Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319204837
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319204837.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a. s.,
so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, z obchodného registra vymazaná
dňa 01.01.2018, proti žalovanej: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. ulica XX/X, XXX XX Z., o obnovu
konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice (ďalej „súd prvej inštancie") zo

dňa 30. januára 2020 č.k. 9Csp/128/2019 - 13 (ďalej „uznesenie súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania. Svoje rozhodnutie

právne odôvodnil ustanoveniami § 397, § 403 ods. 1 a 2, § 413 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Civilného
sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a § 2 zákona č. 1/1993 Zb. o
Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Uviedol, že dôvodom odmietnutia žaloby bola tá skutočnosť, že
žalovaná žalobu na obnovu konania podala po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty. Jej argumenty,
že sa až odstupom času dozvedela o tom, že sú tu skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť
pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, alebo že možno vykonať dôkazy, ktoré sa predtým v pôvodnom

konaní nemohli vykonať a ktoré nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, neobstoja. Všetky
skutočnosti a dôkazy poznala žalovaná už v pôvodnom konaní, mohla ich v tom konaní použiť resp.
navrhnúť. Nesporne mala k dispozícii spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej jej žalobca poskytol
finančný úver a bola oboznámená so zmluvnými podmienkami, na plnenie ktorých sa zaviazala
uzavretím takejto zmluvy. Odmietol žalobu o obnovu konania s poukazom na zistený skutkový stav,
na základe ktorého dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná oneskorene, pretože uplynula

subjektívna premlčacia doba.

2. Žalovaná podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Citovala celé ustanovenia § 365 ods. 1 a § 366 CSP. Namietala, že uznesením bolo porušené právo
na spravodlivý proces. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania

skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu (I. ÚS 402/08) a hodnotenie
dôkazov nemá racionálny základ. Nezaoberal sa skutočnosťou, či zmluva medzi ňou a žalobcom je
spotrebiteľská, v súlade so zákonom, či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
či nároky žalobcu sú oprávnené. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz v rozpore so zákonom.
Uviedla, že z hľadiska hospodárnosti konania takýto postup súdu je svojvoľný a neakceptovateľný.
Opätovne poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietala, že žaloba na

obnovu konania bola podaná v trojročnej dobe od právoplatnosti platobnému rozkazu. Platobný rozkaznadobudol právoplatnosť dňa 05. 05. 2017 a žaloba na obnovu konania bola podaná dňa 21. 11. 2019
v zákonnej trojročnej dobe. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1CSP),vecprejednal.Dospelkzáveru,žeodvolaniežalovanejniejedôvodné,

a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná dňa 21. 11. 2019 navrhla obnovu konania vedeného na

Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6C/194/2016, v ktorom bola platobným rozkazom č. k. 6C/194/2016 -
18 zaviazaná na zaplatenie žalovanej pohľadávky, hoci v zmysle § 299 ods. 2 CSP súd nevydá platobný
rozkaz v prípade, že sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľského úveru a
žalovaný je spotrebiteľom. K ďalšej chybe podľa žalovanej došlo v označení žalobcu, pretože v dôsledku
postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a tak žalobcom mala byť spoločnosť Intrum

Slovakia s právnym zastúpením advokátskou kanceláriou. Žalovaná tvrdila, že súd vydal platobný
rozkaz bez preskúmania zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy napriek tomu, že spotrebiteľská
zmluvy obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní
dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Proti platobnému
rozkazu nepodala v zákonnej lehote odpor, nakoľko v tej dobe jej neboli známe dôvody, ktorými by mohla

argumentovať proti platobnému rozkazu.

6. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

7. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

8. Nezameniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej
istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou

odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné
prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z dôvodov,
taxatívne uvedených v ust. § 228 ods. 1 Občiansky súdny poriadok (pozn. teraz § 397 ods. 1 CSP).
Takýmito mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania a dovolanie. So zreteľom na
mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním.

Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému
návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť
návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na
obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie
týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 23.01.2010, sp.zn. 3 Obo 138/2009).

9. Rozhodovanie o návrhu na obnovu konania je dvojfázové: Najprv súd rozhodne o tom, či návrhu
na obnovu konania vyhovie, t. j. či obnovu konania povolí alebo nie. V tomto štádiu súd skúma, či sú
splnené podmienky pre obnovu konania z hľadiska § 409 až § 415 CSP, t. j. či návrh bol podaný z

dôvodov vyplývajúcich z § 397 ods. 1 CSP, či smeruje proti takému rozhodnutiu, ohľadne ktorého je
možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú splnené všetky zákonné
podmienkyobnovykonania,rozhodnesúdtak,žeobnovukonaniapovolí.Vdruhejfázepoprávoplatnosti
rozhodnutia o povolení obnovy konania potom už bez ďalšieho súd vec opätovne prejedná.10. Napadnuté uznesenie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove, t.j. či sú
splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania. Odvolací súd v tejto súvislosti preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj podané odvolanie. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie
uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy,
ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol,
že žalovaná doručila žalobu na obnovu konania po uplynutí zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehoty
a preto to bol dôvod pre odmietnutie žaloby. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a preto na

správnosť dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

11. Odvolací súd poukazuje na to, že platobný rozkaz možno napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak možno dôvody obnovy konania vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol vydaný. V skrátenom
konaní podľa § 265 CSP sa nevykonáva dokazovanie, a preto neprichádza do úvahy aplikácia dôvodu

uvedeného v § 397 ods. 1 písm. b/ CSP. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy,
ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh
podal, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne
existovali, bez svojej viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní, napr. preto, že o nich nevedel a ani
inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nová

skutočnosť musí byť vždy spojená s novým dôkazom. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie
skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti ktoré nastali až po tom,
nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko k nim nemohol súd v čase vyhlásenia
rozhodnutia prihliadať.

12. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno subsumovať pod dôvody na povolenie obnovy konania.
Nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom podľa 365 ods. 1 písm. h/ CSP a tento dôvod
bolo možné namietať iba v odpore proti platobnému rozkazu resp. v odvolaní proti rozsudku, ak by
došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Samotná skutočnosť, že súd mal ex offo skúmať pred vydaním
platobného rozkazu neprijateľné zmluvné podmienky a takto nepostupoval, teda nie je dôvodom pre

obnovu konania. Obnova konania totiž nie je prostriedkom nápravy prípadných pochybení pri právnom
posúdení veci. Dôvody obnov konania sú v § 397 ods. 1 CSP určené taxatívne a nie je prípustné ich
rozširovať. Nesprávne právne posúdenie veci, t. j. chyba v aplikácii práva na zistený skutkový stav,
nie je skutočnosťou (ani rozhodnutím alebo dôkazom), ktoré účastník nemohol bez svojej viny použiť v
pôvodnom konaní s odôvodnením, že nepoznal obsah spotrebiteľského práva.

13. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie považoval za potrebné skúmať dôvod obnovy
konania aj z hľadiska dodržania subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Žalovaná v odvolaní
namietala, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2017 žaloba na obnovu konania
podala dňa 21. 11. 2019 v zákonnej trojročnej dobe. V danom prípade odvolací súd súhlasí so

žalovanou, že objektívna premlčacia doba je trojročná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Avšak
súd musí skúmať nielen objektívnu premlčaciu dobu ale aj subjektívnu, ktorá v rámci nej plynie, ktorá je
trojmesačná a jej začiatok plynie od času, kedy sa ten, kto navrhuje obnovu konania, mohol dozvedieť
o dôvode obnovy konania. Žalovaná v konaní uvádza, že o neprijateľných zmluvných podmienkach sa
dozvedela až teraz a preto sa nebránila v základnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje

pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 09. 2009, sp.zn. 2Cdo
96/2008, podľa ktorého súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo
účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil
určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať.
Žalovaná mala možnosť po vydaní platobného rozkazu podať odpor, v ktorom neprijateľné zmluvné

podmienky mohla namietať. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu je v tomto smere rozhodujúca
práve pasivita žalovanej. To, že žalovaná namieta, že sa o neprijateľných zmluvných podmienkach
dozvedela až teraz, je subjektívne tvrdenie žalovanej, ktoré je ničím nepodložené a z uvedeného
hľadiska je právne bezvýznamné. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie,
ktorý správne poukázal na § 2 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa

ktorého platí nevyvrátiteľná domnienka, že neznalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a z
toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie právnych skutočností, resp. dôsledkov, neospravedlňuje.
Ide o nevyvrátiteľnú domnienku znalosti všeobecne záväzných predpisov, ktorá je priamo v tomto
ustanovení vyjadrená. Žalovaná pokiaľ nesúhlasila s platobným rozkazom a nebola si istá existenciou,resp. neexistenciou neprijateľných zmluvných podmienok, mohla vyhľadať pomoc advokáta alebo sa
obrátiť na Centrum právnej pomoci, resp. mohla podať odpor s jednoduchým odôvodnením, pre ktorý
nesúhlasí s platobným rozkazom.

14. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie vydal nezákonné rozhodnutie, pretože nemal
vydať platobný rozkaz pokiaľ obsahoval neprijateľné zmluvné podmienky, odvolací súd uvádza, že je
nedôvodná. V tomto smere opäť poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorého právny záver
prijal za svoj a uvádza, že súd prvej inštancie správne uviedol, že súd vždy pred vydaním platobného

rozkazu skúma, či sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v skrátenom konaní a až potom
rozhodne.

15. Odvolací súd záverom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-234/04 zo dňa 16. 03. 2006 (.),
podľa ktorého vo všeobecnosti nie je vnútroštátny súd povinný znova preskúmavať a zrušiť právoplatné
súdne rozhodnutie, aj keby sa ukázalo, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Týmto rozhodnutím

Súdny dvor EÚ pripomenul dôležitosť zásady res iudicata. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita
práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť
súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po
uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky. Toto rozhodnutie vydal Súdny dvor EÚ dávno
potom, čo dňa 05. 04. 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na obnovu konania v predmetnej veci ako vecne správne potvrdil podľa § 387 CSP.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 a § 255 ods. 1 CSP, avšak
úspešnej strane sporu (Consumer Finance Holding, a.s.) nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu žiadne v konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).