Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14Csp/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317201225
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317201225.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v

spore žalobkyne: F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/X, XXX XX Y., proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, o zaplatenie 346
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 346 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 346 eur od 20.12.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V zostávajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania od 12.12.2016 súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava III súdny
poplatok vo výške 20,50 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 346,- Eur s príslušenstvom žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia

a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.12.2014 strany sporu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Občiansky
zákonník") ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy

(ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z. z."). Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný pred uzatvorením
Zmluvy žalobkyni neposkytol informácie vyžadované podľa ust. § 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. vo forme
formulára Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil právnu úpravu už
pred uzatvorením Zmluvy. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, s úrokom 68,86 %, RPMN
- 30 %, priemernou RPMN za úver 15,89 %, odplatou za poskytnutie úveru v sume 105,- Eur a celková
čiastka splatná spotrebiteľom bola dohodnutá vo výške 696,- Eur. Žalovaný so žalobkyňou uzatvorili
totožného dňa aj Dohodu o plnení v splátkach (ďalej len „Dohoda"), v zmysle ktorej sa žalobkyňa

zaviazala uhradiť sumu vo výške 696,- Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške sumy 58,-
Eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.01.2015. Žalobkyňa uviedla, že v Zmluve resp. Dohode
absentuje správny údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky,
adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobkyňa riadne plnila svoje záväzky, ktoré jejvyplývali zo Zmluvy, tzn. že žalovanému zaplatila celkovo sumu vo výške 696,- Eur, a teda žalovaný prijal
plnenie na základe Zmluvy, v ktorej absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. §
9 Zákona č. 129/2010 Z.z., resp. Zmluva je v rozpore niekoľkými ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z.z.

Dňa05.12.2016žalobkyňavyzvalažalovaného,abyjejakospotrebiteľovivydalbezdôvodnéobohatenie,
a to do 14 dní odo dňa doručenia výzvy; žalovaný aj napriek tejto skutočnosti žalobkyni plnenie v
stanovenej lehote nevydal. Žalobkyňa v žalobe namietala, že v Zmluve absentujú zákonné náležitosti
spotrebiteľského úveru, a to:
A) Absencia úrokovej sadzby z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby

Výška úrokovej sadzby úveru uvedená v Zmluve je 68,86 % a odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov vo výške 105,- Eur. Záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému poskytnutú istinu úveru
vo výške sumy 350,- Eur sa pri riadnom splácaní úveru zvýšil za 12 mesiacov na sumu vo výške
696,- Eur, teda o sumu vo výške 346,- Eur a v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1M Cdo 1/2009, podľa ktorého dohoda o výške úrokov musí byt' v súlade s
ust. § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. O takýto stav pôjde spravidla

vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Žalobkyňa uviedla, že podľa
tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke
Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov
so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci december 2014 vo výške 6,87 %, čo znamená,

že ide pri výške úrokovej sadzby o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať akoby vôbec
neboloobsahomZmluvyaZmluvatakneobsahujeurčenievýškyúrokovejsadzbyakopovinnúnáležitosť
spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa Zmluva a
úver považujú v zmysle ust. § 9 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.za bezúročný
a bez poplatkov.

B) Absencia RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN
Žalobkyňa uviedla, že v Zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 68,86 % a RPMN vo výške 30% a
s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10Co/672/2014 vzhľadom na skutočnosť, že hodnota
RPMN uvedená v Zmluve je nižšia ako úroková sadzba, je preukázané, že žalovaný v Zmluve nesprávne

uviedol výšku RPMN, v dôsledku čoho v Zmluve absentuje zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru,
čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

C) Absencia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov
Žalobkyňa uviedla, že v Zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úrok y a

poplatky podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. ako podstatnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy,
dôsledku sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

D) Absencia doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
Žalobkyňa uviedla, že povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy je podľa § 9 ods. 2 Zákona

č. 129/2010 Z.z. je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a v Zmluve je uvedený konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru
17.12.2015, ale v Dohode z rovnakého dňa, ktorou došlo k zmene Zmluvy, bola stanovená povinnosť
žalobkyne splácať úver v 12-tich pravidelných mesačných splátkach, vždy 20. dňa v mesiaci, počnúc
dňom 20.01.2015, z čoho vyplýva, že posledná splátka bola splatná 20.12.2015, teda po termíne

konečnej splatnosti úveru podľa Zmluvy. V Zmluve zmenenej Dohodou tak absentuje správny údaj o
termíne konečnej splatnosti Zmluvy, čo má podľa žalobkyne za následok, že úver poskytnutý podľa
Zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatku.

E) Absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti

Žalobkyňa v žalobe namietala, že Zmluva nemá ani ďalšiu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č.
129/2010 Z.z., a to adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, čoho
dôsledkom je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadomnažalobkyňouuvedenéskutočnostimalazapreukázané,žeuhradilažalovanémusumu696,-

Eur, a obohatenie žalovaného, ktoré predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou
žalovaným, t.j. sumou 350,- Eur a sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila, t.j. 696,- Eur, teda suma vo výške
346,- Eur, je plnenie bez právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie) na strane žalovaného, ktoré musí
tento vydať žalobkyni.3. K žalobe žalobkyňa pripojila nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
106500360 zo dňa 17.12.2014, Dohoda o plnení v splátkach, výzva právneho zástupcu žalobkyne zo

dňa 05.12.2016 adresovaná žalovanému.

4. Súd vo veci vydal dňa 04.05.2017 platobný rozkaz č.k. 14Csp/8/2017-20, ktorým súd uložil
žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 346,- Eur s
príslušenstvom a nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške 84,33 Eur, alebo v tej istej lehote podal

odpor na tomto súde.

5. Žalovaný dňa 29.05.2017 doručil súdu v zákonnej lehote odôvodnený odpor proti platobnému
rozkazu, v ktorom namietal, že sa nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v žalobe. V odpore
žalovaný k argumentácii žalobkyne, ktorá Zmluvu s odkazom na Zákon č. 129/2010 Z.z. považuje
za bezúročnú a bez poplatkov, uviedol, že nedošlo k naplneniu predpokladov podľa § 11 Zákona č.

129/2010 Z.z. a nemožno Zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný namietal, že
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej
strane Zmluvy, kde je uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 696,- Eur, ak nie je
dohodnuté inak do 20.12.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľskéhoúverualebovhotovostimandatároviadobatrvaniaZmluvyatermínkonečnejsplatnosti

Zmluvy nastane dňa 20.12.2015, teda nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Podľa Dohody o splátkach sa žalobkyňa zaviazala uhradiť celkovú čiastku
v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,- Eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 20.01.2015. Zákon vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov, nikde nie
je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky a navyše veriteľ používa takýto spôsob započítavania

v prospech dlžníka. Podľa Dohody spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. podľa vzorca uvedeného
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 314,02 %. Dohoda
oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo tak, ako je to ustanovené v Zmluve), na základe
ktorých logicky vzrastá aj RPMN, a teda že RPMN vo výške 30 % stanovená v Zmluve je hodnota

vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke a RPMN vo výške 314,02 % dohodnutá v Dohode,
predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako
je tomu aj v predmetnom prípade. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a je jej úlohou preukázať, v
čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod
prečo by bolo možné vyhlásiť Zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná podľa

zákonného vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, o RPMN bol dlžník dostatočne
informovaný v prípade, ak požiada o Dohodu a o plnenie v splátkach. S odkazom na ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že
spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje
povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve a je toho názoru, že úrok

nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo
v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri
podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že
je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí
peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V Zmluve je odplata pri poskytnutí

peňažných prostriedkov vo výške 105 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 30,00 %. V Zmluve zobrala
žalobkyňa na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver
platnej ku dňu podpísania Zmluvy je vo výške 15,89 %, v dôsledku čoho výška odplaty pri poskytnutí
peňažnýchprostriedkovjevsúladesnariadenímaneprevýšiladvojnásobokpriemernýchhodnôtRPMN,
ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobkyňa v prípade, že po podpise Zmluvy nadobudla pocit,

že podpísala nevýhodnú Zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná RPMN je vysoká, mala právo odstúpiť
od Zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzavretia, čo nevyužila, z čoho
vyplýva,žesúhlasilasobsahomZmluvyasovšetkýmipodmienkamiposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveru.
K tvrdeniam žalobkyne, týkajúce sa absencie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, žalovaný
odkázal na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016, C - 42/15 podľa ktorého, okrem iného nie je

nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa skutočnosti, že mu neboli poskytnuté Štandardné Európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj absencia informácií o RPMN, považoval za nedôvodné,keď žalobkyňa dňa 17.12.2014 svojím podpisom potvrdila prevzatie formuláru Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere a skutočnosť, že sa s tlačivom oboznámila a bola informovaná o
RPMN na samostatnom tlačive. K absencii adresy na podanie reklamácie a sťažností v Zmluve uviedol,

že tieto sú nedôvodné vzhľadom na skutočnosť, že na prednej strany Zmluvy je zrozumiteľne, určito
a jasne uvedená adresa veriteľa - žalovaného, na ktorú môže dlžník adresovať akékoľvek podania,
sťažnosti a reklamácie. Žalovaný záverom uviedol, že je toho názoru, že zo Zmluvy nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, žalobca plnil na základe platne uzavretej
Zmluvy, táto nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako právny dôvod na plnenie z

tejto Zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov a žiadal žalobu
zamietnuť.

6. Súd následne odpor žalovaného doručil žalobkyni a výzvou zo dňa 24.07.2017 ju vyzval, aby sa v
súdom stanovej lehote 15 dní k odporu žalovaného vyjadrila; žalobkyňa sa v zákonom stanovenej lehote
nevyjadrila.

7. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak (b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur.

8. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keď ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000,- eur, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

10. Súd podľa ust. § 219 ods. 3 CSP vyvesil dňa 06.11.2018 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu

oznámenie, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 06.12.2018 o 8.45 hod.
č. d. 9, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku, kedy súd vyhlásil tento rozsudok.

11. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

12. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave

presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti

s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami, a to: Zmluvou o

spotrebiteľskom úvere č. 106500360 zo dňa 17.12.2014, Dohodou o plnení v splátkach k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 106500360 zo dňa 17.12.2014, výzvou zo dňa 05.12.2016 adresovanou
žalovanému, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, z ktorého dokazovania súd
zistil nasledujúci skutkový stav veci:

14. V konaní mal súd za nesporné, že Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 106500360 zo dňa
17.12.2014 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, s úrokom 68,86 %, RPMN - 30 %,
priemernou RPMN za úver 15,89 %, odplatou za poskytnutie úveru v sume 105,- Eur a celková čiastka
splatná spotrebiteľom bola dohodnutá vo výške 696,- Eur. Žalovaný so žalobkyňou uzatvorili totožnéhodňa aj Dohodu o plnení v splátkach (ďalej len „Dohoda"), v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť
sumu vo výške 696,- Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške sumy 58,- Eur vždy k 20.
dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.01.2015.

15. Súd považoval za nesporné v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP, že žalobkyňa čerpala celý úver vo
výške 350,- Eur a riadne pravidelnými mesačnými splátkami od 20.01.2015 splatila celú istinu úveru vo
výške 350,- Eur aj s úrokmi a poplatkami vo výške 346,- Eur, teda celkovo sumu 696,- Eur, čo žalovaný
v odpore nijak nepoprel.

16. Výzvou zo dňa 05.12.2016 vyzvala žalobkyňa žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a
to do 14 dní odo dňa doručenia výzvy, žalovaný požadovanú sumu neuhradil.

17. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona č. 129/2010 Z. z.

18. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

24.Podľaust.§53ods.3Občianskehozákonníka,akdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

26. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.29. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

31. Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

32. Podľa ust. § 2 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

33. Podľa ust. § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

34. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

35. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

36. Podľa ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

37. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. Podľa ust. § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

40. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

41. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.42. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

43. Súd dospel k záveru, že Zmluva aj Dohoda z toho istého dňa uzavretá medzi stranami sporu je
spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení. V danom prípade Zmluva
je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá
je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení
vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ

sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah
nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

44. Zo zisteného skutkového stavu veci a právneho posúdenia Zmluvy a Dohody vyvodil súd ten
právny záver, úroková sadzba v Zmluve je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, keď zo Zmluvy

vyplýva, že ročná úroková sadzba bola v danom prípade dohodnutá vo výške 68,86 % ročne. Úroky
za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole s prihliadnutím na princíp dobrých
mravov v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Doterajšia judikatúra súdov v SR nespochybnila,
že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej
miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo

súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, a ani kontroly podľa generálnej klauzuly kontroly
neprijateľných podmienok (ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a teda odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, ktorá je určená, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami
pri poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, a

ktorým subjektom je aj žalovaný, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a v rozpore
s dobrými mravmi. Vychádzajúc z údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska,
boli priemerné úrokové sadzby v čase uzavretia Zmluvy v decembri 2014 pri nových spotrebiteľských

úveroch s dobou splatnosti do 1 roka v sadzbe 6,87 %. Úroková sadzba predmetného úveru podľa
Zmluvy je 10 -násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009, zo dňa
31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej
čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je

ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

45. Súd považoval žalovaným určenú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 68,86 % za úžernícku, ktorá
nemôže požívať súdnu ochranu, a preto je nutné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú, ktorá odporuje dobrým
mravom. Obdobný právny názor vyslovil aj Okresný súd Nitra v rozhodnutí sp. zn. 7C/126/2014, Krajský
súd Prešov sp. zn. 17Co/296/2015, Krajský súd Prešov sp. zn. 25Co/2/2017, Krajský súd Banská
Bystrica sp. zn. 13Co/253/2016.

46. Úrok z úveru je jedným z pojmových znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú a je jej podstatnou
náležitosťou. Ak žalovaný ako dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve podmienky, ktoré sú v
rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak koná v rozpore so zákonom a takéto ustanovenia
o výške úroku nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a v nadväznosti na to

aj výška RPMN, tieto sú neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Keďže túto časť Zmluvy od jej zvyšnej časti Zmluvy z uvedených dôvodov nie
je možné oddeliť, je neplatná celá Zmluva pre jej rozpor so zákonom v zmysle citovaných ustanovení,
čo má za následok vznik bezdôvodného obohatenia s vzájomnou reštitučnou povinnosťou strán.

47. Súd má za to, že v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva neobsahuje
správny údaj o RPMN a poskytnutý úver žalovaným je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov pre nesprávne uvedenú výšku RPMN aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Žilina
10Co/672/2014 podľa ktorého: „V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa vsúvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého
percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne
poplatky (napríklad za poskytnutie úveru, za správu účtu), poistenie úveru a podobne. Je zrejmé, že

pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej
nižšia". Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota RPMN uvedená v Zmluve je nižšia ako úroková sadzba,
má súd za to, že žalovaný nesprávne uviedol výšku RPMN, v dôsledku čoho v Zmluve absentuje
zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

48. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v Zmluve si strany splácanie úveru nedohodli. Zo Zmluvy
vyplýva, že úver bol žalobkyni poskytnutý vo výške 350 eur a v Dohode o splátkach sa žalobkyňa
zaviazala splatiť sumu 696 a o skutočnej sume úveru tu nie je zmienka. Túto praktiku žalovaného súd
považuje za nekalú obchodnú praktiku v rozpore s dobrými mravmi. Je nevysvetliteľné, prečo uzatvárali
strany sporu Zmluvu a Dohodu, keď stačilo uzavrieť jednu zmluvu a v nej obsiahnuť režim splácania

úveru, čím by bola dodržaný aj Zákon č. 129/2010 Z. z.

49. Pre úplnosť súd uvádza, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve
o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 Zákona
č. 129/2010 Z. z., pretože citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom

predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy) vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 Zákona č.
129/2010 Z. z., aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

50. Súd sa nestotožnil z námietkou žalobkyne, že Zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z. z.. V Zmluve je uvedené, že

spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 696 eur, ak nie je dohodnuté inak do 17.12.2015, pričom
následne Dohodou bolo zakotvené, že žalobkyňa sa zaväzuje uhradiť sumu celkovo 696 eur v 12-tich
pravidelných mesačných splátkach vo výške 58 eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc
dňom 20.01.2015, z čoho je možné termín konečnej splatnosti jednoznačne určiť na deň 20. 12. 2015.

51.Súdsanestotožnilsargumentáciužalobkyneohľadneabsencienáležitostipodľaust.§9ods.2písm.
k) Zákona č. 129/2010 Z. z. Súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, a
tospoukazomnanasledovné:,,Niejepotrebné,abyzmluvaospotrebiteľskomúvereobsahovalačíselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis

plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa
legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,

ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným
výkladom.“

52. Súd sa nestotožnil s argumentáciu žalobkyne ohľadne absencie náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2
písm. c) Zákona č. 129/2010 Z. z. Súd má zhodne so žalovaným za to, že prednej strany Zmluvy je

zrozumiteľne, určito a jasne uvedená adresa veriteľa - žalovaného, na ktorú môže dlžník adresovať
akékoľvek podania, sťažnosti a reklamácie.

53. Ako dôsledok neplatnosti Zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nastáva medzi stranami
ako účastníkmi Zmluvy režim bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka v

spojení s ust. § 457 Občianskeho zákonníka s povinnosťou vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, bez
akýchkoľvek poplatkov, či zmluvných pokút, pre ich rozpor s ust. Občianskeho zákonníka.

54.Vdôsledkuabsenciepodstatnýchnáležitostíupravenýchvust.§9ods.2písm.j)Zákonač.129/2010
Z. z. Z by súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia by bol rovnako daný.

55. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa čerpala celý úver vo výške 350 eur a splatila
žalovanému celú istinu úveru vo výške 350 eur aj s úrokmi a poplatkami vo výške 346 eur, teda celkovosumu 696 eur. Preto je žalovaný povinný uhradiť žalovanej úroky a poplatky z poskytnutého úveru, teda
celkovo 346 eur ako požadovala žalobkyňa tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku.

56. Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

57. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

58. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. V danom prípade žalobkyňa vyzvala dňa 05.12.2016 žalovaného formou elektronickej komunikácie
na úhradu žalovanej sumy v lehote 14 dní, t.j. do 19.12.2016 (vrátane) a dňa 20.12.2016 sa žalovaný
dostal do omeškania. Žalovaný dátum prijatia výzvy ani samotné prijatie výzvy nijakým spôsobom

nespochybnil. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,00 % p.a., a preto súd priznal žalobkyni
úroky z omeškania od 20.12.2016 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ
trvá tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku. Súd žalobu vo zvyšnej časti úrokov z omeškania
zamietol tak, ako je uvedené vo výroku č. II tohto rozsudku.

60. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy
navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy

súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

61. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

64. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

65. Z dôvodu, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a teda žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu
úspešná, súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania od žalovaného v plnej výške, o výške náhrady ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník .

66.Podľa§4ods.2písm.u)zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch(ďalejlen„ZoSP“),odpoplatku
sú oslobodení: (u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

67. Podľa § 2 ods. 2 ZoSP, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak

nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod
manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.68. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 veta
prvá ZoSP, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak

nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv je
oslobodená od súdnych poplatkov a žalovaný bol neúspešný v spore, čo do zaplatenia sumy 346 eur.
Zo žaloby o zaplatenie sumy 346 eur je súdny poplatok vo výške 20,50 eur v súlade s Položkou 1 písm.
a) Sadzobníka (6% zo základu) a na jeho úhradu súd zavial žalovaného (výrok č. IV rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v

dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.