Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Mitterpáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010233
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218010233.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov

JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému X. Q. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T/14/2018 zo dňa 19. 9. 2019, na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 7. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému X. Q., nar. 1. 9. XXXX v A., bytom
A., ul. A. 2

u k l a d á

podľa § 156 ods. 2, § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 56 ods. 2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest
vo výške

600 (šesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ukladá náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 4T/14/2018 zo dňa 19. 9. 2019 uznal obžalovaného X. Q.
vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktoré mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v Košiciach, na ulici Klimkovičovej 2 dňa 12.2.2017 v čase o 18:00 hod. po predchádzajúcej hádke
fyzicky napadol poškodenú X. B. a to tak, že ju ťahal za vlasy, čím jej spôsobil podvrtnutie krčnej chrbtice

s dobou liečenia do 21 dní a následne oboma rukami sotil do poškodenej I. Q., následkom čoho narazila
do steny a udrela si hlavu, čím jej takto spôsobil pomliaždenie hlavy v ľavej spánkovej časti s dobou
liečenia do 7 dní a podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením krčných stavcov s dobou liečenia
do 42 dníSúd mu za to uložil podľa § 156 ods. 2, § 41 ods. 1, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona

výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO 35 937 874 škodu vo výške 740,38 Eur, I. Q., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A., ul. A. X škodu

vo výške 1 915,20 Eur, X. B., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., ul. A. X škodu vo výške 1 824 Eur,
Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava, ul. Záhradnícka 31, Bratislava, IČO 30 807 484 škodu vo výške
587,60 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces
poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská

časť Petržalka, IČO 35 937 874 a X. B., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., ul. A. 2.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný proti výroku o vine, výroku o treste, aj výroku o
náhrade škody a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a rozhodol vo veci tak, že ho spod obžaloby
oslobodí alebo aby zrušil vec a vrátil súdu prvého stupňa.

V predmetnej veci sa necíti byť vinný, súd vyhodnotil dôkazy len v prospech poškodených a v
neprospech obžalovaného. Spochybňuje hodnovernosť výpovedí poškodených, kde s poškodenou Q. je
vdlhodobomrozvodovomkonaníatátomubránivstykusmaloletoudcérou.Ďalejnamieta,ževýpovede
poškodených sú totožné, akoby si porovnávali údaje a tieto si prispôsobovali vo svoj prospech. Ďalej
namieta, že súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú výpoveď svedkyne V., jeho sestry. Ďalej poukazuje na

skutočnosť, že poškodená B. pri svojom prvom výsluchu uviedla, že jej žiadne zranenia spôsobené
neboli a návštevu lekára uskutočnila až viac ako 28 hodín po údajnom ataku zo strany obžalovaného
a uvedený časový odstup zakladá pochybnosti o príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a
následkom, ktorý mal nastať.
Odhliadnuc od vyššie uvedených námietok nepovažuje rozsudok za zákonný, ani čo do výroku o treste,

pretože je neprimerane prísny a nestotožňuje sa ani s výrokom o náhrade škody.

K podanému odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila aj splnomocnenkyňa poškodených, ktorá poukázala
na skutočnosť, že civilný spor o úprave styku k maloletej je právoplatne skončený, avšak obžalovaný
nejaví o maloletú záujem. Pokiaľ ide o charakter zranenia poškodených, tieto závery považuje za

konštrukcie obžalovaného, ktoré boli jednoznačne vyvrátené znaleckým dokazovaním, aj výpoveďou
samotného znalca.
Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne V., sestry obžalovaného, táto nemohla zaznamenať incident, pretože
bola tma a bola vzdialená od miesta incidentu 200 m.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a vo
vzťahu k výroku o vine a výroku o treste dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a

zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, o závere

okresného súdu vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného nemal žiadne pochybnosti a keďže sa so
závermi okresného súdu v uvedenom rozsahu v celom rozsahu stotožňuje, tak na ne ako na správne
a zákonné v podrobnostiach poukazuje.V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že vo vzťahu k výroku o vine vykonal okresný súd
rozsiahle dokazovanie, ktoré následne adekvátnym spôsobom vyhodnotil a v dôvodoch napadnutého
rozsudku vyčerpávajúcim a kvalifikovaným spôsobom odôvodnil s tým, že v rámci odôvodnenia

napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine sa v podstate dôsledne vysporiadal okresný súd aj
s odvolacími námietkami obžalovaného.

Výpovede poškodených boli potvrdené aj závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva,
ktorý v záveroch znaleckého posudku a taktiež pri výsluchu na hlavnom pojednávaní jednoznačne

potvrdil, že zranenia, ktoré poškodené utrpeli boli spôsobené tak, ako to popisovali vo svojich
výpovediach obe poškodené a zároveň vylúčil, že by k zraneniam došlo tak, ako to opísal obžalovaný a
jeho sestra. Sestra, ktorá nemohla vidieť z auta, kde sedela na miesto incidentu.

V tejto súvislosti krajský súd zároveň poukazuje na judikatúru ÚS SR, v zmysle ktorej rozhodnutie
okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I.ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru

krajský súd tak len v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver
okresného súdu o vine obžalovaného.

Pokiaľ ide o výrok o uložení trestu odňatia slobody krajský súd sa s týmto nestotožnil, hlavne pre jeho
nepreskúmateľnosť s tým, že v odôvodnení rozsudku okresný súd len cituje ustanovenie § 36 Tr. zák.,

ktoré nie je uvedené vo výroku rozsudku a takisto nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah použil
ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. s tým, že pre odôvodnenie tohto ustanovenia použil
iba citáciu zákonného ustanovenia.

Vzhľadom na tieto nedostatky výroku o treste krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na závery o

uznaní viny obžalovaného je možné zrušiť napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a následne krajský
súd rozhodol o uložení trestu v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák. a dospel k záveru, že vzhľadom k
charakteru spáchaného trestného činu, na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a
okolnosti spáchania trestného činu, na jeho pomery a možnosť nápravy je možné účel trestu dosiahnuť
aj trestom nespojeným s trestom odňatia slobody a krajský súd dospel k záveru, že uložením peňažného

trestu sa dosiahne účel sledovaný Trestným zákonom.

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere troch mesiacov.

Nezistiac žiadne pochybnosti ani vo výroku o náhrade škody rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.