Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010201
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3820010201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha

a JUDr. Beáty Javorkovej, v trestnej veci proti obžalovanému M. G., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 18. augusta 2020 odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. júna 2020, sp. zn. 1T/42/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný M. G. - nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U.,
ul. XX.augusta XX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV
Ilava

o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. júna 2020, sp. zn. 1T/42/2020, bol obžalovaný M.
G. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

začiatkomoktóbra2019o15.20hodinepredbytomčísloXXnaH.ulicičísloXXvU.,ktorýmávprenájme
poškodená Q. T., podišiel k Q. T., ktorá v tom čase pred bytom fajčila a pod vplyvom alkoholu pýtal
od nej cigaretu, keď mu odpovedala, že mu žiadnu nedá, vytiahol z pravého zadného vrecka nohavíc
kuchynský nôž s čepeľou dlhou asi 20 centimetrov a pravou rukou jej ho priložil ku krku a povedal
jej, že ak mu nedá cigaretu, tak ju zabije, na čo sa Q. T. zľakla a povedala mu, aby schoval
nôž, lebo zavolá policajtov, na čo jej odtiahol nôž od krku a povedal jej, že ak zavolá policajtov,

tak ju zabije, na čo odišiel, kedy jej ešte povedal, že môže zavolať policajtov, že on tu všetkých
vyzabíja, čím poškodenej nespôsobil žiadne zranenia.Za tento trestný čin bol obžalovaný M. G. odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona

uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 288 ods. 1 Tr.
zákona okresný súd poškodenú Q. T. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení teda v zákonnej
pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním obžalovaný M. G. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V

písomnom odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa necíti byť
vinným zo skutku, z ktorého je obžalovaný, pričom spáchanie žalovanej trestnej činnosti od začiatku
popiera. Poukázal na to, že v jeho neprospech svedčí len jeden priamy dôkaz a to výpoveď poškodenej
Q. T., pričom zo skutku ho neusvedčuje žiadny iný vecný dôkaz z miesta činu, či iný svedok. Pokiaľ
ide o výpoveď poškodenej, túto nepovažuje za vierohodnú z viacerých dôvodov. Skutok sa mal stať
začiatkom októbra 2019, pričom jeho údajné spáchanie v tom čase neoznámila, čo vysvetlila tým, že

sa ho bála. O skutku však neskôr opakovane vypovedala jednak pred orgánmi činnými v trestnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní pred súdom. Prvýkrát o skutku vypovedala s odstupom času asi
dvoch mesiacov od jeho údajného spáchania, kedy už nebolo reálne možne zabezpečiť vecné dôkazy,
ani urobiť obžalovanému dychovú skúšku. Pritom dychová skúška by mala veľký význam z hľadiska
posúdenia jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností, nakoľko mal byť pod značným vplyvom

alkoholu. Poukázal na výpoveď svedkyne I. W., podľa ktorej má poškodená T. sklony k zveličovaniu
resp. „preháňaniu,“ a z tohto dôvodu preto navrhovala obhajoba nariadenie znaleckého dokazovania
za účelom posúdenia schopnosti poškodenej reprodukovať prežité skutočnosti, ako aj z pohľadu jej
možných sklonov k fabuláciám. Tento dôkaz považuje za zvlášť dôležitý, nakoľko výpoveď poškodenej
je jediným dôkazom v jeho neprospech. Práve jeho nevykonaním bolo porušené právo na obhajobu.

Ďalej uviedol, že nemal žiadny dôvod použiť voči poškodenej násilie, resp. hrozbu násilím v úmysle
zmocniť sa jednej cigarety a už vôbec nie s nožom v ruke a navyše mal dostatok prostriedkov na to,
aby si cigarety kúpil aj sám. Výpoveď poškodenej o jeho konaní, že mal vyjsť z bytu s nožom a po
údajnom skutku, pri ktorom sa chcel zmocniť cigarety, sa mal vrátiť do bytu, sa javí ako nelogické.
Navyše z uvedeného skutku bol obvinený s odstupom času troch mesiacov, pričom čas spáchania

skutku nebol presne určený. Aj v tomto smere tak bola jeho obhajoba značne sťažená. O vierohodnosti
výpovede poškodenej T. sú tak dané dôvodné pochybnosti a s poukazom na ne, ako aj v súlade so
zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného, by preto mal byť spod obžaloby oslobodený. Ďalej
poukázal na závery znalca MUDr. A., podľa ktorého je závislý na alkohole v 4. stupni,
pričom v čase skutku mali byť jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti znížené len vo forenzne

nevýznamnej miere a teda jednalo sa u neho o simplexnú opitosť. Nakoľko mu však nebola urobená
dychová skúška, znalec vychádzal len z opisu skutku a správania sa obžalovaného podľa výpovede
poškodenej. Pokiaľ by mu bola vykonaná dychová skúška bezprostredne po skutku, je pravdepodobné,
že stupeň opitosti a prípadná porucha rozpoznávacích a ovládacích schopností by boli posúdené
presnejšie, pričom nemožno vylúčiť aj možnosť, že skutok mohol byť spáchaný v stave zmenšenej

príčetnosti, resp. nepríčetnosti. Znaleckým posudkom síce nebola u neho preukázaná nepríčetnosť
ani zmenšená príčetnosť, avšak nemožno ju vylúčiť s prihliadnutím na absenciu vykonania dychovej
skúšky. Pritom v prípade zmenšenej príčetnosti by bolo možné uložiť trest pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona za súčasného uloženia ochranného
liečenia a v prípade nepríčetnosti by zas bolo možné zmeniť právnu kvalifikáciu skutku na trestný čin

opilstva. Uviedol, že v minulosti sa nedopúšťal násilnej trestnej činnosti, pričom aj s prihliadnutím na
zistený stupeň závislosti od alkoholu nie je podľa znalca jeho pobyt na slobode nebezpečný. Vzhľadom
na okolnosti prípadu ako aj jeho osobu, mu podľa jeho názoru viac prospeje ochranné liečenie a účel
trestu je možné u neho dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania a je preto na mieste použitie ust. § 39
ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Záverom svojho

odvolania skonštatoval, že mu nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie žalovanej
trestnej činnosti a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm.
c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o vine i treste, ako aj výrokov, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby v
zmysle § 285 písm. a) Tr. por. oslobodí, prípadne aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého

stupňa za účelom vykonania znaleckého dokazovania z odboru psychológia, ktorý posúdi schopnosť
poškodenej reprodukovať prežité skutočnosti a prípadné sklony k fabuláciám. Pokiaľ by však odvolací
súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie výroku o vine, navrhol, aby ho zrušil v častivýroku o treste a uložil mu primeraný trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Dňa 01.07.2020 bolo súdu doručené písomne doplnenie dôvodov odvolania obžalovaného, v ktorom
uviedol, že o spáchaní žalovaného skutku nie sú žiadne relevantné dôkazy. Poukázal tiež na to, že
poškodená T. mala vedomosť o tom, že zdedil finančnú hotovosť po otcovi, čo chcela využiť a naliehala
na neho dlhšiu dobu, aby s ňou zostal, nakoľko vzťah nemal, avšak dotyčná poškodená ho mala iba
provokovať. Je preto možné, že z jej strany ide o pomstu za jeho nezáujem o ňu. Ďalej poukázal aj na

jej výpoveď pred súdom, keď uviedla, že si nepamätá kedy ku skutku došlo, avšak vypovedala, že mal
byť poriadne napitý, že sa tackal. Vzhľadom na jej výpoveď položil otázku, že ako v takomto stave jej
mohol priložiť nožík na krk?

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný v konečnom návrhu zotrval na dôvodoch svojho
odvolania a navrhol súdu, aby vyhovel jeho odvolaciemu návrhu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu v konečnom návrhu s poukazom
na zákonný a správny rozsudok súdu prvého stupňa navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 09. júla 2020,

na verejnom zasadnutí dňa 18. augusta 2020 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov o vine, treste, ochrannom opatrení a náhrade škody napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného M. G. je čiastočne dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia

správne oprel nielen o výpoveď obžalovaného M. G., ale predovšetkým o výpoveď poškodenej Q. T. a
vykonanú konfrontáciu na hlavnom pojednávaní a tiež výpoveď svedkyne I. W. a znalca MUDr. D. A.,
ako aj o listinné dôkazy (správy o povesti a odpis registra trestov), na ktoré poukázal v napadnutom
rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich
vykonania. Svoje skutkové zistenia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne

správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje
závery o uznaní obžalovaného M. G. za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c)
Tr. zák., pretože proti poškodenej použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci (cigarety), pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Jeho rozhodnutie je
založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2

ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania
sú vecne správne a keďže odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožnil, v podrobnostiach na ne
len poukazuje.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, tak toto smeruje najmä do iného hodnotenia dôkazov, než ako

ich vyhodnotil okresný súd. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
a svoj záver o uznaní viny obžalovaného dostatočne zdôvodnil. Odvolací súd sa so zisteniami a
závermi okresného súdu stotožnil, preto v uvedených smeroch v celom rozsahu odkazuje na písomné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním

záverov okresného súdu. Okresný súd správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne
vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil preto pri právnom
posúdení konania obžalovaného M. G. zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu lúpeže podľa

§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom
rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen
k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani
v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovanéhouvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým

zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného okresným súdom, preto ich odvolací súd
nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a
vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k
právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa tiež stotožnil.
Odvolací súd však zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval správne pri ukladaní trestu odňatia

slobody a pri určení výmery trestu obžalovanému M. G.. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
obžalovanému podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 7 (sedem) rokov je totiž neprimerane prísny
a nezodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až
4 Tr. zák. za situácie, keď podľa odvolacieho súdu boli splnené podmienky pre mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže súd uložiť trest aj pod dolnú
hranicu trestu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Tak je
tomu aj v posudzovanom prejednávanom prípade.

Vzhľadom na také okolnosti prípadu, na ktoré vo svojom odvolaní napokon poukázal aj obžalovaný a to

konkrétne upustenie obžalovaného od dokonania hrozby násilia s úmyslom zmocniť sa cudzej veci a to
pritom len jednej cigarety, ako aj vzhľadom na závery znalca znaleckej organizácie Centrum duševného
zdravia, s.r.o., odboru zdravotníctva a farmácie - psychiatrie, že pobyt obžalovaného na slobode zo
psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, keď pritom v dôsledku požitého alkoholu
zníženie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností v čase spáchania skutku len vo forenzne nie

podstatnej miere nenaplnilo predpoklady na použitie iného zmierňovacieho ustanovenia, konkrétne § 39
ods.2 písm.c) Tr.zák., je podľa odvolacieho súdu dôvodné obžalovanému znížiť trest odňatia slobody
s použitím § 39 ods.1 Tr.zák. pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pretože trest
kratšieho trvania za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou
(podľa názoru odvolacieho súdu práve požité množstvo alkoholu obžalovaným v čase spáchania skutku

bolo jedným z hlavných „spúšťačov“ jeho protiprávneho konania voči poškodenej) zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v § 34 ods.1, 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery
obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade čiastočne dôvodne podaného odvolania obžalovaným
preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho
výkonu a zistené pochybenie v uvedenom smere sám napravil v prospech obžalovaného M. G..
Obžalovanému M. G. uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák a § 39 ods.
1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov, teda trest znížený pod

dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby a na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v
tomto smere - ako tiež aj vo výroku o uložení ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou
formou, ktoré má svoje opodstatnenie v ustanovení § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. - vecne správne
postupoval už súd prvého stupňa. Takto stanovený trest, spolu s dôvodne a v súlade so zákonom

uloženým ochranným ambulantným protialkoholickým liečením, podľa odvolacieho súdu zodpovedá
všetkýmzákonnýmhľadiskámprejehouloženie,pričomtentotrestdostatočnezohľadňujevšetkyzistené
okolnosti prípadu i pomery obžalovaného, aj z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie. Uložený trest v takto stanovenej výmere je aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaného spoločnosťou.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd na podklade čiastočne dôvodného odvolania
obžalovaného M. G. rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.