Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212663
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617212663.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore žalobcov: X. B. N., M.. W.Á. T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXX, U. H.:

H.M.XXXX/XX,XXXXXF.,Š.B.G.,F.N..H.K.,Z.,Ž.XXX,XXXXXC.,X.I.W.,M..W.,T..XX.XX.XXXX,
M..Č.. XXXXXX/XXXX, U. H.: X. I. XXX, XXX XX R., Š. B. G., F. B. N., M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č..
XXXXXX/XXX, U. H.: H. M. XXXX/XX, XXX XX F., X. V.. V. X. M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/
XXXX, U. H.: C. Č.. XXX, XXX XX Y. D., Č., Š. B. Č., F. B. N., M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/
XXX, U. H.: H. M. XXXX/XX, XXX XX F., X. I. W., M.. W.Š., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, U.
H.: I. XXX/X, C. X, Č., Š. B. Č., F. B. N., M.. W.Y., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXX, U. H.: H. M.
XXXX/XX, XXX XX F., X. V. W. M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, U. H.: M.H. V. XXX/XX,

XXX XX W., Š. B. G., F. B. N., M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXX, U. H.: H. M. XXXX/XX,
XXX XX F., X. Ľ. N., M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, U. H.: XXX XX H. XXX, Š. B. G.,
F. B. N., M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXX, U. H.: H. M. XXXX/XX, XXX XX F., X. I. W. M..
W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, U. H.: S. Č.. XXX/XX, XXX XX U., Š. B. G., F. B. N., M.. W.,
T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXX, U. H.: H. M. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, IČO 17 335 345, Búdková č. 36, 817 15 Bratislava
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi N. W. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa v podanej žalobe, zo dňa 04.12.2017 domáhali aby súd určil, že nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v KÚ Š. zapísané na Okresnom úrade C., odbore katastra na LV č. XXX ako EKN p.č.
XXXX lesné pozemky o výmere 6889 m2, p.č. XXXX TTP o výmere 1149 m2; p.č. XXXX TTP o výmere
306 m2; p.č. XXXX orná pôda o výmere 1499 m2, ktoré boli zamerané geometrickým plánom V.. N. Š.

č. XXXXXXXX-XXX/XXXX ako C KN p.č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 6859 m2, p.č. XXXX/X TTP
o výmere 3005 m2 patria do dedičstva po poručiteľovi N. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
po ktorom bolo dedičstvo prejednané ŠN W. D XXX/XXXX v podiele 1/1.

2.Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že žalobcovia sú dedičmi a právnymi nástupcami po
poručiteľovi N. W., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX. Manželkou poručiteľa bola I.M. W., M.. D., T..
XX.XX.XXXX, F. XX.XX.XXXX - dedičstvo prejednané N.. F. G. XD/XXX/XXXX; S. XXX/XXXX. Ako

dedičia po poručiteľovi N. W. prichádzajú: 1. dcéra B. N., M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXX,
H.Ý. M. XXXX/XX, F., štátna občianka SR, 2. syn nebohý I. W. a po ňom, 2a. vnuk I. W. M.. W., T..
XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, X. I. XXX, R., štátny občan SR, 2b. vnučka V.. V. X. M.. W., T..
XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, C. Č.. XXX, Y. D., ČR, štátna občianka ČR, 2c. vnučka I. W. M..W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, I. XXX/X, C. X, ČR, štátna občianka ČR, 2d.
nebohý vnuk V. W. a po ňom, 2da. pravnuk V. W. M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, M.
V. XXX/XX, W., štátny občan SR, 2db. pravnučka Ľ. N. M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX,

H. XXX, štátna občianka SR, 2dc. pravnuk I. W. M.. W., T.. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, S. Č..
XXX/XX, U., štátny občan SR.
Právny predchodca žalobcov N. W., sa narodil v obci Š., kde žil celý život a aj tam zomrel. Približne v roku
1930 odkúpil od rodiny Y. Y. a jeho dcéry Z. T. M.. Y., ktorá bola vlastníčkou množstva pozemkov v Y. T.
M., O., Ď., D. Š. Z. W. T. M. a najmä bola majiteľkou sklární v O., pozemky v lokalite „. I. v blízkosti obce

Š. o výmere 0,90 ha. Y. Y. /otec Z. T. M.. Y. je do dnešného dňa vedený ako vlastník pozemkov o výmere
približne 70 ha pozemkov v Š. a Ď. - LV č. XXX, LV č. XXX. V roku 1930 otec, starý a prastarý otec
žalobcov N. W. odkúpil od rodiny Y. Y. a jeho dcéry Z. T. pozemok o výmere 0,9 ha - v súčasnosti vedené
ako EKN p.č. XXXX lesný pozemok o výmere 6889 m2, p.č. XXXX TTP o výmere 1149 m2, p.č. XXXX
TTP o výmere 306 m2, p.č. XXXX orná pôda o výmere 1499 m2 pôvodne vedených v PKV č. XXXX, ako
p.č. XXXX/a a neskôr v PKV č. XXXX na mene Z. T., M.. Y.. Neskôr bol majetok Z. T. skonfiškovaný a bol

vykonaný zápis v prospech žalovaného. V súčasnosti sú tieto pozemky vedené v prospech žalovaného
na LV č. XXX ako E KN p.č. XXXX lesné pozemky o výmere 6889 m2; p.č. XXXX TTP o výmere 1149
m2; p.č. XXXX TTP o výmere 306 m2; p.č. XXXX orná pôda o výmere 1499 m2. Pôvodne boli pozemky
vedené v PKV č. XXXX ako p.č. XXXX/a a neskôr boli prepísané do PKV č. XXXX. Hoci prevod nebol
vyznačený v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, bol vyznačený v pozemkovej mape, kde ako vlastníci

p.č. XXXX, p.č. XXXX, p.č. XXXX, p.č. XXXX sú zapísaní W.. Pozemková mapa bola vyhotovená
v roku 1947 a teda už v roku 1947 boli za vlastníkov považovaní W.. Žalobcovia nechali pozemky
odkúpené ich právnym predchodcom zamerať geometrickým plánom. V súčasnosti sú geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zamerané ako C KN p.č. XXXX/2 lesný pozemok o výmere 6859
m2; p.č. XXXX/X TTP o výmere 3005 m2. Poručiteľ N. W. užíval vyššie uvedené pozemky v lokalite „F.

I." až do svojej smrti v roku 1986. V teréne to bol čiastočne lesný porast, ale najmä pole, kde rodina W.
pestovala poľnohospodárske plodiny pre svoju potrebu. Nakoľko je, ako sa ďalej v žalobe uvádza právny
predchodca žalobcov vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v KÚ Š. zapísaných pôvodne v
pozemnoknižnej vložke XXXX a neskôr prevedených do č. XXXX ako p.č. XXXX/a a teraz ako EKN p.č.
XXXX, p.č. XXXX, p.č. XXXX, p.č. XXXX - hoci na LV č. XXX je vedený ako vlastník žalovaný, je teda

rozpor medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom naliehavým právnym
záujmom na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva. Podaním určovacej žaloby sa chcú žalobcovia
domôcť rozhodnutia, že pozemky patria do dedičstva po ich predkovi. Bez takéhoto rozhodnutia súdu
nebude možný zápis ich vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré im patria a nebude možné dosiahnuť
súlad stavu právneho so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Podľa ustálenej judikatúry je

dosiahnutie súladu stavu zapísaného v katastri nehnuteľností so stavom právnym naliehavým právnym
záujmom požadovaným pre podanie určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. -
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho
vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu

v katastri nehnuteľností (Rozsudok NS SR 1 Cdo 3/03). Na základe uvedeného majú žalobcovia teda
naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Poručiteľ N. W., podľa podanej žaloby žalobcami
vstúpil do držby pozemku od roku 1930. Ako vyplýva z pozemkovej mapy, ktorá bola vyhotovená v roku
1947, minimálne od roku 1947 boli W. považovaní za vlastníkov sporných pozemkov. Podľa § 115 a
§ 116 zákona č. 141/1950 Zb. - stredného OZ, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží

oprávnene a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. V
zmysel § 143 a § 145 zákona č. 141/1950 Zb. - stredného OZ, držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako
so svojou alebo vykonáva právo pre seba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. N. W. užíval pozemky „F. I." od roku 1930 až do smrti v roku 1986. Užíval ich ako

vlastník po dobu minimálne 10 rokov, pričom nebol v držbe nikým rušený. Splnil teda okrem iného aj
podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Na základe publikovaného rozhodnutia NS
SR 3Cdo 11 7/1994 neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov do užívania
JRD neprerušuje plynutie vydržacej lehoty (§ 18 ods. 3 zákona SNR číslo 293/1992 Zb.).

Žalobcovia na preukázanie svojich skutkových tvrdení ako dôkaz predložili súdu Rozhodnutie S. XXX/
XX Štátneho notárstva v W. v dedičskej veci po zomrelom N. W., Osvedčenie o dedičstve XD/XXX/
XXXX, S.: XXX/XXXX po zomrelej I. W., M.. D., výpisy z listov vlastníctva č. XXX, č. XXX a č. XXX,
výpisy pozemnoknižnej vložky č. XXXX a č. XXXX a snímok z pozemkovej mapy, inter alia čestnéprehláseniaobyvateľovobceŠ.-J.N.,N.Y.,N.G.,V..D.H.doslovneidentickéhoobsahu,beznajmenšej
zmeny v znení: „N. W., T.. XX.XX.XXXX, F. XX.XX.XXXX a I. W., M.. D., T.. XX.XX.XXXX, F.
XX.XX.XXXX, užívali až do svojej smrti pozemky „F. I.". V teréne to bol čiastočne lesný porast a pole,

kde rodina pestovala poľnohospodárske plodiny pre svoju potrebu. Pozemky rodina W.Y. získala od
Y. Y., ktorý vlastnil veľký majetok nielen v Š., ale aj v Ď. Z. Y. T. M.. N. W. pochádzal z viacerých
súrodencov, ale ako jediný zostal bývať v obci Š.. O týchto skutočnostiach viem od svojich predkov, ako
aj z vlastnej skúsenosti", výsluchmi svedkov: in concreto, N. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: Š. Č.. XX,
N. G., XX.XX.XXXX, U. H.: Š. Č.. XX, V.. D. H.Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: R. XXXX/XX, W., B. G., T..

XX.XX.XXXX, Š. Č.. XX Z. I. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: Š. Č.. XX.

3.Žalovaný vo svojom vyjadrení - replike žalobný nárok žalobcov poprel. Ako uvádza základný
predpokladom na určenie vlastníckeho práva je existencia naliehavého právneho záujmu. Podľa ust. §
137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p."): "Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, ...".
Žiadal súd, aby skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov ako procesnej
podmienky pre uplatnenie práva prostredníctvom inštitútu určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c)
C.s.p. Žalobcovia svoj nárok na určenie vlastníckeho práva odvodzujú z PKV XXXX, PKV XXXX a
tvrdia,žedošlokprevoduvlastníckehoprávakparc.č.XXXX/a vedenejvPKVXXXX, neskôrprečíslená

a vedená na PKV XXXX. Poprel tvrdenie žalobcov, že by N. W. nadobudol vlastnícke právo k uvedeným
parcelám na základe kúpy v roku 1930; nevyplýva to zo žiadneho z predložených dôkazov,
absentuje nadobúdací titul a v kontexte s predloženými dôkazmi uviedli, že po N. W.
sporné parcely neboli predmetom dedenia ani po jeho manželke I. W. M.. D., hoci iné parcely vedené
v PK vložkách predmetom dedenia boli. Vlastnícke právo nebolo zapísané v prospech N. W. v žiadnej

z predložených PKV. Podľa názoru žalovaného absentuje riadna a podložená
identifikácia sporných parciel. Identifikácia parciel Okresným úradom v zmysle § 3 ods. 12 a § 69 zák. č.
162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) je nevyhnutným predpokladom na objektívne stotožnenie sporných
pozemkov, o ktorých žalobcovia tvrdia, že vlastnícke právo k nim patrí ich právnemu predchodcovi. K
predloženej pozemkovej mape uviedli, že nesvedčí o vlastníckych právach tam uvedených

osôb, keďže relevantný vo vzťahu k zisteniu vlastníka je výlučne údaj v časti B PKV. Z tejto
mapy vyplýva, že na parc.č. 1969 je uvedených 7 osôb (v poradí tretí je uvedený pravdepodobne právny
predchodca žalobcov - W. N. (ž. I. M.. D.), ostatné osoby nie sú totožné so žalobcami ani s právnym
predchodcom N. W., na parc. č. XXXX je uvedený W. N. Y. (ž. R. M.. G.) a je zrejmé,
že nejde o právneho predchodcu žalobcov N. W., ktorý mal manželku I. M.. D.. Na parc. č. XXXX,

č. XXXX nie sú uvádzané žiadne mená. Z akého dôvodu boli uvedené osoby na
niektorých parcelách, v akom právnom postavení vo vzťahu k týmto parcelám boli tieto
osoby, z akého zdroja zhotoviteľ mapy vychádzal nie je zrejmé. Tento dôkaz z uvedených dôvodov
nepreukazuje tvrdenia žalobcov. Predložené LV č. XXX, č. XXX vedené na vlastníka Y.
Y. sú vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné (vid' titul nadobudnutia: PKV XXXX,XXXX,XXXX -

82). Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že N. W. splnil podmienky vydržania žalovaný eklatantne poprel
a má za to, že neboli splnené zákonné predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Predložené čestné vyhlásenia o užívaní pozemkov svedkov považuje za účelové. Žalovaný navrhol,
aby súd v prejednávanej veci vyžiadal od Okresného úradu, odbor katastrálny dokumenty vedené k
LV XXX týkajúce sa parciel XXXX,XXXX,XXXX,XXXX, k.ú. Š., vrátane PKV XXXX - 82, v ktorej je

uvedenýnadobúdacítitulkspornýmparcelámvprospechžalovaného.Spriznanímnáhradytrovkonania
žalobcom nesúhlasí. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že nijakým spôsobom nespôsobil vzniknutý
právny stav, ktorý viedol žalobcov k podaniu určovacej žaloby.

4. K replike žalovaného zo dňa 22.1.2018 a ním namietaným skutočnostiam žalobca uviedol v duplike

nasledovné: čo sa týka absencie naliehavého právneho záujmu, žalovaný je zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti. Žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva svojho právneho
predchodcu. Takého rozhodnutie súdu môže byt' podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností. Preto majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva svojho
právneho predchodcu. V spojitosti so spornosťou, že nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia po

N. W. ani po jeho manželke I. W. M.. D. zastávajú žalobcovia presvedčenie, že N. W.
nadobudol nehnuteľnosti kúpou od pozemnoknižného vlastníka, pričom však k zápisu do pozemkovej
knihy nedošlo. Nakoľko v čase smrti nebol vedený v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, nemohli byt'
nehnuteľnosti predmetom prejednania v rámci dedičského konania. Pokiaľ by boli predmetom dedeniapo poručiteľovi N. W. M.. I. W.Y. M.. D., nemali by žalobcovia dôvod viesť súdny spor. Žalovaný
namietal inter alia absenciu identifikácie parciel, túto skutočnosť žalobcovia vyvracali argumentáciou,
že žalobcovia predložili geometrický plán, ktorý je najvyššou formou identifikácie parciel. V prípade, že

žalovaný popiera, že pozemky zamerané geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX ako C KN
p.č. XXXX/2 lesný pozemok o výmere 6859 m2; p.č. XXXX/X TTP o výmere 3005 m2, sú totožné s p.č.
XXXX/a a teraz ako EKN p.č. XXXX, p.č. XXXX, p.č. XXXX, p.č. XXXX, môže požiadať OÚ C. o
vykonanie identifikácie parciel a predložiť ju súdu. Na argumentáciu žalovaného, že pozemková mapa
nedokazuje vlastníctvo, žalobcovia reflektovali tým, že predložili ako dôkaz snímku z pozemkovej mapy

ako dôkaz toho, že ich právny predchodca bol už zhotoviteľom mapy považovaný za
užívateľa a vlastníka pozemkov. Nemožno teda mat' podľa názoru žalobcov pochybnosť o
dobromyseľnosti držby N. W., keď ho ako užívateľa považovali štátne orgány v roku 1947 zodpovedné
za zhotovenie pozemkovej mapy. Čo sa týka namietaného žalovaným ohľadom listov vlastníctva č.
XXX, č. XXX, že sa nevzťahujú k sporným nehnuteľnostiam, žalobcovia apelovali, že predložili listy
vlastníctva ako dôkaz rozsahu a existencie vlastníctva pôvodného pozemnoknižného vlastníka, od

rodiny ktorého odkúpil právny predchodca žalobcov sporné nehnuteľnosti. Zároveň žalobcovia za
účelom preukázania užívania sporných nehnuteľnosti N. W. zotrvali na vypočutí svedkov. Doložili ešte
k ostatným čestným prehláseniam aj čestné prehlásenie 85 - ročnej obyvateľky obce Š., ktorú navrhli
taktiež vypočuť ako svedka. Žalobcovia zároveň predložili vyjadrenie OÚ C. - odboru katastra, z ktorého
vyplýva, že pozemnoknižné mapy - poľné náčrty pochádzajú z roku 1944 - 1947 a obsahujú

označenie užívateľov nehnuteľnosti. Z vyjadrenia vyplýva aj identifikácia nehnuteľnosti. Prílohou
vyjadrenia je PKV č. XXXX, poľný náčrt, kópia z katastrálnej mapy zo dňa 11.12.2017.

5.Žalovanývosvojejduplikeskonštatoval,ževovzťahuknaliehavéhoprávnehozáujmupoukazujenato,
že vec sa má posudzovať v súvislosti s možnosťami uplatnenia reštitučných nárokov podľa špeciálnych

právnych predpisov (zák.č. 229/1991 Zb. a zák.č. 503/2003 Z.z.). Vychádzajúc
z § 6 ods. 1, § 13 ods. 1 zák.č. 229/1991 Zb., § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 zák.č. 503/2003
Z.z. trvá na námietke nesplnenia procesnej podmienky žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. Podporne
poukazuje žalovaný na judikatúru - rozsudok NS SR 5MCdo 4/2009 zo dňa 24.02.2010 a rozsudok
NS SR 3Cdo 205/2009 zo dňa 17.02.2011. Žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno podľa jeho

názoruobchádzaťzmyselaúčelreštitučnéhozákonodarstva.Zpredloženýchdôkazovžalobcaminebolo
preukázané tvrdenie o vstupe do držby v roku 1930 a kúpe sporných pozemkov. Predmetné pozemky
boli skonfiškované a prešli do vlastníctva štátu, ako to vyplýva z PKV vložky. Pri parcele
EKN XXXX je uvedený druh pozemku: lesný pozemok. SPF nie je oprávnený nakladať ani spravovať
lesné pozemky, ktoré sú predmetom žaloby. SPF môže vykonávať správu len u pozemkov taxatívne

vymedzených v § 17 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Predmetný druh pozemku ostáva ako lesný pozemok aj
po odčlenení v zmysle geometrického plánu ako parcela registra C (CKN XXXX/2), ktorej údaje o druhu
pozemku sú záväzné. Správcom takéhoto pozemku sú: Lesy Slovenskej republiky, š.p. (§ 50 ods. 6 zák.
326/2005 Z.z. o lesoch). Žalobca preto nesprávne označil žalovaného v rozpore s §
135 CSP. Na základe tohto žiada súd, aby skúmal aktívnu legitimáciu vo vzťahu k predmetu konania.

Podotýka, že vo vzťahu k údajom o vlastníkovi na predloženom LV č. XXX je možnosť opravy chyby
v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. (katastrálneho zákona).
Poľné náčrty neboli podkladom v rámci pozemkových úprav v zmysle zák.č. 330/1991
Z.z., čo vyplýva zo schváleného zjednodušeného registra pôvodného stavu (viď. titul nadobudnutia na
LV č. XXX) a preto nie sú spôsobilým podkladom na určenie vlastníckeho práva v prospech právneho

predchodcu žalobcov. Predložené poľné náčrty nepreukazujú na základe akých podkladov boli tam
označení užívatelia a čestné vyhlásenie p. I. I. a ostatné predložené dôkazy k žalobe nepovažuje
za spôsobilé listiny, ktoré by zakladali dobrú vôľu na strane vydržiteľa a vôbec nesvedčia o vzniku a
trvaní jeho vlastníckeho práva a preto žiada, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

6.Súd dňa 02.05.2018 vyzval Okresný úrad C. o zaslanie informácie a všetkých dokumentov týkajúcich
sa nadobudnutia vlastníckych práv k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, uvedených na LV XXX,
okres: C., obec: Š., katastrálne územie: Š.Ý. od roku 1930 až do súčasnosti.
Okresný úrad C., Katastrálny odbor v odpovedi, zo dňa 07.05.2018 uviedol, že požadované informácie
a dokumenty súdu nevie poskytnúť, vzhľadom k tomu, že archivuje listiny len od roku 1964. Zaslal

súdu ale Schválenie zjednodušeného registra pôvodného stavu v katastrálnom území Š., obec Š., okres
C., číslo: O., zo dňa 09.10.2000 Rozhodnutím, ktorým bol schválený zjednodušený register
pôvodného stavu v určenom obvode katastrálneho územia Š. spracovaný geodetickou kanceláriou.
V priebehu spracovania registra boli vlastníci pozemkov predvolaní, aby predložili listiny, alebo inévieryhodné doklady na Správe katastra v W., potom na odbore katastrálnom v C., Okresnom súde v W. a
na poľnohospodárskom družstve v C.. Zhotoviteľ predložil ukončený a spracovaný register na Okresný
úrad v C., odbore pozemkovom, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, úseku pozemkovom, dňa

29.09.2000. Od 26.05.2000 do 26.06.2000 mali občania možnosť oboznámiť sa s ukončeným registrom
na Obecnom úrade v Š.. Každému vlastníkovi so známym pobytom bol doručený výpis z registra týkajúci
sa jeho majetkových práv v určenom obvode pozemkových úprav katastrálneho územia Š.. Termín na
predloženie pripomienok bol stanovený do 30.06.2000. Pripomienky, ktoré boli podané v stanovenej
lehote boli jednotlivo prerokované so zhotoviteľom a zohľadnené v registri. Vzhľadom k tomu, že register

bol spracovaný v súlade so zákonom a Pokynmi MP SR č. 34/95-430 a ÚGKK SR č. TK - 746/1995 na
spracovanie zjednodušeného registra pôvodného stavu k nehnuteľnostiam v extraviláne, Okresný úrad
v C., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, úsek pozemkový register schválil
a predložil na zápis do katastra nehnuteľností.

7.SúdvyzvalŠtátnyarchívBanskáBystrica,pracoviskoW.svyššieuvedenoupožiadavkouoposkytnutie

informácie a poskytnutia dokumentov týkajúcich sa nadobudnutia vlastníckych práv k parcelám č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, uvedených na LV XXX, okres: C., obec: Š., katastrálne územie: Š. od roku 1930
do roku 1964. V informácii zaslanej súdu dňa 15.06.2018 bolo oznámené, že konfiškované spisy za
k.ú. Š. sa vo fonde ONV v W. nenachádzajú. Pozemkovoknižná a občianskoprávna agenda, ako aj
kúpnopredajné zmluvy do ich archívu neboli odovzdané.

8.Súd zároveň prostredníctvom pracovníka archívu tunajšieho súdu vykonal šetrenie na preverenie
uloženia dokumentov preukazujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva k parcelám č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, uvedených na LV XXX, okres: C., obec: Š., katastrálne územie: Š. od roku 1930 do
roku 1964, ktorý po následnom šetrení oznámil písomnou formou, že predmetné listiny sa v archíve

nenachádzajú.

9.Rozhodnutím Štátneho notárstva v W. zo dňa 24.03.1986 pod číslom D XXX/XX-
XX je preukázané, že Štátnym notárstvom v W. po poručiteľovi N. W., T.. XX.XX.XXXX, prezývka /Y./
dôchodcovi, naposledy bytom Š. XX, F. XX.XX.XXXX, bola schválená dohoda o vyporiadaní dedičstva

tak, že preberateľkou majetku patriaceho do dedičstva, ktoré jednoznačne neinkorporovalo sporné
pozemky sa stala manželka poručiteľa I. W., M.. D..

10.Z Osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci č. XD/XXX/XXXX, S.: XXX/XXXX, zo dňa 18.11.2013
Notárskeho úradu N.. F. G., notárky ako súdnej komisárkyso sídlom v C. je evidentné, že predmetné

sporné pozemky neboli inkorporované ani do súpisu aktív a pasív dedičstva zostaveného na základe
údajov dedičov a listinných dôkazov po poručiteľke, manželke N. W., I. W., M.. D., T.. XX.XX.XXXX, T.
H. Š. XX, Y. F. S. XX.XX.XXXX, ktorého účastníkom ako jeden z dedičov bola aj žalobkyňa
v prvom rade, ktorá ako uviedla na pojednávaní si nevšimla, že sporné pozemky sa nenachádzajú v
súpise aktív po poručiteľke.

11.Z výpisu listu vlastníctva č. XXX, vedeného na Okresnom úrade C., katastrálnom odbore, pre
katastrálne územie Š., obec Š., okres C., ktorý predložila žalobkyňa v prvom rade vyplýva, že parcely
registra „E" evidované na mape určeného operátu, in concreto parcela č. XXXX o výmere 6889 m2 lesný
pozemok,parcelač.XXXX ovýmere1149m2trvalýtrávnatýporast,parc.č.XXXXovýmere306

m2 trvalý trávnatý porast, parc. č. XXXX o výmere 1499 m2 orná pôda je vedený Slovenský pozemkový
fond, Búdkova 36, Bratislava, PSČ 817 15, SR, XXXXXXXX ako vlastník v spoluvlastníckom podiele
1/1. Titulom nadobudnutia vlastníctva je uvedené PKV 1-9999, XXXX-B 2 Rozhodnutie OÚ
v C., odboru PPLH č. U/XXXX/XXXXX zo dňa 09.10.2000.

12.Výpis z listu vlastníctva č XXX, vedeného na Okresnom úrade C., katastrálnom odbore, katastrálne
územie Ď., obec Ď., okres C. a výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Š., obec Š., okres
C. preukazujú vlastnícke právo nebohého Y. Y. na nich zapísaných pozemkoch.

13.Výňatok z pozemnoknižnej vložky XXXX preukazuje súpis pozemkov a vklad vlastníckeho práva k

nim podľa § 1 nar. č. 104/45 Zb. SNR pre Československý štát v správe Pôdohospodárskeho odboru,
rady ONV v R..14.Výňatok z pozemnoknižnej vložky XXXX preukazuje súpis nehnuteľného majetku a pozemkov
vo vlastníctve Y. Y., prepisu časti tohto po jeho smrti na jeho dcéru, ako aj nakladania s ním a následného
zápisuaždo02.05.1945,kedydošlokukonfiškáciitohtopodľa nar.č.104/45Sb.a SNRč.d.71/48v1/1.

15.Vo vyjadrení žalobkyne v prvom rade zo dňa 04.09.2018, je uvedené, že svoj právny nárok na
uvedené pozemky deklaruje geodetickým plánom, ktorý bol vyhotovený geodetom V.. N. Š., v zmysle
§ 3 ods. 12 a § 69 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z., úradne overeným podľa § 9
zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii OU C. katastrálny odbor. Má za to, že geodetický plán je

odborným dokladom vypracovaným a podpísaným kompetentnými odborníkmi. Zároveň ale konštatuje,
že pozemková mapa, ktorá bola tunajšiemu súdu predložená nedokazuje vlastníctvo, ale
podporne dokazuje, že predmetné sporné pozemky užívali jej rodičia. Osoby, ktoré sú
uvedené na parcelách sú súrodencami a bratrancom otca žalobkyne v prvom rade, nie sú to
cudzie osoby, ale príbuzní. Na pozemkoch pracovali so svojim nebohým bratom do roku 1992. Dodnes
vie ktoré polia im patrili, ale nestarala sa o to, či po právnej stránke je všetko v poriadku. Súd považuje

za nutné uviesť, že mapové operáty pozemkového katastra do 31.12.1950 odzrkadľovali
nie vlastnícky, ale užívací režim.

16.Žalobkyňa v prvom rade ako strana sporu pri výsluchu na prvom pojednávaní prostredníctvom
svojho právneho zástupcu trvala na podanej žalobe s odôvodnením, že všetci žalobcovia sú dedičmi

a právnymi nástupcami po zomrelom N. W., ktorý žil v Š. celý život a kde aj zomrel. Sporné pozemky
odkúpil od rodiny Y. Y. a jeho dcéry. Na poľný náčrt vyhotovený v rokoch 1944-1947 poukázali ako na
nimi predložený písomný dôkaz, kde sú užívateľmi pozemkov N. W. a jeho žena I. M..
D.. Na pojednávaní žalobkyňa v prvom rade predložila súdu kópiu „Kúpnej zmluvy" medzi N. W. a
jeho bratom B. W. F. S. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol odpredaj poľnohospodárskej pôdy, bližšie

nešpecifikovanej v Obci Š.. Ako ďalej uviedla právna zástupkyňa žalobkyne v prvom rade
N. W. sa týmto spôsobom vysporiadal so všetkými súrodencami. Z tohto dôvodu sa cítil ako vlastník
sporného pozemku.

17.Potvrdenie realizácie kúpy Miestnym národným výborom v Y. T. M. zo dňa 31.07.1958, číslo XXXX/

XXXX preukazuje vlastnícky prevod v katastrálnom území obce Y. T. M. medzi B. W. ako predávateľom a
N. W. a manž. I. W.Á., M.. D. ako kupiteľmi. Išlo o predaj z dôvodu odsťahovania sa predávateľa z obce
Š. a následnej nemožnosti ním obrábania poľnohospodárskej pôdy, pričom kupiteľ bol spoludržiteľom a
spolumajiteľom kúpených čiastok. Súčasťou tejto písomnosti je vtedajšou právnou úpravou požadovaný
súhlas Rady MNV v Y. T. M. s predmetným prevodom, a vyjadrená povinnosť vyžiadania súhlasu od

Rady MNV v Š..

18.Súd má za to, že vyššie uvedený listinný dôkaz nepreukazuje z dôvodu všeobecného označenia
predmetu kúpy a evidentnej absencie špecifikácie a identifikácie tohto, že premetom kúpy je práve
spoluvlastnícky podiel sporných pozemkov.

19.Žalovaný ako strana sporu na prvom pojednávaní skonštatoval, že taktiež sa
pridržiava svojich písomných vyjadrení v replike a v duplike. Namietal nepreukázanie spôsobu akým
vstúpili predchodcovia žalobcov do držby, ako aj kedy. Následne zdôraznil skutočnosť absencie kúpnej
zmluvy, na ktorú sa spolu s držbou žalobcovia odvolávajú. Predložený náčrt mapy nepovažuje žalovaný

za doklad spôsobilý konštituovať vlastnícke právo, ale len preukazujúci možné užívacie právo.

20.Právny zástupca žalobkyne v prvom rade na prvom pojednávaní uviedol súdu, že sporné
pozemkynemohlibyťpredmetomdedeniatakpoN.W.,akoanipojehomanželkeatozdôvodu,ženeboli
zapísaníakovlastnícitýchtopozemkov.Poukázal,ženamapovomoperátezroku1944vyhotoviteľmapy

považoval predchodcov žalobcov, či už ako užívateľov alebo ako vlastníkov, čo preukazuje skutočnosť,
že sporné pozemky skutočne užívali. To, že v roku 1930 nadobudol N. W. sporné pozemky vedia len z
jeho rozprávania, preukázať to ale nevedia.

21.Žalobkyňa v prvom rade na prvom pojednávaní uviedla, že ona obhospodarovala a starala
sa s rodičmi o pozemky a prostredníctvom ROEP-ky prešli tieto na žalovaného. Až neskôr si
uvedomila, že tieto neboli predmetom ani jedného z dedičských konaní.22. Žalovaný reflektoval na vyjadrenie žalobkyne v prvom rade v spojitosti so
zápisom v EKN vložke kde na základe posledného zápisu bol ako vlastník uvedený Y. Y. a jeho dcéra.

Podľa ním vyjadreného názoru sa jedná o reštitučné nároky v rámci reštitučného zákonodarstva, na
základe ktorého sa vlastníci odškodňovali, pokiaľ vlastníci neboli uvedení prechádzali tieto na Slovenskú
republiku.Interaliažalovanýpredloženélistinnédôkazyžalobou,akoaničestnéprehlásenianepovažuje
za spôsobilé na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech žalobcov.

23.Na druhom pojednávaní konanom dňa 12.11.2018 súd dotazoval žalobkyňu v prvom rade, aby
uviedla kedy presne a na základe akej skutočnosti zistila, že sporné pozemky nie sú zapísané na mene
žalobcov, vzhľadom k tomu, že túto skutočnosť opomenuli tak pri prvom, ako aj pri druhom dedičskom
konaní právnych predchodcov. Odpovedala, že túto skutočnosť zistila úplne náhodou keď jej
pred piatimi rokmi zavolal predseda urbariátu, s tým že v hore sa nachádzajú popadané smreky, ktoré
má odstrániť a na základe tohto zistila po vzhliadnutí príslušných listín, že tieto nevlastní. O pozemky sa

približne 5 rokov, od kedy nadobudla vedomosť, že nie sú vo vlastníctve jej rodiny nestará.
Na dotaz súdu, či vie doložiť tituly nadobudnutia alebo preukázať zápisy o ich nadobudnutí zápismi
v pozemkovej knihe u ostatných W. uvedených na doloženom mapovom operáte z rokov 1944-1947
sporných pozemkov, týmito ako uviedla nedisponuje. Skonštatovala, že v Š. nadobúdali
ľudia vlastnícke právo kúpou, okrem toho všetci súrodenci N.Á. W. odišli zo Š., pričom poukázala na

doloženú kópiu kúpnej zmluvy z roku 1958 medzi jej otcom a jeho bratom B.. V rámci ROEP - ky si
„vysporiadala" aspoň dom, ktorý bol vedený ako uvádza na p. S. a ktorý bol na ňu prepísaný bez nutnosti
podania určovacej žaloby na súd. Žalobkyňa v prvom rade si absenciu zápisu v pozemkovej knihe
ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva jej otcom, ako aj absenciu kúpnej zmluvy nevie vysvetliť.
Neverí však tomu, že jej rodičia by predmetné sporné pozemky obrábali, keby ich nevlastnili. Žalobkyňa

ako to vyplýva už z podanej žaloby nevedela presne uviesť ani rok nadobudnutia vlastníckeho práva,
prípadne začiatok užívania pozemkov, nakoniec dedukciou spočívajúcou v uvedení mena jej matky na
spomínanom mapovom operáte ju doviedla k záveru, že to muselo byť okolo roku 1936, z dôvodu že jej
matka sa narodila v roku 1920 a ako 16 ročná sa vydala za jej otca.

24.Súd na druhom pojednávaní vykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami svedkov navrhnutých
žalobou:

Zo svedeckej výpovede B. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: Š. vyplynulo, že tie zeme považovali za ako
uviedol W., brat žalobkyne v prvom rade I. tam kosieval, pásli tam ovce, nie ovce ale kravy. S istotou

trval na tom, že to bolo ich. W. pozná od narodenia, pamätá si aj N. W.. Ešte raz zopakoval na otázku
právneho zástupcu žalobkyne v prvom rade ohľadom vlastníckeho práva k sporným pozemkom, že na
Š. ten obhospodaroval zeme, kto ich vlastnil. O Y. a S., veľkostatkároch len počul, žije totiž
v Š. 80 rokov. Kúpnu zmluvu ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom N. W.
nevidel, v tej dobe bol len dieťaťom. Nemá ale vedomosť o tom, že by si ľudia v Š. prenajímali zeme

od Y., ľudia si skôr medzi sebou vzájomne kupovali pozemky. Svedok disponuje titulmi nadobudnutia
vlastníckeho práva k svojim pozemkom, ktoré nadobudol v dedičskom konaní.

Zo svedeckej výpovede žalobou navrhnutého svedka N. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: Š. XX, vyplynulo
že v Š. žije 67 rokov. Pamätá si W. pretože ich krstili. Sporné pozemky „F. I." pozná, za vlastníka bol

považovaný N.W.. Napozemkochrobil,akosavyjadrildo„socializácie",dovtedyzemeobrábali,chovali
dobytok, pestovali zeleninu, obilie. Právny zástupca žalobkyne položil svedkovi otázku, že
kto po smrti N. W.Á. obrábal tieto zeme svedok si nedokázal spomenúť, po úvahe uviedol, že asi nikto.
Na to vstúpila do výsluchu žalobkyňa v prvom rade a uviedla meno I., na čo svedok reagoval slovami:
„Aha, áno I.." Taktiež vylúčil skutočnosť, že by v Š. niekto obrábal zeme, ktoré by mu nepatrili a ktoré

nevlastnil. Svedok pri výsluchu uviedol, že W. nadobudol zeme od Y.Ö. a od S., ale vie to len z počutia.
Ďalej uviedol, že W. sporné pozemky užívali, ale ako ich nadobudli to už uviesť nevedel. Kúpnu zmluvu
k sporným pozemkom nikdy nevidel. Taktiež disponuje titulom nadobudnutia k svojim pozemkom.

Zo svedeckej výpovede žalobou navrhnutého svedka V.. D. H., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom: O.. R. XXXX/XX, W.Č. eklatantne vyplynulo, že žalobkyňa v prvom rade je jeho suseda
o dva domy ďalej. Detstvo strávil v Š.. Na sporné pozemky sa chodievali kúpavať ako
deti. Otec žalobkyne tam pásaval kravy, „T. G." keď mu ukazoval pozemky vravieval, že tie sú
ich. Sám svedok si v súčasnej dobe „vybavuje pozemky". Svedok ďalej skonštatoval, že dakedy si ľudiamedzisebouvymieňalipozemky,nezapisovalitonáslednedokatastra.Privybavovanísvojichpozemkov
si všimol na mapovom operáte aj meno W.. Taktiež uviedol, že ľudia neobhospodarovali cudzie
pozemky, len svoje. Panovalo tam súkromné hospodárstvo, nikto by sa neopovážil obhospodarovať

cudzie pozemky. V roku 1974 boli pozemky včlenené do JRD. Z rozprávanie vie o Y.. Y. v
starých mapách už nie sú uvedení ako vlastníci, sú ale len nižšie k močiaru, ale na pozemkoch „T. I."
sú zapísaní W.. Svedok skonštatoval, že v Š. každý vedel koho je čo. Ľudia v tej dobe výlučne kúpou
nadobúdali pozemky. On sám nadobudol vlastnícke právo k svojim pozemkom aj vydržaním. Taktiež
disponuje titulmi nadobudnutia k svojim pozemkom a to osvedčením o dedičstve a kúpnou zmluvou. Na

otázku súdu, či vie akého obsahu podpísal čestné prehlásenie odpovedal, že W. kúpil pozemky, na čo ho
súd opravil, že v ním podpísanom čestnom prehlásení je uvedené užívanie pozemkov, na to odpovedal,
že nechal formuláciu tohto na právneho zástupcu a viac sa tým nezaoberal.

Zo svedeckej výpovede žalobou navrhnutého svedka N. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: Š. XX vyplynulo,
že žalobkyňa v prvom rade je jeho suseda a s jej bratom pásievali cez prázdniny dobytok. Ako chlapci

sa tam hrávali, ako už uviedol pásavali tam dobytok, orali tam, volali to tam „T. I.". Má vedomosť o tom,
že tieto pozemky vlastnil nemec Y. z rozprávania otca žalobkyne v prvom rade. Na otázku právneho
zástupcu žalobkyne v prvom rade, či ľudia nadobúdali od Y. pozemky, odpovedal že nevie, ale
vie že držali predmetné pozemky. Má ale vedomosť, že viacerí od neho nadobudli pozemky, ale nemá
vedomosť konkrétne ako. Spomenul, že okrem Y. tam figuroval aj S.. Otec žalobkyne v

prvom rade obrábal sporné zeme pokiaľ žil a vládal. Viacerí podľa neho nemajú vedomosť ako pozemky
nadobudli. Nevedel uviesť kedy W. nadobudli vlastnícke právo, ale pamätá si že mali zeme „T. I.".

Zo svedeckej výpovede žalobou navrhnutého svedka I. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: Š. XX vyplynulo, že
svedok žije v Š. už 59 rokov a žalobkyňu v prvom rade pozná od narodenia. Políčko, ako označila

sporné pozemky podľa jej vedomosti odjakživa obrábali W.. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne
v prvom rade koho považovala za vlastníkov pozemkov „T. I." odpovedal svedok, že W.. Pokiaľ vie
pásavali tam dobytok. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne v prvom rade, či má vedomosť o tom ako
ľudia nadobúdali vlastnícke právo k pozemkom ľudia na Š., odpovedal svedok že sa pozemky kupovali
„z ruky do ruky", nedávali si pozemky prepísať a potom mali problémy, čo pozná aj z vlastnej skúsenosti.

W. obrábali sporné pozemky do doby, kým nebolo založené družstvo. Reflektovala na otázku právneho
zástupcu, že nikto by neobhospodaroval pozemky, ktoré nevlastnil. O Y. nepočula. Nevie ako ich W.
nadobudli, kúpnu zmluvu nevidela, vie ale, že W. po celý čas obrábali sporné pozemky.

25.Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26.Podľa § 143 z.č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

27.Podľa § 144 z.č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, držať možno veci, ako i práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon.

28.Podľa § 145 ods. 1 z.č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, ak je držiteľ so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

29.Podľa § 145 ods. 2 z.č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, v pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

30.Podľa § 135a ods. 1 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/1982 Zb., vlastníkom veci, ktorá
môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

31.Podľa § 135a ods. 2 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/1982 Zb., ak ide o pozemok
alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by
sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo
k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemkuv rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera
podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného
užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom

ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

32.Podľa § 135a ods. 3 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/1982 Zb., takto však nemožno
nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý

je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov.

33.Podľa§ 135a ods. 4 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/1982 Zb. do doby podľa odsekov 1
a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

34.Podľa § 868 Občiansky zákonník, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

35.Podľa § 126 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

36. Podľa § 129 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, držiteľom je ten, kto s vecou
nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

37.Podľa§130ods.1z.č.40/1964Zb.Občianskyzákonník, akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

38.Podľa § 132 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

39.Podľa § 134 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.

40.Podľa § 134 ods. 3 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, do doby podľa ods. 1 sa
započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

41. Podľa § 33a ods. 1 z.č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom,
(notársky poriadok), účastníci sú povinní prispieť štátnemu notárstvu pravdivými a úplnými údajmi na

spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.

42.Podľa § 35 z.č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky
poriadok), štátne notárstvo zistí majetok poručiteľa a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Pokiaľ medzi
účastníkmi zostali sporné aktíva alebo pasíva, postupuje podľa § 18.

43.Podľa § 37 ods. 1 z.č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky
poriadok), na podklade zistenia podľa § 35 štátne notárstvo určí všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov
a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.

44.Podľa § 42 ods. 1 z.č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon),
pozemkvý katastr s jedné strany a desky zemské, knihy pozemkové, knihy železniční, horní a oficiální
soupis památek s druhé strany dlužno udržovat ve stálém vzájemném souladu.45.Súd sa najprv zaoberal otázkou, vzhľadom k tomu, že ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/
CSP, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby. Žalobca má
naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo

ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť.Naliehavýprávnyzáujemmusíaležalobcapreukázať.Povinnosťžalobcupreukázaťnaliehavý
právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že
naliehavý právny záujem je daný. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok

na to aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Na preukázanie týchto je povinný navrhnúť
dôkazy. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o
samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Súd má za to, že žalobcovia osvedčili svoj
naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po ich právnom predchodcovi. Ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako
vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva,

lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností
(Rozsudok NS SR 1 Cdo 3/03).

46.Vykonaným dokazovaním žalobcovia predloženými dôkazmi, ako ani dôkazmi vykonanými na
pojednávaní nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva ich predkom N. W.. Okrem toho, že sporné

pozemky neboli predmetom dedičských konaní, absentuje aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva,
či zápis v pozemkovej knihe požadovaný podľa vtedy platnej právnej úpravy. Žalobcovia taktiež
nepreukázali predloženými dôkazmi vydržanie, zákonom požadovanú dobromyseľnosť držby ich predka
od počiatku a ani objektívny vstup N. W. do držby, hoc est nedisponujú žiadnymi dôkazmi, ktoré
by preukazovali tieto žalobcami tvrdené skutočnosti. Žalobcovia preukázali len skutočnosť, že ich právny

predchodca sporné pozemky užíval, ale nie že ich nadobudol do vlastníctva, či už kúpou alebo
vydržaním. Súd má za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.

47.V čase od 1855 do 1950 platilo na území Slovenska Uhorské obyčajové právo a Pozemková
kniha (obdobne ako teraz kataster nehnuteľností) bola verejnou evidenciou nehnuteľností, ich vlastníkov

a práv s nimi spojených, pričom rovnako ako teraz platil intabulačný princíp, t.j. práva vznikali, zanikali
a menili sa až zápisom a to vkladom (výmazom) do pozemkovej knihy. Vklad bol možný
len na základe súkromných alebo verejných listín s predpísanými náležitosťami a v písomnej forme s
úradneoverenýmpodpisomapovolenímkuvkladu.Zmluva,čiuždarovaciualeboinámuselaspĺňaťtieto
náležitosti, vrátane písomnej formy, overenia podpisu a návrhu na vklad do pozemkovej knihy, čo boli

všeobecneznámeskutočnosti.Okremtohonavydržaniebolpotrebnýtaktiežoprávnenýadobromyseľný
vstup do držby pri začatí vydržania a aj bola potrebná nerušená držba po dobu aspoň 32 rokov ( proti
štátu 100 a cirkvi 40 rokov ) a nadobúdateľ musel byť pri začiatku držby dobromyseľný. A práve táto
skutočnosť nebola zo strany žalobcov a ich priamych predkov nijak predloženými dôkazmi preukázaná.
Vpozemkovejkniheneexistuježiadnyzápisonadobudnutívlastníckehoprávapredchodcamižalobcovk

sporným pozemkom. Pozemková kniha bola vedená v tejdobe na intabulačnom princípe, vklad-záznam-
poznámka, vklad mal intabulačný charakter. Vecné právo bolo v tej dobe možné nadobudnúť len na
základe vkladu. Podľa zákona č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení, účinnom
dňom 01.01.1928, in concreto § 42 ods. 1, eklatantne vyplýva, že musí byť v súlade pozemkový
kataster na jednej strane a knihy pozemkové na druhej strane, ktoré je nutné udržiavať vo vzájomnom

súlade. Zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy mal v tej dobe konštitutívne účinky.

48.Žalobcovia neriešili dlhé roky to, kto je zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na liste
vlastníctva. V dedičskom konaní po poručiteľovi N. W., T.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX v
Rozhodnutí Štátneho notárstva v W., zo dňa 24.03.1986 je evidentné, že sporné pozemky sa

nenachádzalimedzinehnuteľnosťami,ktorébolipredmetomdedenia.Preberateľkoumajetkubolapritom
uvedená manželka poručiteľa I. W., ktorá si taktiež aj napriek tomu, že predmetom boli nehnuteľnosti-
pozemky a dom inkorporované v pozemnoknižných vložkách „len" v počte 5 nenamietala ich absenciu.

49.Z Osvedčenia o dedičstve XD/XXX/XXXX, S. XXX/XXXX po zosnulej manželke N. W., I. W.Y., M..

D., T.. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX je taktiež evidentné, že v súpise
aktív/nehnuteľnosti sporné pozemky inkorporované nie sú. Po zosnulej I. W., ako jediný dedič, ktorý
nadobudol predmetné aktíva/nehnuteľnosti na základe dedičskej dohody bola práve žalobkyňa v prvom
rade, ktorá absenciu sporných pozemkov v tej dobe taktiež nenamietala.50.Okresný úrad v C., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydal
Rozhodnutie číslo: O. dňa 09.10.2000 vo veci Schválenia zjednodušeného registra pôvodného stavu

v katastrálnom území Š., obec Š., okres C., ktorým bol schválený zjednodušený register pôvodného
stavu v určenom obvode katastrálneho územia Š. spracovaný geodetickou kanceláriou. V priebehu
spracovania registra boli vlastníci pozemkov predvolaní, aby predložili listiny, alebo iné vieryhodné
doklady na Správe katastra v W., potom na odbore katastrálnom v C., Okresnom súde v W. a na
poľnohospodárskom družstve v C.. Zhotoviteľ predložil ukončený a spracovaný register na Okresný

úrad v C., odbore pozemkovom, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, úseku pozemkovom, dňa
29.09.2000. Od 26.05.2000 do 26.06.2000 mali občania možnosť oboznámiť sa s ukončeným registrom
na Obecnom úrade v Š.. Každému vlastníkovi so známym pobytom bol doručený výpis z registra týkajúci
sa jeho majetkových práv v určenom obvode pozemkových úprav katastrálneho územia Š.. Termín na
predloženie pripomienok bol stanovený do 30.06.2000. Pripomienky, ktoré boli podané v stanovenej
lehote boli jednotlivo prerokované so zhotoviteľom a zohľadnené v registri. Vzhľadom k tomu, že register

bol spracovaný v súlade so zákonom a Pokynmi MP SR č. 34/95-430 a ÚGKK SR č. TK - 746/1995 na
spracovanie zjednodušeného registra pôvodného stavu k nehnuteľnostiam v extraviláne, Okresný úrad
v C., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, úsek pozemkový register schválil a
predložil na zápis do katastra nehnuteľností. Ako vyplýva z výpisu listu vlastníctva Okresného úradu C.,
katastrálny odbor č. XXX, okres: C., obec: Š., katastrálne územie: Š., ktorý deklaruje vlastnícke právo

k sporným pozemkom v prospech žalovaného, ktoré nadobudol práve vyššie uvedeným rozhodnutím.
Žalobkyňa v prvom rade na pojednávaní uviedla, že si uplatnila v rámci ROEP-ky svoje vlastnícke
právo k domu, a toto následne nadobudla bez nutnosti určenia vlastníckeho práva súdnou cestou.
Zároveň na pojednávaní tvrdila, že o možnosti oboznámenia sa s ukončeným registrom od 26.05.2000
do 26.06.2000 na Obecnom úrade Š. nemala vedomosť.

51.Žalobkyňa v prvom rade si nechala vypracovať geometrický plán na obnovenie hraníc pôvodných
pozemkov parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Geodetickou kanceláriou K.- V.. N. Š., Ž. X, XXX XX C.,
číslo plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX, zo dňa 20.04.2017, pre katastrálne územie Š., okres C., obec Š.,
kde je uvedená ako doterajší vlastník predmetných parciel práve žalobkyňa v prvom rade.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nemožno z vyššie uvedeného plánu vychádzať,
keďže len samotný geometrický plán nemôže byť právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam.

52.Napriek existencii princípu dôvery v správnosť zápisov v katastri nehnuteľností (resp. v skorších

evidenciách nehnuteľností predchádzajúcich dnešnej evidencii v katastri, in hoc casu v
pozemkovom katastri podľa zákona č. 177/1927 Sb.) je to práve konanie o určenie vlastníckeho práva,
ktoré slúži tomu, aby sa formálne existujúci evidenčný stav buď potvrdil, alebo zvrátil, príp. modifikoval.
Podstatou konania v prejednávanej veci je, aby žalobcovia preukázali, že aktuálny zápis v katastri, podľa
ktorého oni spoluvlastníkmi nie sú, je v rozpore s právnym stavom a preto je nesprávny.

53.Súd má za to, že z vyššie uvedeného eklatantne vyplýva, neexistencia spôsobilého titulu
nadobudnutia žalobcov, ako aj ich právnych predchodcov k sporným pozemkom.

54.Žalobcovia v žalobe popri nadobudnutí sporných pozemkov do vlastníctva kúpnou zmluvou ich

predkami uvádzajú aj eventualitu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Na
preukázanie svojich tvrdení predložili žalobcovia súdu vyhotovenie mapového operátu z roku 1947,
kde ako jednými z užívateľov sú uvedení N. W. ( ž. I., M.. D.). Ako už vyššie súd konštatoval, mapové
operáty pozemkového katastra do 01.01.1950 využívali užívací režim. Nepreukazujú teda vlastnícke
právo k predmetným sporným pozemkom, čo sama žalobkyňa v prvom rade vo svojom vyjadrení, zo

dňa 04.09.2018 taktiež konštatuje.

55.Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. K tomu aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba
veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu

vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každomsubjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní oprávnenosti

držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie
držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží.
Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Možno ale o dobrej viere usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav

navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi
objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Zo zákona
vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera zaniká v
okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom,
že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej
subjektívne v dobrej viere. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí

v konaní preukázať držiteľ.

56.Ako už súd konštatoval vyššie, v čase od 1855 do 1950 platilo na území Slovenska Uhorské
obyčajové právo a Pozemková kniha (obdobne ako teraz kataster nehnuteľností) bola verejnou
evidenciou nehnuteľností, ich vlastníkov a práv s nimi spojených, pričom rovnako ako teraz platil

intabulačný princíp, t.j. práva vznikali, zanikali a menili sa až zápisom a to vkladom (výmazom) do
pozemkovej knihy. Vklad bol možný len na základe súkromných alebo verejných listín s predpísanými
náležitosťami a v písomnej forme s úradne overeným podpisom a povolením ku vkladu. Zmluva či už
darovaciu alebo iná musela spĺňať tieto náležitosti, vrátane písomnej formy, overenia podpisu a návrhu
na vklad do pozemkovej knihy, čo boli všeobecne známe skutočnosti. Okrem toho na vydržanie bol

potrebný taktiež oprávnený a dobromyseľný vstup do držby pri začatí vydržania a aj bola potrebná
nerušená držba po dobu aspoň 32 rokov ( proti štátu 100 a cirkvi 40 rokov ) a nadobúdateľ musel
byť pri začiatku držby dobromyseľný. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať ten, kto nebol
od počiatku dobromyseľným, teda kto už od začiatku svojej držby vedel o tom, že
nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil bez právneho dôvodu, alebo vedel že

patrí inému, no nevrátil ju. Platné právo vyžadovalo do 31.12.1950 dobromyseľnú a nepretržitú držbu,
pričom za dobromyseľného sa považoval držiteľ len vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť
presvedčený o tom, že mu vec patrí.

57.Všetci svedkovia navrhnutí žalobcom síce zhodne uviedli, že predmetné nehnuteľnosti predchodca

žalobcov užíval, obhospodaroval, ale ani jeden z nich nevedel uviesť od kedy presne a akým spôsobom
predmetné pozemky nadobudol, resp. na akom základe pozemky užíval. Okrem toho, všetci svedkovia,
až na poslednú svedkyňu disponujú titulmi nadobudnutia svojich vlastníckych práv k svojim pozemkom,
ako uviedli osvedčeniami o dedičstve alebo kúpnymi zmluvami.

58.Vo svojej záverečnej reči právny zástupca žalobkyne v prvom rade uviedol, že v zmysle
Civilného sporového poriadku, v súčasnosti sporové strany musia používať prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany. Mal za to, že žalobcovia v rámci, či už podanej žaloby
alebo vykonaného dokazovania preukázali svoje skutkové tvrdenia o tom, že ich právny predchodcovia
nadobudli sporné pozemky kúpou od pôvodného vlastníka Y. Y.. Toto skutkové tvrdenie podľa názoru

obhajoby bolo podopreté aj vykonaným dokazovaním, a to svedeckými výpoveďami a nebolo účinne
popreté zo strany žalovaného. V súčasnosti už účinné popretie vyžaduje nielen jednoduché tvrdenie,
že to nie je pravda čo tvrdí žaloba, ale musí to byť podložené aj relevantnými dôkazmi. Žalovaná strana
nepredložila ani jediný dôkaz a ani jediný dôkaz nebol žalovaným vyvrátený. Žalobcovia mali za to, že
dôkazné bremeno bolo unesené. Súd v súčasnosti už podľa CSP rozhoduje výlučne na základe dôkazov

a skutkových tvrdení, ktoré boli predložené stranami. Tieto podľa žalobcov neboli účinne popreté. V
roku 1945, bol majetok konfiškovaný Y.. Predmetná konfiškácia však na dobromyseľnosť právneho
predchodcužalobcovnemalažiadnyvplyv,on ďalejužívaladržal.Čižeštát,hoci formálneY.Y.nejakým,
asi písomným dokumentom skonfiškoval majetok, nespôsobilo to odňatie pozemkov predkovi žalobcov
N. W.. On naozaj do smrti, kým vládal sporné pozemky užíval. Celá Š. ho „považovala" za vlastníka.

Obhajca v závere dodal, že si uvedomuje nepredloženie písomnej kúpnej zmluvy, ktorú by radi doložili,
pravdepodobne ale naozaj išlo len o ústne odkúpenie, t.j. ústnu kúpnu zmluvu.59.Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že v zásade z predložených svedeckých
výpovedí vyplynulo, že právni predchodcovia žalobcov tieto pozemky užívali, svedkovia jednotlivo,
niektorí viac, iní menej. Majú teda vedomosť, resp. sú presvedčení o tom, že tieto pozemky užívali na

základe vlastníckeho práva k týmto pozemkom, ale naďalej nebolo preukázané, či teda došlo zo strany
právnych predchodcov žalobcov ku kúpe týchto pozemkov a z toho hľadiska ponechal na uváženie
súdu, či teda predložené dôkazy žalobcami sú spôsobilé na vyhodnotenie dobromyseľnosti vydržania
právnych predchodcov žalobcov. K trovám konania podotkol, že žalovaný nezapríčinil tento vzniknutý
stavavyplývatoajzosvedeckýchvýpovedí.Pokiaľtamajdochádzaloknejakýmprevodomvlastníckeho

práva, tak predkovia žalobcov jednoznačne nepostupovali v zmysle platných predpisov v tom čase.

60.Žalovaným bola namietaná skutočnosť, že na LV č. XXX pri parcele EKN XXXX je
uvedenýdruhpozemku:lesnýpozemok.PodľajehonázoruSPFniejeoprávnenýnakladaťanispravovať
lesné pozemky, ktoré sú predmetom žaloby. SPF môže vykonávať správu len u pozemkov taxatívne
vymedzených v § 17 ods. 1 z.č. 229/1991 Zb. a predmetný druh pozemku ostáva ako lesný pozemok aj

po odčlenení v zmysle geometrického plánu ako parcela registra C (CKN XXXX/2), ktorej údaje o druhu
pozemku sú záväzné. Správcom takéhoto pozemku sú Lesy Slovenskej republiky, š.p. ( § 50 ods. 6 z.č.
326/2005 Z.z. o lesoch). Podľa názoru žalovaného žalobcovia nesprávne označili žalovaného a to v
rozpore s § 135 CSP a z tohto dôvodu žiadal súd, aby skúmal pasívnu legitimáciu (vo vyjadrení aktívna
legitimácia) k predmetu konania.

61.Knámietkežalovaného,ženiejesprávneoznačenýžalovaný nazákladečohožiadalabysúdskúmal
aktívnu legitimáciu, súd uvádza, že aktívne legitimovaní na podanie sú žalobcovia. Ako žalovaný
je označená Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, pričom žalobcovia takto
označili žalovaného v súlade so zápisom v liste vlastníctva č. XXX a to v zmysle § 205 CSP, keďže

ako vlastník je zapísaný Slovenská republika a ako správca Slovenský pozemkový fond. Žalovaný je na
základe uvedeného vo veci pasívne legitimovaný. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol,
nevykonával dokazovanie, či zápis na liste vlastníctva ohľadom toho či je správcom všetkých sporných
pozemkov Slovenský pozemkový fond, alebo Lesy Slovenskej republiky, š.p., z dôvodu, že
žalovaným by bola i tak Slovenská republika a nič by to nemenilo na rozhodnutí súdu, že žalobu

zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov. Súd pri svojej úvahe vzal v zreteľ aj
právnu úpravu § 70 ods. 1, ods. 2 z.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

62.Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré

sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

63.Podľa § 70 ods. 1 z.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak

sa nepreukáže opak.

64.Podľa § 70 ods. 2 z.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

65.Súd po zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných
súvislostiach dospel k záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno preukázania nadobudnutia vlastníckeho
práva ich právnym predchodcom N. W. vydržaním, prípadne kúpou neuniesli a vlastnícke právo N.
W.Á. ku sporným pozemkom ku dňu jeho smrti na základe vydržania, prípadne kúpy nepreukázali.

Žalobcovia v podanej žalobe tvrdili, že sporné pozemky nadobudol ich predok kúpou v roku 1930
od Y. Y. a jeho dcéry Z. T.. Toto tvrdenie žalobcov aj po vykonanom dokazovaní ostalo sporné, z
dôvodu neexistencie titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, pozemnoknižného zápisu, ako aj absencie
sporných pozemkov v súpise aktív v dedičských konaniach po poručiteľovi N. W.a aj po poručiteľke, manželke N. W. I. W., M.. D.. Výsluchy svedkov navrhnutých žalobcami tvrdenie
žalobcov nepotvrdili, síce zhodne uviedli, že predmetné sporné pozemky predchodca žalobcov užíval,
obhospodaroval, ale ani jeden z nich nevedel uviesť od kedy presne a akým spôsobom predmetné

pozemky nadobudol, resp. na akom základe pozemky užíval. Okrem toho súd považuje za nutné
skonštatovať, že všetci svedkovia, až na poslednú svedkyňu disponujú titulmi nadobudnutia svojich
vlastníckych práv k svojim pozemkom, ako uviedli osvedčeniami o dedičstve alebo kúpnymi zmluvami.
Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ani dobromyseľnosť držby ich predka od
počiatku, ako ani objektívny vstup N. W. do držby. Žalobcovia nedisponujú titulom nadobudnutia

a ani iným listinným dôkazom preukazujúcim časové obdobie nadobudnutia vlastníckeho práva ich
predkom, alebo jeho vstupu do držby, keďže nevedia ani ustáliť začiatok užívania, ako ani prípadného
nadobudnutia sporných pozemkov. In hoc casu žalobcovia nepreukázali objektívny vstup svojho predka
do oprávnenej a hlavne dobromyseľnej držby. Dobromyseľnosť a počiatok držby ich predkom nebola
nijakým z predložených dôkazov žalobcami preukázaná. Samotné užívanie nehnuteľností, samo o
sebe nezakladá vydržanie a nadobudnutie vlastníckeho práva. Súd má za to, že žalobcovia neuniesli

dôkazné bremeno, t.j. nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Súd sa plne stotožňuje
s názorom žalovaného, že pokiaľ aj dochádzalo k nejakým prevodom vlastníckeho práva, tak predkovia
žalobcov jednoznačne nepostupovali v zmysle platných predpisov v tom čase.

66.Neušlo zároveň pozornosti súdu, že žalobcovia síce tvrdia, že ich právny predchodca kúpil sporné

pozemky, ale na druhej strane tento zomrel ešte v roku 1986, je teda zarážajúce, že za vyše 30 rokov
nezistili, že sporné pozemky o ktorých tvrdia, že ich nadobudol ich právny predchodca nezdedili a
neprihlásili ich ani do ROEP - ky v roku 2000, kedy ako žalobkyňa v prvom rade uviedla si vysporiadala
domposvojichrodičoch.Z čohojednoznačnevyplýva,žemuselamaťvedomosťoprebiehajúcej ROEP-
ke a predsa na predmetnú výzvu nereflektovala. Na pojednávaní žalobkyňa v prvom

rade uviedla, že predmetný dom nadobudla do svojho vlastníctva bez nutnosti domáhania sa svojho
vlastníckeho práva súdnou cestou. V spojitosti na túto skutočnosť súd považuje za nutné poukázať
na Rozhodnutie Štátneho notárstva v W., zo dňa 24.03.1986 v dedičskej veci po poručiteľovi N. W.,
v ktorom predmetný dom je uvedený v poradí v poslednej vl.č. 125 (zle čitateľná prvá číslica) kde je
eklatantne uvedené, že na pozemkoch, ktoré sú vedené na Z. S. vo vl. pod B 28 v neurč. pomere podľa

KNneidentické, naktorýchnehnuteľnostiachsiporučiteľspozostaloumanželkoupostavilivroku
1956 rodinný dom prísl. č.s. XX/ stavebné povolenie č. XX/XX, z ktorých nadstavieb do dedičstva patrí.
Podľa názoru súdu je evidentný z vyššie uvedeného dôvod, prečo sa žalobkyňa v prvom rade nemusela
domáhať svojho práva súdnou cestou a to, že tento bol inkorporovaný do dedičstva po poručiteľovi
N. W., na rozdiel od sporných pozemkov. Všetky uvedené skutočnosti vôbec nenasvedčujú tomu, že by

sami žalobcovia považovali ich právneho predchodcu za vlastníka sporných pozemkov a seba samých
za dedičov a následne vlastníkov / dedičstvo sa nadobúda smrťou/, vzhľadom k tomu že žalobu in hoc
casu podali po uplynutí viac ako 30 rokov od úmrtia poručiteľa, resp. rozhodnutia o dedičstve po ňom.

67.Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná

povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré
sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na
preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti
označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena.
Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav

tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj " non liquet " ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v
súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad
pre prijatie záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu,
prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva
do dôkaznej núdze. V podstate ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli

preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá
strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky

neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť, skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkaznéhobremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou
žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje
ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže

byť na ujmu.

68.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

69.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto

náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.