednávalo, keďže nebol zabezpečený iný dôležitý dôkaz.
Nebolo preto účelné a zmysluplné, aby bol na predmetné pojednávanie žalobca predvedený, spútaný
ako zviera, vláčený v putách z Okresného súdu Bratislava I. na Okresný súd Pezinok a späť. Žalobca
preto považuje výšku náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v sume 10.000,- €, za

primeranú a spravodlivú.
1.2. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci je potrebné naplnenie zákonných kritérií, ktorými sú: a/ existencia
nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom. Všetky tieto podmienky musia

byť splnené kumulatívne, inak zodpovednosť nevzniká. V predmetnom konaní si žalobca uplatňuje
náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € za škodu a ujmu, ktorá mu vznikla na základe
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I., pri výkone eskorty na pojednávanie
na Okresnom súde Pezinok, ktorý mal na tomto nesprávnom úradnom postupe spoluúčasť. Žalobca
nepreukázal, že sa v danom prípade jednalo o neštandardný výkon eskorty, opisuje iba svoje

subjektívne pocity. Termín pojednávania dňa 25.11.2014 bol nariadený v súlade so zákonom, žalobca
sa v tom čase nachádzal vo výkone väzby a jeho účasť na pojednávaní nebolo možné zabezpečiť
inak, ako predvedením eskortou. Udelenie súhlasu Okresného súdu Bratislava I. s predvedením
žalobcu na pojednávanie na Okresný súd Pezinok nezakladá nesprávny úradný postup. Vznik práva
na náhradu škody tak žalobca absolútne nepreukázal. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch

predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok. V civilnom sporovom konaní je žalobca
povinný preukázať ich vznik. Nedokáže z vyjadrení žalobcu ustáliť, ako dospel k výške uplatňovanej
sumy 10.000,- €. Žalobca je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej
ujmy, pričom musí preukázať konkrétny negatívny prejav nemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej sfére.
O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným

postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť, to znamená
že následok nemôže byť sprostredkovaným, ale bezprostredným následkom príčiny. Zo žaloby vyplýva,
že príčinná súvislosť ako jedna z podmienok na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, úplne
absentuje. Neuznáva nárok žalobcu z dôvodu, že v danej veci neexistuje zákonný titul v podobe
nesprávneho úradného postupu, na základe ktorého by si žalobca mohol úspešne uplatniť nárok na

náhradu škody. Nebol preukázaný vznik a výška nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi ňou a
nesprávnym úradným postupom. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov
konania.
1.3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého bol žalobca, na
základe príkazu na zatknutie vydaného Okresným súdom Bratislava I. pod sp.zn. 5 T 52/2009 dňa

17.3.2014, zatknutý. Okresný súd Bratislava I. uznesením sp.zn. 5 T 52/2009 zo dňa 14.4.2014,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4 Tos 51/2014 zo dňa 15.5.2014,
vzal žalobcu ako obžalovaného do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku. Dňa 3.10.2014 doručil žalobca Okresnému súdu Bratislava I., k sp.zn. 5 T 52/09, oznámenieo zhoršení zdravotného stavu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1 Tos 1/2015 zo dňa
15.1.2015 bol žalobca prepustený z väzby na slobodu. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Bratislave
konštatoval na strane 5., že v trestnom spise vzťahujúcom sa k veci sa na strane 1379 nachádza

námietka zaujatosti voči predsedovi senátu zo dňa 2.9.2014, o ktorej nebolo rozhodnuté. V prípade,
že je námietkou spochybnená nezaujatosť sudcu, môže konajúci orgán urobiť len také úkony, ktorých
nevykonanie môže ohroziť účel trestného konania. Na strane 6. odôvodnenia súd konštatuje, že žiaden
z úkonov súdu vykonaný po vznesení námietky zaujatosti nebol takého charakteru, že jeho nevykonanie
by ohrozilo účel trestného konania. Súd dospel k záveru, že v dôsledku opomenutia súdu 1. stupňa vo

vzťahuknámietkezaujatostizodňa2.9.2014došlokporušeniuprávaobžalovanéhonaosobnúslobodu.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 5 T 52/2009 zo dňa 23.3.2015, bol žalobca uznaný
vinným z pokusu obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/
Trestného zákona a zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21.4.2016, sp.zn. 2 To 135/2015 zrušil
rozsudok v celom rozsahu a žalobcu oslobodil spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava. Ústavný

súd Slovenskej republiky nálezom č.k. II. ÚS 244/2015-46 zo dňa 2.7.2015 konštatoval porušenie
práv žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I., sp.zn. 5 T 52/09, na urýchlené
rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 8.8.2014 podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd Slovenskej
republiky nálezom č.k. II. ÚS 579/2015-54 zo dňa 17.12.2015 rozhodol, že základné právo žalobcu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp.zn. 5 T 52/2009 bolo porušené.
Vo výkone väzby sa žalobca nachádzal v čase od 14.4.2014 do 15.1.2015. Dňa 25.11.2014 sa na
Okresnom súde Pezinok, vo veci vedenej pod sp.zn. 4 C 444/2008, kde žalobca vystupoval na strane
žalovaného, konalo súdne pojednávanie. Predmetom sporu bolo zaplatenie pohľadávky 98,05 € s

príslušenstvom. Konajúca sudkyňa prípisom zo dňa 23.9.2014, adresovaným predsedovi senátu 5 T
Okresného súdu Bratislava I., požiadala o udelenie súhlasu s predvedením žalobcu na pojednávanie.
Predseda senátu 5 T súhlas dňa 9.10.2014 udelil. Na pojednávanie dňa 25.11.2014 o 10:30 hod. na
OkresnomsúdePezinokbolžalobcapredvedenýeskortou,požiadaloodročeniepojednávaniazdôvodu,
že vo výkone väzby nemal takú možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako by tomu bolo na slobode,

namietol svoj podpis na plnomocenstve, ktoré malo byť udelené A.. E. a požiadal o zabezpečenie
originálu.Sudkyňapojednávanieodročilana31.3.2015stým,žezvážiďalšíprocesnýpostup,vyžiadanie
originálu plnomocenstva. Okresný súd Pezinok, rozsudkom č.k. 4 C 444/2008-409 zo dňa 1.4.2016,
žalobu zamietol. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. III. ÚS 230/2013-28 zo dňa 5.11.2013
konštatoval, že práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp.zn. 4 C
444/2008 boli porušené. Dňa 19.3.2015 doručil žalovanému žalobca žiadosť o prerokovanie nároku
na zaplatenie odškodného z dôvodu nezákonne vykonanej eskorty na pojednávanie dňa 25.11.2014
konané na Okresnom súde Pezinok vo veci sp.zn. 4 C 444/2008.
1.4.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu

škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu je potrebné kumulatívne splnenie podmienok a to: a/
nesprávnyúradnýpostup,b/vznikškody,resp.nemajetkovejujmyac/príčinnásúvislosť.Súddôvodil,že
v prejednávanom prípade žalobca poukazoval na nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava
I. a Okresného súdu Pezinok pri vykonávaní eskorty žalobcu z ÚVV a ÚVTOS v Bratislave, Chorvátska
ul., na pojednávanie konané dňa 25.11.2014 na Okresnom súde Pezinok. V dôsledku, podľa žalobcu,

nezákonného a nesprávneho postupu pri výkone eskorty, bol žalobca vystavený dehonestujúcemu,
ponižujúcemu, správaniu sa príslušníkov eskorty, vláčený v putách ako zviera atď., čo mu v konečnom
dôsledku spôsobilo psychické a fyzické útrapy, ktorých následky majú pretrvávať dodnes. Nesprávny
postup vyššie uvedených súdov mal spočívať podľa žalobcu v tom, že v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I., sp.zn. 5 T 52/2009, bola voči konajúcemu sudcovi dňa 2.9.2014 vznesená

námietka zaujatosti. Po jej vznesení nemohol sudca vykonávať žiadne úkony, okrem tých, ktorých
nevykonanie by zmarilo účel trestného konania a teda nemohol dať súhlas k predvedeniu žalobcu na
pojednávanie konané na Okresnom súde Pezinok dňa 25.11.2014. Nesprávny postup Okresného súdu
Pezinok videl žalobca v tom, že predvedenie na pojednávanie bolo nadbytočné a neefektívne, keďže sa
jednalo o spor s nízkou hodnotou, žalobca už bol v konaní vypočutý a sudkyňa pojednávanie napokon

neotvorila a odročila ho na iný termín. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca spája dve od seba
nezávislésúdnekonaniaatotrestnékonanievedenénaOkresnomsúdeBratislavaI.,sp.zn.5T52/2009
a občianskoprávne konanie vedené na Okresnom súde Pezinok, sp.zn. 4 C 444/2008. K postupu
Okresného súdu Bratislava I. súd uviedol, že úkony, ktoré vykonával súd v konaní sp.zn. 5 T 52/2009,nemajú žiadnu súvislosť s úkonmi Okresného súdu Pezinok. V rozhodnutí Krajského súdu Bratislava
sp.zn. 1 Tos 1/2015 zo dňa 15.1.2015 sa konštatuje, že potom, ako bola voči zákonnému sudcovi v
konaní sp.zn. 5 T 52/2009 dňa 2.9.2014 vznesená zo strany žalobcu námietka zaujatosti, mohol

vykonať iba také úkony, ktorých nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. To znamená,
že sudca, voči ktorému je v trestnom konaní vznesená námietka zaujatosti, môže po jej vznesení
vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad, ktoré by neskôr nemohli byť zopakované, a tým by sa
zmaril účel trestného konania. Úkony sudcu sú teda viazané výlučne na prebiehajúce trestné konanie
a netýkajú sa úkonov smerujúcich k inému občianskoprávnemu konaniu, na inom súde. Ak sudca v

konaní sp.zn. 5 T 52/2009 dal súhlas k predvedeniu žalobcu na občianskoprávne pojednávanie sp.zn.
4 C 444/2008 konané na Okresnom súde Pezinok, vykonal úkon smerujúci k zabezpečeniu úkonu na
inom súde, v inej veci. Tento úkon absolútne nesmeroval k trestnému konaniu, v ktorom sudca nemohol
vykonávaťinéúkony,okremneodkladných.Týmnijakonepochybil.Nejednásapretoonesprávnyúradný
postup v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. K postupu Okresného súdu Pezinok súd prvej
inštancie uviedol, že dotknutý súd vo veci sp.zn. 4 C 444/2008, o zaplatenie 98,50 € s príslušenstvom,

kde žalobca vystupoval na strane žalovaného, nariadil súdne pojednávanie na deň 25.11.2014. V tom
čase sa žalobca nachádzal vo výkone väzby v Bratislave, o čom mal Okresný súd Pezinok vedomosť.
Účasť žalobcu na pojednávaní sa nedala zabezpečiť inak, ako jeho predvedením a preto konajúca
sudkyňa požiadala predsedu senátu 5 T Okresného súdu Bratislava I. o súhlas s predvedením žalobcu
na pojednávanie. Tento súhlas jej bol predsedom senátu udelený a eskorta bola vykonaná. O potrebe

účasti strany sporu na pojednávaní a potrebe jej vypočutia rozhoduje výlučne konajúci sudca a preto
tvrdenie žalobcu, že jeho predvedenie nebolo potrebné, je irelevantné. Je bezvýznamnou skutočnosťou,
či sa jedná o spor s vysokou alebo nízkou hodnotou. Pokiaľ sú tvrdenia strán sporu sporné, respektíve
existujú pochybnosti o tvrdenom nároku, sudca nariadi pojednávanie a v zásade má byť strana sporu
vypočutá, pokiaľ nie je zastúpená právnym zástupcom, čo žalobca nebol. Tvrdenie žalobcu, že jeho

výsluchbolnehospodárny,jevýlučnejehonázorom.Žalobcatvrdil,žejehopredvedenienapojednávanie
bolo neefektívne, sudkyňa pojednávanie neotvorila, keďže nebol zabezpečený dôkaz a to spis Krajskej
prokuratúry v Trenčíne sp.zn. 1 KTP 630/03. Uvedené tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde.
Sudkyňa pojednávanie odročila, avšak na žiadosť žalobcu, ktorý uviedol, že sa nemohol riadne na
pojednávanie pripraviť, keďže je vo väzbe a navrhol vyžiadať dôkaz - originál plnomocenstva udeleného

na zastupovanie A.. E.. Dôvody odročenia pojednávania sa nachádzajú v uznesení prijatom do zápisnice
z pojednávania dňa 25.11.2014. Spis Krajskej prokuratúry Trenčín, resp. listiny z uvedeného spisu,
si súd vyžiadal prípisom doručeným Krajskej prokuratúre Trenčín dňa 17.9.2012. Krajská prokuratúra
Trenčín odpovedala listom doručeným súdu 1.10.2012 s tým, že listiny označené žalobcom sa v spise
sp.zn. 1 KPt 630/03 nenachádzajú. Preto akékoľvek ďalšie vyžiadavanie si predmetného spisu Krajskej

prokuratúry v Trenčíne bolo bezpredmetné. Úkony Okresného súdu Pezinok v konaní sp.zn. 4 C
444/2008 boli legitímne a postup bol v súlade s príslušnými ustanoveniami vtedy platného Občianskeho
súdneho poriadku. Existencia nesprávneho úradného postupu nebola zistená. K samotnému výkonu
eskorty súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca dôvodil, že na základe postupov Okresného
súdu Bratislava I. a Okresného súdu Pezinok bol vystavený psychickým a fyzickým útrapám zo

strany konajúcej eskorty. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 15.11.2017 podrobne opísal, akým
spôsobom s ním bolo zaobchádzané pri eskorte, pričom sa sústredil na svoje psychické a fyzické
pocity. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že pri výkone eskorty došlo ku konaniu, ktoré by bolo
nesprávne, nezákonné alebo neštandardné. Fakt, že žalobca pociťoval výkon eskorty ako zásah do
svojich základných ľudských práv, nezakladá nesprávny úradný postup a tým ani zodpovednosť štátu.

1.4.2. Ďalšou podmienkou, ktorej kumulatívne splnenie je nevyhnutné pre vznik zodpovednosti štátu
za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, je vzniknutá škoda alebo nemajetková ujma.
Nemajetková ujma je vo všeobecnosti chápaná ako strata v inej ako majetkovej sfére človeka, ktorá
predstavuje zásah do osobnostnej, rodinnej, spoločenskej, emocionálnej sféry človeka a je vyjadriteľná
v peniazoch. Žalobca vyčíslil nemajetkovú ujmu na sumu 10.000,- €. Výšku náhrady nemajetkovej

ujmy založil iba na svojej voľnej úvahe, pričom súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že mu vôbec
nejaká ujma vznikla. Vznik ujmy je vždy potrebné posudzovať v kontexte rodinnom, spoločenskom,
pracovnom. Subjektívne pocity žalobcu pri vykonávaní eskorty nie sú pre stanovenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy relevantným dôkazom. Nemajetková ujma musí byť objektívne preukázateľná, čo sa
v tom prípade nestalo. Žalobca predložil súdu ako dôkaz list - oznámenie zo dňa 26.9.2014 nazvané:

Zhoršenie zdravotného stavu, pričom eskorta bola vykonaná dňa 25.11.2014, takže evidentne nesúvisí
s avizovaným zhoršeným zdravotným stavom. Žalobca súdu nijako neozrejmil a nepoukázal na ujmu
vzniknutú inde, ako v jeho osobnom prežívaní skutočnosti. Žalobca navrhoval výsluch svedkov, avšak
ani jeden z týchto svedkov nebol prítomný pri vykonávaní eskorty, takže nemohol potvrdiť alebo vyvrátiť,či pri nej došlo k vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Nadbytočnosť výsluchu svedkov spočívala
tiež v tom, že nebola splnená už prvá podmienka vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., a to nesprávny úradný postup.

1.4.3. Poslednou, treťou podmienkou, ktorá musí byť pre vznik nároku na náhradu škody, resp. náhradu
nemajetkovej ujmy splnená, je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
nemajetkovej ujmy. Tento tzv. kauzálny nexus musí byť priamy, bezprostredný, nie sprostredkovaný.
Priamosť sa musí prejaviť tak, že vznik škody je bezprostredným následkom nesprávneho úradného
postupu, je jej bezprostrednou príčinou. V prejednávanom prípade nebola príčinná súvislosť, resp.

kauzálny nexus zistený. Výklad žalobcu, že keby nebol vzatý do väzby, mohol by sa na pojednávanie
dostaviť ako slobodný človek, je absurdný. Takýto extenzívny výklad vzniku nároku na náhradu škody
nie je prípustný práve kvôli požiadavke priamosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
nemajetkovej ujmy, resp. škody.
1.5. Súd prvej inštancie po právnom posúdení skutkového stavu dospel k záveru, že neboli naplnené
zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej výkonom verejnej moci

tak, ako to má na mysli zákon č. 514/2003 Z.z.
1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac,

že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom, bolo porušené
jeho právo na spravodlivé súdne konanie tým, že súd sa dôsledne a ústavne konformne nevysporiadal
s námietkou odvolateľa zo dňa 23.10.2017, v ktorej namietal, že sa nemôže vyjadriť k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 11.7.2017, ktoré nebolo podpísané a žalobcovi nebolo osvedčené, že A.. Z. Z. mala
vydané poverenie v prejednávanej veci od ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky. V námietke

žalobca ďalej konštatoval, že z uvedených dôvodov sa má zato, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril v
lehote stanovenej súdom a žiadal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie
nezjednal nápravu tak, aby sa odvolateľ mohol vyjadriť k takému vyjadreniu žalovaného, ktoré by bolo
opatrené vlastnoručným podpisom A.. Z. Z. ako spornej zástupkyne žalovaného (s prihliadnutím aj na
to, že dňa 15.11.2017 zastupovala žalovaného na pojednávaní A.. B. O.). Vytýkal súdu, že nerozhodol

o jeho procesnom návrhu, aby vec rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým postupom bol porušený
princíp právnej istoty a legitímneho očakávania v neprospech odvolateľa, bolo porušené právo rovnosti
a kontradiktórnosti súdneho konania, čo malo za následok porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, takže bola prekážka na
strane súdu. Odvolateľ tak nemal dostatok času, aby sa mohol vyjadriť k neúplnému a nepodpísanému

vyjadreniu žalovaného. Bola mu tak odňatá možnosť konať pred súdom, došlo k porušeniu čl. 2,
čl. 3 a čl. 9 základných princípov C.s.p. Za pochybenie súdu označil odvolateľ skutočnosť, že do
15.112017 mu nedoručil listinný dôkaz o tom, elektronické podanie obsahujúce vyjadrenie žalovanej
k žalobe bolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom A.. Z. Z. a že táto bola splnomocnená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil princíp

rovnakého zaobchádzania v neprospech odvolateľa, sú preto dané odvolacie dôvody podľa § 351 ods.
1 písm. a/ C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky) a podľa § 351 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Vytýkal súdu prvej inštancie, že
rozhodol prekvapivým rozsudkom, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho

právneho posúdenia veci. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený,
je preto nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že postupmi Okresného súdu
Bratislava I., policajtov z ÚVV a ÚVTOS a Okresného súdu Pezinok došlo k neľudskému zaobchádzaniu
s odvolateľom v rozpore s čl. 3, čl. 5 Dohovoru v inkriminovaný deň, s tým, že sudca Okresného súdu
BratislavaI.nemoholvydaťsúhlaspredvedením(prevznesenienámietkyzaujatosti).Súdprvejinštancie

nevysvetlil tvrdenie Okresného súdu Pezinok v zápisnici o pojednávaní zo dňa 25.11.2014, na č.l. 289
spisu, podľa ktorého „Súd konštatuje, že žiadosť o predvedenie O zo strany súdu nebola realizovaná a
to vzhľadom na odpoveď O zo dňa 17.10.2014“. Podľa odvolateľa, Okresný súd Pezinok, vzhľadom na
okolnosti prípadu, nie je možné považovať za nie nestranný. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že
neustálil mieru zodpovednosti Okresného súdu Pezinok, Okresného súdu Bratislava I. a ÚVV a ÚVTOS

za neľudské a ponižujúce zaobchádzanie s odvolateľom, jeho vláčenie a transportovanie z Bratislavy do
Pezinka, za zhoršenie jeho zdravotného stavu po tomto zásahu do jeho integrity a osobnej slobody. Ďalej
vytýkal súdu prvej inštancie, že ak po oboznámení sa so žalobou dospel k záveru, že jej nie je možné
vyhovieť, bol povinný aplikovať § 128 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a vyzvať odvolateľa na doplnenie alebo opravupodania, bol povinný si splniť všeobecnú poučovaciu povinnosť, zaslal mu len všeobecné poučenie bez
paragrafového znenia, nepoučil odvolateľa o tom, že strany majú právo zvoliť si advokáta, majú možnosť
obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa § 160 ods. 2 C.s.p., že majú povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C.s.p., § 151 ods.
1 C.s.p.), o tom, že ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, musí
uviesť tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 C.s.p.).
Súd nezabezpečil postup podľa § 153 C.s.p., čo malo za následok porušenie sudcovskej koncentrácie
konania. Postupom súdu prvej inštancie tak bola odvolateľovi odňatá možnosť riadne konať pred súdom.

Povinnosťou súdu bolo riadne vykonať navrhované dokazovanie vo veci samej výsluchom svedkov,
objektivizovať tak skutkový stav a následne spravodlivo vo veci rozhodnúť. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že nevykonal test proporcionality. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS
568/2017 zo dňa 20.12.2017. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci považuje
za vecne správne. Má za to, že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim spôsobom v napadnutom
rozhodnutí vysporiadal jednak s otázkou existencie nesprávneho úradného postupu ako aj s otázkou
vzniku nemajetkovej ujmy žalobcu a existencie príčinnej súvislosti ako zákonnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti štátu za škodu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa žalovaného možno

odvolacie námietky odvolateľa zhrnúť ako námietky smerujúce voči nevydaniu rozsudku pre zmeškanie,
námietky smerujúce voči nevysporiadaniu sa súdu prvej inštancie s tvrdeniami žalobcu a nevykonanému
dokazovaniu.
3.2. K námietke smerujúcej voči nevydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaný uviedol, že žalobca ako
prvý dôvod, v ktorom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, uvádza skutočnosť, že vo veci mal byť

vydaný rozsudok pre zmeškanie. Návrh obsiahnutý v jeho vyjadrení zo dňa 23.10.2017 odôvodňoval
skutočnosťou,ževyjadreniežalovanéhokžalobezodňa11.7.2017nebolopodpísanéazároveňžalobca
nemal za osvedčené, že zástupkyňa žalovaného bola riadne poverená na zastupovanie v tomto konaní.
Na základe uvedeného je žalobca presvedčený, že žalovaný sa nevyjadril k žalobe v stanovenej lehote.
Túto námietku žalobca v celom rozsahu zopakoval aj v predloženom odvolaní. Podľa žalovaného

je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že na samotnom pojednávaní, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia, žalobca uvedené žiadnym spôsobom nerozporoval a nenamietal. V zmysle
ustanovenia § 125 ods. 1 a 2 C.s.p. platí, že podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa
osobitného podpisu treba dodatočne doručiť listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované

podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. V tej súvislosti uviedol, že jeho vyjadrenie zo dňa
11.7.2017 bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom s autorizáciou, a teda plne v súlade
so zákonom. Z týchto dôvodov nemá povinnosť doručovať predmetné podanie súdu alebo žalobcovi
opakovane aj v písomnej forme, ako sa žalobca mylne domnieva, keďže rozhodujúce je to, že bolo

súdu doručené v zákonom ustanovenom formáte - pdf podpísané zákonom ustanoveným spôsobom.
Vo vzťahu k údajnému nedoručeniu poverenia vo forme originálu žalovaný odmieta akékoľvek tvrdenia
o tom, že predmetné poverenie nie je použiteľné v tomto konaní v dôsledku nepredloženia jeho
originálu.PoverenieštátnejzamestnankyneA..Z.Q.,ktorábolapôvodnepoverená,abyvcelomrozsahu
zastupovala žalovaného v tomto konaní, zo dňa 4.7.2017, ako aj poverenie štátnych zamestnankýň

A.. B. O., ktorá sa zúčastnila pojednávania vo veci, zo dňa 10.11.2017 a poverenie A.. D. L. zo
dňa 5.2.2018, teda poverenia všetkých zamestnankýň žalovaného, ktoré boli alebo sú poverené jeho
zastupovaním v tomto konaní, obsahujú všetky zákonom ustanovené náležitosti, obsahujú vymedzenie
účelu, sú datované a podpísané, a preto považuje v tejto súvislosti ničím nepodložené tvrdenia žalobcu
za irelevantné. Vyjadrenie žalovanej zo dňa 11.7.2017 bolo súdu doručené v ním uloženej 15 - dňovej

lehote, preto na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli a nie sú splnené zákonom ustanovené
podmienky. K tvrdeniu žalobcu, že mu v dôsledku nedostatkov podania žalovaného (absencia podpisu a
nedoručenie originálu poverenia) ako aj jeho pobytu v zahraničí, nebolo umožnené vyjadriť sa po vecnej
stránke k vyjadreniam žalovaného obsiahnutým v podaní zo dňa 11.7.2017, poukázal na ustanovenia
čl. 8 C.s.p. a § 153 ods. 1 C.s.p., v ktorých ustanoveniach je zakotvená povinnosť strán k riadnemu

vedeniu sporu. Táto povinnosť v sebe zahŕňa povinnosť strán vykonávať prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti konania, čo znamená koncentráciu konania.
Zmyslom koncentrácie konania je pritom prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zbytočnému zdržovaniu.
Dodržanie uvedených zásad C.s.p. nie je dôležité len z dôvodu zachovania rýchlosti konania aleaj z dôvodu záujmu na výsledku sporu. Je to práve žalobca, ktorý svojim podaním spor vyvolal a
práve on má mať záujem na výsledku v jeho prospech. Podľa názoru žalovaného tu nebola žiadna
prekážka, a už vôbec nie vyvolaná súdom prvej inštancie, ktorá by žalobcovi zabraňovala vyjadriť sa

k vyjadreniu žalovaného aj po vecnej stránke. Žalobca sa však vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu
doručené dňa 23.10.2017, svojvoľne a bez ohľadu na vyššie uvedené, obmedzil len na formuláciu ničím
nepodloženého návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi, aj
podľa jeho vlastných tvrdení, doručené dňa 20.10.2017, pričom pojednávanie vo veci bolo vytýčené
na deň 15.11.2017, teda žalobca bol oboznámený s obsahom vyjadrenia žalovaného s dostatočným

časovým odstupom a v lehotách stanovených na prípravu pojednávania ustanoveniami C.s.p. Nie
je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie sa
k tvrdeniam žalovaného. Pokiaľ žalobca nepožiadal o predĺženie lehoty na predloženie vyjadrenia,
resp. odročenie termínu pojednávania, je jeho pobyt v zahraničí, a to z akéhokoľvek dôvodu, pre
vedenie konania irelevantný. Nie je úlohou súdu preukazovať a doručovať žalobcovi „hodnoverný dôkaz“
o akýchkoľvek skutočnostiach vrátane preukazovania podpisu dokumentu zaručeným elektronickým

podpisom, či pravosti poverenia štátneho zamestnanca žalovaného tak, ako požaduje žalobca v
odvolaní. Súd je v zmysle ustanovení C.s.p. povinný v každom štádiu konania skúmať tzv. procesné
podmienky, teda podmienky vedenia sporu (medzi ktoré patrí aj oprávnenie k zastupovaniu strany
sporu). Je evidentné, že všetky procesné podmienky v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, splnené boli. Povinnosť preukazovať tvrdené skutočnosti má, v súlade so zásadou

kontradiktórnosti civilného sporového konania, práve strana konania, ktorá skutočnosti tvrdí. Žalobca
v konaní a rovnako v predloženom odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal pravdivosť tvrdených
skutočností, a preto považuje argumentáciu žalobcu, vo vzťahu k uvedeným námietkam, za absolútne
irelevantnú a neodôvodňujúcu zrušenie napadnutého rozhodnutia.
3.3. K námietke smerujúcej voči nevysporiadaniu sa súdu prvej inštancie s tvrdeniami žalobcu ohľadne

postupu Okresného súdu Bratislava I. a postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže pri
udeľovaní súhlasu s eskortou a jej výkone za účelom uskutočnenia pojednávania, ktoré sa konalo na
Okresnom súde Pezinok dňa 25.11.2014, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia považuje za nepravdivé.
Súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so žalobcom tvrdeným pochybením sudcu
konajúceho v trestnom konaní, ako aj s postupom Okresného súdu Pezinok pri vyžiadaní súhlasu a

postupom pri výkone eskorty. Žalobca ako nositeľ bremena tvrdenia ani len nepoukázal na ustanovenia
akéhokoľvek zákona či iného predpisu, ktoré malo byť pri výkone eskorty porušené, nepopísal, akým
spôsobom malo pri výkone eskorty dôjsť k tomuto porušeniu a to napriek skutočnosti, že práve tento
postup je predmetom konania. Súd prvej inštancie teda za uvedenej situácie ani nemal, vo vzťahu k
samotnému tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, čo posudzovať a vyhodnocovať. Popisované

subjektívne pocity žalobcu samy o sebe nie sú spôsobilé posúdiť výkon eskorty ako nezákonný, čo súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
žalobcom tvrdené skutočnosti a v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. uzavrel, že nie je daná
a preukázaná ani jedna zo zákonom stanovených podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
ktorých naplnenie je navyše požadované kumulatívne. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v

zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. je predpokladané naplnenie troch podmienok, ktorými sú
existencia nesprávneho úradného postupu, vznik nemajetkovej ujmy a existencia príčinnej súvislosti
medzi nimi. Z dôvodu zákonne predpokladaného kumulatívneho naplnenia všetkých z uvedených
podmienok, v prípade, ak čo i len jedna z podmienok nie je splnená, zodpovednosť štátu nevzniká.
Súd prvej inštancie na základe riadne vykonaného dokazovania dôvodne uzavrel, že v prejednávanom

prípade nie je splnená hneď prvá podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Napriek uvedenému
sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal aj s otázkou vzniku nemajetkovej ujmy ako aj s
otázkou existencie príčinnej súvislosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúco podáva
vysvetlenie, akým spôsobom súd pri vyhodnocovaní uvedených podmienok postupoval, jasne a výstižne
vysvetľuje, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Na základe uvedeného má za to, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky predpoklady v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. K
tvrdeniu odvolateľa v odvolaní o povinnosti súdu prvej inštancie postupovať podľa § 128 ods. 1, ods.
2 C.s.p. žalovaný uviedol, že takýto výklad ustanovenia § 128 ods. 1 a ods. 2, aký použil vo svojej
argumentácii žalobca, nie je možné vyhodnotiť inak ako ad absurdum. V zmysle tohto vyjadrenia

by mal súd prvej inštancie vyzývať žalobcu na úpravu a opravu žaloby v prípade, ak sa mu táto
javí ako nedôvodná a nedodržanie tohto postupu potom žalobca považuje za porušenie zásady
koncentráciekonaniaaodňatiemožnostižalobcoviriadnekonaťpredsúdom,ktorúkonštrukciupovažuje
za absolútne neudržateľnú. Žalovaný zdôraznil, že poučovacia povinnosť súdu v zmysle ustanovení §160 a nasledujúcich C.s.p. sa vzťahuje výlučne na poučenia o procesných právach a povinnostiach, je
však vylúčené, aby súd poučoval strany o hmotnom práve.
3.4. K námietkam smerujúcim voči nevykonanému dokazovaniu žalovaný poukázal na ustanovenia

§ 185 ods. 1 a § 196 ods. 1 C.s.p., ktoré upravujú výlučnú právomoc súdu rozhodnúť o tom, ktorý
z navrhnutých dôkazov vykoná. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. je daný výlučne
za predpokladu, že súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu
skutočnosť.Žalobcanapojednávanídňa15.11.2017navrholvykonaťdokazovanievýsluchomraduosôb
(napr. A.. L., A.. Z., A.. K., manželka...). Súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol uznesením tak,

že navrhované dokazovanie nevykoná z dôvodu neúčelnosti a hospodárnosti konania, ktorý postup v
odôvodnení rozhodnutia podrobne zdôvodnil. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nezákonným výkonom eskorty. Je zrejmé, že navrhovaní
svedkovia mali byť vypočutí k okolnostiam týkajúcim sa trestného konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I. pod sp.zn. 5 T 52/2009, teda ich výpovede neboli a nie sú spôsobilé preukázať dôvodnosť
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je predmetom tohto konania.

3.5. Odvolanie žalobcu považuje za neopodstatnené a argumentáciu v ňom obsiahnutú za
nezakladajúcu sa na pravde, zavádzajúcu a pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
za úplne irelevantnú. Naopak, rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru žalovaného vecne
správne a náležite odôvodnené. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdiť.

4. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej

len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 24. júna 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.), keď jeho výrok, ktorým žalobu žalobcu zamietol, považoval za
vecne správny. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

6.Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomspisudospelkzáveru,ževdanomsporevykonalsúdprvej

inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení,
ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 132 ods. 1,§ 182 C.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe
následne vyvodil aj správny právny záver, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pričom na vec aplikoval

zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17
ods. 3), Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 3) a svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol
aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s
predmetom konania.

7.1. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy titulom nezákonnej
eskorty na pojednávanie dňa 25.11.2014 konané na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 4 C 444/2008,
počas ktorej bol vystavený dehonestujúcemu a ponižujúcemu správaniu sa príslušníkov eskorty.
Uvedená eskorta, podľa žalobcu, bola následkom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu

Bratislava I. v konaní sp.zn. 5 T 52/2009 ako aj nesprávneho postupu Okresného súdu Pezinok v konaní
sp.zn. 4 C 444/2008. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď skúmal, či sú v prejednávanom
prípade splnené zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu resp. nemajetkovú ujmu
spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to a/ nesprávny úradný postup, b/
vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Súd prvej inštancie

dospel k záveru, že nebola splnená už prvá podmienka vzniku zodpovednosti štátu a to nesprávny
úradný postup.
7.2. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Pezinok, podľa žalobcu, spočíval v tom, že v konaní
sp.zn. 4 C 444/2008 žiadal o jeho predvedenie na pojednávanie napriek tomu, že išlo o konanie snízkou hodnotou sporu, žalobca bol už v konaní vypočutý, sudkyňa pojednávanie neotvorila, odročila
ho na iný termín, predvedenie na pojednávanie tak bolo podľa žalobcu neefektívne a nadbytočné.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, vychádzajúc z pripojeného spisu Okresného súdu

Pezinok sp.zn. 4 C 444/2008, podrobne preskúmal postup Okresného súdu Pezinok v súvislosti s
nariadením pojednávania konaného dňa 25.11.2014, so žiadosťou súdu o predvedenie žalobcu na
uvedené pojednávanie ako strany sporu, ako aj dôvod odročenia tohto pojednávania, pričom dospel k
správnemu záveru o neexistencii nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Pezinok. Súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že o potrebe účasti strany sporu na pojednávaní a o potrebe jej vypočutia

rozhodujevýlučnekonajúcisudca,pričomjebezvýznamu,čiideosporsvysokoualebonízkouhodnotou
sporu, v prípade sporných tvrdení strán sporu súd nariadi pojednávanie a vypočuje strany sporu (§ 177
C.s.p.). Ani odvolací súd nezistil v postupe Okresného súdu Pezinok, v konaní sp.zn. 4 C 444/2008, v
súvislosti s nariadením pojednávania konaného dňa 25.11.2014 ako aj žiadosťou o predvedenie žalobcu
na toto pojednávanie, žiadne pochybenia.
7.3. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I. v konaní sp.zn. 5 T 52/2009,

žalobca poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že voči zákonnému sudcovi v konaní sp.zn. 5
T 52/2009 vzniesol dňa 2.9.2014 námietku zaujatosti, preto sudca mohol vykonať iba také úkony,
ktorých nevykonanie by zmarilo účel trestného konania a nemohol dať súhlas k predvedeniu žalobcu
na pojednávanie konané na Okresnom súde Pezinok dňa 25.11.2014. Pri posúdení tejto žalobcom
namietanej skutočnosti vychádzal súd prvej inštancie z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15.1.2015, sp.zn. 1 Tos 1/2015, ktorým tento rozhodoval o sťažnosti žalobcu ako
obžalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie
z väzby. V predmetnom uznesení odvolací súd konštatoval, že „ustanovenie § 32 ods. 4 Trestného
poriadku v prípade, že je námietkou zaujatosti spochybnená nezaujatosť sudcu, prikazuje konajúcemu
orgánu vykonať len nariadený úkon trestného konania a také úkony, ktorých nevykonanie by mohlo

ohroziť účel trestného konania“. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že sudca,
voči ktorému je v trestnom konaní vznesená námietka zaujatosti, môže po jej vznesení vykonať iba také
úkony, ktoré neznesú odklad, ktoré by neskôr nemohli byť zopakované a tým by sa zmaril účel trestného
konania. Konštatoval, že takéto úkony sú viazané výlučne na prebiehajúce trestné konanie a netýkajú
sa úkonov smerujúcich k inému občianskoprávnemu konaniu, preto ak sudca v konaní Okresného súdu

Bratislava I., sp.zn. 5 T 52/2009, dal súhlas k predvedeniu žalobcu na pojednávanie v občianskoprávnej
veci, vykonal úkon, ktorý nesmeroval k trestnému konaniu, v ktorom sudca nemohol vykonávať iné
úkony, okrem neodkladných. Odvolací súd považuje tento záver súdu prvej inštancie za správny a v
celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súhlas sudcu s predvedením na pojednávanie v občianskoprávnej
veci nesúvisel s trestným konaním voči žalobcovi, možno ho označiť za administratívny úkon v

zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy,
podľa ktorej osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom
ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak
jepredvolanáosobavoväzbevinejveci,trebakžiadostipripojiťpísomnýsúhlaspríslušnéhoprokurátora

alebopredsedusenátuspredvedením(§47ods.2).RealizovaniepredmetnéhoúkonuOkresnýmsúdom
Bratislava I. podľa názoru odvolacieho súdu tak nenaplnilo podstatu nesprávneho úradného postupu.
7.4. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa samotného výkonu predvedenia a s tým súvisiaci zásah
do osobnostných práv odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 2a ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z.
o výkone väzby, podľa ktorého počas výkonu väzby je obvinený obmedzený najmä vo výkone práva

na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobody pohybu a pobytu, zachovania listového tajomstva a
tajomstvadopravovanýchsprávainýchpísomností,právaslobodnejvoľbypovolania,právanaslobodné
užívanie majetku, práva na nakladanie s vecami osobnej potreby a práva slobodne sa zhromažďovať
a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo v iných združeniach. Uvedené ustanovenie predstavuje
jednu zo zákonných možností zasiahnuť (legálne) do práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky

ako aj Dohovorom, a to za podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom sledujúc dosiahnutie legálneho,
legitímneho a proporcionálneho cieľa. Odvolací súd poukazuje na to, a to zhodne so súdom prvej
inštancie, že žalobca sa, pokiaľ ide o zásah do osobnostných práv pri výkone predvedenia, obmedzil
len na sprostredkovanie svojich vnútorných pocitov. Žalobca tak neuniesol bremeno tvrdenia, keď
ani len netvrdil, ktoré ustanovenia a akého zákona, resp. iného právneho predpisu, boli pri výkone

eskorty porušené, akým konaním príslušného orgánu došlo k ich porušeniu. Súd prvej inštancie tak ani
nemal možnosť vysporiadať sa s prípadnými tvrdeniami žalobcu a vyhodnotiť ich dôvodnosť z hľadiska
neoprávneného zásahu do osobnostných práv.7.5. Správny bol tak záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup
ako jedna zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu resp. nemajetkovú ujmu.

8. Správne boli aj závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vzniku škody resp. nemajetkovej ujmy a
príčinnejsúvislostiakoďalšíchpredpokladovvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci, pričom odvolací súd poukazuje na to (a konštatoval to aj súd prvej inštancie), že uvedené
tripodmienky(nesprávnyúradnýpostup,vznikškodyresp.nemajetkovejujmyapríčinnásúvislosťmedzi
nimi) musia byť splnené kumulatívne a v prípade absencie čo i len jednej z nich, zodpovednosť štátu za

prípadnú škodu, resp. nemajetkovú ujmu, pri výkone verejnej moci nie je naplnená.

9. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho návrhom
na rozhodnutie v prejednávanej veci rozsudkom pre zmeškanie (s odkazom žalobcu na § 274 a §
278 C.s.p.), odvolací súd uvádza nasledovné. Žalobca považoval vyjadrenie žalovaného k žalobe zo
dňa 11.7.2017 za oneskorené, keďže nebolo podpísané a zároveň žalobca nemal za osvedčené, že

zástupkyňa žalovaného bola riadne poverená na zastupovanie žalovaného v tomto konaní. Odvolací
súd z predloženého spisu súdu prvej inštancie zistil, že žalovaný sa k žalobe vyjadril v súlade s § 125
ods. 1 a ods. 2 C.s.p., jeho vyjadrenie zo dňa 11.7.2017 bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom s autorizáciou a preto nebolo potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe. Poverenie
štátnej zamestnankyne na zastupovanie v tomto konaní bolo k vyjadreniu k žalobe riadne pripojené

a obsahovalo všetky zákonom ustanovené náležitosti, vymedzenie účelu, dátum a podpis oprávnenej
osoby. Výzva na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní bola žalovanému doručená dňa 29.6.2017,
žalovaný doručil vyjadrenie súdu prvej inštancie dňa 12.7. 2017, teda v súdom určenej 15-dňovej lehote.
Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na to, že ustanovenia C.s.p., na ktoré sa v
odvolaní, v súvislosti s návrhom na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, odvolával žalobca, nie

sú v prejednávanom prípade aplikovateľné. Ustanovenie § 274 C.s.p. upravuje prípad, kedy súd na
pojednávaní rozhodne o žalobe podľa § 137 písm. a/ (žaloba na plnenie) na návrh žalobcu rozsudkom
pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň
riadneavčaspredvolanýavpredvolanínapojednávaniebolžalovanýpoučenýonásledkunedostavenia
sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a

vážnymi okolnosťami. Žalovaný sa na vytýčené pojednávanie riadne dostavil. Ustanovenie § 278
C.s.p. upravuje postup súdu, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pričom žalobca a
dovolával rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Teoreticky, za splnenia všetkých zákonných podmienok,
by prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 273 C.s.p., podľa ktorého súd môže aj bez nariadenia
pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a/ rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe

vyhovie, ak a/ uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe
a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho
dôvodu nesplnil, b/ v uznesení podľa písmena a/ poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto
uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c/ doručil uznesenie podľa

písmena a/ žalovanému do vlastných rúk. Odvolací súd poukazuje na to, že súd žalovaéhoú na
vyjadrenie k žalobe nevyzval uznesením, preto ani aplikácia uvedeného ustanovenia neprichádza do
úvahy. Zároveň je treba zdôrazniť, že vyjadrenie žalovaného k žalobe, ako súd uviedol vyššie, bolo
v súlade so zákonom. Podmienky na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak
splnené neboli, odvolacia námietka žalobcu je preto nedôvodná.

10. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v
prejednávanej veci náležite zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Nesprávnym
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto nepochybil, na vec aplikoval
správny právny predpis (zákon č. 514/2003 Z.z.), pričom tento aj správne interpretoval a zo správnych

skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

11. Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za prekvapivé, odvolací
súd poukazuje na to, že odvolateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval, nešpecifikoval, v čom považujerozhodnutie súdu prvej inštancie za prekvapivé, preto sa odvolací súd nemohol s touto jeho odvolacou
námietkou vyporiadať. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonaným
dokazovaním riadne zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 C.s.p., zo správne zisteného

skutkového stavu vyvodil správne právne závery.

12. Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený a je
preto nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004 „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám, uvedeným v citovanom uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Preto uvedenú odvolaciu námietku odvolateľa považoval odvolací súd za nedôvodnú.

13. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že ak po oboznámení sa so žalobou dospel k záveru,
že jej nie je možné vyhovieť, bol povinný aplikovať § 128 ods. 1, 2 C.s.p. a vyzvať odvolateľa na
doplnenie alebo opravu podania. V prejednávanej veci žalobca doručil súdu žalobu, teda podanie vo
veci samej, preto, ak by z jeho podania nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo by išlo o

podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd by bol povinný vyzvať žalobcu, aby podanie doplnil alebo
opravil v súdom stanovenej lehote (§ 129 C.s.p.). Takéto vady však podanie žalobcu neobsahovalo.
Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 160 ods. 1 C.s.p. súd poskytuje stranám poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Uvedené ustanovenie
je všeobecným základom pre poučovanie v občianskom súdnom konaní. Jeho obsahom je poučenie

o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Súd však nie je oprávnený poučovať strany sporu
o hmotnom práve. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2013, sp.zn. I. ÚS
223/2013 „Poučovaciu povinnosť súdu nemožno vo všeobecnosti vykladať tak, že by mal súd poučovať
účastníkov o hmotnom práve, pretože potom by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia
prerokovaniu a rozhodnutiu veci, ale išlo by o radu účastníkovi, ako by mal postupovať, aby bol prípadne

vo veci úspešný. To by znamenalo inter alia tiež porušenie práva účastníka na rovnaké postavenie v
prebiehajúcom súdnom konaní.“ Poučovacia povinnosť súdu, ktorej sa domáhal odvolateľ uvedenou
odvolacou námietkou by znamenala poučenie o hmotnom práve, bola by tak nad rámec ustanovenia §
160 ods. 1 C.s.p. Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.

14. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľa, podľa ktorej si súd prvej inštancie
nesplnil svoju všeobecnú poučovaciu povinnosť. Na č.l. spisu 109 až 115 sa nachádza poučenie
procesných strán, ktorého obsah zodpovedá poučovacej povinnosti súdu podľa § 160 ods. 1 C.s.p.,
uvedené poučenie bolo žalobcovi doručené dňa 20.10.2017 (č.l. 106 spisu).

15. Pokiaľ odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie výsluchom
svedkov, odvolací uvádza, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odôvodnil nevykonanie
dokazovanianavrhnutéhožalobcom,výsluchomsvedkov,tým,žeanijedenznavrhnutýchsvedkovnebol
prítomnýprivykonávaníeskortyapretosanemoholvyjadriťktomu,čiprinejdošlokvznikunemajetkovej
ujmy na strane žalobcu. Za nadbytočný považoval súd prvej inštancie výsluch navrhnutých svedkov aj

z dôvodu, v konaní nebola preukázaná existencia zákonnej podmienky vzniku zodpovednosti štátu, a
to nesprávny úradný postup. Postup súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za dôvodný a správny,
náležite odôvodnený v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Odvolaciu námietku žalobcu preto odvolací
súd považuje za neopodstatnenú.16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obsah odvolania žalobcu vo vzťahu k výroku
napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť

napadnutého výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov
výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne

správny potvrdil.

17. Odvolateľ napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací
súd výrok rozsudku, ktorým žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 % zmenil, keďže
súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 262 ods.
1 C.s.p. Podľa uvedeného ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne najprv o

nároku na náhradu trov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne
o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Výrok rozsudku súdu prvej inštancie nebol v súlade
s uvedenou právnou úpravou, preto odvolací uvedený výrok zmenil a úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má
aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).