Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119205710
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119205710.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: Ing. W. J., nar. XX.X.XXXX, adresa
T., D. XXXX/X, zastúpeného advokátskou kanceláriou: In Medias Res, s. r. o., so sídlom Trnava,
Sladovnícka 13, IČO: 36 863 351, proti žalovanému: Ing. S. J., nar. X.X.XXXX, adresa Q., T. XXXX/
X, o zaplatenie 5.199,84 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Trnava č. k. 40C/27/2019-16 zo dňa 14.8.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 161 ods. 1, 2 a § 230 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
3.7.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 5.199,84 Eur, ktorú sumu bol
donútenýuhradiťžalovanémunazákladeprávoplatnéhoavykonateľnéhoplatobnéhorozkazuvydaného

OkresnýmsúdomBanskáBystricapodsp.zn.13Up/314/2019.Súdvšakporovnanímskutkovýchtvrdení
žalobcu Ing. S. J. uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní pred Okresným súdom
Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. 13Up/314/2019 so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedených
v žalobe o zaplatenie v tomto konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 40C/27/2019
mal preukázané, že spor sa týka rovnakého predmetu konania - a to peňažnej náhrady za užívanie
nehnuteľnosti jedným z dvoch podielových spoluvlastníkov nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu

k celku a vydania tohto plnenia naspäť. Z doloženého návrhu na vydanie platobného rozkazu v
upomínacom konaní a právoplatného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica
vyplýva tiež totožnosť strán sporu s konaním sp. zn. 40C/27/2019, pričom majú v konaní pred tunajším
súdom opačné procesné postavenie. Nakoľko prekážka rei iudicatae je daná aj vtedy, pokiaľ určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní (13Up/314/2019) posúdený nesprávne,
ako to tvrdí žalobca v tomto konaní (40C/27/2019), rozhodol súd o zastavení konania.

3. Súd prvej inštancie uviedol tiež právno-teoretické východiská, z ktorých pri svojom rozhodovaní
vychádzal, a to, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o
ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné

postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má
postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stavvymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j.
vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní
vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako
súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci
právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v
pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009).

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď
uviedol, že žalobca v danom prípade zavinil zastavenie konania, keď k zastaveniu došlo z dôvodu
existencie procesnej prekážky konania, preto má v zásade žalovaný nárok na náhradu trov konania.
Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný v konaní nevykonal žiaden procesný úkon a nevznikli mu
žiadne trovy konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strane, ktorá má nárok na

náhradu trov konania, v konaní žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Súd preto s použitím
článku 4 ods. 2 Základných princípov CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú
by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzajúc z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu

trov konania neuplatní, je súladné s článkom 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú
ekonómiu rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Preto súd žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie.

Dôvodil, že žalovaný v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 13Up/314/2019
podal preukázateľne zavádzajúci návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalobcovi v tomto konaní
s odôvodnením, že žalobca užíva nehnuteľnosť (byt) nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu,
čím sa mal bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného v tomto konaní, pričom žiadal vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia od žalobcu. Túto peňažnú čiastku žiadal vo výške 5.199,84 eur za

obdobie predošlých dvoch rokov, keď ju mal vypočítať a podložiť doposiaľ neverifikovaným potvrdením
realitnej kancelárie nezáväzným pre rozhodnutie súdu, ktorá mala byť vypočítaná z priemernej hodnoty
nájomného bytu a určená v sume 650,- Eur mesačne ako cena mesačného prenájmu dotknutého
bytu. Na základe takto uvedených viacerých účelových a vykonštruovaných skutočností došlo zo
strany príslušného súdu, bez akejkoľvek verifikácie skutočností obsiahnutých v podanom návrhu a

teda primárne zásadného skutkového stavu veci pre zákonné rozhodnutie, dňa 3.4.2019 k vydaniu
sporného platobného rozkazu. Týmto neštandardným a nezákonným postupom súdu v spojitosti s
nedobromyseľne podaným návrhom zo strany žalovaného došlo na základe viacerých klamlivých
skutočností k vydaniu predčasného a nespravodlivého rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 8.5.2019. Žalobca však považuje za potrebné objektivizovať tie skutočnosti, o

ktoré oprel žalovaný svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom pred Okresným
súdomBanskáBystricavočižalobcovi.ŽalovanývosvojomnávrhupodanomnaOkresnomsúdeBanská
Bystrica sám potvrdil, že predmetný byt neužíva, ani ho nikdy neužíval, čo svedčí o jeho dobrovoľnom
rozhodnutí ignorovať i s tým súvisiace povinnosti v postavení podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti,
ktoré tak od počiatku znáša v celom rozsahu a výlučne len žalobca v tomto konaní. Na druhej strane

všakžalovanýprekvapivoabezakéhokoľvekhmatateľnéhodôvodužiadaztitulusvojhospoluvlastníctva
k tomuto bytu úžitky a majetkový prospech, čo je však v zjavnom rozpore s ustálenou skutkovou i
právnou situáciou vo vzťahu k predmetu spoluvlastníctva a spôsobu jeho užívania. Žalobca namieta
akékoľvek užívanie, či držbu uvedeného bytu, v rozpore s jeho spoluvlastníckymi právami, či dokonca
nadrámecjehospoluvlastníckehopodielu,akozavádzajúcouvádzažalovaný.Tútoskutočnosťžalovaný

žiadnym verifikovaným dôkazom nepreukázal, uviedol ju výslovne ako svoju domnienku a príslušný
súd sa s ňou výslovne nekriticky stotožnil, čo malo za následok ustálenie aktuálne protiprávneho stavu
medzi účastníkmi tohto konania vo vzťahu k ich vzájomným majetkovým nárokom. Predmetný byt
taktiež nikdy nebol žalobcom využívaný za účelom jeho prenájmu, či inej formy získania prípadného
výťažku a zárobku z jeho užívania tretími osobami. Tým pádom bolo a je preukázateľne vylúčené

akékoľvek absurdne uplatňované bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného v konaní vedenom pred
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13Up/314/2019. V predmetnom súdnom konaní vedenom
pred Okresným súdom Banská Bystrica sa nejednalo len o nesprávne a nezákonné právne posúdenie
veci, ale predovšetkým zásadné opomenutie neunesenie dôkazného bremena na strane žalovaného ateda skutkovej (vecnej) stránky veci. Keď ešte pred samotným rozhodnutím Okresného súdu Banská
Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13Up/314/2019 absentoval zákonný a opodstatnený skutkový
stav vo vzťahu k uplatňovanému nároku, nemožno ho ani formalisticky a arbitrárne odobriť po právnej

stránke, čo má za následok, že situácia v spomínanom rozhodnutí NS SR sa nevzťahuje analogicky na
situáciu v dotknutom súdnom konaní. Ak teda nie je v súdnom konaní spôsobilý dostatočne preukázaný
skutkový (dôkazný) stav a dej veci odôvodňujúci podstatu uplatneného nároku jedného z účastníkov
konania, nie je ani relevantne možné o ňom legitímne zo strany súdu rozhodovať vo forme posúdenia
ho po právnej stránke s výsledkom či už pozitívnym alebo negatívnym. Vzhľadom na tieto skutočnosti

objektívneho charakteru, je možným práve naopak plnenie žalobcu v prospech žalovaného zo dňa
5.6.2019, ktorým bol donútený žalovanému uhradiť na jeho účet sumu 5.199,84 Eur, považovať za
bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 OZ na úkor žalobcu, keďže do dnešného dňa žalovaný
disponuje neoprávnene bez právneho dôvodu finančnými prostriedkami patriacimi žalobcovi, konkrétne
úhradou sumy 5.199,84 Eur napriek tomu, že na túto sumu nemá žalovaný v súčasnosti žiadne
relevantné zákonné právo, či iný preukázateľný nárok, a to i s poukazom na nezákonný titul spočívajúci v

nepreskúmateľnomrozhodnutíOkresnéhosúduBanskáBystrica.Žalovanýtakbolpodľanázoružalobcu
preukázateľne uzrozumený už v čase podania predmetného návrhu na vydanie platobného rozkazu
s tým, že plnenie, ktoré príjme z takto vydaného súdneho rozhodnutia, bude neoprávnené a nie v
súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný teda mal podľa názoru žalobcu prinajmenšom nepriamy
úmysel bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor a svojím konaním tak poškodil jeho majetkové práva.

Aj z tohto dôvodu sa žalobca v tomto konaní domáha vydania získaného bezdôvodného obohatenia
voči žalovanému ako zodpovednému subjektu za daný protiprávny stav. Naviac možno alternatívne
subsumovať nárok žalobcu v tomto konaní voči osobe žalovaného v kontexte vyššie uvedeného konania
v závažnom rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a s nedobromyseľným
úmyslom žalovaného s poukazom na ust. § 420 ods. 1 OZ v spojitosti s ust. § 424 OZ, ktorého

zákonný predpoklad nároku náhrady škody je podľa názoru žalobcu s poukazom na materiálnu stránku
tejto žaloby tiež objektívne naplnený.

6. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sa nemožno stotožniť ani s tým záverom súdu, že aktuálne
vedený spor sa týka rovnakého predmetu konania, keď je zrejmé, že v konaní vedenom pred Okresným

súdom Banská Bystrica požadoval žalovaný od žalobcu peňažnú náhradu ako plnenie za užívanie
nehnuteľnosti, pričom v tomto konaní požaduje žalobca od žalovaného výslovne plnenie buď z titulu
bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ) ako následok nedobromyseľného a vedomého obohatenia sa na
úkor žalobcu, alebo z titulu náhrady škody, ako výsledku konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 424
OZ). Nárok uplatňovaný zo strany žalobcu v tomto konaní tak objektívne nie je totožný (zameniteľný) s

nárokom uplatňovaným v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, kedy si žalovaný na
žalobcovi uplatňoval výslovne plnenie vo forme peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti (nevedno,
či z titulu nájmu, predaja alebo iného). Podľa žalobcu je predmet konania v tejto veci objektívne
samostatným titulom žalobcu uplatňovaným voči žalovanému z dôvodu jeho nezákonného postupu
voči žalobcovi, a preto je dôvodným zo strany súdu v tomto konaní o nároku žalobcu riadne meritórne

rozhodnúť. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v
celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a preto je
potrebné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak
konanie podľa § 230 CSP, z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej, zastavil; a nadväzne na

rozhodnutie vo veci samej potom posúdiť správnosť rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania.

11. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že zistil, že spor vedený pod sp. zn.
40C/27/2019 sa týka rovnakého predmetu a rovnakých strán, ako spor vedený pred Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 13Up/314/2019, ktorý sa skončil platobným rozkazom zo dňa 3.4.2019,

právoplatným a vykonateľným dňa 8.5.2019, nakoľko mal za to, že zo skutkových tvrdení žalobcov v
oboch konaniach vyplýva, že sa týkajú peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti jedným z dvoch
podielových spoluvlastníkov nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu k celku, hoci v predmetných
sporoch mali strany opačné postavenie. V spore sp. zn. 40C/27/2019 pritom žalobca namieta v podstate
nesprávne právne posúdenie veci súdom v spore 13Up/314/2016.

12. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasí s tým, že by išlo o totožnú vec, keď namieta, že
nejde o rovnaký predmet konania, pretože v spore sp. zn. 13Up/314/2016 si žalovaný uplatnil
nárok voči žalobcovi spočívajúci v peňažnej náhrade za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rámec
spoluvlastníckeho podielu žalobcu (§ 137 a nasl. OZ), avšak v tomto spore sp. zn. 40C27/2019 si
žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ), prípadne náhrady škody (§ 424 OZ)

z dôvodu, že žalovaný si v danom spore uplatnil svoj nárok úmyselne neoprávnene, pričom žalobca mu
tak bezdôvodne na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu plnil. V ďalšom žalobca
v odvolaní poukazoval na to, prečo bolo rozhodnutie súdu v spore sp. zn. 13Up/314/2016 nesprávne.

13. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je účelové a podaná žaloba celkom nedôvodná, nakoľko

sa v danom prípade skutočne jedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ako správne uzavrel
v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. Z návrhu žalovaného na vydanie platobného rozkazu
podaného na Okresnom súde Banská Bystrica, vedenom na danom súde pod sp. zn. 13Up/314/2019
vyplýva, že žalovaný (tam v pozícii žalobcu) sa voči žalobcovi (tam v pozícii žalovaného) domáhal
zaplatenia sumy 5.199,84 Eur ako peňažnej náhrady za bezdôvodné užívanie spoločnej nehnuteľnosti

žalobcom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre
kat. úz. T. totiž vyplýva, že žalobca v podiele 2/3-ín a žalovaný v podiele 1/3-iny, sú podielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XX na X. podlaží bytového domu na D. ulici č. X v T.. Žalovaný svoj nárok
odôvodňoval tým, že predmetný byt užíva výlučne žalobca, a to aj nad rozsah jeho spoluvlastníckeho
podielu. Okresný súd Banská Bystrica v skrátenom konaní postupom podľa § 265 ods. 1, 2 CSP

vydal platobný rozkaz sp. zn. 13Up/314/2019 zo dňa 3.4.2019, ktorým žalobe žalovaného vyhovel.
Proti platobnému rozkazu bol prípustný opravný prostriedok - odpor v zmysle § 267 CSP. Pretože
platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť (a zároveň aj vykonateľnosť) dňa 8.5.2019, je zrejmé, že
žalobca (v tom spore vystupujúci ako žalovaný) možnosť podať včas vecne odôvodnený odpor nevyužil.
Odvolací súd má za to, že práve v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, mal žalobca uplatniť

všetku argumentáciu, ktorú použil v žalobe zo dňa 26.6.2019. Pretože sa stal vydaný platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica právoplatný (a aj vykonateľný), znamená to, že je záväzný a zásadne
nezmeniteľný. Zároveň bol žalobca (tam žalovaný) povinný povinnosť mu uloženú platobným rozkazom
splniť, čo aj žalobca spravil a sumu na ktorú bol platobným rozkazom zaviazaný, vrátane trov konania
dobrovoľne uhradil. Pokiaľ potom v žalobe zo dňa 26.6.2019 adresovanej Okresnému súdu Trnava,

domáha sa od žalovaného v podstate vrátenia zaplatenej istiny 5.199,84 Eur s príslušenstvom (úrokov
z omeškania od zaplatenia uvedenej sumy žalovanému) dôvodiac, že rozhodnutie Okresného súdu
Banská Bystrica v spore sp. zn. 13Up/314/2019 bolo nesprávne, domáha sa v podstate opätovného
rozhodnutia o skutočnosti, či nárok žalovaného na zaplatenie sumy 5.199,84 Eur titulom „nadužívania“
nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobcu bol alebo nebol dôvodný. O tejto otázke

však už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 13Up/314/2019.

14. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) znamená, že sa nemôže o veci, o ktorej sa už
právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Pojem „tá istá vec“ znamená, že sa jedná o rovnaké strany a

ten istý predmet konania (to znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu
medzi totožnými subjektmi - nie je pritom rozhodujúce, či pôvodné subjekty vystupujú v pôvodných
procesných postaveniach). To znamená, že aj keď postavenie žalobcu a žalovaného v spore sp. zn.
40C/27/2019 je opačné ako v spore sp. zn. 13Up/314/2019, je táto podmienka splnená. Zároveň platí ,že ide o ten istý predmet konania, nakoľko skutkovým základom v oboch sporoch, od ktorého sa má
odvíjať oprávnenosť nároku na zaplatenie, či vrátenie sumy 5.199,84 Eur, je vyriešenie otázky, či žalobca
akopodielovýspoluvlastníkužívalpredmetnúnehnuteľnosťnadrámecsvojhospoluvlastníckehopodielu

2/3-ín. Totiž aj v spore sp. zn. 40C/27/2019, až v prípade vyriešenia tejto otázky, by bolo možné
rozhodnúť o tom, že žalobca sumu 5.199,84 Eur zaplatil žalovanému nedôvodne, a preto mu ju je
žalovaný povinný vrátiť. Neobstojí preto obrana žalobcu, že predmet sporu nie je rovnaký, pretože v
konaní sp. zn. 13Up/314/2019 sa žalovaný domáhal zaplatenia finančnej náhrady, pričom on sa domáha
zaplatenia bezdôvodného obohatenia, či náhrady škody, pretože v oboch prípadoch ide o vyriešenie

rovnakej skutkovej otázky (či žalobca užíval danú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu, čo by zakladalo nárok žalovaného na zaplatenie finančnej náhrady). Tvrdenia žalobcu o tom, že
súd v spore sp. zn. 13Up/314/2019 rozhodol nesprávne, prípadne predčasne, sú však už nerelevantné,
pretože toto konanie sa skončilo právoplatným rozhodnutím.

15. V zmysle konštantnej judikatúry pritom ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci i v prípade, ak

skutok vymedzený žalobou bol súdom prípadne posúdený inak, nesprávne, či neúplne (rovnako napr.
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 3084/2006, či sp. zn. 28Cdo 3199/2009). Pokiaľ teda
žalobca namieta, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodoval na základe žalovaným vykonštruovaných
klamlivých skutočností, a teda rozhodol nesprávne, na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu, pričom uplatnený nárok žalovaného považuje žalobca za nedobromyseľný v rozpore s dobrými

mravmi, nie sú tieto skutočnosti spôsobilé ním novo podanou žalobou zvrátiť okolnosť, že o nároku
žalovaného na zaplatenie sumy 5.199,84 Eur titulom nadužívania nehnuteľnosti spoluvlastníkom
- žalobcom bolo právoplatne súdom rozhodnuté, a preto o tejto skutočnosti nemôže byť znova
rozhodované.

16. Rovnaký právny názor, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, vyjadril aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí
sp.zn.28Cdo3033/2009,keďuzavrel:„Ten,kdobylúčastníkemřízení,vněmžbylovydánopravomocné
rozhodnutí ukládající mu platební povinnost, je tímto výrokem vázán, a nemůže proto v jiném řízení
úspěšne uplatňovat nárok na vrácení částky zaplacené podle tohto rozhodnutí s tvrzením, že ve
skutečnosti žádnou platební povinnost neměl. Ani soud nemůže vycházet z jiného závěru o existenci či

neexistenci nároku mezi týmiž účastníky, o němž již bylo pravomocně rozhodnuto, a tuto otázku nemůže
sám v jiném řízení znovu posuzovat ani jako otázku předběžnou.“

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v oboch výrokoch, včítane závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania

(odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého), ako vecne správny s použitím § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

18. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

19. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

21. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.22. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

23.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

24. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

25. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z
9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

26. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).