Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 9C/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713200282
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:8713200282.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore

žalobcu: W.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., X. XXXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Hudzík & Partners s.r.o., JUDr. Ján Hudzík, advokát, Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanému:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Námestie slobody
6, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 256,20 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi škodu v sumu 950,84 eur v lehote troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 3.000 eur v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

V. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 11.01.2013, domáhal zaviazania
žalovaného zaplatením náhrady škody v sume 1.889,68 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
50.000,- eur z dôvodu, že Okresný súd Poprad uznesením č.k. 5T 120/2011-1704 zo dňa 04.11.2011
podľa ust. § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 s použitím ust. § 215 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie proti žalobcovi ako obvinenému z pokračovacieho
trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa ust. § 209 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva v časti štádiu pokusu, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na

postúpenie veci. Krajský súd Prešov uznesením č.k. 2To 7/2012-1735 zo dňa 20.03.2012
podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť Okresného prokurátora Bratislava
III proti citovanému uzneseniu a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že všetky dôkazy zabezpečené
v štádiu prípravného konania, ako aj dôkazy zabezpečené súdom pred rozhodnutím o zastavení
trestného stíhania, dostatočným spôsobom vyvodzujú záver, že rozhodnutie Okresného súdu, ktorým
bolo zastavené trestné stíhanie, je v súlade so zákonom. Žalobca uviedol, že sú splnené podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú poškodenému nezákonným rozhodnutím: (i) existencia

nezákonného rozhodnutia - rozhodnutie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
keď trestné stíhanie bolo zastavené právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Poprad č.k. 5T
120/2011-1704 zo dňa 04.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov 2To 7/2012-1735 zo
dňa 20.03.2012, pričom právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné stíhanievoči poškodenému skončilo, zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
a tým je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia; (ii)
vznik škody, keď žalobcovi vznikla ako poškodenému škoda vo výške 1.889,68 eur a nemajetková

ujma vo výške 50.000,- eur a (iii) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody,
keď pokiaľ by vyšetrovateľ postupoval v súlade so zákonom, nebolo by začaté trestné stíhanie ani
vznesené obvinenie voči žalobcovi. Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v prípade, ak
došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo

byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa teda posudzuje ako
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. S odkazom na ust. § 3 ods. 1 písm.
a), § 4 ods. 1 písm. b) a § 5 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. uviedol žalobca, že mu nezákonným
rozhodnutím vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia bola spôsobená škoda, za
ktorú zodpovedá štát. Nezákonnosť rozhodnutia spočíva v tom, že poškodený trestný čin nespáchal,
nebol splnený ani predpoklad o spáchaní trestného činu žalobcom a uznesenie o začatí trestného

stíhania a vznesenie obvinenia preto nemalo byť vydané, t.j. bolo vydané v rozpore so zákonom
(ust. § 199 ods. 1 a § 206 ods. 1 Trestného poriadku). Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodyboložalovanémuzaslané30.08.2012avodpovedidoručenejžalobcovi16.11.2012podľa
žalovaného absentuje existencia nezákonného rozhodnutia v príčinnej súvislosti, s ktorým mala byť
žiadateľovi spôsobená škoda a zákon číslo 514/2003 Z.z. striktne vymedzuje, za akých podmienok štát

zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; žiadne z rozhodnutí povereného príslušníka
Policajného zboru v danom prípade nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Podľa žalobcu je odpoveď žalovaného ústavne nekonformná a je v rozpore s princípom
materiálnehoprávnehoštátu,ktorýmusíniesťzodpovednosťzakonaniesvojichorgánov.Náhradaškody
predstavuje trovy konania ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie

podľa priloženého vyčíslenia, spolu odmena za právne služby, vrátane režijného paušálu, cestovných
výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k
nepriaznivým reakciám v rodinnom, pracovnom, verejnom prostredí žalobcu ako poškodeného, keď
opakovane bolo poukazované na to, že žalobca spolu s p. T. sú trestne stíhaní a žalobca bol vykreslený
ako páchateľ trestného činu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným dňa 19.03.2013 Okresnému súdu
Poprad a uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že podľa neho
na rozhodovanie o tom, či uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi je nezákonné alebo nie, nie je
daná právomoc civilného súdu. Pri opačnom výklade by totiž mohlo i zo strany súdov rozhodujúcich v

rámci civilného procesu dôjsť k neprípustnému zásahu do trestného konania a do výkonu pôsobnosti
orgánov činných v trestnom konaní. Podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena
takéhoto rozhodnutia na to príslušným orgánom, táto podmienka však v tomto prípade splnená nebola,
keďže rozhodnutie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť (sťažnosť žalobcu ako obvineného

proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá ako neopodstatnená). V tejto súvislosti žalovaný
uviedol, že vyšetrovateľ žalobcovi vzniesol obvinenie na základe záväzného pokynu prokurátora, keď
prokurátor uznesenie o vznesení obvinenia voči žalovanému nezrušil ako nezákonné a sťažnosť voči
nemu smerujúcu vyhodnotil ako nedôvodnú. K vyčíslenej škode vo výške 1.889,68 eur žalovaný
namietal, že žalobca nepreukázal, že túto sumu ako trovy obhajoby právnemu zástupcovi uhradil,

nepredložil príjmový pokladničný doklad, výpis z účtu alebo iný účtovný doklad, preukazujúci túto
skutočnosť. Namietal, že úkony vykonal obhajca pre žalobcu a spoluobvineného T. T., v dôsledku čoho
sa mala krátiť odmena podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Rovnako žalovaný namietal, že
žalobca si uplatnil náhradu cestovných výdavkov a straty času v plnej výške pri žalobcovi a aj v žalobe
iniciovanej p. T., čo predstavuje bezdôvodné obohatenie a je potrebné tieto náhrady analogicky s ust.

§ 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. krátiť.

3. Súd v pôvodnom konaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, oboznámil sa s
vyjadreniami žalovaného a s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe takto zisteného
skutkového stavu vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/100/2013-212 zo dňa 03.05.2016 tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie všetkých troch
predpokladov pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. nezákonné rozhodnutie,
vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinimi.Trestnékonanieododňavzneseniaobvineniavočižalobcovizo dňa 06.05.2008 až do potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského súdu Prešov uznesením zo dňa
20.03.2012, trvalo takmer štyri roky, pričom žalobca bol neúspešný v rámci mimosúdneho, predbežného
prejednania nároku, a preto aj s prihliadnutím na dĺžku trvania trestného konania priznal žalobcovi

náhradu nemajetkovej ujmy v sume 2.110,32 eur tak, aby celková priznaná suma spolu s náhradou
trov právneho zastúpenia (1.889,68 eur) tvorila sumu 4.000,- eur. Uviedol, že bol jednoznačne daný
predpoklad pre náhradu škody podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. existencia nezákonného
rozhodnutia, pri určení výšky náhrady škody vychádzal z ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
podľa ktorého náhrada škody zahŕňa v prvom rade náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré

žalobcovi ako poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, v danom
prípade v trestnom konaní, spolu trovy obhajoby v sume 1.889,68 eur. Vykonaným dokazovaním, najmä
výsluchom žalobcu a svedkov dospel k záveru, že v tomto prípade iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pri
určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadol na osobu žalobcu ako poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, keď išlo o prvé trestné stíhanie žalobcu, ktorý bol dovtedy bezúhonný.

Kzávažnostivzniknutejujmyakokolnostiam,zaktorýchknejdošlo,zobraldoúvahyvynaloženénáklady
na trovy obhajoby, ktoré priznal žalobcovi v plnej výške (1.889,68 eur) a v zostávajúcej časti mu priznal
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.110,32 eur. Túto sumu považoval za dostatočnú vzhľadom na
výsledky vykonaného dokazovania.

4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudok č.k. 9C/100/2013-212
zo dňa 03.05.2016 uznesením č.k. 2Co/42/2017-266 zo dňa 28.02.2018 zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné, pretože z obsahu jeho odôvodnenia je záver súdu prvej inštancie o tom, ako zhodnotil
zákonné predpoklady pre vyhovenie žaloby v časti náhrady škody a v časti náhrady nemajetkovej ujmy

nejasným. Uviedol, že podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,
ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd sa nevysporiadal s tým,
či žalobca v spore preukázal splnenie podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spočívajúceho vo vynaložených trovách obhajoby v trestnom konaní v uvedenej výške, či ich skutočne aj

zaplatil svojmu právnemu zástupcovi za zastupovanie v trestnom konaní, z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva, či súd prvej inštancie vykonal dokazovanie trestným spisom, z ktorého by bolo
zrejmé, aké úkony a kedy ich právny zástupca žalobcu v trestnom konaní aj skutočne vykonal. Odvolací
súd súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že sa nezaoberal tým, že právny zástupca žalobcu zastupoval
v trestnom konaní okrem žalobcu aj ďalšieho spoluobvineného (p. T. T.) a že vykonával identické

právne úkony pri dvoch obvinených, čo žalovaný namietal už počas konania pred súdom prvej inštancie,
súd prvej inštancie mal teda skúmať, či nebolo na mieste odmenu znížiť (vyhláška č. 655/2004 Z.z.
v znení účinnom v čase vykonania úkonov) a v takom prípade bez ďalšieho nemohla byť žalobcovi
priznaná náhrada škody v takej výške, v akej mu ju priznal prvoinštančný súd (1.889,68 eur) a v
akej ju uplatnil žalobca. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme odvolací súd uviedol, že nebol preukázaný

vznik nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie neodôvodnil jej opodstatnenosť a ani jej výšku, určil
výšku náhrady nemajetkovej ujmy voľnou úvahou, ale aj táto úvaha musí byť preskúmateľná, súd v
odôvodnení rozsudku iba uviedol, že žalobca nebol úspešný v rámci mimosúdneho - predbežného
prejednania nároku, a že prihliadol na dĺžku trvania trestného konania a priznal mu spolu sumu 4.000,-
eur bez bližšieho zdôvodnenia tejto primeranosti. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zníženie

autority ako otca voči deťom, ani zo strany manželky, nepociťoval, keď výkon podpredsedu Stavebného
bytového družstva Poprad bol mimopracovnou aktivitou žalobcu a nezáviselo na nej jeho živobytie a
ani jeho rodiny a v súvislosti s vyšetrovaním mohol uvedenej funkcie vzdať. Z rozhodnutia ale vôbec
nie je zrejmé, prečo nakoniec žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.110,32 eur priznal, o
ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, keď neuviedol ani úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil

a úplne absentuje posúdenie a náležité zhodnotenie skutkového stavu podľa zákonných ustanovení,
ktoré použil. Podľa odvolacieho súdu súd nesprávne aplikoval ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z., podľa ktorého sa nemajetková ujma v peniazoch uhrádza iba vtedy, ak samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a ujmu nie je možné nahradiť inak, pretože súd sa
v odôvodnení rozsudku obmedzil iba na skonštatovanie, že trestné konanie trvalo skoro štyri roky, že

žalobca nebol v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody úspešný a že boli splnené
všetky predpoklady pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Dôkazné bremeno
ohľadne intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi v súkromnom,
pracovnom, živote a spoločenskom uplatnení, bolo práve na žalobcovi. Súdu prvej inštancie uložilodvolací súd, za aktívnej účasti strán sporu, opätovne kvalifikovaným spôsobom o žalobe, o všetkých
nárokoch žalobcu, rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci, opätovne posúdiť nárok žalobcu na
náhradu škody s tým, že bude musieť zistiť presne ktoré úkony, kedy a pre koľko osôb právny zástupca

žalobcu v rámci trestného konania vykonal (aj pre žalobcu) opätovne posúdiť nárok žalobcu aj na
náhradu nemajetkovej ujmy, vykonané dôkazy vyhodnotiť, rozhodnúť a zo zisteného skutkového stavu
vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť.

5. V nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/42/2017-266 zo dňa 28.02.2018

súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.02.2018, 17.09.2018 a 31.10.2018. Na návrh strán sporu,
v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie výsluchom p. T. T. a trestným
spisom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 120/2011.

6. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach v konaní a naviac uviedol a akcentoval,
že v konaní vyčíslením trov právneho zastúpenia bol tento nárok preukázaný, za účelom čoho dňa

11.06.2018 doručil súdu vyúčtovanie preukazujúce, v akom rozsahu a v akom čase boli úkony vykonané,
pričom hodnotu jedného úkonu právnej služby stanovil podľa ust. § 12 ods. 3 vyhlášky vo výške 50 %
základnej sadzby tarifnej odmeny a uplatňuje si len tarifnú odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
nakoľko na rozdiel sumy nemá žalobca nárok. K úhrade uplatnených trov konania (právneho zastúpenia)
došlo do pokladne, preto nie je potrebné preukazovať ich úhradu na účet, preddavky na odmenu na

zastupovanie boli klientovi zúčtované a klientovi nebola vrátená žiadna suma, nakoľko suma uhradená
preddavkovo predstavovala zmluvnú odmenu. K náhrade nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že má
za to, že bolo vykonané dokazovanie, ktoré preukazuje dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, keď zo strany členov bytového družstva za roky 2012 - 2016 sa stále v rámci námietok objavuje
argumentácia, že bolo voči žalobcovi a p. T. T. vedené trestné konanie a že ide o podvodné konanie

z ich strany, vznesenie obvinenia a neskoršie zastavenie trestného stíhania malo dopad na žalobcu,
keď reakcie okolia pociťuje dodnes, žalobca sa musel brániť, trestné stíhanie trvalo takmer 5 rokov,
musel si zabezpečiť obhajcu, zúčastňovať sa vyšetrovacích úkonov tak v Bratislave ako aj v Poprade,
bol neustále konfrontovaný členskou základňou, ktorí sa ho dotazovali, prečo je trestne stíhaný, musel
týmto osobám na zhromaždeniach delegátov, aj na verejnosti vysvetľovať, že sa v rámci trestného

konania bráni a že sa necíti byť vinný za spáchanie akéhokoľvek trestného činu súvisiaceho z výkonom
jeho funkcie podpredsedu predstavenstva OSBD Poprad. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp.
zn. 30Cdo 2865/2015. Samotné zastavenie trestného stíhania nie je dostatočným zadosťučinením pre
žalobcu, lebo ujma, ktorá mu bola spôsobená sa len zastavením trestného stíhania nedá vymazať. Z
výsluchov svedkov v konaní T. T., W.. Š. G., W.. C. Š. a p. I.H. T. je podľa žalobcu zrejmé, aký závažný

dopad malo trestné konanie vedené voči žalobcovi na jeho postavenie ako podpredsedu predstavenstva
a aký to malo dopad na samotnú činnosť OSBD Poprad. Žalobca záverom uviedol, že má za to, že
neoprávneným trestným stíhaním došlo k tak závažnému zásahu do osobnosti žalobcu, že iba samotné
zastavenie trestného stíhania nie je dostatočným satisfakčným prostriedkom na to, aby jeho osoba a
osobnosť bola očistená a uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu vo výške, ktorú si uplatnil v žalobnom

návrhu žalobca, je dôvodný.

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.06.2018 vyčíslil náhradu škody, spočívajúcu v trovách
obhajoby (odmeny a hotových výdavkoch na zastupovanie) v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
v Poprade, sp. zn. 5T/210/2011 spolu vo výške 1.659,84 eur.

Žalobca si uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. predstavuje v roku 2008 sumu 52,71 eur : 2 = 26,36 eur a v roku 2011 sumu 61,75 eur :
2 = 30,88 eur. Jednotlivé úkony uviedol žalobca nasledovne:
(i) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 22.05.2008 - 26,36 eur
(ii) písomné podanie na iný orgán - doplnenie sťažnosti 05.06.2008 - 26,36 eur

(iii) ďalšia porada s klientom dňa 26.11.2008 11.30 hod.-12.00 hod. - 26,36 eur
(iv) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Poprade dňa 27.11.2008
výsluch T. T. 9.00 hod. - 10.30 hod. a výsluch Ing. Miroslava Sima 10.40 hod. - 11.40 hod. - čistý čas
150 min. - 52,72 eur
(v) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011

výsluch B. D. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 75 min. - 30,88 eur
(vi) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 31.01.2011
výsluch G. K. - čistý čas 255 min. - 61,76 eur
(vii) oboznámenie s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011 - 30,88 eur(viii) ďalšia porada s klientom dňa 07.09.2011, 15.00 hod.-16.15 hod. - 30,88 eur
(ix) písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti prokurátora
zo dňa 28.12.2011 - 30,88 eur

_____________________________________________________________________
Úkony spolu 317,08 eur

Režijný paušál rok 2008- 6,31 eur, rok 2011-7,41 eur, spolu 76,01 eur

Náhrada cestovných výdavkov 525,75 eur
Cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 12.01.2011 - spolu
730,- km; náhrada za použitie 0,183 eur x 730,- km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 46,12
eur pri priemernej spotrebe 5,2 1 na 100 km a cene pohonných hmôt 1,267 eur/1 l, t. j. spolu 174,22 eur
+ cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 31.01.2011 - spolu
730,- km; náhrada za použitie 0,183 eur x 730,- km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 46,77

eur pri priemernej spotrebe 5,2 l na 100 km a cene pohonných hmôt 1,285 eur/1 l, t. j. spolu 174,87 eur
+ cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 06.07.2011 - spolu
730,- km; náhrada za použitie 0,183 eur x 730,- km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 48,56
eur pri priemernej spotrebe 5,2 1 na 100 km a cene pohonných hmôt 1,334 eur/1 1, t. j. spolu 176,66 eur

Náhrada za stratu času 741,- eur
60 začatých polhodín á 12,35 eur za účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011 a
31.01.2011 a pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011

8. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach v konaní a naviac uviedol, že judikát na ktorý odkazuje

žalobca rieši odlišnú situáciu, kde išlo o trestné stíhanie v súvislosti s výkonom profesie danej osoby,
predsedníctvo v bytovom družstve žalobcu bolo jeho mimopracovnou aktivitou, funkcie sa mohol vzdať
a neodvíja sa od tejto funkcie finančný zárobok žalobcu. K predloženým dôkazom žalobcu žalovaný
uviedol, že tieto preukazujú iba tú skutočnosť, že do dnešného dňa prebieha v bytovom družstve spor
ohľadne legitímnosti vedenia družstva, čo bola podstata trestného stíhania vedeného voči žalobcovi.

Námietky a osočovanie, ktoré boli prezentované, že sú vznášané voči žalobcovi a že žalobca sú s
p. T. obviňovaní z podvodu a sprenevery sa netýkajú trestného stíhania, ktoré je predmetom tohto
konania, obvinenie bolo vznesené za poškodzovanie cudzích práv, kde podstatou tohto trestného činu
je uvedenie registrového súdu, zodpovedných pracovníkov a tretích subjektov do omylu ohľadne toho,
kto je oprávnený vystupovať v mene bytového družstva. Žalovaný sa domnieval, že ak by členom

zhromaždenia bytového družstva vysvetlili, za čo boli stíhaní, títo by to asi pochopili, že sprenevera
peňazí nie je podstatou tohto trestného činu, čo zjavne vysvetlené nebolo. Vo vzťahu k uplatneným
trovám obhajoby namietal žalovaný iba úkon obhajoby zo dňa 05.06.2008 - doplnenie sťažnosti, v
ostatnom rozsahu považoval vykonané úkony za dôvodné, účelne vynaložené, okrem rozporovanej
sumy vo výške 26,36 eur za úkon zo dňa 05.06.2008. Žalovaný namietal, že pre úspešné uplatnenie

nároku a náhrady škody musia byť kumulatívne splnené 3 základné podmienky, pričom zotrval na
svojom stanovisku, že v uvedenom prípade nie je daná existencia nezákonného rozhodnutia, za
ktoré nemožno za žiadnych okolností považovať uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi, prípadne
rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti zamietnutiu vznesenia obvinenia. Ak by aj bola
splnenáprvápodmienka,spočívajúcavexistenciinezákonnéhorozhodnutia,žalovanýjetohonázoru,že

jediným preukázaným vznikom škody žalobcovi boli trovy, ktoré mu nepochybne vznikli zabezpečením
si obhajoby v trestnom konaní a ktorých výška ako aj účelnosť už rozporovaná zo strany žalovaného
nebola. Žalovaný bol toho názoru, že ani ďalším dokazovaním žalobca nepreukázal súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy, keď z vykonaných dôkazov je zrejmé, že k
nejakej nemajetkovej ujme, ktorá mala spočívať najmä v osočovaní zo strany iných osôb, ktoré majú

pretrvávať dodnes, došlo, avšak je taktiež zrejmé, že v súvislosti s činnosťou žalobcu bolo podaných
viacero trestných oznámení a prevažne žalobca pociťoval negatívny prístup zo strany iných osôb najmä
kvôli veci údajného spreneverenia finančných prostriedkov, ktorých skutok nebol predmetom trestného
stíhania, pre ktorý bolo žalobcovi vznesené obvinenie, trestné stíhanie sa tak týkalo iných podozrení a
preto nemožno automaticky spájať, že nemajetková ujma vznikla práve v jeho súvislosti. Z uvedených

dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Súd v pôvodnom konaní a následne v priebehu konania vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu,
oboznámením sa s vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov: T. T., vrátane jehodopočutia, C. Š., Š. G., I. T., oboznámením sa s obsahom spisu ako aj s obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 120/2011, a dospel k zisteniu nasledovného skutkového stavu veci:

10. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil všetky skutočnosti, uvedené v žalobe a okrem toho uviedol, že
od roku 2003 bol podpredsedom SBD, kde zastupoval SBD na schôdzach vlastníkov a bol zástupcom
Združenia vlastníkov bytov (asi 65 rodín) v bytovom dome na X. A.. X E. G., kde aj býva. Na stretnutiach
s vlastníkmi bytov sa mu opakovane stávalo, že sa ľudia na predmetné trestné stíhanie dotazovali, pýtali
sa, v akom je štádiu, skrátka pociťoval od vlastníkov v tomto smere isté výhrady. Jeho zamestnávateľom

je od roku 1984 Výskumný ústav chemických vlákien v Svite a aj na pracovisku sa stretával s výhradami
spolupracovníkov, ako aj od vedenia, vtedy, keď ako zástupca zamestnancov prednášal nejaké návrhy
smerom k vedeniu, jeden z členov vedenia (ekonomický námestník) ho odbil so slovami „čo chcem, ak
som trestne stíhaný“; za jeho nadriadeným (riaditeľ ústavu pán P. E.) boli nejakí páni, ktorí ho informovali
trestnom stíhaní a zisťovali, či on o tom vie. Podobné udalosti mu mohli privodiť pozdržanie alebo
až zabrzdenie kariérneho postupu. V roku 2009 pôsobil ako zástupca na mieste vedúceho odboru

konštrukcie, ale nestal sa oficiálnym vedúcim tohto odboru, v tejto súvislosti predpokladá, že to mohlo
mať súvis s trestným stíhaním. Od roku 2010 sa stal vedúcim odboru vývoja a pôsobí tam doteraz.
Nepríjemnosti spojené s vyšetrovaním mal také, že musel priamo riaditeľovi ako svojmu priamemu
nadriadenémuoznamovaťapýtaťsiodnehovoľnonapresnestanovenéčasyvýsluchovuvyšetrovateľa,
riaditeľ mu za týmto účelom voľno vždy poskytol. Svojou odbornosťou a k prístupom k prácu musel podať

zvýšený výkon, aby vedenie presvedčil, že i napriek existencií okolností mimo práce, ktoré mu mohli
jeho povesť a dôveryhodnosť zhoršiť, je schopný. Čo sa týka vplyvu trestného stíhania na jeho rodinu,
uviedol, že rodinu to nepoznačilo do tej miery, že by mal problémy v manželstve s manželkou a deti,
ktoré o tom určite vedeli, pretože žijú s nimi v spoločnej domácnosti, si to zrejme nechávali pre seba;
nepociťoval zníženie autority ako otca voči deťom. Jeho 32 - ročná dcéra dokonca v bytovom družstve

istý čas pracovala.

11. Z výsluchu svedka T. T. súd zistil, že je predsedom OSBD Poprad a spolu so žalobcom pôsobil vo
funkcii predsedu predstavenstva od 16.06.2003, ich činnosť ako činnosť štatutárov spadá do dvoch rovín
- jednak vystupujú na schôdzach vlastníkov bytových domov ako predstavitelia štatutárneho orgánu

OSBD a jednak na zhromaždení delegátov, pretože boli obaja ako zástupcovia družstva takmer vždy
hlavnými aktérmi schôdzí s vlastníkmi bytov, často museli riešiť otázky týkajúce sa prebiehajúceho
trestného stíhania, vysvetľovať a dokladovať tie skutočnosti, že nespreneverili žiadne peniaze ani
nevykonávali žiadnu nekalú činnosť, okrem toho bolo nepríjemné, že už na začiatku vyšetrovania
niekedy okolo roku 2005 začali kolovať po bytových domoch v správe družstva rôzne pamflety, ktoré

reagovali vždy na nejakú skutočnosť vyplývajúcu z trestného konania, periodicky sa s tým stretával
tak, že boli vydané každý mesiac-dva, potom bol pol roka pokoj a znovu v súvislosti s nejakou novou
skutočnosťou (napr. že boli prevedené peniaze, ktoré OSBD dalo na termínované účty v banke, na
svoj účet a boli spolu s navrhovateľom na Kanárskych ostrovoch, potom v inej súvislosti, že sa to rieši
v Bratislave a budú za to odsúdení a pod.), rovnako vysvetľovali skutočnosti týkajúce sa trestného

konania aj na zhromaždení delegátov, ktorí sa ich na to pýtali, sú im známi aj iniciátori týchto aktivít. Tieto
skutočnosti mali aj vplyv na odchod bytových domov zo správy družstva, keď v roku 2005 bolo v správe
družstva 240 bytových domov, od roku 2005 do roku 2009 ich zostalo iba asi 170. Od 01.10.2012 sa
kvôli tomu muselo pristúpiť k oddeleniu správy a majetku, správu vykonáva dcérska spoločnosť OSBD.
Aktivity a činnosť iniciátorov tohto trestného stíhania i napriek uzavretiu veci súdom stále pokračujú, už

si robia so žalobcom žarty, že snáď neexistuje oblasť v správe bytov, v rámci ktorej by „nerobili podvody“.

12. Z dopočutia, výsluchu svedka T. T. súd zistil, že okrem toho, čo uviedol v predchádzajúcej výpovedi
doplnil, že príčinou toho, že ich začala skupina ľudí obviňovať bolo, že v roku 2005 podali na generálnu
prokuratúru SR ako predstavenstvo sťažnosť ohľadne neoprávneného použitia finančných prostriedkov

vlastníkov bytov vo výške cca 15.000.000,- Sk, kde odpoveď generálnej prokuratúry SR bola, že síce
finančné prostriedky neboli použité v súlade so zákonom, ale nie každé porušenie zákona je trestným
činom, záverom odpovede bolo, že škodu neutrpelo družstvo, ale vlastníci a tí aj žalovali zaplatenie
cca 30.000,- eur, ktoré sa museli zaplatiť z prostriedkov družstva. Týmto sa začala genéza prípadu,
začalo sa ohováranie, zasielanie listov a „pamfletov“ zo strany vlastníkov. V tom období roku 2005 malo

OSBD v správe cca 8000 bytov a vplyvom týchto skutočností cca 3000 bytov odišlo, čím utrpela finančná
stránka družstva. Odmena členov orgánov družstva bola dohodnutá na základe smernice ako percento
z platu riaditeľa, ktorý mal nárok na nárast v prípade dostatku finančných prostriedkov v družstve a tým,
že cca 3000 bytov odišlo, plat riaditeľa sa nenavyšoval, a teda nebola ani možnosť nárastu odmenyčlenov jeho orgánov. Podľa jeho názoru príčinou súčasného stavu bolo, že okresný prokurátor dal pokyn
vyšetrovateľovi, aby vzniesol obvinenie voči nemu a žalobcovi. Uviedol, že si vyprosuje, že ako štatutár
musí znieť takéto obviňovanie a osočovanie, ak by som pochybil profesne, bolo by to na mieste, ale

to, že neukradol alebo nespreneveril peniaze sa dokazuje ťažko, čo je podľa neho základom nároku na
nemajetkovú ujmu. Ďalej svedok uviedol, že od zastavenia trestného stíhania od roku 2012 až dodnes
na všetkých schôdzach vlastníkov, musia so žalobcom vysvetľovať, že súd uznal, že neporušili zákon.
Ide o štvavú kampaň istej skupiny osôb, ktorí opakovane dodnes uvádzajú, že podplatili súdy. Podanie
trestnéhooznámeniaprespreneverusaotočiloprotinim,žeboliobviňovaní,žeichspreneverili.Pôvodne

bola možnosť uhrádzať prostriedky rôznymi formami vrátane úhrady do pokladne, ktorú od 01.09.2005
zrušili,abyzabrániliskupineokolop.K.ap.D.dostaťsakfinančnýmprostriedkom,ktoréuhradilivlastníci
ako zálohy a ktoré potom vyberali. K peniazom mali prístup na základe toho, že zhromaždenie delegátov
umožnilo, že v období od 28.04.2005 do 28.08.2005 boli zapísaní v obchodnom registri Okresného súdu
Prešov ako členovia predstavenstva družstva a 24.05.2005 sa násilne dostali do budovy družstva, kde
boli cca rok, potom ju na základe rozhodnutia museli opustiť. Za ten jeden rok neodviedli 15.000.000,-

Sk na účet vlastníkov. Po roku 2005 a vykonanej inventarizácií klesla táto suma na 9.000.000,- Sk, a tú
žalujedružstvoodtrochosôb-p.C.,J.,aT..Otrestnomstíhanísačlenoviapredstavenstvadozvedelitak,
že p. K. a jeho ľudia rozvešali letáky po domoch, na dverách, že je na nich podané trestné oznámenie. Za
neoprávnené použitie finančných prostriedkov 15.000.000,- Sk bolo na nich podané trestné oznámenie
a vedené trestné stíhanie s tým, že chýbajúce peniaze mali oni nejako neoprávnene použiť, toto civilné

konanie stále prebieha.

13.ZvýsluchusvedkyneC.Š.,ktorádo30.09.2012pôsobilavofunkciiekonomickejnámestníčkyOSBD,
súd zistil, že si na udalosti rokov 2005 - 2006 spomína živo, pretože ich so žalobcom prežívala, na jeseň
roku 2005 vznikli v predstavenstve OSBD Poprad súdne spory kvôli právoplatnému zápisu štatutárneho

orgánu, kde medzi sebou „bojovali“ dve skupiny predstavenstva, vzájomne sa osočovali a bolo to
celkovo nepríjemne. Zapísanými v zmysle zástupcov štatutárneho orgánu boli ako predseda p. T. a ako
podpredseda žalobca. Už v letnom období sa ako zástupcovia družstva stretávali s vlastníkmi bytov kvôli
dodávkamteplaanatýchtostretnutiachvlastnícibytovdisponovaliuznesenímovzneseníobvineniavoči
p. T. a žalobcovi, čo bolo veľmi nepríjemné, pretože ich osočovali, oplzlo im nadávali a výsledkom bol

veľký odliv bytových domov spod správy OSBD k iným správcom, prípadne do inej formy správy, najmä v
priebehu rokov 2005 - 2008, ale aj v súčasnosti sa osočujúci pamflet ešte objaví. Aj v čase pojednávania,
na ktorom bola vypočutá svedkyňa (09.07.2015) boli po bytových domoch, nielen tých, ktoré OSBD
spravovalo, polepené anonymné papiere s opisom podvodov, ktorých sa mal dopustiť skupina okolo p.
T. a žalobcu, pretože tieto dve mená si ľudia pamätali a títo páni boli zástupcami samosprávy bytov už

predtým. Po zmene zákona bolo povinnosťou bytového družstva zakladať jednotlivým bytovým domom
účty, kde mali byť odvádzané ich platby do fondov, a tak to aj bolo realizované. V reakcii na to boli znovu
žalobca a p. T. označovaní ako podvodníci s tým, že peniaze z bytového družstva odchádzajú na nejaké
súkromné účty, čo museli ľuďom vysvetľovať. Z rozhovorov aj z osobnej skúsenosti uviedla, že všetky
udalosti okolo trestného stíhania zasiahli do pracovného a osobného života žalobcu, spomínal jej aj to,

že do práce za jeho nadriadeným prišli dvaja páni, ktorí ho osočovali ako podvodníka. Funkcia člena
štatutárneho orgánu je platená, je to napr. suma asi len 500,- eur štvrťročne v tomto období, predtým
v roku 2005 to bolo podobné.

14. Z výpovede svedka Š. G. súd zistil, že sú so žalobcom dobrí kolegovia, mimo práce sa nestretávajú,

svedokpracujeakotechnickýriaditeľTatranskéhosprávcovskéhodomu,sožalobcomprišieldokontaktu
ako člen predstavenstva OSBD Poprad, stále je členom predstavenstva. Je pravdou, že predmetným
trestným konaním voči žalobcovi bola veľmi sťažená komunikácia predstavenstva družstva navonok
voči spravovaniu bytovým domom, veľa povinností musel svedok riešiť namiesto žalobcu, ktorý bol
nepriechodnou osobou vo vzťahu k vlastníkom bytov. Na otázku súdu, či vyzval žalobcu na zváženie

odstúpeniazfunkciezaúčelomzjednodušeniakomunikáciesvlastníkmispravovanýchbytov,odpovedal
svedok, že naopak žalobcovi dôveroval a nemal na to dôvod, pretože vedel, že trestné stíhanie voči
žalobcovi je založené na absurdných obvineniach. Na schôdzach s vlastníkmi bytov sa stávalo, že musel
vysvetľovať vlastníkom, že nie je dôvod na nedôveru a realita nezodpovedá ich informáciám o dôvodoch
trestnéhokonaniavočižalobcovi,častosastávalo,žedisponovalitrestnýmoznámením,ktorébolomedzi

nimi distribuované. Po bytových domoch boli vyvešané aj letáky, ktoré obsahovali informáciu o trestnom
stíhaní žalobcu, boli anonymné, niektoré písané rukou. Letáky boli vyvesené po celom sídlisku plošne
v období rokov 2007 - 2009. V jednom z letákov bolo, že žalobca ukradol z bytového družstva vysokú
sumu peňazí, za ktorú odletel na Bahami.15. Z výsluch svedkyne I. T. súd zistil, že je predsedníčkou volebnej komisie, čo je volebný orgán
OSBD Poprad od roku 2008, žalobcu pozná výlučne pracovne. Od 19.06.2003, kedy nastali zmeny

v predstavenstve, sa v kontrolnej komisii družstva pravidelne až doteraz vyskytujú ústne a písomné
námietky voči osobe žalobcu týkajúce sa osočovania a ponižovania jeho osoby v súvislosti s výkonom
prácepreOSBD,vždynapríkladpredalebopovoľbách.Akopríkladprinieslasúduleták(č.l.101)zmarca
2013, ktorý bol doručený kontrolnej komisii a letáky s rovnakým obsahom boli vyvesené po bytových
domoch. Svedkyňa potvrdila, že tieto pamflety boli vyvesené po celom sídlisku, buď na oznamovacej

tabuli - nástenke alebo boli vylepené na vonkajších dverách. Odliv spravovaných bytových domov v
súvislosti s trestným stíhaním žalobcu odhaduje svedkyňa asi na 30 % z pôvodného objemu. Svedkyňa
sa schôdzach ako člen kontrolnej komisie nezúčastňovala, ale sprostredkovane vie, že mali veľmi búrlivý
priebeh. Málokedy sa schôdza odohrala podľa programu, viac menej sa stále riešili záležitosti okolo
trestného stíhania oboch pánov ako členov predstavenstva. Aj svedkyňa osobne vo svojom bytovom
dome veľa krát vysvetľovala obyvateľom, že obvinenia nie sú pravdivé.

16. Z letáka predloženého svedkyňou I. T. z marca 2013, ktorého znenie je zhodné s letákom
predloženým žalobcom na pojednávaní dňa 10.07.2014 (č.l. 101 a č.l. 74), ktorý bol doručený kontrolnej
komisii a vyvesený po bytových domoch, súd zistil, že odosielateľ sa označil ako „členovia legitímneho
predstavenstva OSBD Poprad“ a jeho obsahom je oznámenie, že vyšetrovateľ „obviní fiktívnych a

protiprávne konajúcich členov neligitímného predstavenstva, T. T. a C. D., ktorí svojim nezodpovedným
konaním bránia legitímnym členom predstavenstva pod vedením C.. D. a spol. ujať sa svojich funkcií,
aby tak mohli chrániť čestných členov Okresného stavebného bytového družstva v Poprade, ich majetok
a finančné prostriedky“. Ďalej oznámenie obsahuje o.i. text: „Roky šafárenia a zlaté časy sa Vám končia
Vážení páni!

Vyslovujeme presvedčenie, že Okresný súd ako nezávislá inštitúcia na základe práva a
neodškriepiteľných faktov potrestá samozvancov tak, aby už viac nemohli páchať trestnú činnosť,
rozhadzovať naše peniaze.
Aj vy, ako členovia a vlastníci bytov na svojich schôdzach máte najlepšiu možnosť, fiktívnym podvodne
konajúcim členom neligitímneho predstavenstva T. T. a W.. C. D., dať najavo že si neprajete aby

spravovali náš spoločný majetok, ktorí sme roky budovali a zveľaďovali jednoducho rozkradli.“

17. Z letáka predloženého žalobcom na pojednávaní dňa 10.07.2014 súd zistil, že odosielateľ sa označil
ako „W.. C. C., riaditeľ správy OSBD Poprad“ a jeho obsahom je o.i. text: „Založenie eseročky nebolo
schválené platnými delegátmi OSBD Poprad, ani legitímnym štatutárnym orgánom OSBD Poprad. Na

založenieeseročkykonateliascudziliOSBDPopradnajmenej150.000eurasnažiasascudziťajmajetok
OSBD Poprad pre svoje sídlo na ul. G. J. XXX - nebytové priestory pod bytmi vlastníkov bytov v bloku
Y.. Konateľmi eseročky sú osoby T. T.., W.. C. D.., W.. C. Š..“

18. Žalobca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 04.11.2015 (č. l. 152 až 157, originály v

prílohovej obálke spisu č.l. 198) preukázal súdu príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 22.01.2009
na sumu 1.000,- eur a zo dňa 31.01.2011 na sumu 1.000,- eur, zaplatenie zálohy na zastupovanie
v trestnom konaní, čím preukazuje dôvodnosť žaloby vo vzťahu k náhrade škody - pôvodne žalobou
uplatnenú vo výške 1.889,69 eur, po čiastočnom späťvzatí vo výške 1.633,48 eur ako náhradu nákladov
spojených s obhajobou v trestnom konaní sp. zn. 5T 120/2011, Okresný súd Poprad.

19. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 120/2011 a zo záznamu o porade s klientom
zo dňa 26.11.2008 a zo dňa 07.09.2011 (č.l. 19 a 20) súd zistil, že obhajcovia žalobcu a T. T. ako
obvinených (I.. C. X. S. I.. I. Y.) vykonali pre žalobcu S. T. T. nasledovné úkony
(i) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 22.05.2008

(ii) písomné podanie na iný orgán - doplnenie sťažnosti 05.06.2008 (týka sa len spoluobvineného T. T.)
(č.l. 32 spisu 5T/120/2011)
(iii) ďalšia porada s klientom dňa 26.11.2008 11.30 hod.-12.00 hod.
(č.l. 19)
(iv) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Poprade dňa 27.11.2008

(č.l. 50 spisu 5T/120/2011)
výsluch T. T. 9.00 hod. - 10.30 hod. a výsluch W.. C. D. 10.40 hod. - 11.40 hod. - čistý čas 150 min.
(v) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011
(č.l. 886 spisu 5T/120/2011)výsluch B. D. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 75 min.
(vi) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 31.01.2011
(č.l. 596 spisu 5T/120/2011)

výsluch G. K. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 255 min.
(vii) oboznámenie s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011
(č.l. 1671 spisu 5T/120/2011)
(viii) ďalšia porada s klientom dňa 07.09.2011, 15.00 hod.-16.15 hod.
(č.l. 20)

(ix) písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti prokurátora
(č.l. 1730 spisu 5T/120/2011)

20. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

21. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

23. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.

24. Podľa ust. § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len ako „zákon č. 514/2003 Z.z.“), výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb; a orgánom verejnej moci je: 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,
verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým
zákon zveril výkon verejnej moci.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

26. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

27. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

28. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo
konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

29. Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

30. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

31. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.32. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,
ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak

bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, pre ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

33. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

34. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie možné uspokojiť
ju inak.

35. Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

36. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa
odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodených násilnými trestnými
činmi podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými

trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z.z., t. j. v maximálnej výške 19.000,- eur).

37. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom

pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené
alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

38. Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí

ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pred príslušným orgánom.

39. Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb účinnej do 30.06.2013 (ďalej len ako „vyhláška 655/2004 Z.z.“), základná sadzba

tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu
úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

40. Podľa ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť
alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.

41. Podľa ust. § 12 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa
odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,

b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,
c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového
základu.

42. Podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %,

ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

43. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby:a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,
d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,

e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti
pre porušenie zákona,
f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

44. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

45. Podľa ust. § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na
zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,
e) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k

takému odvolaniu.

46. Podľa ust. § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu.

47. Podľa ust. § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom
alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej
služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

48. Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., od klienta možno považovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

49. Podľa ust. § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., na výšku náhrady preukázaných cestovných
výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy (zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách), ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

50. Podľa § ust. 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

51. Podľa § ust. § 209 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, v znení účinnom ku dňu 31.12.2005,

kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že
a) uvedie niekoho do omylu, alebo
b) využije niečí omyl,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.52. Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2018 vzal žalobca žalobu v časti uplatneného nároku žalobcu v
rozdiele sumy pôvodne uplatnenej žalobou vo výške 1.889,68 eur a sumy 1.633,48 eur, t.j. sumy 256,20

eur, ktorej dôvodnosť a oprávnenosť namietal aj žalovaný späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
Súd preto konanie v tejto časti zastavil tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku.

53. Predmetom žaloby, po čiastočnom späťvzatí tak bol nárok žalobcu na náhradu škody vo výške
1.633,48 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur.

54. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zmyslu a účelu ust. § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z.
zodpovedáinterpretáciatohtoustanovenia,vzmyslektorejrovnakédôsledkyakozrušenienezákonného
uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného
stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným (uznesenie
NS SR, sp. zn. 4 MCdo 15/2009). Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu

činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak bolo trestné stíhanie konkrétnej
osoby zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, sa nestal, že skutok nie je
trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie
vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na

základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca (nález ÚS
SR, sp. zn. I. ÚS 320/2016). Ústavný súd zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného
stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre

nezákonnosť, ale rovnaké dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k
nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Zmyslom a účelom
zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy podmienky, za ktorých vzniká
právo na náhradu škody podľa tohto zákona, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v
ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa neskôr

ukázal ako nezákonný (nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 25/2011).

55. V danej veci je nesporné, že Okresný súd Poprad uznesením č.k. 5T 120/2011-1704 zo dňa
04.11.2011 podľa ust. § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s použitím ust. § 215 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie proti žalobcovi ako obvinenému z pokračovacieho

trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa ust. § 209 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva v časti štádiu pokusu, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. Krajský súd Prešov uznesením č.k. 2To7/2012-1735 zo dňa 20.03.2012 podľa
ustanovenia ust. § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť Okresného prokurátora
Bratislava III proti citovanému uzneseniu Okresného súdu Poprad a v odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že všetky dôkazy zabezpečené v štádiu prípravného konania, ako aj dôkazy zabezpečené Okresným
súdom Poprad pred rozhodnutím o zastavení trestného stíhania, dostatočným spôsobom vyvodzujú
záver, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, je v súlade so zákonom.

56. Súd sa plne stotožnil so záverom súdu v pôvodnom konaní, že v zmysle ustáleného výkladu a

judikatúry k ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné žalobcom napadnuté uznesenie ÚJ a KP OR
PZ Bratislava III zo dňa 06.05.2008, ČVS: OR PZ-841/OEK-B3-2007, ktorým bol žalobca stíhaný ako
obvinený za pokračovací trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa ust. § 9 ods. 2 a ust. § 209 ods.
1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v časti dokonaného a v časti štádia pokusu podľa
ust. § 8 ods. 1 Trestného zákona, považovať za nezákonné rozhodnutie (ďalej aj len ako „nezákonné

rozhodnutie“). Zastavenie trestného stíhania právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Poprad, č.k.
5T 120/2011-1704 zo dňa 04.11.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu Prešov,
uznesením č.k. 2To 7/2012-1735, zo dňa 20.03.2012, má rovnako ako oslobodzujúci rozsudok,
či zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania tie isté dôsledky, že na účely posudzovania náhrady
škody v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ide o nezákonné rozhodnutie.

57. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa hodnotenia činnosti prokurátora v
danej veci, ani oprávnenosť či primeranosť jeho postupu, keď vzhľadom na charakter tohto druhu
zodpovednosti ako objektívnej je podstatný výsledok, t. j. zastavenie trestného stíhania súdom a jehoúčinky vo vzťahu k posudzovaniu nezákonného rozhodnutia, a to aj s ohľadom na vyššie uvedenú
ustálenú judikatúru.

58. Súd mal teda preukázateľne daný predpoklad pre náhradu škody v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., t. j. existenciu nezákonného rozhodnutia. Judikatúra súdov dospela k záveru, že
dotknutá osoba má nárok na náhradu škody v podobe trov vynaložených v konaní, v ktorom bolo vydané
nezákonné rozhodnutie. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či a v akej výške vznikla žalobcovi škoda z titulu
trov obhajoby a či táto je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Súd mal nepochybne za

preukázané, a to aj zo zhodných tvrdení strán sporu, že žalobcovi v súvislosti s trovami obhajoby vznikli
náklady, ktoré je potrebné považovať za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Spôsobená škoda je v priamej
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím (uznesením o vznesení obvinenia), pretože k škode
spočívajúcej v trovách obhajoby by nebolo došlo, ak by nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia,
ktoré trestné stíhanie bolo následné zastavené. Náhrada škody v časti trov právneho zastúpenia žalobcu
v trestnom konaní - t.j. trov jeho obhajoby advokátom - bola žalobcom požadovaná, po čiastočnom

späťvzatí, vo výške spolu 1.633,48 eur.

59. Pri určení výšky náhrady škody vychádzal súd z ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa
ktorého náhrada škody zahŕňa v prvom rade náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré žalobcovi
ako poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súd tak vychádzajúc

z vyúčtovania predloženého obhajcom žalobcu súdu dňa 11.06.2018 posúdil, či príp. v akom rozsahu
považuje trovy konania za účelne vynaložené a správne vyúčtované úkony právnej služby.

60. Súd má za to, že žalobcom vyčíslená základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
podľa ust. § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri aplikácii ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. je správna a predstavuje:
- v roku 2008 sumu 26,36 eur, režijný paušál 6,31 eur
(1/12 výpočtového základu v roku 2008 predstavovala sumu 52,71 eur, 1/100 výpočtového základu v
roku 2008 predstavovala sumu 6,31 eur);
- v roku 2011 sumu 30,88 eur, režijný paušál 7,41 eur

(1/12 výpočtového základu v roku 2011 predstavovala sumu 61,75 eur, 1/100 výpočtového základu v
roku 2011 predstavovala sumu 7,41 eur).

61. Súd prihliadol na námietku žalovaného, s ktorej dôvodnosťou sa plne stotožnil, že je potrebné
analogicky použiť ust. 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. aj na uplatnenú náhradu cestovných výdavkov

a náhradu straty času, inak by vznikla absurdná situácia, kedy by si advokát pri spoločnom úkone oboch
klientov mimo sídla kancelárie (Poprad - Bratislava a späť), uplatňoval náhradu cestovného a straty času
od každého zastupovaného klienta samostatne, a to i napriek tomu, že by jeho výdavky na cestovné
podľaosobitnéhopredpisutejtovýškenezodpovedali,čímbyvskutočnostiuplatnildvojnásoboknáhrady
cestovného a straty času. Náhradou treba rozumieť náhradu skutočne vynaložených výdavkov, resp.

toho, čo ušlo. V opačnom prípade by došlo na strane žalobcu resp. právneho zástupcu k bezdôvodnému
obohateniu a rovnako by bol popretý zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď trovami, ktoré
sa nahrádzajú v rámci náhrady škody sú len účelne vynaložené hotové výdavky.

62. Súd ďalej posúdil dôvodnosť vyčíslenej odmeny žalobcu za úkony právnej služby podľa vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. a súc viazaný žalobným návrhom žalobcu podľa ust. § 216 ods. 2 CSP, keď žalobca
aj za úkony v r. 2008 vychádzal zo zníženej základnej sadzby tarify o 50 %, advokátovi žalobcu patrí
odmena za nasledovné úkony právnej služby:

Rok 2008

(i) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 22.05.2008 - 26,36 eur
(ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby)
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
(ii) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Poprade dňa 27.11.2008
výsluch T. T. 9.00 hod. - 10.30 hod. a výsluch W.. C. D. 10.40 hod. - 11.40 hod. - čistý čas 150 min.

- 52,72 eur
(ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 2 úkony právnej služby)
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
(iii) režijný paušál rok 2009 - 3 úkony x 6,31 eur - 18,93 eurRok 2011
(i) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011
výsluch B. D. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 75 min. - 30,88 eur

(ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby)
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
(ii) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 31.01.2011
výsluch G. K. 10.00 hod.-11.15 hod. - čistý čas 255 min. - 61,76 eur
(ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 2 úkony právnej služby)

odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
(iii) oboznámenie s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011 - 30,88 eur
(ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby)
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
(iv) ďalšia porada s klientom dňa 07.09.2011, 15.00 hod.-16.15 hod. - 20,59 eur
(ust. § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby)

odmena vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny
(v) písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 28.12.2011 - 30,88 eur
(ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon právnej služby)
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
(vi) režijný paušál rok 2011 - 6 úkonov x 7,41 eur - 44,46 eur

Úkony právnej služby spolu r. 2008 (79,08 eur) a r. 2011 (174,99 eur) 254,07 eur
Režijný paušál spolu r. 2008 (18,93 eur) a r. 2011 (44,46 eur) 63,39 eur
ODMENA za právne služby SPOLU 317,46 eur

Náhrada cestovných výdavkov
(i) cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 12.01.2011
- spolu 730 km; náhrada za použitie 0,183 eur x 730 km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty
46,12 eur pri priemernej spotrebe 5,2 1 na 100 km a cene pohonných hmôt 1,267 eur /1 l, 174,22 eur
(ii) cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 31.01.2011

- spolu 730; náhrada za použitie 0,183 eur x 730 = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 46,77 eur
pri priemernej spotrebe 5,2 l na 100 km a cene pohonných hmôt 1,285 eur/1 l, 174,87 eur
(iii) cesta motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Poprad - Bratislava a späť dňa 06.07.2011
- spolu 730; náhrada za použitie 0,183 eur x 730 km = 128,10 eur a náhrada za pohonné hmoty 48,56
eur pri priemernej spotrebe 5,2 1 na 100 km a cene pohonných hmôt 1,334 eur/1 1, 176,66 eur

náhrada cestovných nákladov spolu (525,75 eur/2 ) 262,88 eur

Náhrada za stratu času
(i) účasť na vyšetrovacích úkonoch v Bratislave dňa 12.01.2011 a 31.01.2011
(ii) oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania v Bratislave dňa 06.07.2011

60 začatých polhodín á 12,35 eur
náhrada za stratu času spolu (741,- eur /2 ) 370,50 eur

spolu trovy právneho zastúpenia 950,84 eur

63. Z predložených dvoch príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobca zaplatil zálohu dňa
22.01.2009 vo výške 1.000,- eur a dňa 31.01.2011 vo výške 1.000,- eur svojmu právnemu zástupcovi
(obhajcovi). Súd ma za preukázané, že skutočné trovy obhajoby ako zmluvná odmena boli vyššie ako
tarifná odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá je nárokovateľná titulom náhrady škody podľa ust.
§ 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Úhradu sumy vo výške spolu 2.000 eur v hotovosti preukazujú

predložené pokladničné doklady.

64. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že účelne vynaložené trovy obhajoby
žalobcu v konaní vedenom na základe nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia predstavujú
celkom sumu 950,84 eur, v tejto časti považuje súd nárok žalobcu na náhradu škody z titulu zaplatených

trov právneho zastúpenia za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku č.
I tohto rozsudku.65. V prevyšujúcej časti súd inštancie dospel k záveru, že trovy právneho zástupcu žalobcu boli
nesprávne vyúčtované alebo nejde o účelne vynaložené trovy. Súd má za to, že advokátovi žalobcu
nepatrí odmena spolu vo výške 682,64 eur za nasledovné úkony právnej služby:

(i) ďalšia porada s klientom dňa 26.11.2008, 11.30 hod.-12.00 hod. - 26,36 eur
písomné podanie na iný orgán - doplnenie sťažnosti zo dňa 05.06.2008 sa netýkalo žalobcu (a žalobca
vzal žalobu v tejto časti späť), teda po prvej porade s klientom dňa 22.05.2008 nasledovala rovno ďalšia
porada s klientom dňa 26.11.2008, pričom medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, z tohto
dôvodu odmena za tento úkon právnej služby advokátovi nepatrí (ust. § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004

Z.z.).
+ režijný paušál za úkon zo dňa 26.11.2008 - 6,31 eur
+ režijný paušál za späťvzatý úkon zo dňa 05.06.2008 - 6,31 eur
(vii) ďalšia porada s klientom dňa 07.09.2011, 15.00 hod.-16.15 hod. - 10,29 eur
za ďalšiu poradu s klientom patrí advokátovi odmena vo výške 2/3 základnej sadby tarifnej odmeny,
preto súd nepriznal žalobcu rozdiel uplatnenej sumy 30,88 eur a priznanej sumy 20,59 eur (ust. § 14

ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
(viii) náhrada cestovných výdavkov (50 % uplatnenej sumy) - 262,87 eur
(ix) náhrada za stratu času (50 % uplatnenej sumy) - 370,50 eur

Z vyššie uvedených dôvodov súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku

č. IV tohto rozsudku.

66. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy súd skúmal, či samotné konštatovanie porušenia práva
by bolo dostatočným zadosťučinením a či uplatnená nemajetková ujma vznikla žalobcovi v priamej
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v naznačenom

smerepodľauzneseniaodvolaciehosúduvrozsahunavrhnutomstranamisporu,zaúčelompreukázania
skutkového stavu týkajúceho sa konštatovania, či skutočne, reálne a preukázateľne došlo ujme v
dôsledku závažného zásahu do práva žalobcu na ochranu cti, ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu
dobrého mena. Súd sa na tomto mieste zaoberal aj námietkou žalovaného ohľadne absencie a
nepreukázania príčinnej súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy,

keď je podľa žalovaného zrejmé, že k nejakej nemajetkovej ujme, ktorá mala spočívať najmä v
osočovaní zo strany iných osôb, ktoré majú pretrvávať dodnes, došlo, avšak bolo podaných viacero
trestných oznámení a žalobca prevažne pociťoval negatívny prístup zo strany iných osôb najmä
kvôli veci údajného spreneverenia finančných prostriedkov, ktorých skutok však nebol predmetom
trestného stíhania, pre ktorý bolo žalobcovi vznesené obvinenie, teda nemožno automaticky spájať, že

nemajetková ujma vznikla práve v jeho súvislosti.

67. Súd mal vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu a svedkov, za preukázané, že žalobca
sa v súvislosti s vyšetrovaním stretával s výhradami spolupracovníkov a vedenia. Súd vykonaným
dokazovaním ustálil, že práve a aj kvôli následkom začatia trestného stíhania došlo k osočovaniu a

obviňovaniu žalobcu z trestnej činnosti. Súd vyhodnotil, že je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy žalobcovi, ktorá spočívala v nepríjemnostiach v práci, v
potrebe opakovane vysvetľovať a ozrejmovať skutočnosti týkajúce sa trestného stíhania na stretnutiach
vlastníkov bytov a v zamestnaní, v osočovaní a poukazovaní na žalobcu ako trestne stíhaného a
páchateľa trestného činu. Uvedené preukazujú aj letáky, ktoré boli zverejňované a distribuované po

domoch a na dverách bytov na sídlisku, a aj zaslané kontrolnej komisii ako orgánu OSBD, z ktorých
je zrejmé, že označujú žalobcu a T. T. za nelegitímne, fiktívne a protiprávne vedenie OSBD, ktorí
bránia legitímnemu vedeniu vo výkone funkcie a ochrane majetku členov. Obsah letákov tak implikuje,
že žalobca a T. T. ako „samozvanci“ podvodne konajú, rozhadzujú peniaze vlastníkov a tak páchajú
trestnú činnosť, za čo snáď budú potrestaní. V tomto rozsahu osočovania, výhrad vlastníkov v súvislosti

s výkonom práce žalobcu pre OSBD, spôsobených nepríjemností v práci a na schôdzach vlastníkov
(potreba vysvetľovania, „búrlivý“ a nepríjemný priebeh schôdzi) je podľa súdu daná príčinná súvislosť
s nezákonným rozhodnutím, keď skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie spočíval, ako uviedol aj
žalovaný, v uvedení registrového súdu v Prešove, zodpovedných pracovníkov bánk a tretích subjektov
do omylu ohľadne toho, kto je oprávnený vystupovať a konať v mene OSBD. Táto skutočnosť a

namietanie nelegitímnosti vedenia OSBD (t.j. výkonu funkcie žalobcu a T. T. v OSBD Poprad a ich úkony
v mene OSBD) je práve obsahom letákov, ktoré boli rozvešané a distribuované v lokalite, kde OSBD
vykonávalo správu bytového fondu a spájajú žalobcu a T. T. s podvodným a neoprávneným konaním
v mene OSBD. S poukazom na šírenie týchto letákov v spojení s informáciou o vznesení obvineniažalobcovi spôsobom, ktorým bolo veľmi jednoduché pre obyvateľov (najmä spravovaných bytov) v tejto
lokaliteidentifikovaťžalobcu(suvedenímjehomenaajfunkcievOSBD),znamenaloprežalobcuvýrazný
závažný zásah do jeho integrity, najmä cti, dobrého mena a dôstojnosti. V lokalite, kde správcu bytov

obyvatelia poznajú a vnímajú veľmi citlivo akékoľvek jeho úkony a postupy (vrátane nakladania so
zverenými prostriedkami od vlastníkov), informácia o iniciovaní trestného stíhania hlavného funkcionára
a štatutára OSBD vyvoláva u ostatných obyvateľov nepochybne určité negatívne emócie voči osobe
žalobcu, keď v očiach takýchto obyvateľov (a majiteľov spravovaných bytov) môže byť jeho vážnosť a
dôveryhodnosť znížená.

68. Súd sa však čiastočne stotožňuje aj s argumentáciou žalovaného, že nezákonné rozhodnutie nebolo
zjavnejedinoupríčinouvznikunemajetkovejujmy,keďniejemožnévylúčiť(atotoaninebolopreukázané
vykonaným dokazovaním), že negatívne reakcie okolia majúce súvis so „spreneverou peňazí v OSBD“
sú výsledkom iných trestných stíhaní a animozity v medziľudských vzťahoch medzi žalobcom ako
podpredsedom družstva, jeho členmi a vlastníkmi bytov. Túto skutočnosť súd zohľadnil pri rozhodovaní

o výške náhrady nemajetkovej ujmy priznanej žalobcovi v tomto konaní.

69. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu a svedkov dospel súd teda k záveru, že v
tomto prípade iba samotné konštatovanie porušenia práva nie dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Podľa citovaného zákonného ust. § 17 ods. 3 zákona

č. 514/2003 Z.z. pri určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadol na osobu žalobcu ako poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, keď v danom prípade bolo z trestného konania
zrejmé, že išlo o prvé trestné stíhanie žalobcu, ktorý bol dovtedy bezúhonný. Súd pri rozhodovaní o
výške nároku na nemajetkovú ujmu žalobcu prihliadol aj na dĺžku trestného stíhania takmer 4 roky
(05/2008-03/2012) a dospel k názoru, že je potrebné čiastočne žalobe na náhradu nemajetkovej ujmy

vyhovieť a čiastočne kompenzovať trestné stíhanie žalobcu, ktoré ovplyvnilo najmä jeho pracovný,
verejný a spoločenský život a ustálil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur, ktorá suma
aspoň sčasti kompenzuje ujmu na sociálnych a pracovných vzťahoch, ktorú spôsobilo trestné stíhanie
žalobcovi.

70. Z vykonaného dokazovania mal súd rovnako za preukázané, že žalobca bol riadne zamestnaný od
roku 1984 vo Výskumnom ústave chemických vlákien v Svite a od roku 2010 sa stal vedúcim odboru
vývoja, kde pôsobí doteraz, z čoho vyplýva, že nedošlo k zabrzdeniu jeho kariérneho postupu. Rovnako
nedošlo k zníženie jeho autority ako otca voči deťom, ani zo strany manželky. Súd rovnako ako súd
prvej inštancie v pôvodnom konaní dospel k záveru, že výkon funkcie podpredsedu OSBD Poprad

bola mimopracovnou aktivitou žalobcu, nezáviselo od nej jeho živobytie ani živobytie jeho rodiny a ani
prípadne nepriznanie zvýšenia odmeny žalobcovi z titulu výkonu tejto funkcie, závislé a naviazané na
objem spravovaných bytov (keď došlo k poklesu počtu spravovaných bytov), žalobca v konaní nijak
nepreukázal.

71. Keďže na strane žalobcu neboli zistené a ani preukázané žiadne ďalšie významné okolnosti,
ktoré priamo súviseli s nezákonným rozhodnutím a výškou škody, ktorá mu mala v nemajetkovej sfére
vzniknúť, súd žalobu v prevyšujúcej časti nad sumu 3.000 eur zamietol tak, ako je uvedené vo výroku
č. IV tohto rozsudku.

72. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy
navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy

súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

73. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.75. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

77. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Obe

strany sporu mali v prejednávanej veci úspech čiastočný, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo (výrok č. V rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1

CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.