Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. august 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32P/182/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205107
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120205107.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa P.. M. S., S.., štátneho občana Slovenskej republiky,
trvale bytom Na T. XXXX/XX, R., zastúpeného v konaní právnym zástupcom B. kancelária JUDr. Danica
Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857 a manželky navrhovateľa Z.. B. S.
Al D., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Na T. XXXX/XX, R., t. č. bytom Am K. XX, B.
am R., Q., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu R. S.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, takto

r o z h o d o l :

Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc konať v časti úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletému R. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva.

Konanie s a v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému R. S., nar. XX.XX.XXXX na
čas po rozvode manželstva z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojím návrhom žiadal, aby súd rozhodol o rozvode manželstva a o úprave rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Z návrhu vyplynulo, že navrhovateľ spolu s
manželkou a s maloletým dieťaťom žili naposledy v spoločnej domácnosti v Slovenskej republike, v R.,
a to do roku 2014, kedy manželka so súhlasom navrhovateľa odišla spolu s maloletým R. do Q., a to
na čas určitý - do začiatku povinnej školskej dochádzky maloletého R.. Avšak manželka navrhovateľa

zapísala maloletého R. v roku XXXX do školy v Q. a odmietla sa vrátiť na K.. Týmto momentom si
navrhovateľ uvedomil, že odlúčenie s manželkou bude trvalé a nezvratné. Manželia sú tak odlúčení
už 6 rokov, počas ktorých sa stretávali sporadicky, keď im to pracovné povinnosti umožnili. Podľa
vyjadrenia navrhovateľa sa dá povedať, že takmer 6 rokov si každý z manželov žije vlastný život ani
intímne sa manželia nestýkajú a rovnako ani spoločne nehospodária, keďže každý z manželov má
vlastnú domácnosť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že maloletý R. žije s manželkou v Q., kde sa manželka o

maloletého vzorne stará a vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa nemôže navrhovateľ manželke nič
vyčítať. Navrhovateľ na výživu maloletého pravidelne prispieval podľa požiadavky manželky a potrieb
maloletého syna. Styk s maloletým R. navrhovateľ realizoval taktiež podľa svojich pracovných možností
a vždy po predchádzajúcej dohode s manželkou. Navrhovateľ konštatoval, že sa na výchove maloletého
R. vedeli vždy dohodnúť a tento stav mieni navrhovateľ zachovať. Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, má
navrhovateľ za to, že vzťahy navrhovateľa a manželky sú vážne a trvalo narušené, ich manželstvo neplní

svoj základný účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Keďže je
manželstvo potrebné rozviesť, je nevyhnutné upraviť aj práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode.

2. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.3. Jednou z procesných podmienok konania, ktorú je súd povinný vždy skúmať, je právomoc súdov
Slovenskej republiky. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v

každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu
konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa
právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým
úniovým právom tvoreným nariadeniami vydávanými Radou a Európskou komisiou. V prejednávanej
veci ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa
týka členských štátov Európskej únie, preto súd postupoval podľa Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003
o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“) a Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej
„Nariadenie o výživnom“).

4. Podľa článku 3 odseku 1 písmena a) Nariadenia Brusel IIa, vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva majú právomoc súdy toho členského štátu, na ktorého území manželia mali
naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.

5. Podľa § 22 ods. 1 prvej vety zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
(ďalej „ZMPSP“), zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi
ktorého sú manželia v čase začatia konania.

6. Z vyššie citovaného čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel IIa vyplýva, že tunajší súd má právomoc

konať vo veci rozvodu manželstva, pretože manželia mali naposledy obvyklý pobyt na území Slovenskej
republiky, kde navrhovateľ naďalej býva. Rozhodným právom bude právo slovenské.

7. Podľa článku 8 odseku 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia

konania.

8. Podľa článku 12 odseku 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci
podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v
každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:

a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, a
b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

9. Podľa článku 17 Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej

podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

10. Podľa článku 3 písmeno a) až d) Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach
vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

11. Odlišná situácia nastáva v časti konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému

R.a čas po rozvode. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie právomoci súdu na konanie o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je v zmysle čl. 8 Nariadenia Brusel IIa určenie
členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Ide o miesto
faktického sa zdržiavania maloletého dieťaťa, ktoré musí trvať určitý čas, aby nadobudlo predpokladobvyklosti. Je to zároveň miesto, na ktoré má maloleté dieťa osobné, kultúrne, sociálne a ekonomické
väzby, čím sa toto miesto stane centrom jeho života. Existencia úmyslu zdržiavať sa trvalo na tomto
mieste nie je smerodajným kritériom, ale len jedným z mnohých ďalších kritérií, ktoré je súd pri

posudzovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa povinný vziať do úvahy. Z doposiaľ zistených
skutočností vyplýva, že maloletý R. žije od roku 2014 až doposiaľ v Q. so súhlasom navrhovateľa ako
otca, kde mu matka poskytuje osobnú starostlivosť. Napriek tomu, že pôvodná dohoda rodičov o zotrvaní
matky s maloletým R. v Q. bola obmedzená začatím školskej dochádzky maloletého R., v roku 2017
začal maloletý R. navštevovať školské zariadenie v Q., a to s podporou navrhovateľa, ktorý starostlivosť

matky nijakým spôsobom nespochybnil, matke zasiela výživné a s maloletým R. sa stretáva podľa jeho
pracovných povinností. Teda 6 rokov má maloleté dieťa vytvorené rodinné zázemie a sociálne väzby v
Q., má tam centrum svojich záujmov, z čoho vyplýva, že obvyklý pobyt maloletého R. sa v čase začatia
konania nachádza v Q.. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností k nemu má preto právomoc
konať príslušný orgán Q. v zmysle citovaného čl. 8 Nariadenia Brusel IIa.

12. Tunajší súd by mal právomoc konať v časti úpravy rodičovských práv a povinností k mal. R. len v tom
prípade, ak by došlo k prijatiu právomoci tunajšieho súdu zo strany oboch rodičov v čase začatia konania
a zároveň, ak by to bolo v záujme maloletého dieťaťa (čl. 12 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa). Maloletý R.
je však plne zaradený do života v Q., preto by podľa názoru tunajšieho súdu bolo v záujme maloletého
dieťaťa, aby o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému R. konal príslušný orgán Rakúska, a

to z dôvodu lepšej znalosti pomerov danej krajiny a z dôvodu blízkosti k maloletému dieťaťu, ktorému tak
vie príslušný orgán Q. poskytnúť lepší priestor na uplatnenie jeho práv a zároveň ich ochranu. Tunajší
súd nepozná pomery danej krajiny v miere, ktorá je žiaduca na konanie o úprave rodičovských práv a
povinností k mal. dieťaťu a každá žiadosť o vykonanie dôkazu v Q. by predlžovala konanie o rozvod
manželstva,čoniejevzáujmehospodárnostikonania.Jepretopotrebné,abysarodičiaohľadomúpravy

rodičovských práv a povinností k maloletému R. obrátili na príslušný orgán v Q..

13. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v časti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. R. na čas po rozvode manželstva, čoho následkom je zastavenie
konania v tejto časti. Súd dodáva, že bude ďalej konať iba o rozvode manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.