Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16Csp/26/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117202629
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117202629.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: Služby
pre bývanie, s.r.o., so sídlom Krátka 2412, Trenčín, IČO: 31 444 318, právne zastúpený: JUDr. Andrej
Opet, advokát, so sídlom Hroznová 2318, Trenčín, proti žalovanej: C.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/XX, P., právne zastúpená: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín,
o zaplatenie 4.084,47 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 454,36 € zastavuje.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 4.084,47 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
žalovaná je výlučným vlastníkom, v podiele 1/1, bytu č. XX nachádzajúceho sa na 2. poschodí vo
vchode č. XX v bytovom dome s. č. XXXX, postavenom na parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere
954 m2 - zastavané plochy a nádvoria (ďalej aj ako „byt“), ktorý bytový dom je zapísaný na LV č.
XXXX, pre k. ú. X., okres P.. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku je o veľkosti XXXX/XXXXXX. Vlastníci bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome s. č. XXXX v Trenčíne uzatvorili dňa 17.07.2013 zmluvu o výkone správy. Žalovaná
nadobudla uvedený byt na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu vo forme notárskej
zápisnice N 855/2015, NZ 44639/2015 zo dňa 20.11.2015, v znení opravnej doložky zo dňa 30.12.2015.
V. z. 57/16. Vzhľadom na to, že žalobca nemal vedomosť o tom, že by si pôvodný vlastník bytu, a
to spoločnosť Foccus, spol. s r.o., sídlo: Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO 36 348 562, vyžiadala pri
prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu na žalovanú potvrdenie o tom, že nemá nedoplatky v
zmysle zákonného ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, požiadal Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor listom nazvaným ako žiadosť o informáciu
zo dňa 30.03.2016 o vyjadrenie, či v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k bytu na základe zmluvy
mu bolo predložené potvrdenie podľa uvedeného zákonného ustanovenia, a či v prípade, ak nebolo
takéto potvrdenie predložené, z akého dôvodu ho od účastníkov zmluvy nevyžadovali, resp. z akého
dôvodu bol vklad vlastníckeho práva k bytu povolený. Na žiadosť zaslal Okresný úrad Trenčín odpoveď,
v ktorej odpovedal, že potvrdenie o nedoplatkoch v zmysle citovaného ustanovenia zákona prílohou
nebolo a zmluva o prevode vlastníckeho práva bola spísaná formou notárskej zápisnice, a preto Okresný
úrad Trenčín posudzoval predmetnú zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a
či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Dňa 31.03.2016 bol žalobcovi doručený list
nazvaný ako predžalobná výzva na vydanie vyhlásenia správcu o nedoplatkoch zo dňa 29.03.2016, v
ktorom vyzval právny zástupca žalovanej žalobcu, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy vydal
žalovanej vyhlásenie správcu v zmysle cit. ustanovenia § 5 ods. 2 prvej vety zák.č. 182/1993 Z.z. Na

tento list zaslal žalobca právnemu zástupcovi žalovanej odpoveď zo dňa 06.04.2016, v ktorom uviedol,
že pôvodný vlastník bytu si pri prevode bytu do vlastníctva žalovanej nevyžiadal potvrdenie o tom,
že nemá nedoplatky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Následne bola dňa 25.05.2016
žalobcovi doručená opätovná predžalobná výzva na vydanie vyhlásenia správcu o nedoplatkoch zo
dňa 23.05.2016. V uvedenom liste právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná uzatvorila ako
predávajúca zmluvu o prevode vlastníctva bytu s kupujúcim a návrh na vklad vlastníckeho práva
bol podaný na Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor pod číslom V 2050/2016. Toto katastrálne
konanie bolo prerušené vzhľadom k tomu, že zmluvné strany nedoložili vyhlásenie o nedoplatkoch
na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu. X. je toho názoru, že z ust. § 8a ods. 7 zák.č.
182/1993 Z.z. vyplýva, že nový vlastník bytu resp. nebytového priestoru preberá o.i. i záväzky pôvodného
vlastníka a nadobúdateľ zároveň pristupuje k zmluve o výkone správy. Prevod vlastníckeho práva k bytu
resp. nebytovému priestoru nezbavuje nového vlastníka povinnosti úhrady za nedoplatky pôvodného
vlastníka. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná je povinná uhradiť nedoplatky, ktoré vznikli v čase, kedy
vlastníkom bytu bola ešte spoločnosť Foccus, spol. s r.o.. Vzhľadom na to, že na tomto byte žalovanej
žalobca nedoplatky evidoval, nevydal vyhlásenie správcu o tom, že vlastník nemá nedoplatky. Žalobca
poukázal na to, že za predchádzajúceho vlastníka bytu eviduje správca dlh vo výške 3 630,11 eur, a
to konkrétne za obdobie do 01.02.2016 a od tohto obdobia eviduje správca dlh vo výške 454,36 eur
za terajšieho vlastníka, spolu dlh v sume 4.084,47 eur. Podľa názoru žalobcu za záväzky pôvodného
vlastníka bytu zodpovedá výlučne nový vlastník v dôsledku singulárnej sukcesie upravenej zákonom.
Všetky pohľadávky spojené s vlastníctvom a užívaním bytu alebo nebytového priestoru musí správca
uplatňovať len voči súčasnému vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností, pretože toto právo je
nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v bytovom dome. Žalobca má za to, že
vzniknuté nedoplatky môže a musí ako správca vymáhať od nového vlastníka bytu, teda od žalovanej.
Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo sumy 3.630,11 eur vo výške 5,05% ročne od 02.02.2016, teda
odkedy sa stala vlastníkom bytu žalovaná a ďalej vo výške 5% ročne zo súm splatných za čas, kedy
bola už vlastníkom bytu žalovaná.

2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 16Csp/26/2017-101 zo dňa 26.05.2017, proti
ktorému podala žalovaná včas odôvodnený odpor, a preto súd platobný rozkaz uznesením zo dňa
19.06.2017 zrušil v celom rozsahu. V odpore žalovaná uviedla, že vlastnícke právo k bytu nadobudla
od spol. Foccus, spol. s r.o. na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 20.11.2015.
Predmet prevodu vlastníckeho práva bol tiež predmetom záložného práva, a to na základe zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy č. XXX/AUOC/XX-ZZ/X zo dňa
XX.XX.XXXX a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy č. XXX/
AUOC/XX-ZZ/X zo dňa XX.XX.XXXX v prospech Resistance Investments, s.r.o., ako záložného veriteľa,
a to za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXX/AUOC/XX zo dňa
XX.XX.XXXX s dlžníkom Foccus, spol. s r.o.. Uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho práva medzi
touto spoločnosťou ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcim sa nejednalo o klasický prevod
vlastníckeho práva k bytu, ale o prevod realizovaný formou výkonu záložného práva zo strany záložného
veriteľa - Resistance Investments, s.r.o.. Záložné právo v prospech tejto spoločnosti bolo zriadené ako
prvé v poradí, a preto prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou výkonu záložného práva v
zmysle § 151 ma ods. 3 OZ sa nehnuteľnosť previedla na žalovanú nezaťažená ostatnými záložnými
právami neskoršími v poradí viaznucimi ku dňu zápisu do katastra nehnuteľností na nehnuteľnosti.
Pohľadávku vo výške 3.630,11 eur voči pôvodnému vlastníkovi mal žalobca zabezpečenú zákonným
záložným právom podľa §15 zák. č. 182/1993 Z.z. ako neskoršiu v poradí. Žalovaná spochybnila výšku
dlhu uplatneného žalobou, pričom nie je jej známe, ako sa k tejto sume žalobca dopracoval. Žalovaná
spochybnila, že momentom prevodu vlastníckeho práva došlo k prechodu záväzkov vyplývajúcich z
úhrad spojených s užívaním bytu z pôvodného vlastníka na žalovanú a podľa nej v zmysle § 151
ma ods. 3 OZ sa nehnuteľnosť previedla bez záväzku predchádzajúceho vlastníka a bez záložného
práva tento záväzok zabezpečujúci. Výkonom záložného práva došlo k zbaveniu sa všetkých neskoršie
zapísaných záložných práv viaznucich na nehnuteľnosti, a preto pohľadávky by si mal žalobca vymáhať
od pôvodného vlastníka bytu. Odkedy je žalovaná vlastníčka bytu, všetky úhrady si riadne plní a nemá
žiadne nedoplatky. Na odpor reagoval žalobca vyjadrením dňa 07.07.2017, v ktorom uviedol, že nie je
možné, aby niektoré práva a povinnosti nový nadobúdateľ bytu nadobudol a iné nie, preto za záväzky
pôvodného vlastníka musí zodpovedať nový vlastník bytu, keďže sú nerozlučne spojené s vlastníctvom
bytu a prevod vlastníckeho práva k bytu, resp. nebytovému priestoru nezbavuje nového vlastníka
povinnosti úhrady za nedoplatky pôvodného vlastníka. Poukázal aj na to, že pokiaľ na nehnuteľnosti
viaznu záložné práva zo zákona aj zo zmluvy, majú všetky záložné práva neskoršie poradie ako zákonné

záložné právo v prospech spoločenstva alebo ostatných vlastníkov bytov podľa § 15 ods. 1 zák.č.
182/1993 Z.z., keďže toto záložné právo má prednostné postavenie pri konkurencii viacerých záložných
práv, a to aj vtedy, keď nie je zapísané na liste vlastníctva, keďže toto vzniklo priamo zo zákona a
jeho zápis má tak len deklaratórny charakter. Žalovaná na toto vyjadrenie reagovala ešte vyjadrením
doručeným súdu dňa 02.10.2017, v ktorom zdôraznila, že podľa § 15 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. k
realizácii záložného práva možno pristúpiť iba v prípade, ak je osoba, ktorá má dlh z právnych úkonov
týkajúcich sa domu, súčasne aj vlastníkom bytu zabezpečeného záložným právom a záložné právo
nemožno prenášať tak, že sa týka bytu bez ohľadu na to, koho konaním dlh vznikol.

3. Žalobca predložil počas konania dňa 16.04.2018 špecifikáciu dlžnej sumy, v ktorej uviedol, že suma
vo výške 3.630,11 eur je dlhom za obdobie, kedy byt vlastnila spol. Foccus rspol. s.r.o., pričom v ňom
nie je zahnutý nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2016 v sume 63,89 eur (a o tento nárok ani
žalobca žalobu nerozšíril). Ďalej vysvetlil spôsob započítavania platieb žalovanej na dlh tak, že úhrada
z 10.01.2017 vykonaná v sume 666,54 eur bola započítaná v sume 10,-eur za výzvu žalovanej, v sume
245 eur na súdny poplatok za toto konanie a sumu 9,85 eur na kapitalizovaný úrok z omeškania a
suma iba 401,69 eur bola započítaná na úhradu mesačných zálohových platieb. Za rok 2016 vznikol
žalovanej preplatok 121,50 eur, ktorý bol zaúčtovaný na úhradu mesačných zálohových platieb v
nasledujúcom roku. Žalobca súčasne zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 454,36 eur, keďže
táto bola uhradená započítaním platby žalovanej realizovanej po podaní žaloby v sume 333,27 eur a
započítaním preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2016 v sume 121,50 eur. Zotrval na žalobe v časti
o zaplatenie 3.630,11 eur a úrokov z omeškania tak, ako ich v žalobe v čl. 4 bode 3 vymedzil s tým,
že žiadal pri úrokoch z omeškania zohľadniť čiastočnú platbu žalovanej, resp. započítanie preplatku z
ročného vyúčtovania z roku 2016, v dôsledku ktorých došlo k úhrade sumy 454,36 eur. Na pojednávaní
nad rámec skutočností uvedených v písomných podaniach žalovaná vzniesla námietku premlčania,
nakoľko všetky záväzky splatné do 09.02.2014 sú premlčané. Predložila potvrdenie, že dňa 05.04.2018
uhradila sumu 333,27 eur s tým, že všetky záväzky voči žalobcovi sú týmto uhradené. Takisto namietala,
že suma 3.630,11 eur, ktorá má predstavovať dlh predchádzajúceho vlastníka bytu, nie je správne
vyčíslená, tento dlh by mal činiť 2.267,25 eur. Rovnako namietala, že v konaní nie je aktívne legitimovaný
žalobca, pretože má za to, že pokiaľ je predmetom konania pohľadávka zo zákonného záložného práva,
žalobcami majú byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov zastúpení správcom domu a nie
správca samotný.

4. Súd najskôr rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby.

5. Podľa ustanovenia § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), (1) Ak je žaloba vzatá späť
celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti
pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v
tejto časti.

6. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 454,36
eur a vzhľadom na súhlas žalovanej so späťvzatím v tejto časti, súd pri aplikácii citovaných zákonných
ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku týkajúcom sa čiastočného zastavenia konania. Po
čiastočnom späťvzatí žaloby tak predmetom konania zostala suma 3.630,11 eur s úrokom z omeškania
vo výške:
- 5,05% ročne zo sumy 3.630,11 eur od 02.02.2016 do zaplatenia,
- 5,05% ročne zo sumy 222,18 eur od 21.02.2016 do 20.03.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 333,27 eur od 21.03.2016 do 24.03.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 111,09 eur od 21.04.2016 do 20.05.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 222,18 eur od 21.05.2016 do 20.06.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 333,27 eur od 21.06.2016 do 20.07.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 444,36 eur od 21.07.2016 do 20.08.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 555,45 eur od 21.08.2016 do 20.09.2016,

- 5,00% ročne zo sumy 666,54 eur od 21.09.2016 do 20.10.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 777,63 eur od 21.10.2016 do 20.11.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 888,72 eur od 21.11.2016 do 20.12.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 999,81 eur od 21.12.2016 do 10.01.2017,
- 5,00% ročne zo sumy 343,31 eur od 11.01.2017 do 20.01.2017,
- 5,00% ročne zo sumy 454,36 eur od 21.01.2017 do 30.06.2017,
- 5,00 % ročne zo sumy 332,86 eur od 01.07.2017 do 05.04.2018.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise
a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z listu vlastníctva č. XXXX. pre k.ú. X. mal súd zistené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX
nachádzajúceho sa na X.poschodí vo vchode č.XX v bytovom dome súp.č. XXXX nachádzajúcom sa
na pozemku KNC parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 954 m2 s podielom priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti
XXXX/XXXXXX. Žalovaná nadobudla vlastníctvo k bytu na základe zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k bytu spísanej formou notárskej zápisnice N 855/2015, NZ 44639/2015 zo dňa 20.11.2015, v
znení opravnej doložky zo dňa 30.12.2015. V. z. 57/16. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná.
Rovnako nebola sporná skutočnosť, že žalobca ako správca s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v uvedenom dome súp.č. XXXX/XX,XX na ul. E. v P. dňa XX.XX.XXXX zmluvu o výkone správy, ku
ktorej žalovaná ako vlastníčka bytu pristúpila v súlade s § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z.z.

10. Podľa čl. II bodu 1 zmluvy o výkone správy, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa čl. II bodu 2 písm. d/ zmluvy
o výkone správy, na splnenie svojho záväzku podľa § 8b zák.č. 182/1993 Z.z. je správca povinný najmä
sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Podľa čl. V bodu 1 zmluvy o výkone
správy, na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv, obstarávania služieb (plnení) a správy domu je
vlastník povinný platiť mesačne vopred na účet domu preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv,
úhrady za plnenia (služby) spojené s užívaním bytu a poplatok za výkon správy, a to podľa predpisu
mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu alebo nebytového priestoru. Podľa čl. V bodu 7 zmluvy
o výkone správy, úhrady podľa predchádzajúcich odsekov je vlastník povinný poukazovať mesačne
vopred najneskôr do 20.dňa bežného mesiaca na účet domu uvedený v čl. I ods. 2 tejto zmluvy. Vlastník,
ktorý je v omeškaní so splnením tejto povinnosti, je povinný zaplatiť úrok z omeškania. Podľa čl. V bodu
8 vety poslednej zmluvy o výkone správy, v prípade nedoplatkov zo strany vlastníka, ktoré vznikli z
titulu neplatenia za zabezpečenie správy domu a bytu alebo nebytového priestoru, je správca oprávnený
vymáhať tento nedoplatok. Podľa čl. VII bodu 1 vety poslednej zmluvy o výkone správy, Zároveň je
(správca) povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia
rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a to najneskôr do 31.05.nasledujúceho roka.
Podľa čl. VII bodu 3 vety prvej zmluvy o výkone správy, vyúčtovaním vzniknutý nedoplatok je vlastník
povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa skončenia reklamačnej lehoty uvedenej vo vyúčtovacej faktúre.

11. Zo žiadosti o informáciu zo dňa 30.03.2016 súd zistil, že žalobca dopytoval Okresný úrad Trenčín -
katastrálny odbor, či k zmluve o prevode vlastníckeho práva, ktorou bolo vlastníctvo k bytu prevedené
na žalovanú, bolo predložené potvrdenie správcu bytového domu o tom, že vlastník bytu nemá žiadne
nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu/ nebytového priestoru na tvorbe fondu
prevádzky, údržby a opráv. Okresný súd Trenčín - odbor katastrálny listom zo dňa 05.05.2016 žalobcovi
oznámil, že uvedené potvrdenie nebolo prílohou predloženou v predmetnom katastrálnom konaní, a
keďže zmluva bola vyhotovená formou notárskej zápisnice, okresný úrad posudzoval zmluvu len z
pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie
vkladu, a to podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona. Žalovaná opakovane vyzývala žalobcu, aby jej
ako správca bytového domu vystavil potvrdenie o tom, že ako vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na
úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu/ nebytového priestoru na tvorbe fondu prevádzky, údržby
a opráv, a to za účelom ďalšieho prevodu vlastníckeho práva k bytu zo žalovanej na tretiu osobu (výzvou
zo dňa 29.03.2016, 23.05.2016). Žalobca opakovane oznámil žalovanej, že vyhlásenie o tom, že nemá
nedoplatky jej nevydá ( odpoveď zo dňa 06.04.2016, 01.06.2016), nakoľko na byte žalovanej správca
eviduje nedoplatky, a to aj z titulu záväzkov predošlého vlastníka bytu.

12. Z predložených predpisov mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu súd zistil, že:
- od 01.08.2013 mesačná zálohová úhrada činila 107,09 eur,
- od 01.07.2014 mesačná zálohová úhrada činila 177,09 eur,
- od 01.08.2014 mesačná zálohová úhrada činila 108,09 eur,
- od 01.01.2015 mesačná zálohová úhrada činila 108,09 eur,
- od 01.08.2015 mesačná zálohová úhrada činila 111,09 eur,
- od 01.02.2016 mesačná zálohová úhrada činila 111,09 eur,
- od 01.02.2076 mesačná zálohová úhrada činila 111,09 eur.

13. Z predložených ročných vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu mal súd zistené, že:
- za obdobie od 01.08.2013 do 31.12.2013 mal vlastník bytu vykázaný preplatok na ročnom vyúčtovaní
v sume 69,05 eur,
- za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 mal vlastník bytu vykázaný nedoplatok na ročnom vyúčtovaní
v sume 1.367,71 eur,
- za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 mal vlastník bytu vykázaný preplatok na ročnom vyúčtovaní
v sume 166,61 eur,
- za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 mal vlastník bytu vykázaný nedoplatok na ročnom vyúčtovaní
v sume 63,89 eur,
- za obdobie od 01.02.2016 do 31.12.2016 mal vlastník bytu vykázaný preplatok na ročnom vyúčtovaní
v sume 121,50 eur.

14. Zo sumárnej analýzy platieb za celkové obdobie od 01.08.2013 do 31.01.2016 (č.l. 94, 95) vyplýva,
že za obdobie predchádzajúce dátumu, kedy sa stala žalovaná vlastníčkou bytu (teda do 31.01.2016)
správca evidoval voči pôvodnému vlastníkovi dlh vo výške 3.630,11 eur, pričom tento bol vypočítaný ako
súčet nedoplatkov na mesačných zálohových platbách za plnenia spojené s užívaním bytu za jednotlivé
mesiace daného obdobia po zohľadnení ročných zúčtovaní (zvýšenie celkového dlhu o nedoplatky, resp.
zníženie dlhu o preplatky z jednotlivých ročných vyúčtovaní za roky 2013-2015) po odčítaní úhrad. Suma
vo výške 3.630,11 eur je tak dlh, ktorý v súvislosti s užívaním a so správou bytu vznikol do dňa, kým sa
vlastníčkou bytu stala žalovaná. Žalobca v žalobe uviedol, že ide o deň 01.02.2016 (dátum uvádzaný aj
v žalobcom predložených listinných dôkazoch ako dátum „presťahovania sa“), túto skutočnosť žalovaná
účinne nepoprela, naopak uviedla ( v podanom odpore ), že od 01.02.2016 vlastní predmetný byt
ona, a preto súd ohľadom tejto okolnosti súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán. Ako vyplýva z
najnovšej sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.08.2013 do 09.04.2018 (č.l. 145), k tomuto dlhu
bol pripočítaný nedoplatok z ročného vyúčtovania za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2016 v sume
63,89 eur (uvedený v odseku 13 tohto odôvodnenia vyššie pod predposlednou odrážkou), teda ku dňu
rozhodovania súdu bol dlh za predmetné obdobie vyčíslený na sumu 3.694,- eur, avšak predmetom
konania je dlh vo výške, ako bol uplatnený v žalobe, teda v sume 3.630,11 eur.

15. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.02.2016 do 28.02.2017 ( č.l. 96) vyplýva, že
žalovaná ako vlastníčka bytu od 01.02.2016 mala predpísané mesačné zálohové platby a náklady
na správu bytového domu v celkovej sume 1.454,17 eur ( 13 x mesačná zálohová úhrada 111,09 eur
+ 1 x poplatok za výzvu 10,- eur), z čoho uhradila za toto obdobie celkovo sumu 999,81 eur (dňa
24.3.2016 sumu 333,27 eur + dňa 20.01.2017 sumy 656,54 eur + 10 eur), nedoplatok na mesačných
zálohových úhradách za toto obdobie, počas ktorého bola už žalovaná vlastníčka predmetného bytu,
predstavoval podľa tejto analýzy sumu 454,36 eur. Z najnovšej sumárnej analýzy platieb za obdobie
od 01.02.2016 do 09.04.2018 (č.l.146) mal sú zistené, že došlo (oproti sumárnej analýze platieb z č.l.
96) v nasledujúcom období k zmene započítavania platieb žalovanej na vyčíslený dlh, pretože žalobca
následne pristúpil k tomu, že platbu z 20.01.2017 realizovanú v sume 666,54 eur, započítal na úhradu
mesačných zálohových platieb len v sume 401,69 eur a zvyšok tejto sumy započítal na úhradu poplatku
za výzvu 10,- eur, kapitalizovaného úroku z omeškania (za bližšie nešpecifikované obdobie) v sume
9,85 eur a ďalej na úhradu súdneho poplatku za toto súdne konanie v sume 245,- eur. Z tejto sumárnej
analýzy ďalej vyplýva, že počnúc mesiacom február 2017 boli mesačné zálohové platby uhrádzané
už pravidelne. Dňa 30.06.2017 došlo k započítaniu preplatku z ročného vyúčtovania za obdobie od
01.02.2016 do 31.12.2016 v sume 121,50 eur (uvedený v odseku 13 tohto odôvodnenia vyššie pod
poslednou odrážkou) a 05.04.2018 došlo k úhrade sumy 333,27 eur, v dôsledku čoho aj žalobca zobral
žalobu v časti o zaplatenie sumy 454,36 eur späť v celom rozsahu.

16. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Prílohou zmluvy o
prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu
alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá
žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na
tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý
prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo
zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu
alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Správcom môže
byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete
činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Správca je povinný
viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad
za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby
a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to
osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na
účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane
vkladov. 12aaa) Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca
použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou
domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

Podľa § 8a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov S prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe
zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo
prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy
zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj
právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva
a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v
dome.

Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. , Správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v
mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na
súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania
podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o
určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome
alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného
práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v
konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Zb pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy
poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku

do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu
prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej
plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

Podľa § 500 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.

17. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba vo zvyšku, ktorý ostal
predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, nie je dôvodná.

18. Čo sa týka žaloby v časti o zaplatenie sumy 3.630,11 eur (dlh na mesačných zálohových platbách
za obdobie do 31.01.2016 a dlh z ročných vyúčtovaní za roky 2013-2015), v tejto časti súd právne
uzatvára, že žalovaná nie je v prejednávanej veci pasívne vecne legitimovaná. Vecná legitimácia, či už
aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie účastníkov
vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva,
teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Vzhľadom na dikciu zákona (§ 8a ods. 7 zákona č. 182/93 Z.z.) je nutné povedať, že je skutočne
otázne, kto zodpovedá za záväzky, ktoré predchádzajúci vlastník nemusí mať voči ostatným vlastníkom
alebo správcovi ku dňu prevodu alebo prechodu vlastníctva bytov a nebytového priestoru v dome
vysporiadané. Faktom je, že pri prevode vlastníctva bytu sa ako príloha zmluvy o prevode vlastníctva
bytu v zmysle § 5 ods. 2 citovaného zákona vyžaduje aj vyhlásenie správcu o tom, že vlastník
nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, avšak ani vystavenie tohto
vyhlásenia vždy neznamená, že na byte skutočne neviaznu a v budúcnosti ani nebudú viaznuť dlhy
z obdobia, kedy byt bol vo vlastníctve predchádzajúceho vlastníka. Toto vyhlásenie nedeklaruje totiž
napríklad to, že počas konania o povolení návrhu na vklad nevzniknú prevodcovi nejaké nedoplatky,
ktoré je zo zákona povinný uhrádzať, resp. nedeklaruje ani to, že po zavkladovaní vlastníckeho práva
v prospech nového vlastníka bytu po vykonaní ročného zúčtovania za predošlý rok (ktoré správca
vykonáva až v nasledujúcom kal. roku), nevyskytne sa dodatočne (v čase, keď už má byt nového
vlastníka) nedoplatok z ročného vyúčtovania za obdobie predošlého roka, kedy mal byt ešte vo
vlastníctve predchádzajúci vlastník. Preto situácia, že sa neskôr objavia záväzky z obdobia, kedy bol
byt vo vlastníctve prevodcu, sa môže vyskytnúť nielen vtedy, keď k návrhu na vklad vlastníckeho práva
z rôznych dôvodov vyhlásenie správcu domu nebolo predložené (ako v prejednávanej veci, pričom súd
nehodnotí, prečo vyhlásenie nebolo predložené okresnému úradu a či mu malo alebo nemalo byť so
zmluvou predložené), ale aj vtedy, keď toto vyhlásenie účastníci okresnému úradu pre účely vkladu
vlastníckeho práva predložia.

19. Výklad zákona č. 182/93 Z.z. polemizuje s otázkou zodpovednosti pôvodného vlastníka a nového
nadobúdateľa a zodpovednosti pôvodného vlastníka za dlhy, ktoré vznikajú pôvodnému vlastníkovi,
pričom uzatvára tri právne teórie ohľadne zodpovednosti za dlhy, a to s tým, že v jednej z nich pripúšťa
zodpovednosť pôvodného vlastníka, v druhom prípade pripúšťa zodpovednosť výlučne nového vlastníka
a v treťom prípade pripúšťa zodpovednosť oboch subjektov. Súd sa priklonil k tomu právnemu záveru,
že za dlhy, ktoré vzniknú do momentu vkladu vlastníckeho práva na nového nadobúdateľa, zodpovedá
pôvodný vlastník bytu, nakoľko tento výklad nie je ani v rozpore s § 8a ods. 7 citovaného zákona a je
aj v súlade s ust. § 500 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa názoru súdu zákonné pravidlo vyjadrujúce skutočnosť, že s prevodom alebo s prechodom
vlastníckeho práva k bytu, alebo nebytovému priestoru prechádzajú na nového vlastníka bytu, alebo
nebytového priestoru práva a povinnosti zo zmluvy o spoločenstve treba vykladať tak, že na takýto
prevod alebo prechod práv sa nevyžaduje ďalší právny úkon, ako napr. uzatvorenie ďalšej zmluvy o
výkone správy, ale tento prechod alebo prevod práv a priori pôsobí na nového vlastníka, avšak len do
budúcna. V zásade nie spätne - retroaktívne. Zákon retroaktivitu pripúšťa, len vo vzťahu k právnym

úkonom týkajúcim sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a
pozemku, ktoré boli vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome. Vo vzťahu k záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o výkone správy nehovorí o ich
prechode, ale len o ich zániku, a to v tom zmysle, že zanikajú až ich usporiadaním (§ 8a ods. 7
citovaného zákona). Pod usporiadaním treba rozumieť vyrovnanie nedoplatku jeho zaplatením, príp.
jeho započítanie s prípadným preplatkom, resp. uzavretie inej dohody o vysporiadaní tohto nedoplatku
so správcom bytového domu. Nakoľko samotný zákon neobsahuje ustanovenia bližšie upravujúce
takýto zánik záväzkov, bude teda potrebné posúdiť zánik jednotlivých konkrétnych záväzkov podľa
noriem občianskeho práva, a to najmä jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka o zániku
občianskoprávnych záväzkov. Ak by zákon predpokladal prechod nedoplatkov na úhradách za plnenia
spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv
na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru,tak by to jednoznačne zakotvil do znenia zákona,
čo sa však nestalo. Okrem toho by potom podľa súdu logicky nemalo opodstatnenie, aby podľa ust.
§5 ods.2, prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prílohou zmluvy
o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru bolo vyhlásenie
správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník
bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru. A to pretože by dlhy prevodcu automaticky prešli na nadobúdateľa, a teda by nikoho
nemuselo zaujímať (ani nadobúdateľa, ani správcu), či na byte dlhy v čase prevodu vlastníckeho práva
viaznu alebo neviaznu, keďže by za ne zodpovedal vždy a bez ďalšieho nový vlastník, a inštitút
vyhlásenia správcu o neexistencii nedoplatkov by tak úplne stratil svoj zmysel. Súd preto konštatuje,
že samotná skutočnosť, že vlastník bytu tento byt predal inej osobe, ho nezbavuje záväzkov, ktoré
vyplývajú zo zmluvy o výkone správy a sú spojené s užívaním bytu za obdobie, kedy bol jeho vlastníkom.
V danom prípade teda žalovaná nemá povinnosť platiť záväzok vo výške 3.630,11 eur, ktorý vznikol
predchádzajúcemu vlastníkovi bytu do momentu, kedy sa žalovaná stala vlastníčkou bytu, nakoľko
stále ide o dlh predchádzajúceho vlastníka (prevodcu vlastníckeho práva). S poukazom na uvedené
závery súd v tejto časti žalobu s príslušným úrokom z omeškania viažucim sa k tejto istine zamietol ako
nedôvodnú. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý súd považoval žalobu v tejto časti za nedôvodnú, nezaoberal
sa ani námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej.

21.Súd pre úplnosť konštatuje, že argument žalovanej o tom, že na ňu neprešiel dlh predchádzajúceho
vlastníka bytu s poukazom na § 151 ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepovažuje za relevantný,
pretože uvedené ustanovenie neupravuje zánik záväzku samotného, ale iba prípadný zánik záložných
práv viažucich sa záloh, ani toto ustanovenie nemá za následok zánik záväzkov súvisiacich s bytom.
Rovnako tak podľa súdu nie je dôvodná ani námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto
konaní. Z citovaného ustanovenia § 8b ods. 1 zákona podľa názoru súdu vyplýva, že správca je
aktívne vecne legitimovaným subjektom v spore o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom. Ide o zákonné
zastúpenie sui generis. Správcovi sa zo zákona umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde vo
veciach, ktoré sa týkajúc správy domu. Ustanovenie výslovne zakotvilo oprávnenie správcu konať pri
správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v dome pred súdom, i keď samotnú správu
domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.z. že v konaní pred súdom správca
koná samostatne za vlastníkov bytov, teda nie v ich mene, a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná
legitimácia. Vzhľadom na veľkosť obytných domov a s tým súvisiaci značný počet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome nemohlo byť úmyslom zákonodarcu požadovať, aby v konaní pred
súdom vystupovali ako žalobcovia všetci vlastníci. Preto je daná aktívna vecná legitimácia správcu
na vymáhanie nedoplatkov. Súd i napriek uvedenému však ostatné argumenty žalovanej čo do tejto
časti žaloby (keďže žalovaná tvrdila, že dlh neprešiel z predchádzajúceho vlastníka bytu na žalovanú),
považoval za dôvodné tak, ako je vyššie uvedené, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

22. Predmetom konania ďalej ostali ešte nasledujúce úroky z omeškania (po odstránení nezrovnalostí
v ich uplatnení - v texte žaloby a v petite žaloby):
- 5,05% ročne zo sumy 222,18 eur od 21.02.2016 do 20.03.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 333,27 eur od 21.03.2016 do 24.03.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 111,09 eur od 21.04.2016 do 20.05.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 222,18 eur od 21.05.2016 do 20.06.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 333,27 eur od 21.06.2016 do 20.07.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 444,36 eur od 21.07.2016 do 20.08.2016,

- 5,00% ročne zo sumy 555,45 eur od 21.08.2016 do 20.09.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 666,54 eur od 21.09.2016 do 20.10.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 777,63 eur od 21.10.2016 do 20.11.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 888,72 eur od 21.11.2016 do 20.12.2016,
- 5,00% ročne zo sumy 999,81 eur od 21.12.2016 do 10.01.2017,
- 5,00% ročne zo sumy 343,31 eur od 11.01.2017 do 20.01.2017,
- 5,00% ročne zo sumy 454,36 eur od 21.01.2017 do 30.06.2017,
- 5,00 % ročne zo sumy 332,86 eur od 01.07.2017 do 05.04.2018, pričom ani v tejto časti nepovažoval
súd žalobu za dôvodnú. Žalovaná tvrdila, že úroky z omeškania v celom rozsahu už svojimi platbami
uhradila.

23. V súvislosti s nárokom žalobcu na úroky z omeškania sú poukazuje na to, že mesačné preddavky
za služby majú charakter zálohových platieb na odmenu za správu, odmenu domovníka a zástupcu
vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre spoločné časti a zariadenia domu, odplata
za ohrev vody, kúrenie, odvod zrážkových vôd a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu plnení,
prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením plnení
ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná povinnosť
vlastníka bytu platiť preddavky na poskytované služby na mesačnej báze, ktorú povinnosť súd
nespochybňuje, konečná výška úhrad za služby môže byť rozdielna od výšky určených preddavkov,
čoho výsledkom je aj predložené vyúčtovanie, kde v konečnom dôsledku žalovaná mala za obdobie od
01.02.2016 do 31.12.2016 (za ktoré obdobie dlh na mesačných zálohových platbách v sume 454,36
eur bol predmetom žaloby) po zohľadnení skutočnej spotreby preplatok na úhradách v sume 121,50
eur. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. SR 4 Cdo 140/2002
(R 78/2004), v zmysle ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou
za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto
úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697
Občianskeho zákonníka. Toto rozhodnutie
je analogicky možné použiť aj na prejednávaný prípad vo vzťahu medzi správcom a vlastníkom bytu,
keďže charakter zálohových platieb platených či už nájomcom alebo vlastníkom bytu a potreba ich
ročného konečného zúčtovania v závislosti na skutočnej spotrebe sú totožné. Preto hoci je určená
povinnosť vlastníka bytu platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu,
pretože tento môže vzniknúť až po vyúčtovaní nárokov. Ide len o porušenie povinnosti, s porušením
ktorej je možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený
preddavkami pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa
tepla, elektriny, vody a pod). Záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu
(napr. dodanie tovaru, dodanie energie) pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh
nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška celkovo poskytnutého
protiplnenia. Dlh v prípade správy bytov a nebytových priestorov tak podľa súdu vzniká až vyúčtovaním
plnení a správy (opäť súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 140/02 ). Neuhradením preddavku tak nevzniká nedoplatok, ale je „len“ porušená
povinnosť prispievať do fondu. Nedoplatok teda podľa názoru súdu môže vzniknúť až vyúčtovaním a nie
neuhradením mesačného preddavku za služby, keďže skutočná výška cien a záloh za jednotlivé služby
sa zúčtuje vždy za kalendárny rok. Preddavky sú plneniami predbežnými, ktoré podliehajú vyúčtovaniu.
Pokiaľ zo strany správcu nie je riadne vykonané zúčtovanie týchto nákladov vynaložených dodávateľom
jednotlivých produktov za sporné obdobie, nie je splnený zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie -
úrokov z omeškania, a to ich splatnosť. Vlastník bytu totiž nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené
s užívaním bytu pred vykonaním zúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž ešte
nie je splatná, a preto ani nemôže vzniknúť za dobu predchádzajúcu vyúčtovaniu (teda vychádzajúc z
datovania vyúčtovania v sumárnej analýze platieb - za dobu do 30.06.2017) nárok na úroky z omeškania.

24. Čo sa týka úrokov z omeškania zo zostatku dlhu, ktorý ostal predmetom konania aj po vykonaní
ročného zúčtovania za rok 2016 a započítaní preplatku z neho (454,36 - 121,50) a ktorý bol uhradený
následne až dňa 05.04.2018, súd konštatuje, že ide o úroky z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 332,86
eur od 01.07.2017 do 05.04.2018, čo po vyčíslení predstavuje sumu 12,68 eur. V tejto časti bola dôvodná
námietka žalovanej, že nárok na úroky z omeškania bol jej platbami už celkom uhradený. Totiž, žalobca
uviedol, že dlžná suma 454,36 eur bola uhradená jednak započítaním preplatku z roku 2016 v sume
121,50 eur a započítaním platby z 05.04.2018 v sume 333,27 eur, čo činí, že z týchto dvoch kreditných
položiek v súčte 454,77 eur na úhradu žalovanej sumy šlo 454,36 eur a rozdiel predstavuje 0,41 eur,

ktorým bol nárok na dlžné úroky z omeškania (12,68 eur) čiastočne ponížený na 12,27 eur. Okrem
toho zo žalobcom predložených listín (č.l. 96) vyplýva, že dlh 454,36 eur bol vyčíslený tak, že žalobca
vyúčtoval 13 mesačných zálohových úhrad po 111,09 eur (1.444,17 eur) plus 1x výzvu za 10,- eur a
odpočítal platby 333,27 eur (24.3.2016) a 666,54 eur (10.01.2017). Súd konštatuje, že platby žalovanej
už pred podaním žaloby boli započítané v rozsahu 10,-eur na poplatok za výzvu - upomienku v sume
10,- eur (z mesiaca 10/2016), hoci z čl. V bodu 8 zmluvy o výkone správy vyplýva, že poplatok za
upomienku bol dohodnutý len v sume 3,- eur, pričom dohoda o inej, vyššej výške poplatku preukázaná
v konaní nebola. To znamená, že žalobca bol oprávnený si ako náklad spojený s upomienkou započítať
iba 3,- eur a nie 10,- eur, a teda rozdiel 7,- eur mal byť započítaný na poníženie dlhu z mesačných
zálohových úhrad, čo však vykonané nebolo. Súd preto neprihliadol na započítanie 7,- eur na poplatok
za upomienku, keďže v tomto rozsahu nárok na poplatok žalobcovi nevznikol, a tento rozdiel 7,- eur mal
byť účtovaný v prospech účtu žalovanej (teda ako preplatok použiteľný na poníženie existujúceho dlhu).
Z týchto dôvodov súd konštatuje, že sumu 7,- eur, ktorá bola nedôvodne použitá na úhradu sumy, na
ktorú nárok žalobcovi nevznikol, je nutné použiť na úhradu úrokov z omeškania, a teda v rozsahu ďalších
7,- eur bol nárok žalobcu na úroky z omeškania už uspokojený, a to na sumu 5,27 eur (12,68 - 0,41 -
7,- eur). To isté súd konštatuje aj vo vzťahu k ďalšiemu poplatku za upomienku - výzvu v sume 10,- eur
vyúčtovanému v mesiaci 10/2017 (č.l. 146), keďže aj na tento poplatok mohol žalobca započítať v súlade
so znením zmluvy o výkone správy len platbu žalovanej v rozsahu 3,- eur (z totožných dôvodov, ako už
súd uviedol vyššie) a nie platbu v rozsahu 10,-eur. Preto súd neprihliadol na započítanie rozdielu 7,- eur
na úhradu poplatku z mesiaca 10/2017, a tento „preplatok“ započítal na úhradu úrokov z omeškania,
keďže touto platbou (vykonanou počas konania 2.11.2017) bol v dôsledku nesprávneho započítavania
zo strany žalobcu ponížený nárok na poplatok v rozsahu, v akom naň žalobcovi nárok nevznikol. Súd
preto konštatuje, že úroky z omeškania 12,68 eur boli v celom rozsahu uhradené, a to sumami 0,41 eur
a 2 x 7,- eur, a teda dôvodná bola námietka žalovanej, že nárok na úroky z omeškania zanikol splnením.
Preto aj v časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

26. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 4.084,47 eur s úrokmi z omeškania. Čo sa týka
zastavenej časti konania, v časti o zastavenie konania o sumu 333,27 eur, procesné zavinenie
na zastavení konania nesie žalovaná, ktorá dlh uhradila po podaní žaloby dňa 05.04.2018, čo bolo
podnetom k späťvzatiu žaloby. V tejto časti možno úspech pričítať žalobcovi, nakoľko vždy platí, že
kto procesne zavinil zastavenie konania v časti, mal ohľadom tejto časti neúspech a úspech sa pripíše
protistrane. Úspech žalobcu potom z celku predstavuje 8,16 %. Vo zvyšku späťvzatie žaloby procesne
zavinil žalobca, teda úspech sa pripíše žalovanej, rovnako úspech žalovanej predstavuje aj časť, v ktorej
bola žaloba zamietnutá. Úspech žalovanej potom predstavuje 91,84 %. Z uvedeného je zrejmé, že
úspešnejším v konaní bola žalovaná, ktorej čistý úspech (úspech - neúspech) predstavuje 83,68 %,
a preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,68 %. O výške trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 10. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.