Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207105
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116207105.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcov: 1. F.. J. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 2. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., C. L. XXX/XX, 3. A. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. L. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Nitra,
Farská 40, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1,
IČO: 31 320 155, o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných dojednaní, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/139/2016-270 zo dňa 12. apríla 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1. až 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie súd žalobu žalobcov v 1. až 3.
rade zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konanie nepriznal a zrušil predbežné opatrenie (t.
č. neodkladné opatrenie) nariadené uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 9C/139/2016-110 zo dňa
25.04.2016 (III. výrok).

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 10, § 54 ods. 1, §
151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“) a § 335, § 471 ods. 1, § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

1.3. Na základe vykonaného dokazovanie mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluvu o poskytnutí
flexihypotéky na refinancovanie číslo 001/137423/11-004/000 zo dňa 28.02.2011 uzatváral len žalobca
v 1. rade, preto iba on je aktívne vecne legitimovaný na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
úverovej zmluvy.

1.4. Ďalej uviedol, že zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.03.2011 č.
001/137423/11-004/000 pôvodne podpisoval žalobca v 1. rade, ktorý nehnuteľnosti, tvoriace predmet

zálohu, previedol darovacou zmluvou na žalobkyne v 2. a 3. rade. V spojitosti s tým uviedol, že
žalobca tým, že daroval nehnuteľnosti, konal v rozpore s čl. IV. bod 2 písm. a) zmluvy o zriadení
záložného práva, v ktorej sa zaviazal, že počas trvania touto zmluvou zriaďovaného záložného práva
bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky sa zdrží nasledovného konania a nesmie zaťaženúnehnuteľnosťscudziť.ikeďkonalvrozporestýmtoustanovenímzmluvy,nespôsobujetentoprávnyúkon
jeho neplatnosť pričom žalobca v 1. rade, ktorý nesplácal úver riadne a včas si musel vedieť, že porušuje
zmluvu. K prevodu nehnuteľností došlo v roku 2014, t. j. predtým, ako bolo doručované oznámenie o

začatí výkonu záložného práva zo dňa 23.11.2015. Už v tomto oznámení, adresovanom žalobcovi v 1.
rade, mal žalovaný ako záložný veriteľ vedomosť o tom, že vlastníkom nehnuteľností nie je žalobca v
1. rade, ale žalobkyne v 2. a 3. rade. Z vecnoprávneho charakteru záložného práva vyplýva, že záložné
právo sleduje osud predmetu záložného práva. Prevodom alebo prechodom zálohu na nadobúdateľa
sa pôvodný záložca nezbavuje svojho záväzku na splnenie dlhu zo základného záväzkového vzťahu.

Veriteľ (záložný veriteľ) môže svoju pohľadávku uplatniť buď voči svojmu dlžníkovi, alebo môže uplatniť
práva zo záložného pomeru voči novému záložcovi (nadobúdateľovi zálohu). Na nadobúdateľa zálohu
prešlo zo zákona aj záložné právo, ktoré zaťažuje záloh a každý nový vlastník zálohu je povinný strpieť,
aby záložný veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nie je riadne
a včas splnená dlžníkom. Ide o prípad singulárneho právneho nástupníctva. S poukazom na tieto
ustanovenia Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že žalobkyne v 2. a 3. rade sú oprávnené

domáhaťsaurčenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienokzmluvyozriadenízáložnéhopráva,t.j.spĺňajú
podmienku aktívnej vecnej legitimácie.

1.5. Následne súd posudzoval otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení nimi
uvádzaných neprijateľných zmluvných podmienok.

1.6. Súd prvej inštancie s poukazom na právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že v tomto
prípade nejde o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pretože úver bol a je zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnostiam a jeho celková splatnosť bola dohodnutá na 264 splátok, t. j. 22 rokov. Podľa § 1

ods. 3 písm. c), platného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého splatnosť je viac ako desať rokov.

1.7. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že úver bol zosplatnený listom žalovaného dňa
06.08.2015 a žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby cestou Dražobnej

spoločnosti, a.s., ktorú žalovaný poveril zastupovaním vo veci výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, resp. určenia jeho bezúročnosti a
bezpoplatkovosti je žalobou na určenie právnej skutočnosti. Podmienkou prípustnosti takejto žaloby
je v zmysle § 137 písm. d) CSP, že takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právna úprava
CSP dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená,

že táto úprava sa použije na všetky konania, aj na tie, začaté pred dňom účinnosti CSP. Právna
norma obsiahnutá v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. takéto určenie umožňuje, avšak iba vo
vzťahu k spotrebiteľským úverom, čo predmetný úver nie je (podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), preto ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je v
danom prípade aplikovateľné. Predmetná úverová zmluva je však nesporne spotrebiteľskou zmluvou s

poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, rovnako tak titulom akcesorickej povahy k úverovej zmluve
je spotrebiteľskou zmluvou aj záložná zmluva. Podľa názoru prvoinštančného súdu takéto určenie
vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 veta prvá zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.

1.8. Čo sa týka rozsahu prieskumnej činnosti súdu vzhľadom na napadnuté zmluvné podmienky súd

prvej inštancie považoval za opodstatnené a dôvodné preskúmavanie tých zmluvných podmienok,
ktorými dochádza ku konkrétnemu porušeniu práva spotrebiteľa, teda ak posudzuje zmluvné
ustanovenie napríklad v súvislosti s nárokom dodávateľa na plnenie, s nárokom spotrebiteľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia alebo na náhradu škody, alebo si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi
nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne koná voči spotrebiteľovi v

rozpore s ustanoveniami predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Tento záver vyplýva aj z
výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu spotrebiteľ
nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tých zmluvných podmienok, ktoré sú síce
obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe žiadne nároky voči spotrebiteľovi
nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané. V takomto prípade sa pozitívnym

určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako nezmení. Opačný výklad by viedol k prípustnosti
množstva žalôb a konaní, ktoré nemajú v zásade praktický význam. Ak by sa malo jednať o všeobecnú
preventívnu ochranu, na takýto cieľ je určený inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. K
obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Nitre (rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Co/184/2017, bod 18).1.9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ ide o žalobu
žalobcov v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o poskytnutí flexihypotéky na

refinancovanie a v zmluve o zriadení záložného práva, ide prípady podliehajúce úprave § 137 písm.
c) CSP.

1.10. Následne konštatoval, že u žalobcov nie je daný naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti
zmluvných podmienok, keďže im nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonali napr. tak, že žalovanému

zaplatia len to, o čom sú presvedčení, resp. je žalobca v 1. rade presvedčený, že je povinný žalovanému
zaplatiť titulom poskytnutého úveru a tiež tak, že žalovanému nezaplatia, čo podľa nich nie sú povinní
zaplatiť. Poukázal na to, že sám právny zástupca žalobcov potvrdil, že žalobcovia ku dňu 11.04.2019
neuhradili žalovanému doposiaľ ani celú istinu úveru a výkon záložného práva sa začal realizovať
formou dobrovoľnej dražby. Rovnako obe strany v rámci pojednávania uviedli, že žalovaný si voči
žalobcom uplatnil pohľadávku (nesplatený úver) cestou súdu, ale vec nie je právoplatne skončená a

medzi stranami sporu okrem toho prebiehajú rokovania a urovnaní veci, súvisiacej so zmluvou o úvere
a zriadení záložného práva. Práve v tomto konaní o plnenie majú žalobcovia pre prípad nesúhlasu s
výškou uplatnenej pohľadávky žalovaného možnosť uplatniť svoje námietky ohľadne výšky ich dlhu.

1.11. Žalobcovia k naliehavému právnemu záujmu vo vzťahu k úverovej zmluve uviedli, že podľa nej sa

určuje výška ich dlhu a vo vzťahu k záložnej zmluve, že majú právo, aby bolo jednoznačne stanovené,
ako môže žalovaný záložné právo vykonať. S týmto názorom prvoinštančný súd nesúhlasil, pretože
podanážalobaniejeprocesnevhodnýmnástrojomochranyprávažalobcov.Rozhodnutieourčenípráva,
ktorého sa žalobcovia v žalobe domáhajú, nijakým spôsobom neovplyvní ich právne postavenie voči
žalovanému. Neexistuje právo žalobcov, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia o

určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. Taktiež nemožno v danej veci označiť právne postavenie
žalobcovakoneisté,prektorébymohlibyťvzávislostiodrozhodnutiavovecisamejvystaveníkonkrétnej
ujme.

1.12. Zároveň bolo preukázané, že žalobcovia žalobu podali na súd dňa 17.03.2016, t. j. jednak po

zosplatnení úveru a tiež po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Pretože určovacia
žaloba má mať charakter prevenčný, pripustenie naliehavého právneho záujmu v tomto prípade by
viedlo k absurdnému záveru, že súdy by v konečnom dôsledku museli vecne preskúmavať platnosť
akýchkoľvek a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si dodávatelia
vôbec chceli uplatňovať svoje práva, resp. či by dojednanie takýchto podmienok bolo významné pre

povinnosti zmluvných strán.

1.13. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho
záujmu a nebola tým splnená podmienka žalovateľnosti z pohľadu § 137 písm. c) CSP, preto žalobu
zamietol; keďže nerozhodoval o merite veci, nezaoberal sa námietkami žalobcov, týkajúcich sa merita

veci.

1.14. Nad rámec vyššie uvedeného súd ale uviedol, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že
žiadna z namietaných zmluvných podmienok nie je neprijateľná. K žalobcami namietaným neprijateľným
ustanoveniam zmluvy o zriadení záložného práva (čl. VIII. bod 1 až 3), uviedol, že inštitút dobrovoľnej

dražby je riadne normatívne zakotvený v právnom poriadku Slovenskej republiky a nebol spochybnený
súdnymi autoritami (napr. uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. Pl. ÚS 23/2014). K posúdeniu inštitútu
dobrovoľnej dražby vo vzťahu k normám týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EU vo veci C-34/13 (Monika Kušionová proti SMART Capital, a. s.), ktorý konštatoval,
že "ustanovenia smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna

úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný
majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu." Na základe uvedeného dohoda o výkone záložného

práva nemôže napĺňať charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď je zákonom aprobovaná a
je súladná aj s únijným právom. Ďalej žalobcovia namietali formu výkonu záložného práva priamym
predajom, pričom na preukázanie nedovolenosti tohto spôsobu poukázali na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp zn. 2MCdo/2/2006 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2037/2006. Obe rozhodnutiariešili protiprávnosť prepadného zálohu, pričom žalobcovia tvrdili, že predaj priamo kupujúcemu svojou
konštrukciouvpodobekonaniažalovanéhovmenezáložcuvpodstatenahrádzaprepadnýzáloh.Súdsa
stotožnil stým,žeprepadnýzáloh(uspokojeniezáložnéhoveriteľatak,žemuzálohprepadnealebožesi

ho ponechá za určenú cenu) je zakázaný, čo vyjadruje ust. § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka. Avšak
súhlasil s argumentáciou žalovaného, že v záložnej zmluve nie je upravený spôsob výkonu záložného
práva formou prepadného zálohu, ale priamym predajom (tretej osobe) pri výkone záložného práva,
ktorý v čase uzatvárania zmluvy pri spotrebiteľovi nebol zakázaný, za nedovolený ho nepovažovala
ani súdna prax, ani doktrína. "Záložný veriteľ sa môže so záložcom v záložnej zmluve dohodnúť na

priamom uspokojení záložného veriteľa predajom zálohu. Na základe takejto dohody by mohol sám
veriteľpredaťpredmetzáložnéhopráva.Účastníkomtakejtodohodynemôžebyťspotrebiteľ,aksavýkon
záložného práva týka záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy" (Fekete, I., Občiansky zákonník. 2. zväzok,
Veľký komentár, str. 468). Zákonné obmedzenie vo vzťahu k spotrebiteľovi bolo zakotvené do právnej
úpravy (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka) s účinnosťou od 01.06.2014, t.j. v čase uzatvorenia
zmluvy išlo o dovolený spôsob výkonu záložného práva aj voči spotrebiteľovi, preto dohodnutá zmluvná

podmienka v čase uzatvárania zmluvy nemohla byť neprijateľná. Preto len z dôvodu, že došlo k zmene
právnej úpravy, nemožno na túto zmluvnú podmienku nazerať ako na neprijateľnú. Rovnako žalobcovia
právezdôvoduzákazutakejtoformyvýkonuzáložnéhoprávanemajúnaliehavýprávnyzáujemnaurčení
jej neplatnosti, pretože záložný veriteľ k takémuto výkonu záložného práva pristúpiť nemôže a ani nikdy
nepristúpil. Uplatnenie žaloby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. prichádza do úvahy až v prípade,

ak dražba bola uskutočnená, čo ale nie je tento prípad.

1.15. Ku dňu rozhodovania súdu aj z dôvodu vydaného neodkladného opatrenia, ktoré ukladá
žalovanému zdržania sa akéhokoľvek výkonu záložného práva, nemôže byť a ani nebola dražba
uskutočnená.Žalobcoviasadomáhalivovzťahukzmluveozriadenízáložnéhoprávaurčenianeplatnosti

podmienok vymedzených v čl. VIII bod 1 až 3. V časti určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
právabolokonanieprávoplatnezastavené.Aktívnavecná legitimáciapatrívovzťahukzmluveozriadení
záložného práva len žalobkyniam v 2. a 3. rade, ktoré ako nadobúdateľky zálohu, sú povinné strpieť
výkon záložného práva a vzťahujú sa na nich práva a povinnosti záložcu. V tomto smere museli, resp.
mali mať vedomosť o tom, že žalobca v 1. rade, ako dlžník zo zmluvy o úvere, si neplní svoje povinnosti

riadneavčas,pretoženehnuteľnostiakodarbezplatneprijali.Zároveňmalivedomosťotom,žežalovaný
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a ešte predtým vyzval žalobcu v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy.
Tieto listy žalovaného boli doručené aj žalobkyniam v 2. a 3. rade.

1.16. V kontexte uvedeného súd prvej inštancie žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvných dojednaní

ako aj určenia, že úverová zmluva je bez poplatkov a bez úrokov, zamietol.

1.17. Žalobcovia žiadali priznať v prípade posúdenia zmluvných podmienok ako neprijateľných,
primerané finančné zadosťučinenie. Keďže k takémuto požadovanému určeniu nedošlo, súd nemohol
posudzovať nárok na primerané zadosťučinenie. Keďže súd nezistil žiaden dôvod na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

1.18. Súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby, ktorú navrhol právny zástupca žalobcov na
pojednávaní, pretože výsledky doterajšieho konania neboli podkladom pre konanie o zmenenej žalobe,
ktorou žiadal pripustiť zmenu žaloby v tom rozsahu, že dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy je premlčaný.

K námietke žalovaného ohľadne kauzálnej nepríslušnosti súdu z dôvodu, že ide o konanie o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských vzťahov uviedol, že v tomto spore nie sú splnené podmienky pre takéto
konanie. Tento spor je konkrétnym sporom medzi dodávateľom a spotrebiteľom s účinkami inter pares.

1.19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalovanýbolvkonanívplnomrozsahuúspešný;
nakoľko mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

1.20. Keďže súd nariadil predbežné opatrenie po začatí konania vo veci samej a vo veci samej súd
žalobu zamietol, súd aplikujúc vyššie citované ustanovenia predbežné opatrenie zrušil.

2. Proti zamietajúcemu výroku (I. výrok) a výroku o zrušení neodkladného opatrenia (III. výrok) rozsudku
podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, domáhajúc sa zmeny rozhodnutia a vyhoveniu žalobe,
prípadne zrušenia veci a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietaliporušenie práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), inú vadu konania, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), nesprávne skutkové zistenia
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

2.1.Namietalisprávnosťzáverovsúduprvejinštancieakoajodvolaciehosúduonedostatkunaliehavého
právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvného dojednania, a ich odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ten vo svojej rozhodovacej praxi prijal záver, že žaloba, ktorou
sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia

(určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu
neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby
patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými
podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto
potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.“ Uznesenie NS SR zo dňa 28.03.2019 vo veci

sp. zn. 6Cdo/27/2018, 6 Cdo/127/2017 - „v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane len poznamenáva, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na
určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve

(porovnaj aj § 153 ods. 4 OSP).“ a 6Cdo/389/2015: „Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade
žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s
cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,
ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať

naliehavý právny záujem.“

2.2. Okrem toho sa domáhajú aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, čím je jasný
naliehavý právny záujem prinajmenšom v rovine prejudiciálnej kvôli rozhodnutiu o nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Okrem toho záver súdu, že neprijateľnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k

tým podmienkam, z ktorých si dodávateľ uplatnil nejaké práva, je nesprávne reštriktívny z toho dôvodu,
že podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa nesmú byť neprijateľné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve ani uvedené, v opačnom prípade by bolo možné prijať záver, že je jedno,
koľko neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve je, dôležité je, či si dodávateľ niečo podľa nich
uplatní, týmto by sa však právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami dostalo do

degradovanej roviny nekorešpondujúcej akokoľvek s právnym poriadkom.

2.3. Súd prvej inštancie bol preto povinný zaoberať sa posúdením neprijateľnosti zmluvných dojednaní v
predmetnej veci, čo nespravil, resp. spravil len voči jednej zo všetkých nimi poukazovaných, keď v bode
40. rozsudku riešil otázku (ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky, podľa ktorej možno vykonať záložné

právo dobrovoľnou dražbou.

2.4. Keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal posúdením neprijateľnosti napádaných zmluvných
dojednaní, má podľa odvolateľov odvolací súd posúdiť, že ide o neplatnú zmluvu, keďže nie je
preukázané, že by existovala vôľa takýto úverový vzťah vôbec uzatvoriť, keď podpisom dlžníka je

opatrený len taký text kvázi zmluvy, ktorý neobsahuje predmet zmluvného vzťahu v konkrétnej (t. j.
určitej) rovine, ide len o všeobecné frázy hodiace sa skôr k textu všeobecných obchodných podmienok,
ktoré by mohli byť k zmluve priložené (a tvorili by jej súčasť za predpokladu, že by som sa s nimi
oboznámil a zároveň ich aj podpísal). Samotná Úverová zmluva z dôvodu neobsahovania jej predmetu
nemôže byť z dôvodu absencie určitosti platným právnym úkonom. V prípade posúdenia úverovej

zmluvy ako platnej žiadali preskúmať ustanovenia úverovej zmluvy: b) V ustanovení článku 11. Úverovej
zmluvy je uvedené zabezpečenie pohľadávky v prospech Žalovaného, a to vo forme záložného práva
k nehnuteľnostiam, pričom viaceré výkony záložného práva nie sú zákonne súladné; c) V ustanovení
článku XV. Bod 10 Všeobecných obchodných podmienok je uvedená jednostranná možnosť Žalobcu
na zmenu obchodných podmienok, pričom ako dôvody sú stanovené: zmena obchodnej politiky banky;

d) V ustanovení článku IX. Bod 3 Všeobecných obchodných podmienok Žalovaného, ktoré podľa jeho
názoru zrejme tvoria súčasť zmluvy, keďže si podľa nich vyčísloval zmluvný úrok je uvedený spôsob
započítavania platieb najprv na príslušenstvo až potom na istinu; e) V ustanoveniach bodu 6 Prílohy
k Úverovej zmluve (Základné podmienky úveru) je uvedená výška mesačného poplatku za vedenieúverového účtu (3,30 €), ktorú má dlžník platiť. Žalovaný tak do zmluvných zahrnul aj povinnosť platenia
odplatyzavedenieúverovéhoúčtu,ktorábolavdôsledkunovelizáciezákonač.483/2001Z.z.obankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o bankách“)

zrušená. ; f) V ustanovení článku 5. druhá veta Úverovej zmluvy je uvedené: „Úrok z omeškania je
dohodnutý podľa prílohy Základné podmienky úveru, pričom jeho výška je platná počas celej lehoty
splatnosti Úveru.“ Podľa odkazovanej prílohy k zmluve (pričom platnosť takejto formy stanovenia výšky
akejkoľvek súčasti predmetu zmluvy je prinajmenšom sporná) je úrok z omeškania stanovený vo výške
8,14% ročne z dlžnej sumy (článok 2. Prílohy - Základné podmienky úveru).; g) V ustanovení článku

10. bod 10.5 písm. b) Úverovej zmluvy je uvedené: „V prípade nesplácania Úveru je VÚB oprávnená v
súlade s Obchodnými podmienkami: … b) vyhlásiť okamžitú splatnosť Úveru, ak je Dlžník v omeškaní
s plnením akýchkoľvek záväzkov z Úverovej zmluvy ...“ ;j) Dlžník je v omeškaní s plnením akýchkoľvek
záväzkov z Úverovej zmluvy,“, podľa ktorého nech dôjde k meškaniu s plnením akejkoľvek povinnosti
podľa zmluvy, môže to mať za následok zosplatnenie celého úveru. Pre dokreslenie uviedli, že medzi
povinnosti dlžníka patrí napr. aj ponúknutie inej nehnuteľnosti ako zálohu v prípade smrti záložcu ako inej

osoby než záložného dlžníka v lehote 2 mesiacov od oznámenia úmrtia záložcu (článok IX. Bod 2 písm.
g) Všeobecných obchodných podmienok), teda ak ponúkneme inú nehnuteľnosť v zmysle uvedeného
zmluvného dojednania (i keď Žalovaný aj napriek smrti záložcu má z dôvodu univerzálnej sukcesie jeho
právnych nástupcov záložné právo zachované) napr. o deň neskôr, môže dôjsť k zosplatneniu celej
dlžnej sumy; h) V ustanoveniach článku 13 Úverovej zmluvy je uvedené: „VÚB uzavretím tejto zmluvy

navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym
riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v
zmysle zákona č. 429/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dlžník
podpisomtejtozmluvyvyjadrujesúhlassnávrhomVÚBnariešenísporovStálymrozhodcovskýmsúdom
Slovenskej bankovej asociácie. V prípade vyjadrenia nesúhlasu Dlžníka môže byť predmetný bod tohto

článku v deň podpisu tejto Zmluvy vylúčený jeho vyčíslením a doložením podpismi o vykonanej oprave
zo strany Dlžníka ako aj VÚB.“

2.5. Vo vzťahu k ustanoveniam Úverovej zmluvy ako celku uviedli, že požadujú, aby súd posúdil nielen
platnosť napádaných zmluvných podmienok, ale tiež všetky zmluvné podmienky v Úverovej zmluve z

dôvodu zachovania a ochrany ich spotrebiteľských práv; poukázali na rozhodnutie KS v Prešove zo
dňa 21.11.2012 vydaného vo veci vedenej pod sp. zn. 18Co/109/2011 a v ňom uvedenú argumentáciu,
podľa ktorej zrušil zmluvu ako celok.

2.6. Vo vzťahu k Záložnej zmluve, napáda nasledovné ustanovenia:

a) V ustanoveniach článku VIII bod 1, 2 a 3 Záložnej zmluvy je uvedené:
„1. Záložca bez výhrad súhlasí s tým, že v prípade, ak nesplní svoje záväzky voči záložnému
veriteľovi ani po predchádzajúcom písomnom upozornení o realizácii záložného práva, resp.
uvedené nesplní dlžník, je záložný veriteľ v súlade s § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka
oprávnený uspokojiť sa pri výkone záložného práva spôsobom určeným v tejto zmluve, alebo

predajom zálohu na dražbe ...
2. Záložný veriteľ je oprávnený, pokiaľ nerealizuje predaj zálohu podľa zákona o dobrovoľných
dražbách alebo podľa osobitných zákonov, predať záloh:
a) priamo kupujúcemu
b) prostredníctvom tretej osoby (napr. realitnej kancelárie)

c) verejnou súťažou
d) verejným výberovým konaním.
3. Pri predaji zálohu koná záložný veriteľ v mene záložcu.“

2.7. K vyššie citovaným zmluvným podmienkam uviedol, že možnosť výkonu záložného práva priamym

predajom (článok VIII bod 2 psím. a) a b)) - je upravený v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom odsek 3 citovaného ustanovenia § 151j Občianskeho zákonníka, tzv. „prepadný záloh“ zakazuje.
Napádané ustanovenie svojou konštrukciou v podobe konania Žalovaného v mene záložcu v podstate
nahrádza tzv. prepadný záloh citovaným spôsobom, keďže je tým v podstate Žalovaný oprávnený na
všetky s tým súvisiace úkony, teda je na ne v podstate splnomocnený. Uvedenú právnu kvalifikáciu o

neplatnosti napádaného ustanovenia z dôvodu obchádzania zákona potvrdzuje aj súvisiaca judikatúra
a doktrinálny výklad. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
vecivedenejpodsp.zn.2MCdo/2/2006,rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňa03.07.2007
vo veci vedenej pod sp. zn. 21Cdo/2037/2006; tiež uverejnené pod Rc 23/2005 a Rc 56/2010.2.8. Okrem uvedeného sa tiež domáhali určenia, že úverová zmluva je podľa žalovaným naoktrojovanej
zmluvnej podmienky (článok 14. bod 14.9 druhá veta Úverovej zmluvy) spravovaná režimom Zákona

o spotrebiteľských úveroch; bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Preto je potrebné
rozšírenie zmluvných povinností zo strany veriteľa v spotrebiteľskej zmluve na prospech spotrebiteľa
rešpektovať. Namietali, že v zmluve má byť tiež uvedený dátum konečnej splatnosti úveru (v zmysle
bezprostredne citovaného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) toho istého
právneho predpisu), pričom toto v Úverovej zmluve (hoci by som bral do úvahy ako jej súčasť aj jej

prílohu - Základné podmienky úveru) chýba. Je tam uvedený len celkový počet splátok, čo však nie je
ani v zmysle súvisiacej rozhodovacej praxe dostačujúce.

2.9. V ostatnom (najmä v otázke uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia) sa v plnom
rozsahu pridržali žaloby a následných vyjadrení a prednesov (vrátane zmien žaloby) a na ne odkázali
v plnom rozsahu.

3.Žalovanývovyjadreníkodvolaniuuviedolžesaspredmetnýminapadnutýmivýrokmirozsudku(prvým
a tretím) stotožňuje a považuje ich za správne. Súd v tejto časti rozsudok riadne a úplne zistil skutkový
stav a zároveň naň správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov. Predmetom konania
o žalobe žalobcov bolo určenie neprijateľných a zmluvných ustanovení úverovej a záložnej zmluvy,

ako aj určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, zároveň aj nárok na finančné zadosťučinenie
v sumách 17 500 Eur, 2 500 Eur a 2 500 Eur. V časti konania o určenie neprijateľnosti zmluvných
ustanovení súd správne vyhodnotil nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tých zmluvných podmienok, ktoré sú
síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe žiadne nároky voči spotrebiteľovi

nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané. V takomto prípade sa pozitívnym
určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako nezmení. Opačný výklad by viedol k prípustnosti
množstva žalôb a konaní, ktoré v zásade nemajú praktický význam. V tejto súvislosti uviedol, že k
obdobnému záveru dospel Krajský súd v Nitre sp. zn. 6Co/184/2017 bod 18. Namietal, že žalobcovia
doposiaľ žalovanému nezaplatili ani celú istinu poskytnutého úveru (nesplatená časť istiny úveru je

aktuálne stále v značnej výške cca 260 000 Eur) a paralelne s týmto konaním prebieha na tunajšom súde
konanieozaplatenietejtosumy,vedenépodsp.zn.12Csp/293/2017naOkresnomsúdeNitra,pričomak
žalobcovia nesúhlasia s výškou bankou žalovanej sumy, majú možnosť sa brániť práve v tomto konaní.

3.1. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobcovia žiadali určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy,

súd správne poukázal na ust. § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto v zmysle uvedeného
žalobcovi 1. Poskytnutý úver nespadá do režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, ale je z neho
vyňatý. Ďalej poukázali na svoje predchádzajúce vyjadrenia a v súvislosti s novými skutočnosťami
prezentovanými žalobcami poukázal na ust. § 366 CSP. Za irelevantný považuje odkaz na údajnú
neplatnosť zmluvy, pretože konanie v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy bolo právoplatne

zastavené - rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/139/2016-203 zo dňa 16.11.2017 a v tejto časti
preto existuje prekážka rei iudicatae.

3.2. Požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie považoval za predčasnú, nespĺňajúcu zákonné
predpoklady prezumované § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože predpokladom na jeho

priznanie je úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti stanovenej zákonom, avšak doposiaľ žiadne
takéto porušenie nebolo právoplatne súdom konštatované. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej

neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.
1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný

záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov nie je dôvodné.5. Predmetom odvolacieho konania je zamietajúca časť rozsudku Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, vec správne právne posúdil a vecne

správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

6. Podľa upresnenia žalobcov na pojednávaní dňa 14.03.2017 (č. l. 179) bola premetom konania pred
súdom prvej inštancie žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 17.03.2016, ktorou sa domáhali určenia
neplatnosti vybraných zmluvných ustanovení; priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 17 000 Eur pre žalobcu 1., vo výške 2 500 Eur pre žalobcu 2. a žalobcu 3. vo výške 2 500 Eur. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 14.03.2017 pripustil zmenu žaloby o ďalší výrok, ktorým sa žalobcovia
domáhali určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie v poradí prvým
rozsudok č. k. 9C/139/2016 určil, že ustanovenie podľa článku IX. bod 3 VOP je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou (I. výrok) a že ust. článku 10. bod 10.5 písm. b) Zmluvy o poskytovaní flexihypotéky na
refinancovanie reg. č. 001/137423/11-004/000 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatné (II.

výrok). Vo zvyšku určenia neprijateľných zmluvných podmienok súd žalobu zamietol (III. výrok). Konanie
o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. 001/137423/11-004/000,
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/137423/11-004/000 a o primerané finančné
zadosťučinenie každému zo žalobcov vo výške 30 000 Eur zastavil (IV. výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok). Návrh na prerušenie

konania zamietol (VI. výrok). Predmetný rozsudok v zastavujúcej časti a zamietajúcej časti týkajúcej sa
návrhu na prerušenie konania (IV., VI) nebol napadnutý odvolaním, preto v týchto častiach nadobudol
právoplatnosť.

7. Predmetný rozsudok v dôsledku odvolaní oboch strán prejednal odvolací súd, ktorý uznesením č.

k. 8Co/110/2018-241 rozsudok vo vyhovujúcej a zamietajúcej časti výrokov a v časti výroku o trovách
konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uložil súdu prvej inštancie posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie na určení neplatnosti každej zo
zmluvných podmienok v oboch zmluvách a tiež naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Odvolací súd dal do pozornosti, že v danej veci zmluvný vzťah z úverovej zmluvy zanikol zosplatnením a

bolo pristúpené k uspokojeniu neuhradenej pohľadávky žalovaného podľa dojednaní v záložnej zmluve
formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti podľa zákona č. 527/2002 Z. z., pričom uviedol, že bude
potrebné posúdiť, či je možná ochrana dotknutých práv aj iným, ako v cit. zákone upraveným spôsobom
(§ 21 ods. 2).

8. Po opätovnom prejednaní veci rozhodol súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom tak, že
žalobu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a zrušil predbežné opatrenie
nariadené uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 9C/139/2016-110 zo dňa 25.04.2016. Konštatoval, že
vzhľadom na to, že zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. 001/137423/11-004/000 zo
dňa 28.02.2011 uzatváral len žalobca v 1. rade je jediným aktívne legitimovaným na podanie žaloby

o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v tejto zmluve. Ďalej uviedol, že zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.03.2011 podpisoval len žalobca 1., ktorý nehnuteľnosti
tvoriace predmet zálohu previedol darovacou zmluvou na žalobkyne 2. a 3; na nadobúdateľov zálohu
zo zákona prešlo záložné právo, ktoré zaťažuje záloh, preto dospel k záveru, že žalobkyne 2. a 3.
sú oprávnené domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o zriadení záložného

práva. Následne posudzujúc existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom
určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru uviedol, že ide o žalobu na určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP a oprávnenosť takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu - § 11
ods.4zákonač.129/2010Z.z.,avšakdanýpredpissanaprejednanúvecnevzťahuje(bod33rozsudku).

9. Ohľadne práva žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobcovia na tomto určení nemajú naliehavý právny záujem. Dodal, že
prebieha aj iné súdne konanie, v ktorom žalovaný žaluje žalobcov o zaplatenie nesplateného úveru a
práve v tomto konaní o plnenie majú žalobcovia pre prípad nesúhlasu s výškou uplatnenej pohľadávky
žalovaného možnosť uplatniť svoje námietky ohľadne výšky dlhu.

10. Keďže v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý v celom rozsahu, predmetom
odvolacieho konania je preskúmať neprijateľnosť vybraných zmluvných podmienok v zmluve o úvere a
v zmluve o zriadení záložného práva; či je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov a nárok žalobcovna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. K požiadavke odvolateľov týkajúcej sa skúmania
platnosti úverovej zmluvy odvolací súd uvádza, že konanie o určenie neplatnosti úverovej zmluvy bolo
zastavené rozsudkom č.k. 9C/139/2016 -203.

11. K určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru:

11.1. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie
v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné potvrdiť. Právny záver súdu prvej

inštancie, že oprávnenie domáhať sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy vyplýva z ust. § 11 ods.
4 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorého aplikácia v posudzovanej veci, ako už uviedol odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení a na ktorom závere zotrváva, je v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. c) zákona
č. 129/2010 Z. z. výslovne vylúčená a preto ani neumožňuje možnosť rozšírenia pôsobnosti ust. §
11 ods. 1 dohodou zmluvných strán. Z uvedených dôvodov odvolací súd neposudzoval dôvodnosť
námietok žalobcov v tom, či zmluva obsahovala termín konečnej splatnosti úveru alebo RPMN uvedenú

v neprospech spotrebiteľa.

12. K určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok:
a/ Žalobcovia 1. až 3. sa podanou žalobou domáhali určenia neprijateľnosti zmluvných ustanovení.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie v tom, že ak zmluvu o poskytnutí

flexihypotéky na refinancovanie dňa 28. 02. 2011 uzatváral len žalobca v 1. rade, bol jedine on aktívne
vecne legitimovaný podať žalobu na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej úverovej
zmluvy. V tejto časti žaloby žalobkyne v 2. a 3. rade nie sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
sa žalobou vymáhaný právny nárok odvodzuje; neboli vecne aktívne legitimované na podanej žalobe,
preto správne súd prvej inštancie žalobu ohľadne určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok voči

nim zamietol.
b/ Hoci žalobca v 1. rade daroval žalobkyniam 2. a 3. nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.03.2011 č. 011/137423/11-004/000 zriadené záložné
právo, nedošlo k zániku záložného práva. Naopak, nadobúdatelia zálohu, žalobkyne 2. a 3., sú povinné
strpieť prípadný výkon záložného práva, ak pohľadávka záložného veriteľa nebola riadne a včas splnená

dlžníkom; teda súd prvej inštancie dospel správnemu k záveru, že aktívna legitimácia žalobkýň 2. a 3.
vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o zriadení záložného práva je daná a
odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.
c/ Vo vzťahu k žalobe na určenie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve a zmluve o
zriadení záložného práva súd prvej inštancie prijal záver, že ide o žalobu podliehajúcu úprave § 137

písm. c) CSP, ale žalobcovia nemajú na danom určení naliehavý právny záujem, keďže im nebráni
nič v tom, aby svoje práva vykonali napr. zaplatením len takej sumy, ktorú podľa nich dlhujú, pričom
rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobcovia v žalobe domáhajú nijakým spôsobom neovplyvní ich
právne postavenie voči žalovanému.
d/ Odvolací súd po prejednaní veci sa nestotožnil s uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie.

Súhlasí s odvolateľom v tom, že podľa rozhodovacej činnosti súdov žaloba, ktorou sa žalobca, v
právnom postavení spotrebiteľa, domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok,
nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby
patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými
podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a

Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto
potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.“
e/Všeobecnýmpredpokladom,abysúdžalobe-akéhokoľvekdruhu-vyhovel,jeprávnyzáujemžalobcu,
teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný. Pri niektorých
druhoch žalôb je právny záujem inherentný, napr. pri žalobe na plnenie. Pri týchto druhoch žalôb splýva

meritórne posúdenie sporu so skúmaním právneho záujmu. Pri určovacích žalobách však samotná
dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací
výrokrozsudkubudemaťprežalobcuprávnyvýznam,tedačibudeprenehoužitočný.Žalobanaurčenie,
ako preventívny nástroj ochrany ohrozeného práva obstojí iba v zriedkavých prípadoch, ak možno
žalovať na plnenie. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na

plnenie konzumuje (zahŕňa) aj určovací žalobný nárok, čo sa prejaví v prípade súbehu týchto žalôb.
Podľa § 131 CSP je žaloba definovaná ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného práva. Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje saprávo na súdnu ochranu v zásade žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z
porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu žalobou na plnenie.
f/ K tomu je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.

januára 2019, v ktorom vyslovil právny názor, že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku
splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu).... žaloba
vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. ...V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym

dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V
konaníoneprijateľnosťzmluvnejpodmienkyzánikzáväzkusplnením(prípadneajzánikceléhoprávneho
vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok, a teda ani na ich vecnú legitimáciu.
Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú
nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu
legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách na súde, čo odporuje čl.
46 ods. 1 Ústavy SR ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.
g/ V danej veci zmluva o poskytnutí úveru zanikla zosplatnením úveru a žalovaný pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. S poukazom na závery uvedené v citovanom rozhodnutí je

zrejmé, že právo žalobcu v1.rade, (ako také, t.j. vo všeobecnosti) na určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok zostalo zachované aj po zániku zmluvného vzťahu. V prípade samostatne podanej žaloby
o určenie neprijateľných podmienok teda žalobcovia nemusia preukazovať naliehavý právny záujem a
žaloba by bola prípustná.
h/ V posudzovanej veci je ale nesporne potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že medzi žalobcom 1. a

žalovaným prebieha na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12Csp/293/2017 konanie, v ktorom sa v tomto
konaní žalovaný, v procesnom postavení žalobcu domáha zaplatenia sumy nesplneného záväzku,
vyplývajúceho zo spornej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie. Táto skutočnosť je
právne významná pre posúdenie žalobou uplatneného nároku na určení neprijateľnosti podmienok
zmluvy. Súd prvej inštancie mal vedomosť o tomto konaní, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia,

ale na túto právne významnú skutočnosť pri formulovaní svojich, inak správnych záverov o nedostatku
naliehavého právneho záujmu, neprihliadol.
ch/ V danej veci žalobcovia žalobu odôvodnili potrebou určenia (zistenia) zostatku ich dlhu zo zmluvy
o úvere voči žalovanému. V posudzovanej veci veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva; z hľadiska
vyššie uvedeného výkladu sporná otázka, ktorej vyriešenia sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú,

vzniklazporušeniaichpráva.Porušenímmajúbyťzmluvnédojednaniaobsahujúceneprijateľnézmluvné
podmienky, na základe ktorých žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva.
i/ Odvolací súd po prejedaní veci konštatuje, že aj keď by bola inak prípustná žaloba na
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy bez potreby preukazovania naliehavého
právneho záujmu, vzhľadom k existencii sporu o zaplatenie, v ktorom sa rieši otázka zostatku dlhu

zo zmluvy o úvere, k osobitnej úprave ochrany pred neplatnou dražbou, teda možnej ochrany pre
neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spore o zaplatenie, prípadne v spore o neplatnosť dražby,
je žaloba neprípustná. Žalobca touto žalobou nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti svojho
práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pretože otázka vyriešenia ne/existencie neprijateľných
zmluvných podmienok v úverovej zmluve resp. v zmluve o zriadení záložného práva je de facto

otázkou predbežnou pre posúdenie toho, na výšku akého plnenia má žalobca v 1.rade (v tomto
konaní žalovaný) nárok. Zároveň treba sledovať cieľ a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Odvolací súd je toho názoru, že aj keby súd v danej veci žalobe
vyhovel, toto rozhodnutie nevytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, nakoľko prebieha

konanie, predmetom ktorého je žaloba na plnenie a procesná obrana žalovaného (žalobcu 1. v tomto
konaní) spočíva v tom, že poukazuje na neprijateľnosť rovnakých zmluvných podmienok, akých určenia
neplatnosti/neprijateľnosti sa domáha v tomto konaní a za ktoré požaduje aj primerané zadosťučinenie.
Otázka zistenia zostatku dlžnej sumy je predmetom posúdenia súdom v konaní na plnenie, vedenom
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/293/2017, v ktorom súd neprijateľnosť zmluvných podmienok

posudzuje ako predbežnú otázku.

13. K výkonu záložného práva priamym predajom:a/ Podstata odvolacej námietky žalobcov 2. a 3. (pretože iba títo sú aktívne vecne legitimovaní na
podanie žaloby v tejto časti) spočívala v tom, že zmluvné dojednania v záložnej zmluve, oprávňujúce
záložného veriteľa konať pri predaji zálohu v mene záložcu, považovali za neplatné majúc za to, že

týmto dojednaním sa v podstate nahrádza tzv. prepadný záloh, ktorý je zakázaný, pričom poukazovali
na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2MCdo/2/2006.
b/ K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že
Najvyšší súd SR v danej veci rozhodoval podľa hmotnoprávnej úpravy účinnej v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy, ktorej skutočným zmyslom bolo dojednanie prepadnej zálohy, t. j. v znení účinnom ku dňu

22.03.2000.
c/ Najvyšší súd v danej veci skonštatoval, že so zreteľom na zabezpečovaciu funkciu záložného práva
sa nepripúšťa prepadný účinok záložného práva. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený
domáhať sa uspokojenia zo založenej veci (§ 151a ods. 1 OZ, resp. aj § 151f ods. 1 OZ). Zmluva,
ktorej skutočným zmyslom (účelom) je uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že založená

vec (nehnuteľnosť) prechádza do jeho vlastníctva, je v rozpore s účelom záložného práva upraveného
zákonom (§ 552 OZ v spojení s § 151a až § 151j OZ v znení platnom v čase uzavretia zmlúv). Preto
je „kúpna zmluva“, ktorá bola uzatvorená, aby pohľadávka záložného veriteľa mohla byť v prípade, že
ju dlžník neuspokojí, uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastníctvo predmetu „kúpy“, je neplatná,
pretože obchádza zákon (§ 39 OZ).

d/ Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v § 151 ods. 1 ustanovoval, že
ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia
zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
e/ Na rozdiel od toho podľa § 151j ods. 1 Obč. zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ

začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť
spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak. (2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď

zabezpečená pohľadávka je premlčaná. (3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky
zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne
vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na
ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
f/ Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že záložné právo plní funkciu zabezpečovaciu a nemá mať

prepadný účinok. Preto sa nepripúšťa dohoda, na základe ktorej v prípade nesplnenia pohľadávky sa
stáva vlastníkom veci, prípadne majiteľom iného práva či majetkovej hodnoty záložný veriteľ. Odvolací
súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcov, podľa ktorej, ak si záložný veriteľ a záložca v záložnej zmluve
dojednali, že záložný veriteľ je oprávnený pri predaji zálohu konať v mene záložcu, je obchádzaním
právnej úpravy a ide o snahu, aby záloh prepadol priamo záložnému veriteľovi. S touto argumentáciu

sa nemožno stotožniť najmä preto, že právna úprava nevylučuje zmluvným stranám, že záložný veriteľ
sa môže uspokojiť predaním zálohu a pri predaji konať v mene záložcu. O tom svedčí aj skutočnosť,
že samotný Občiansky zákonník v § 151m OZ upravuje postup pri predaji zálohu, a v ods. 6 cit.
ustanovenia je výslovne uvedené, že pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
Toto splnomocnenie zahŕňa oprávnenie záložného veriteľa, aby záloh sám predal, alebo aby podal návrh

na vykonanie dobrovoľnej dražby. Zákonné splnomocnenie zabraňuje tomu, aby záložca plnomocenstvo
odvolal. Jeho zmyslom je, aby záložný veriteľ bol oprávnený predať vec, ktorej nie je vlastníkom a aby
nadobúdateľ mohol nadobudnúť vec s takými istými právnymi účinkami, akoby ju nadobudol od vlastníka
(záložcu). Súčasne ide aj o ochranu tretích osôb, ktoré nadobúdajú záloh na základe dražby alebo
iným spôsobom (pozri § 151m ods. 8 OZ). V ustanovení § 151m ods. 8 OZ sú záložnému veriteľovi

uložené povinnosti v prípade, že oprávnený predáva záloh iným spôsobom ako predajom na dražbe
podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Konkrétne je záložnému veriteľovi uložená povinnosť, aby postupoval s
náležitou starostlivosťou tak, aby sa záloh nepredal za nižšiu cenu, ako je všeobecná cena zálohu, t. j.
cenu, za akú sa porovnateľná vec predáva na danom mieste a v čase. Pod „náležitou starostlivosťou“
zákon rozumie získanie všetkých dostupných informácií a vynaloženie všetkého potrebného úsilia, aby

sa predajom zálohu nezískala cena, ktorá je podstatne nižšia ako všeobecná cena zálohu. Navyše, ak
záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z § 151m
ods. 8 Občianskeho zákonníka a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo
záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka(pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 845/2014 zo dňa 11. decembra
2014).
g/ Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciu súdu prvej inštancie ohľadne prípustnosti dojednaní

o dobrovoľnej dražbe a na túto v celom rozsahu odkazuje (ods. 40. napádaného rozsudku), nakoľko
vnútroštátna právna úprava dostatočne zabezpečuje ochranu spotrebiteľa, napr. tým, že § 21 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách umožňuje osobe, dotknutej na svojich právach, aby
sa na súde domáhala určenia neplatnosti dražby.
h/ V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že cit. VIII bod 1, 2 a 3 Záložnej

zmluvy nie je v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, a ani s únijným právom, teda nejde
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto aj v časti zamietnutia žaloby o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok v záložnej zmluve rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Nad rámec uvedeného,
odvolací súd dospel tiež k záveru, že žalobcovia 2. a 3. nemajú naliehavý právny záujem na určení
neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o zriadení záložného práva z rovnakých dôvodov, ako
bolo uvedené v bode 14. tohto rozsudku.

14. K nároku žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie v sume 17.500 eur pre žalobcu v 1. rade
a po 2.500 eur pre žalobkyne v 2. a 3. rade:
a/ Podľa § 3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
b/ Z dôvodovej správy k Zákonu o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že náhrada škody je záverečným
prostriedkom ochrany v prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené,
alebo zmiernené následky. Z uvedeného je zrejmé, že účelom inštitútu finančného zadosťučinenia

je reparácia ujmy, ktorá mala byť konaním žalovaného spôsobená. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia má svoje miesto pri uplatňovaní porušenia práva a povinnosti, s ktorými sa priamo
nespája finančný benefit pre spotrebiteľa. Ide najmä o prípady, kedy sa spotrebiteľ domáha na
súde vyslovenia neprijateľnosti (neplatnosti) určitej zmluvnej podmienky, alebo keď sa domáha, že
je spotrebiteľská zmluva neplatná z toho dôvodu, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. So

samotným určením, že zmluvná podmienka je neprijateľná resp. že spotrebiteľská zmluva je neplatná
sa však automaticky nespája finančná výhoda pre spotrebiteľ, a preto v týchto prípadoch má inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia svoje opodstatnenie. Keďže žalobcovia ako spotrebitelia neboli
v danej veci úspešní, nakoľko nepreukázali na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nemožno
im priznať primerané finančné zadosťučinenia, ktorého priznanie je podmienené preukázaním, resp.

konštatovaním porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa.

15. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/139/2016-110 zo dňa 25. 04. 2016 nariadil predbežné
opatrenie (t.č. neodkladné opatrenie) do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným
súdom Nitra pod sp. zn. 9C/139/2016. Ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania,

vrátane neodkladného opatrenia nariadeného na návrh doručený súdu spolu so žalobou alebo ako
súčasť žaloby, a samotná žaloba bola následne odmietnutá alebo zamietnutá (tak ako tomu bolo v
danom prípade), súd neodkladné opatrenie zruší. Keďže súd prvej inštancie žalobu vo veci samej
zamietol (a odvolací súd sa s týmto rozhodnutím stotožnil), správne podľa § 335 ods. 1 CSP v spojení
s § 471 ods. 1 CSP zrušil rozhodnutím vo veci samej, nariadené predbežné opatrenie.

16. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcov zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachuvedené

konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).