Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010265
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819010265.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.
júla 2020, v trestnej veci proti B. Z., obžalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,
ods.2 písm.a/ Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 20.11.2019 sp.zn. 3T/77/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 3T/77/2019 zo dňa 20.11.2019 bol obžalovaný B. Z.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm.a/ Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v
znení zákona č. 38/2019 Z.z., na tom skutkovom základe, že

dňa 28.02.2019 o 14.05 h viedol osobné motorové vozidlo zn. B. W., A.: Y.-XXXCJ, B. Y. V. V. T., kde v
S. s Q. ulicou nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde“ a z vedľajšej cesty vošiel na
hlavnú cestu, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 1 Zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, kde došlo k zrážke s osobným
motorovým vozidlom zn. W. H., A.: Y.-XXXCG, ktoré išlo po hlavnej ceste smerom na W. X., pričom
spolujazdec v osobnom motorovom vozidle zn. W. H. - I. O. utrpel trieštivú zlomeninu dolnej až strednej

časti ľavej ramennej kosti s posunutím úlomkov, s dobou liečenia najmenej 16 týždňov.

Za to bol obžalovanému B. Z. podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím
na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr.zák. a na priťažujúcu okolnosť uvedenú
v ustanovení § 37 písm. m) Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. súd určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť liečebné náklady spojené s
vynaloženou lekárskou starostlivosťou B. G. V., U.. W.., V.W. D. X, XXX XX O.-Q. Č. V., H.: XX XXX

XXX, G. Q.. B. Q., na účet vedený v Štátnej pokladnici číslo: W., B.: XXXXXXXXXX, S.: XXXX, vo výške
1.725,13 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. súd poškodenú B. G. V.Ť., U.. W.. so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej
škody odkázal na civilný proces.Vzákonomstanovenejlehoteprotitomutorozhodnutiupodalodvolanieokresnýprokurátor.Vpísomných
dôvodoch odvolania navrhol odvolaciemu súdu, aby tento uložil obžalovanému B. Z. popri už uloženom
treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Okresný prokurátor tento svoj návrh odôvodnil tým, že okresný súd vo veci vykonal podrobné
dokazovanie, správne vyhodnotil skutkový stav, správne vzhľadom na osobu obžalovaného B. Z.
mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, ale nedostatočne zhodnotil stupeň nebezpečnosti jeho
konania, keď mu neuložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Súd neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov obžalovanému B. Z. hlavne
preto, že v súčasnej dobe riadne pracuje, je živnostníkom, pričom konania sa nedopustil pod vplyvom
alkoholu, preto súd nepovažoval za potrebné v danom prípade ukladať trest zákazu činnosti.

Podľa názoru odvolateľa okresný súd sa však pri určovaní druhu trestu a jeho výmery neriadil dôsledne

ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák., kde je nepochybné, že u obžalovaného došlo k závažnému porušeniu
pravidiel cestnej premávky, predovšetkým ustanovení § 4 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pretože
v križovatke nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť vjazde!“ a z vedľajšej cesty vošiel na
hlavnú cestu, zapríčinil dopravnú nehodu a ťažkú ujmu na zdraví inej osoby.

Súd pochybil, keď neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, pretože účelom
trestu je, aby uložený trest pôsobil nielen na samotného páchateľa, ale aj ostatných členov spoločnosti
a je potrebné zabezpečiť ochranu spoločnosti pred takýmito páchateľmi.

V ďalšom odvolateľ poukázal na výpis z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného B. Z., z ktorej vyplýva,
že v štyroch prípadoch porušil pravidlá cestnej premávky, kedy mu za tieto porušenia bola uložená aj
sankcia.

S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, zrušil

napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava a rozhodol v intenciách tohto odvolania.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný B. Z., ktorý uviedol, že počas celej doby uvádzal
skutočnosti, ako sa nehoda stala a svoje konanie oľutoval. Navrhoval viacero doplnení dokazovania,
hlavne rekonštrukciu na mieste činu, no táto mu stále bola zamietnutá. Je možné len predpokladať, že

keby sa bol pozrel do zrkadla ešte raz, tak by auto videl. Pred vojdením do križovatky riadne podľa
predpisovvkrižovatkezastaviltak,akotománamyslidopravnáznačkaC2Stoj,dajprednosťvjazde.Po
tom ako zastavil, sa presvedčil, či niečo nejde. Nič nešlo, tak sa pohol. Ani znalec v znaleckom posudku
nekonštatoval, aby bol porušil toto ustanovenie zákona a na uvedenej dopravnej značke nezastavil.
Znalec len konštatoval, že keby sa bol pozrel do zrkadla ešte raz, tak by auto bol zbadal a tak by bol

dopravnej nehode zabránil. Zákon ale nepozná pojem: „pozrieť sa ešte raz“. To dokedy by sme sa museli
pozerať do zrkadla a kedy by sme sa vlastne mohli pohnúť.

V ďalšom obžalovaný B. Z. poukázal na dve dôležité veci, a to že znalec konštatoval, že druhé vozidlo
išlo rýchlosťou 55 km/h, teda vodič porušil zákon a vedomý si svojej viny, resp. spoluviny, nežiadal

náhradu spôsobenej škody. V znaleckom posudku je zároveň uvedené, že vodič W. H. by dopravnej
nehode zabránil v tom prípade, ak by išiel rýchlosťou menšou ako je povolená max. rýchlosť 50 km/h.

Z uvedeného možno konštatovať, že aj keď obaja dodržia predpisy a teda vodič jedného motorového
vozidla zastaví na značke Stoj, daj prednosť vjazde a druhý dodrží maximálne povolenú rýchlosť, tak

k nehode dôjde.

Na podklade takto zisteného skutkového stavu vyplýva, že križovatka je zle vyriešená, lebo ak všetci
dodržia dopravné predpisy, môže sa stať, a aj sa to stalo, že k dopravnej nehode dôjde a potom je nutné
konštatovať, že niekto dopravnú nehodu spôsobil, čo je aj pravda. Nik sa ale nezaoberal myšlienkou, že

nehodu nemusel spôsobiť žiaden vodič, ale k nehode došlo pre zlé vyriešenú križovatku. Lebo ak by bola
maximálna rýchlosť znížená na 40 km/h a všetci by dodržali predpisy, tak by k žiadnej nehode nedošlo.Keďže súd niekoho musel uznať vinným z dopravnej nehody a bol som to ja, hoci nič neporušil, len sa
opätovne nepozrel do zrkadla, tak má za to, že Okresný súd v Rožňave správne vyhodnotil túto situáciu
a neuložil mu trest zákazu viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Obžalovaný B. Z. záverom vyslovil nesúhlas s konštatovaním prokurátora, že sa nevenoval vedeniu
vozidla a že nedal prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste. Vozidlo na hranici križovatky
riadne zastavil a pohol sa vtedy, keď v zrkadle nikoho nevidel. Prednosť možno dať len niekomu, koho
reálne v danom čase možno na ceste vidieť. Sám znalec konštatoval, že v čase, keď obžalovaný začínal

vchádzať do križovatky, prichádzajúce vozidlo poškodeného vidieť nemohol. A to, že sa „ešte raz“
nepozreldozrkadlaniejenevenovaniesavedeniuvozidla.Pretosimyslí,žesúdvtomtosmerezohľadnil
všetky takto získané dôkazy a správne rozhodol o neuložení trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov.

K odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný B. Z. vyjadril aj prostredníctvom svojej obhajkyne,

pričom uviedol, že uloženie aj ďalšieho trestu v podobe zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu, by neprimerane zasiahlo do možnosti pracovať a zabezpečovať finančné prostriedky pre rodinu,
a to družku a dvojročnú dcérku. Jeho zamestnaním je práca na živnosť a denná donáška jedál pre
rôzne spoločnosti. K tejto práci nevyhnutne potrebuje denne viesť motorové vozidlo, ktorým uskutočňuje
donášku jedál v centre mesta Y.. Okrem uvedeného poukázal, že družka má vážne kardiologické

problémy, pre ktoré musia často navštevovať lekárov v nemocnici nachádzajúcej sa v S.H. - Š..

Aj napriek tomu, že svoju vinu uznal a že sa v odvolacom konaní jedná len o posudzovanie trestu na
základe odvolania prokurátora, dovolil si poukázať na tú skutočnosť, že nebolo dostatočne preukázané,
že nerešpektoval značku „Stoj daj prednosť v jazde“. Riadne s vozidlom zastavil pre uvedenou značkou

a pomaly sa pohol do križovatky a zo žiadnej výpovede a ani iným zisťovaním nebola táto skutočnosť,
resp. jeho pochybenie preukázané. Práve naopak, z výpovede účastníkov auta, ktoré riadil vodič po
hlavnej ulici vyplýva, že vodič vozidla nevenoval pozornosť dostatočne riadeniu motorového vozidla,
lebo na prekážku na ceste ho upozornil až spolujazdec, a to zo zadného sedadla, ktorý na neho zakričal,
aby dával pozor.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto toho názoru, že uvedený trest odňatia slobody na 12 mesiacov s
podmienečným odkladom trestu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov je príliš prísny trest vzhľadom
na všetky okolnosti predmetnej trestnej veci a vzhľadom na to, že urobil vyhlásenie o vine.

Okresný prokurátor vo svojom odôvodnení odvolania zo dňa 20.12.2019 uviedol, že pri ukladaní trestu
súd pochybil v tom, že neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, pretože
účelom trestu je, aby uložený trest pôsobil nielen na samotného páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti a je potrebné zabezpečiť ochranu spoločnosti pred takými páchateľmi.

K uvedenému argumentu uviedol, že v zmysle názoru uvedeného v Náleze Ústavného súdu SR
PL. ÚS 106/2011 a článku 49 ods. 3 Charty základných ľudských práv Európskej únie „by v
záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu bolo žiaduce, aby sa zákonodarca do budúcna
vysporiadal so všeobecne rozšírenou zjednodušenou mylnou predstavou, v zmysle ktorej prísne
trestanie predstavuje zaručený recept na zníženie kriminality, pričom páchateľ by mal byť potrestaný nie

ako občan majúci základné práva a slobody, ale ako nepriateľ spoločnosti.

Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu
bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické
a penelogické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej

represie, ktoré obvykle pod vplyvom médií a vysokej miery punitivity obyvateľstva predstavuje produkt
emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku
v podobe zníženej kriminality.

Ústavný súd v článku IV. D bod 12 a 13 citovaného rozhodnutia rovnako zdôraznil, že teoretické

východiská penelógie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny
ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne ale domoralizujúco, a zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskomindividuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ukladaním prehnane prísnych trestov, kde je
zintenzívnením represie potlačený moment prevencie.

Na podklade vyššie uvedených dôvodov preto obžalovaný B. Z. navrhol, aby odvolací súd spravodlivo
posúdil všetky okolnosti týkajúce sa predmetnej trestnej veci, nevyhovel návrhu prokurátora a
rozhodnutie Okresného súdu Rožňava potvrdil.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil že odvolanie okresného prokurátora nie
je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania odvolací súd zistil, že okresný súd
na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom konania, pri zachovaní zákonnosti vykonávania

dôkazov zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci samej.

Obžalovaný B. Z. pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine, ktoré je neodvolateľné a ani
riadnym opravným prostriedkom nenapadnuteľné. Z tohto dôvodu odvolací súd svoju rozhodovaciu
činnosť zameral na argumenty uvádzané v odvolaní okresného prokurátora, ktorý podaným odvolaním

sa domáhal okrem už uloženého trestu uložiť obžalovanému B. Z. aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu odvolania okresného prokurátora ani odvolací súd
nezistil také pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, aby bolo potrebné tomuto vyhovieť.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný B. Z. má v karte vodiča štyri záznamy ešte neznamená, že pri
posudzovaní otázky o ukladaní trestu v teraz posudzovanom prípade, by bolo potrebné obžalovanému
B. Z. ukladať na dosiahnutie účelu trestu, a to predovšetkým z dôvodov generálnej prevencie, aj trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ako sa odvolaním domáha okresný prokurátor.

Pozornosti odvolacieho súdu neušlo opakovane vytýkané riešenie dopravnej situácie v križovatke,
kde došlo k dopravnej nehode. Z pohľadu vodiča na vedľajšej ceste tak, ako tomu bolo aj v
prípade posudzovanej dopravnej nehody, vodičovi vo výhľade bránia husté porasty, ako aj oplotenie
nehnuteľností. Za týmto účelom na náprotivnej strane bolo osadené panoramatické zrkadlo, aby sa

uľahčil prejazd vozidiel vchádzajúcich do križovatky z vedľajšej cesty. Rovnako nie je možné opomenúť
ani zistenia znalca z odboru cestnej dopravy, že poškodený U. Q. s motorovým vozidlom premával v obci
rýchlosťouvyššou,akojerýchlosťpovolenáatútorýchlosťprekročilocca12km/hod.Navyšepoškodený
U. Q. s vozidlom jazdil do kopca a až keď bol od miesta zrážky cca 27 metrov mal možnosť rozpoznať,
že z pravej strany, teda z vedľajšej cesty, vchádza do križovatky vozidlo vedené obžalovaným B.Á. Z.,

pričom z dôvodu prekročenia rýchlosti už dopravnej nehode nedokázal, a to aj napriek intenzívnemu
brzdeniu zastaviť.

Za takejto dopravnej situácie by bolo naozaj neprimerane prísne trestať obžalovaného B. Z. aj ukladaním
trestu zákazu činnosti, ako sa toho domáha okresný prokurátor, nakoľko nebolo možné nezohľadniť

určitú spoluvinu vodiča poškodeného motorového vozidla, ako aj celkové nevyhovujúce riešenie
rozhľadu v predmetnej križovatke, resp. aj doposiaľ dopravným analytikom neriešenú otázku o prípadnej
úprave rýchlosti v kritickom úseku cesty.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní okresného prokurátora okrem už vyššie uvedeného v

celom rozsahu sa stotožnil s argumentmi okresného súdu uvádzanými v odôvodnení rozsudku, ale
predovšetkým z argumentmi samotného obžalovaného B. Z. uvádzanými v jeho vyjadrení k odvolaniu
prokurátora, a to či ich uvádzal prostredníctvom obhajkyne, resp. sám. V podrobnostiach odvolací súd
na ne poukazuje a v celom rozsahu si ich osvojuje.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, pre ktoré by bolo
potrebné napadnuté rozhodnutie modifikovať, preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné
zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.