Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117212678
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117212678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: M. A., nar.

X.XX.XXXX, bytom Š. X, K., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Janíček, LL.M., Petrikovicha 5,
Martin, proti žalovaným: 1/ LEGATOs Recovery k.s., IČO: 47 256 184, so sídlom Mierová 56, Bratislava,
2/ Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Mostová 2, Bratislava, 3/ C. C., nar. XX.X.XXXX,
B. P. XX, K., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovanému 3/ voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.5.2017 domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
vykonanej dňa 28.3.2017 v E., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. I. U.
a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XX/X, parc. č. XX/X záhrada o výmere 701 m2,
parc. č. XX/X záhrada o výmere 1019 m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 383
m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2 a parc. č. XX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 33 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Podanú žalobu odôvodnil tým, že znaleckým

posudkom bola nehnuteľnosť ocenená na sumu 46.000,- € a táto nezodpovedá jej všeobecnej hodnote,
cena pozemkov bola o 22.000,- € nižšia a cena obdobných nehnuteľností sa pohybuje od 50.000,- €
do 75.000,- €. Znalecký posudok mu bol zaslaný e-mailom 4 dni pred dražbou. A teda nebola dodržaná
lehota na vznesenie námietok vlastníka predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“). K žalobe pripojil znalecký posudok, ponuky realitných
kancelárii na predaj obdobných nehnuteľností.

2. Súd žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu uznesením čl. 75 zo dňa
14.9.2017.

3. Žalovaný 1/ navrhol zamietnuť žalobu a uplatnil si náhradu trov konania. Namietol, že žalobca nie je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko dražbu navrhol žalovaný 1/ ako správca konkurznej
podstaty úpadcu, ktorý návrh nepodal. Žalovaný 2/ mu znalecký posudok doručil 31.1.2017. Čo sa týka
určenia ceny draženej nehnuteľnosti, nemá vplyv na platnosť dražby, slúži len na stanovenie podkladu

pre najnižšie podanie. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, sp.zn.
Obo 95/2009, tiež Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1083/2005.4. Žalovaný 2/ navrhol zamietnuť žalobu a uplatnil si náhradu trov konania z dôvodu, že dražbu,
ktorá je predmetom konania, vykonal z poverenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - žalobcu.
K namietanému porušeniu ZoDD nedošlo, nakoľko navrhovateľom dražby nebol záložný veriteľ, ale

správca konkurznej podstaty konajúci v mene a na účet úpadcu, t.j. vlastníka predmetu dražby. Žalovaný
2/ zaslal znalecký posudok žalovanému 1/ na vyjadrenie, žiadne námietky voči znaleckému posudku
neboli podané. Hodnotu predmetu dražby určili zúčastnení 6. účastníci dražby podaním urobeným na
dražbe. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalovaný 3/ navrhol zamietnuť žalobu. Uviedol, že vydražil nehnuteľnosť za cenu 46.000,- €. Rodinný
dom vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, čo je finančne náročné. S vlastníctvom nehnuteľnosti má náklady
a nehnuteľnosť mu nebola odovzdaná a nemôže ju užívať.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu,
predloženými listinnými dôkazmi špecifikovanými nižšie a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8.4.2015 č.k. 6K/5/2015-74 (čl. 69) bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka - žalobcu. Uznesením č.k. 6K/5/2015-145 zo dňa 13.8.2015 (čl. 128) bol
odvolaný z funkcie správca B.. T.. T. I. a ustanovený do funkcie správcu úpadcu žalovaný 1/ (pôvodné
meno PERSPECTA Recovery, k.s.). Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom bol žalovaný

2/ a vydražiteľom nehnuteľností je žalovaný 3/. Znaleckým posudkom znalca T.. T. Š. č. XX/XXXX zo dňa
16.1.2017 boli nehnuteľnosti ocenené na sumu 46.000,- €. Znalecký posudok zaslaný poštou prevzal
žalovaný 1/ dňa 31.1.2017. Dobrovoľná dražba bola vykonaná dňa 28.3.2017 v E., a priebeh dražby bol
osvedčený notárskou zápisnicou č. N 301/2017, Nz 10369/2017 NCRls 10595/2017.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že nebol dodržaný ZoDD a to prinajmenšom v
časti, ktorá sa týka doručovania znaleckého posudku, žalobca nemá možnosť rozporovať jeho závery,
teda aj všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného 1/,
že toto právo za danej procesnej situácie patrí správcovi. Považuje za nesporné, že zákonná lehota
nebola dodržaná a znalecký posudok nemal byť doručený žalobcovi iba v e-mailovej podobe. Čo sa týka

ďalších vyjadrení k danému sporu, sa pre krátkosť času relevantne nevedel vyjadriť. Po oboznámení sa
s kópiou predloženého dražobného spisu na pojednávaní namietol, že zoznam účastníkov dobrovoľnej
dražby uvedený v notárskej zápisnici nezodpovedá protokolovo zápisnici o vykonaní dražby. Žiadal
pojednávanie odročiť, pre krátkosť času a tiež z dôvodu, že sa potrebuje oboznámiť s predloženým
dražobným spisom.

9. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že pri dražbe boli dodržané všetky ustanovenia zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) a ZoDD. V súlade s uvedenými zákonmi môže
byť navrhovateľom dražby len správca konkurznej podstaty, ktorým je žalovaný 1/. Podľa ustanovenia
§ 44 ods. 1 ZKaR momentom vyhlásenia konkurzu disponuje majetkom podliehajúcim konkurzu len

správca konkurznej podstaty. Úlohou správcu je speňaženie majetku podliehajúceho konkurzu, ktoré
bolo v danom prípade realizované formou dobrovoľnej dražby. Z dôvodu, že navrhovateľom mohol byť
iba správca konkurznej podstaty, ktorý je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia na podanie žaloby o
určenie neplatnosti, nemohol žalobca podať túto žalobu a teda nie je vecne legitimovaný na jej podanie.
Vo veci ocenenia nehnuteľností uvádzame, že aj prípadné nesprávne ocenenie nehnuteľností nemá

vplyv na určenie konkrétnej dobrovoľnej dražby za neplatnú. Znalecký posudok bol doručený správcovi
konkurznej podstaty ako navrhovateľovi dražby a zo zákona nevyplýva povinnosť doručiť ho vlastníkovi
nehnuteľnosti - žalobcovi a to z dôvodu, že navrhovateľom dražby nebol záložný veriteľ. Dražobník
pôsobil ako objednávateľ znaleckého posudku a jeho zabezpečením si riadne splnil svoje povinnosti.
Predošlý komplementár správcu zaslal formou e-mailovej správy posudok žalobcovi.

10. Žalovaný 2/ uviedol, že žaloba je nedôvodná, ZoDD nebol porušený a na určenie dražby za
neplatnú nie sú splnené podmienky. Poukázal na § 12 ods. 4 a ods. 5 ZoDD, z ktorého vyplýva,
že povinnosť dražobníka zasielať ZP vlastníkovi predmetu dražby, resp. následne aj právo vlastníka
vznášam námietky proti znaleckému posudku priznáva zákon iba v prípade, ak ide o dražbu na návrh

záložného veriteľa. V predmetnej veci návrh na dražbu podával správcu konkurznej podstaty.

11. Žalovaný 3/ zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Do 31.1.2017 bol zamestnancom
žalovaného 2/, kde bol vedúcim oddelenia dražieb. O dražbe sa dozvedel z web stránky žalovaného 2/.Mal záujem po dražbe previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu za cenu 46.000,- €. K prevodu nedošlo z
dôvodu podanej žaloby.

12. Právny zástupca žalobcu prevzal zastúpenie vo veci dňa 22.11.2018 a dňa 23.11.2018 (piatok)
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nedostatočného času na prípravu pojednávania konaného
dňa 26.11.2018, t.j. nedodržanie lehoty 5 dní. Súd oznámil právnemu zástupcovi 23.11.2018, že
neakceptuje žiadosť o odročenie, nakoľko uvedený dôvod odročenia pojednávania nie je dôležitý.
Žalobca podal žalobu na súd dňa 10.5.2017, predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 14.9.2018.

Keďže žalobca bol riadne a včas predvolaný je zodpovedný za to, že si advokáta zvolil štyri dni pred
pojednávaním, naviac žalobcovi nič nebránilo v tom, aby si advokáta zvolil kedykoľvek a to už pred
podaním žaloby na súd. Advokát je zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je
spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1 Obdo 19/2014), teda ak prevzal zastúpenie štyri dni pred termínom pojednávania musel si byť
vedomý, že súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nemusí vyhovieť. Naviac v predmetnej veci

ani nie je možné dopĺňať dôvody neplatnosti dražby z dôvodu preklúzie práva. Súd neakceptoval ani
návrh právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, aby odročil pojednávanie z dôvodu, že sa potrebuje
podrobne oboznámiť s dražobným spisom, ktorý mu bol doručený na pojednávaní, práve z dôvodu, že
ak by aj zistil nové dôvody na domáhanie sa neplatnosti dražby nemohol by ich namietať z dôvodu
preklúzie a to v prípade, ak by bol žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

13. Súd zamietol z dôvodu nadbytočnosti doplnenie dokazovania navrhnuté žalobcom a to výsluch strán
(naviac riadne predvolaný žalobca sa na pojednávanie ani nedostavil), oboznámením sa s LV č. XXX k.ú.
I. U. z 28.3.2017, nakoľko tento listinný dôkaz žalobca nepredložil, bližšie nešpecifikovanými dopytmi na
realitné kancelárie pre okres I. a ani kontrolným znaleckým posudkom, nakoľko žalobca mohol predložiť

vyjadrenia realitných kancelárií a tiež súkromný znalecký posudok, nakoľko nehnuteľnosť neodovzdal
vydražiteľovi. Súd nepovažuje za potrebné doplniť v tomto smere dokazovanie z dôvodov uvedených
nižšie.

14. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a

oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa ustanovenia § 47 ods. 5 ZoKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu návrhom
podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie,

pričom účastníkom konania na miesto úpadcu je správca.
Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním

trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú

navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Podľa § 12 ods. 4 ZoDD, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Podľa § 12 ods. 5 ZoDD, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od
doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu

predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

15. Žalobu o určenie neplatnosti verejnej dobrovoľnej dražby nemožno považovať za klasickú žalobu
v zmysle § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (určovaciu žalobu), ale
za žalobu rezultujúcu z ustanovení § 21 ods. 2, 3, 4 ZoDD. Vecná legitimácia v konaní predstavujehmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Okruh účastníkov v sporovom konaní tvoria
žalobca a žalovaný, a tí, ktorých za účastníkov považuje zákon, a napokon okrem žalobcu aj tí, o ktorých

právach a povinnostiach sa má konať. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní
je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe (aktívna vecná legitimácia) a
žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom
súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu a medzi tie patrí aktívna
vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného.

16. V čase podania žaloby dňa 10.5.2017 sa na majetok žalobcu ako úpadcu viedlo konkurzné konanie,
keď konkurz bol vyhlásený dňa 8.4.2015. Konkurzné konanie nie je toho času skončené. V zmysle
ustanovenia § 47 ods. 5 v spojení s ustanovením § 44 ods. 1 ZoKR osobou, ktorá je oprávnená konať
za žalobcu je ustanovený správca, ktorý však žalobu nepodal. Správca konkurznej podstaty žalobcu je
žalovaný 1/, ktorý bol žalobcom označený ako účastník tohto konania na strane žalovaných a navrhol

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z uvedeného má súd za preukázané, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby, keď za neho je oprávnený konať ustanovený správca-žalovaný 1/, ktorý
však návrh nepodal. S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky, teda nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.

17. Napriek skutočnosti, že žalobu podala osoba, ktorá nebola oprávnená na jej podanie, sa súd
zaoberal aj namietanými dôvodmi neplatnosti dražby. K namietanému nedoručeniu znaleckého posudku
žalobcovi súd uvádza, že navrhovateľom dražby bol správca konkurznej podstaty úpadcu a nie záložný
veriteľ, preto v zmysle § 12 ods. 4 ZoDD dražobník nebol povinný zaslať vlastníkovi predmetu dražby
znalecký posudok na vyjadrenie v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Dražobník,

napriek tomu zaslal znalecký posudok, avšak nie žalobcovi (zapísanému na LV ako vlastník), ale
správcovi konkurznej podstaty, ktorý je oprávnený za žalobcu konať vo veciach týkajúcich sa majetku
podliehajúcemu konkurzu. Správca prevzal znalecký posudok dňa 31.1.2017 a dražba sa konala až dňa
28.3.2017, teda po viac ako 30. dňoch od prevzatia posudku. Čo sa týka namietanej výšky všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom, žalobca síce spochybňuje jej správnosť, avšak

žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že všeobecná hodnota tejto konkrétnej nehnuteľnosti v
čase dražby bola vyššia. Inzeráty realitných kancelárií sú len jedným z možných ukazovateľov avšak
ide len o ponuky na predaj obdobných nehnuteľností, ktoré sa v inzerovanej cene nemusia realizovať.
Ak by žalobca aj uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok

neplatnosť dražby. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 ohodnotenie
nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná,
alestanoveniepodkladuprenajnižšiepodanie.Ažsamotnývýsledokdražbymôžeodpovedaťnaotázku,
akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti
vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.

Podporne možno poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obo 95/2009, podľa ktorého
znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom speňaženia v konkurznom konaní, ale
výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich. Žalobcom namietané porušenia ustanovení ZoDD
neboli v konaní preukázané, dražba bola vykonaná v súlade so zákonom, aj z tohto dôvodu súd žalobu
zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)

Podľačl.4ods.1CSP,aksaprávnavecnedáprejednaťarozhodnúťnazákladevýslovnéhoustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

19. V konaní plne úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý im súd priznal v

celom rozsahu, nakoľko si uplatnili náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením.20. O nároku žalovaného 3/ na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1
CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Plne úspešnému žalovanému 3/ nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní

preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli a zároveň si náhradu trov
konania neuplatnil. Súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodol priamo tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 a z 26.10 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).