Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/759/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911217292
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7911217292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Viktórie Midovej, v právnej veci navrhovateľa: Š. V., O.. XX. XX. XXXX, V. X.
Š., M.. U. X, proti odporcovi: E. I. - U., F. U. P. X. Z.D., T. XXX/XX, IČO: 40 389 987, zastúpeného
JUDr.MarekomGibom,advokátomsosídlomvTrebišove,Hviezdoslavova1234/4,vkonaníozaplatenie
1.300 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 06. 03. 2014 č.k.
14C/54/2012-142 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol návrh navrhovateľa, ktorým
sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.300 eur. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 223 ods. 1, 2 a
§ 228a ods. 1, 2 Zákonníka práce vzal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na
základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 26. 07. 2010 pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého mal
navrhovateľ vykonať pre odporcu konkrétne práce mimo pracovného pomeru. V predmetnom prípade

bola medzi nimi uzavretá dohoda písomne na dohodnutý výkon pomocných prác na strojovom zariadení
s odmenou dojednanou v článku I. bod 5 dohody, s rozsahom pracovného času dohodnutom v článku
I. bod 3 tejto dohody. Na základe tohto zistenia súd prvého stupňa uzavrel, že z formálneho hľadiska
dohoda obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom. Navrhovateľ predložil súdu kópiu dohody o
pracovnej činnosti, z obsahu ktorej vyplynula výška odmeny 7 eur/hod v čistom. Originál tejto dohody zo
strany navrhovateľa napriek viacerým výzvam zo strany súdu predložený nebol. Odporca predložil súdu
originál pracovnej dohody o pracovnej činnosti, z obsahu ktorej vyplynulo, že odmena bola dojednaná

vo výške 2 eur/ hod bez dodatku v čistom. Z dôvodu spornosti dojednania výšky dohodnutej odmeny
vyplývajúcej z listinných dôkazov súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov - osôb, ktoré v rovnaký
deňanarovnaképráceuzavrelidohodysodporcom.SvedokX.Č.uviedol,žemedzinímboladojednaná
dohoda o odmene s odporcom vo výške 2 eur/hod, ktorú skutočnosť zdokladoval aj predložením dohody
o pracovnej činnosti. Svedok C. Z. potvrdil taktiež dojednanie odmeny vo výške 2 eur/hod. Obaja
svedkovia potvrdili, že pri uzatváraní dohody bol jeden originál dohody vydaný zamestnancovi. Svedok
M. nepotvrdil, že by mal navrhovateľ s odporcom uzavretú dohodu s odmenou vo výške 7 eur/hod, podľa

jeho názoru bola dohodnutá odmena vo výške „asi 10 eur/hod slovne“. Na základe takto vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal výšku dojednanej odmeny s
odporcom, tak ako tvrdil v žalobnom návrhu. Predložil súdu (iba) kópiu dohody, z ktorej evidentne
vyplynulo, že bol na nej urobený zásah, čo sa týka úpravy dopísania písacím strojom. Z tohto dôvodu súdprihliadol na obsah originálov listín predložených odporcom a svedkom Č.. V ďalšom súd prvého stupňa
zameral dokazovanie na zistenie, či navrhovateľ vykonal pre odporcu práce, ktoré boli predmetom ich
dohody. Z výpovede navrhovateľa a svedkov Č., Z. R. M. mal súd prvého stupňa za preukázané, že

všetci po príchode do Slovinska uzavreli nové zmluvy so spoločnosťou H-mont d.o.o., na základe ktorej
vykonávali práce v Nemecku. Samotný navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že novú
zmluvu uzavrel z dôvodu, že uvedená firma prebrala zamestnancov od odporcu. Navrhovateľ potvrdil,
že práce vykonával v meste Darmstadt, tak ako bolo dojednané v zmluve so spoločnosťou H-mont
d.o.o., pre firmu GBT Bücolit GmbH, kde ich vyslala firma H-mont d.o.o. Pracovné úlohy im zadával

poverený pracovník firmy GBT Bücolit GmbH. Za vykonanú prácu bol navrhovateľ aj odmenený zo
strany tejto spoločnosti. Prevzatie odmeny potvrdili aj svedkovia Č.Á., Z. R. M. od spoločnosti H-mont
d.o.o. Z takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ a ani ostatní svedkovia
nevykonali žiadne práce pre odporcu, za ktoré by im prináležala odmena. Súd prvého stupňa tiež vyvodil,
že uzavretie novej samostatnej zmluvy navrhovateľa a svedkov so spoločnosťou H-mont d.o.o. nebolo
dôvodné, keďže vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca si voči navrhovateľovi a

aj voči svedkom plnil povinnosti zamestnávateľa, a to v súlade Dohodou o spolupráci č. XX/XXXX o
vykonaní práce a diela, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou H-mont d.o.o. Nakoľko súd prvého stupňa
dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že v Dohode o pracovnej činnosti uzavretej s
odporcom bola dojednaná odmena vo výške 7 eur/hod a rovnako nepreukázal, že pre odporcu vykonal
dohodnutý rozsah prác, neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere, a preto súd prvého stupňa jeho

návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol v súlade s §142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal v konaní úspech, ale trovy
konania nevyčíslil, preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že jeho
návrhu vyhovie. Vytkol súdu prvého stupňa, že nezobral do úvahy vykonaným dokazovaním zistenú
skutočnosť, a to, že zo strany odporcu bol podvedený. Odporca mu totiž sľuboval 7 eur na hodinu v
čistom. Dovolával sa spravodlivého rozhodnutia vo veci.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Odvolanie podľa jeho
názoru obsahuje tvrdenie, ktoré navrhovateľ nepreukázal. Súd prvého stupňa totiž jednoznačne zistil,
že navrhovateľ nevykonával pre odporcu žiadnu prácu, preto mu odmena nepatrí.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Krajský súd v Košiciach verejne vyhlásil rozsudok dňa 02. 09. 2015 o 09.45 hod. v poj. miestnosti č.
dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 27. 08. 2015 na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219

O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ namietal podľa obsahu odvolania dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j.,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanievdostatočnomrozsahuanáležitezistilskutkovýstav,vykonané

dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolacie námietky odporcu boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa súd
prvého stupňa náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené
v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu 1.300 eur titulom
odmeny za vykonanú prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti uzavretej s ním dňa 26. 07. 2010.

Správne súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno o preukázaní
nároku voči odporcovi, teda o povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi odmenu za vykonanú prácu.
Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by navrhovateľ pre odporcu vykonal prácu na
základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 26. 07. 2010, za ktorú by navrhovateľovi patrila odmena.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že zamestnancovi patrí mzda len v prípade
vykonania práce pre zamestnávateľa. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, aká dohoda o výške

mzdy je medzi nimi dojednaná.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením „dvoch bremien“. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môže privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 O.s.p. veta prvá,
podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkov
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé
rozhodnutie.

V prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal, že by pre odporcu vykonal prácu, za ktorú by mu
prináležala odmena. Naopak v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vykonal práce pre spoločnosť

H-mont d.o.o., a to na základe písomne uzavretej zmluvy, predmetom ktorej bol výkon pomocných prác
pre spoločnosť GBT Bücolit GmbH, teda pre inú spoločnosť ako je uvedený odporca v tomto konaní.

Pokiaľ teda navrhovateľ pre odporcu žiadne dojednané práce nevykonal, nemôže mu patriť ani
požadovaná odmena. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ návrh v celom rozsahu

zamietol.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že zo strany odporcu mu bola prisľúbená odmena vo
výške 7 eur/hod za situácie, pokiaľ navrhovateľ pre odporcu žiadne práce nevykonal, je otázka výška
odmeny irelevantná. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že navrhovateľ vykonal práce

pre inú spoločnosť, ktorá nie je obsahom dohody o výške odmeny uzavretej medzi navrhovateľom a
odporcom viazaná.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí.Úspešnýodporcanáhradutrovkonanianeuplatnilainétrovyzospisunevyplynuli,pretoodvolací
súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.