Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206577
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214206577.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: I. T., nar. X.X.XXXX, bytom

P., Ul. P. P. XXXX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., Ul. Bisk.
Királya 6, Komárno, IČO:47 251 395 proti žalovanému: Q. G., bytom F. Z. XXXX, P., právne zastúpený:
JUDr. Lívia Kňažíková, advokát, AK Komárno, Nám. M.R. Štefánika 6 o vrátenie sumy 1500 € oproti
vráteniu diela a náhrada škody vo výške 160 €, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov štátu v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť vrátenie sumy 1500 € oproti povinnosti žalobcu vrátenia diela a žalovanému taktiež uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhrada škody vo výške 160 €. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaného
požiadal o vyhotovenie diela- vchodové dvere, garážové dvere a altánok, ktoré mali byť vyhotovené
z červeného smreku. Mali sa dohodnúť, že dielo žalovaný zhotoví za 2 týždne a za sumu 1 720 €,
teda do konca septembra 2013. Žalovaný mal prijať zálohu vo výške 1000 €. Následne mal žalovaný

dielo dodať, a žalobca mal zaplatiť za dodané dielo ešte 500 €, a to i napriek tomu, že dodané dielo
nemalo byť bezchybné, pričom žalobca mal dať opraviť záhradný altánok na vlastné náklady vo výške
160 €. Žalobca mal bezodkladne volať žalovaného, aby sa prišiel pozrieť na medzery na garážových
dverách, na praskliny na altánku a oznámil mu, že ani vymenené vchodové dvere nepriliehajú. Vtedy sa
mal žalobca a žalovaný dohodnúť, že mu žalobca vráti dielo a žalovaný mu vráti 1500 €, pričom však
žalovaný toto odmietol.
Žalobca mal následne odstúpiť od zmluvy, s čím mal žalovaný súhlasiť a mali sa spoločne dohodnúť na

vzájomnom vrátení toho, čo sa podľa zmluvy plnilo.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca ho dva alebo trikrát telefonicky kontaktoval za účelom
výroby vchodových dverí, garážových dverí a altánku, kedy na základe telefonického rozhovoru ho
navštívil dňa 9.9.2013. Uzatvorili spolu ústnu dohodu o tom, že žalovaný má zhotoviť jedny vchodové
dvere, garážové dvere, ktoré mali byť vyhotovené z červeného smreku. Uviedol, že dohodli tvar dverí,
ich povrchové úpravy, kovania, kľučky, pánty, sklá, ktoré dal vyrobiť vo firme TOMGLASS, s.r.o. Ďalej

uviedol, že za výrobu dverí prevzal zálohu 1000 €. Žalovaný a žalobca sa dohodli i na výrobe altánku,
pričom tento bol dohodnutý, že mal byť vyrobený zo smreku, pretože červený smrek bol drahší. Celé
dielo spolu malo stáť 1 720 €. Žalovaný uviedol, že dodanie dverí bolo dohodnuté tak, že keď budú
vyrobené, teda nebol presný termín, ale vyrobil ich asi za dva týždne a išiel ich namontovať s pánomBeke Júliusom. Garážové dvere boli namontované bez problému, ale vchodové dvere sa namontovať
nepodarilo z dôvodu ich atypickosti, preto mu vyrobil nové dvere, ktoré mu dodal zasa asi o 2 týždne.
Po ich namontovaní žalobca zaplatil žalovanému 500 €. Altánok žalovaný namontoval na ďalší deň

po dodaní vchodových dverí. Následne mal žalobca navštíviť žalovaného a požadovať vrátenie sumy
500 € za protihodnotu vrátenia vchodových dverí. Záverom uviedol, že žalobca u žalovaného nikdy
nereklamoval vchodové dvere, a uviedol, že žalobca nepredložil dôkaz o nedodržaní toho, čo bolo ústne
dohodnuté.

3. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, znaleckým
dokazovaním a výsluchom znalca a oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu.

4. Žalobca uviedol, že v júli 2013 navštívil žalovaného a objednal u neho dodanie diela. Následne v
septembri 2013 sa stretli v rodinnom dome žalobcu, kde si žalovaný pomeral priestory, bolo mu ukázané,

čo má vyrábať. Dohodli sa, že vchodové dvere ako i garážové dvere budú vyhotovené z materiálu-
červený smrek. Prístrešok- altánok mal byť vyhotovený z materiálu obyčajný smrek. Za dielo dohodli
odmenu 1 720 €. Dohodnuté dielo malo byť dodané do konca septembra 2013. Žalovaný prevzal zálohu
1 000 €. Ďalej uviedol, že žalovaným dodané dielo nebolo v poriadku, žalovaný mal vyhotoviť vchodové
dvere, ktoré nepasovali, a následne ich mal zobrať prerobiť a doniesť, pričom žalobca uviedol, že bol

u žalovaného žiadať, aby mu dvere vymenil a dodal nové. Nové vchodové dvere taktiež nepasovali a
nebolipodľapožiadaviekžalobcu.Vnovembri2013žalobcanavrholžalovanému,abysizobralvchodové
dvere a vrátil mu 500 €, za ktoré si on zakúpi plastové dvere. Koncom novembra 2013 žalobca odstúpil
od zmluvy o dielo pre neodstrániteľné vady. Náhradu škody vo výške 160 € si uplatňuje z dôvodu, že na
altánku musel vykonať opravu a to orezanie škridiel a zaplatiť klampiara.

Žalovaný uviedol, že je pravdou, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o dielo, na základe ktorej mal vyhotoviť
vchodové dvere, garážovú bránu a altánok v cene 1720 €. Uvedená zmluva o dielo bola ústna. Dielo bolo
zhotovené v súlade s objednávkou. Vchodové dvere žalovaný osádzal na pôvodnú dokrivenú zárubňu,
čo však nebolo možné, a preto ich vyhotovil ešte raz. Druhé vchodové dvere už pasovali na zárubňu.

Po montáži garážovej brány a vchodových dverí zaplatil žalobca žalovanému sumu 500 €. Následne
žalobca prišiel za žalovaným a požadoval vrátenie 500 €, pretože nebol spokojný s prácou, pretože
dvere nevyhotovil z červeného smreku, čo zároveň mala byť reklamácia.

5. Svedok D. uviedol, že zvykne pomáhať žalovanému. Uviedol, že raz bol v dielni, keď žalobca

požadoval od žalovaného vrátenie 500 €, pretože nebol spokojný s dielom, ktoré vyhotovil, pretože dvere
neboli vyhotovené z dreva červený smrek, na ktorom sa mali dohodnúť. Svedok uviedol, že žalovanému
pomáhal vyhotovovať garážovú bránu i vchodové dvere, pričom obe robili z dreva červený smrek.
Altánok urobili menší ako bola dohoda, z dôvodu, aby spodná časť strechy neprečnievala susedovi,
pričom uvedenú zmenu odsúhlasil žalobca, po montáži nič nereklamoval.

IF. vypracoval znalecký posudok 4/2016 kde uviedol, že výrobca (žalovaný) a ani odberateľ (žalobca) mu
nepredložili žiadnu objednávku, zmluvu o dielo, v ktorej by boli uvedené požiadavky na kvalitu použitého
materiálu, povolený rozsah a typ vád dreva. Uviedol, že na základe porovnávania textúry dreva dospel
k záveru, že na výrobu krídel dverí bol použitý červený smrek.

Konštatoval, že altánok je vyrobený z materiálu smrek, jedla II. trieda. Popraskané hranoly nemajú
znížené mechanické vlastnosti - nosnosť a pevnosť, ktoré ovplyvňujú využitie diela. Medzery, ktoré sú
medzi jednotlivými prvkami konštrukcie neovplyvňujú využitie diela.
Vchodové dvere jednokrídlové, rámové s kazetovými výplňami v spodnej a strednej časti a dvojsklom
v hornej časti. V čase obhliadky demontované, na ich mieste plastové dvere s plastovou zárubňou.

Vyrobené sú z dreva červený smrek. Drevené krídlo nemalo v čase obhliadky žiadne viditeľné
poškodenia, ktoré by znemožnili ich využitie. Estetický vzhľad narúša zle vybraná textúra napojenia
prírezov na spodnej priečke a odlišná farba okapovej lišty a viditeľných, zle pretmelených krutkových
spojov.
Garážové dvere vyrobené z dreva červený smrek. Krídla sú osadené do pôvodnej oceľovej zárubne z

L profilu, pričom pôvodná zamurovaná zárubňa je krivá, v strede prehnutá až o 15 mm, čo spôsobuje
netesnosť dverí napriek tomu, že po obvode sú opatrené gumovým tesnením. Konštrukčnými vadami
podľa znalca sú zle skrátené a nalepené vonkajšie okapové lišty, nevyspravené medzery medzi rámom akazetami, nevyspravené čierne hrče vo vlysoch rámu, pričom však tieto vady nespôsobujú nefunkčnosť
dverí, ktoré plnia funkciu už skoro 3 roky.
Znalec ďalej uviedol, že znížená funkčnosť garážových dverí je spôsobená najmä osadením do

pôvodného krivého otvoru s rámom z oceľového profilu v tvare L, pretože tento profil nespĺňa ani
základné požiadavky oceľovej dverovej zárubne. Žalovaný musel navariť na zárubňu 4 pánty v rôznej
vzdialenosti, čím vznikla netesnosť, ktorou prúdi vzduch. Pri nasadení dverí do klasickej drevenej
zárubne, bol by nedostatok odstránený.
Podľa znalca vyrobené dverové krídla tak, ako boli objednané, nespĺňajú dnešné normy z hľadiska

tepeľnotechnických, akustických a tiež bezpečnostných parametrov voči vlámaniu.

Pri rezive na altánku taktiež platí, že kvalita mala byť dojednaná v objednávke, pričom mechanické vady,
ktoré by znižovali pevnostné vlastnosti dreva (napr. hniloba), na altánku nájdené neboli. Iba takéto vady
sú neprípustné.

Na pojednávaní znalec uviedol, že použitý materiál je jednoznačne červený smrek, a to červený smrek
I.trieda,pretožemámalémnožstvouzlov,tedajetokvalitnýavýberovýmateriál.Otooakýdruhdrevasa
jedná je možné určiť na základe uzlovitosti, keď červený smrek má uzle kruhové a borovica podlhovasté,
krídlové uzly, pričom na zhotovených dverách sa nachádzajú iba uzle kruhovité, preto sa jedná o červený
smrek. Uviedol, že montáž garážových dverí bola dojednaná stranami sporu na pôvodnú zárubňu, ktoré

tvrdenie potvrdili obe strany.

6. Podľa § 631 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení zmluvou o dielo zaväzuje
sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na
svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 644 občianskeho zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu
za zhotovenie veci.

Podľa § 646 ods. 1 občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov.

Podľa § 648 ods. 1 občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 648 ods. 2 občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu,
aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie
zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po
oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však

nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

Podľa § 649 občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa
v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa
do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo

uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.

7. Obsah práv zo zodpovednosti za vady je pre zhotovenie veci na zákazku upravený v ustanovení §
648 OZ. Rovnako ako v prípade predaja vecí v obchode (§ 622 a § 623 OZ) zákon v tomto ustanovení
rozlišuje medzi vadami odstrániteľnými (§ 648 ods. 1 OZ) a vadami neodstrániteľnými (§ 648 ods. 2

OZ). Nároky zo zodpovednosti vyplývajúce z uvedených vád sú upravené odchylne od všeobecných
ustanovení o zodpovednosti za vady.
Odstrániteľná vada je taká vada, ktorú možno opravou odstrániť a plnenie sa tak stáva bezvadným.
Neodstrániteľnou vadou je taká vada, pre ktorú nemôže byť vec užívaná ako vec bez vady, najmä
vec nemožno opraviť (vadu odstrániť). To, či v konkrétnom prípade ide o vadu odstrániteľnú alebo

neodstrániteľnú, nemožno posúdiť len z technického hľadiska, ale z hľadiska ekonomického a právnej
funkcie poskytnutého plnenia. Preto za neodstrániteľné vady je treba okrem vád, ktoré technicky
nemožno vôbec odstrániť, považovať i vady, u ktorých by ich odstránenie bolo ekonomicky neúčelné buď
preto, že náklad na opravu by bol neúmerne vysoký (z hľadiska hodnoty veci), alebo preto, že opravaby si vyžiadala neprimerane dlhý čas (z hľadiska záujmu a potreby objednávateľa na využití a užívaní
zhotovenej veci).
Za neodstrániteľné vady sa ďalej považujú aj také vady, ktoré sú síce technicky odstrániteľné, ale

charakter takých vád odôvodňuje ich postavenie na roveň vadám neodstrániteľným. Do tejto skupiny
patria dve situácie:
a) vec má vady, ktoré sa po oprave vyskytli opätovne (podľa súdnej praxe ide o opätovné vyskytnutie
vady vtedy, ak sa vada po oprave vyskytla ešte 2-krát),
b) na veci sa vyskytuje väčší počet odstrániteľných vád (podľa súdnej praxe najmenej tri vady) alebo sa

tá istá odstrániteľná vada vyskytla opätovne.

Pre obe vyššie uvedené prípady je však ako ďalšia podmienka stanovená, že musí ísť o vady, ktoré
bránia riadnemu užívaniu veci. Táto podmienka bude splnená napr. vtedy, ak dĺžka doby, po ktorú je vec
postupne v oprave, je neúmerne dlhá, ak zhotovenú vec pre jej sústavnú poruchovosť (hoci jednotlivé
poruchy boli ľahko odstrániteľné) nemožno použiť obvyklým spôsobom, ale len s vynaložením určitého

úsilia, pozornosti a pod. alebo ak nemožno vylúčiť stále opakovanie sa jednej a tej istej vady i po uplynutí
záručnejdoby.Pokiaľideoprípad„väčšiehopočtuvád“,súdnapraxzastávanázor,žeriadnemuužívaniu
veci musí brániť každá z týchto vád (R 22/1983). To znamená, že každá z uvedených troch vád musí
brániť riadnemu užívaniu veci (nie teda i prípadné vady ďalšie, pokiaľ by vec vykazovala viac vád ako tri).
Podmienka, že väčší počet vád musí byť prekážkou riadnemu užívaniu veci, môže byť splnená i vtedy,

ak žiadna z vád posudzovaná izolovane túto podmienku nespĺňa, prekážku riadneho užívania veci však
spôsobí práve ich spojenie do celku väčšieho počtu vád.

V prípade odstrániteľnej vady má objednávateľ právo na:
a) bezplatné odstránenie vady (§ 648 ods. 1 OZ),

b) zrušenie zmluvy (§ 648 ods. 2 druhá veta OZ).

Ada)Priodstrániteľnýchvadáchprávnenásledkyznesplneniapovinnostizhotoviteľazhotoviťvecriadne
spočívajú v jeho povinnosti vadu odstrániť:
- riadne tak, aby sa vytýkaná vada už viac nevyskytovala,

- bezplatne na svoje náklady,
- bez zbytočného odkladu (včas) po tom, čo bola vada reklamovaná objednávateľom.
Vada na zhotovenej veci sa musí odstrániť riadne. Odstránenie vady spočíva vo vykonaní opravy alebo
dokončení práce, ak ide o nedorobok. Na rozdiel od predaja v obchode (§ 622 OZ) objednávateľ nemá
v tomto prípade právo požadovať výmenu veci za vec bez vád. Tento rozdiel vyplýva z povahy zmluvy o

zhotovení veci na zákazku, ktorej predmetom je zhotovenie individuálne určenej veci podľa objednávky.

Odstránenie vady musí zhotoviteľ vykonať bezplatne. To znamená, že zhotoviteľ nemá nárok na
zaplatenie ani ceny, ani prípadných osobitných nákladov, ktoré musel vynaložiť na odstránenie vady.
Právo na ich náhradu nemá ani vtedy, ak v súvislosti s odstránením vady došlo k zhodnoteniu veci

(napr. ak opotrebovaná súčiastka bola nahradená novou súčiastkou). Naopak, objednávateľ má nárok
na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za
vady.
Vada sa musí odstrániť bez zbytočného odkladu. Lehoty na vykonanie záručných opráv môžu byť
stanovené samostatne. Pokiaľ na vykonanie záručných oprav nie sú stanovené osobitné lehoty, musia

sa opravy vykonať najdlhšie v lehotách stanovených pre opravy tohto druhu (§ 655 ods. 1 OZ).
Spôsob odstránenia vady závisí od rozhodnutia zhotoviteľa. Ak však zamýšľaný spôsob odstránenia
vady nie je spôsobilý výskytu vady zamedziť, nie je vylúčené, aby sa objednávateľ domáhal na súde
uloženia povinnosti zhotoviteľovi vykonať odstránenie vady určitým spôsobom.

Ad b) Právo na zrušenie zmluvy môže objednávateľ uplatniť v prípade odstrániteľnej vady len vtedy, ak
nemôže vec riadne užívať pre:
- opätovný výskyt vady po oprave alebo
- pre väčší počet vád.
O „opätovné vyskytnutie vady po oprave“ ide vtedy, ak sa rovnaká vada, ktorá už bola najmenej 2-

krát odstraňovaná, vyskytuje opätovne. O rovnakú vadu ide vtedy, ak vada má rovnaké prejavy vo
vlastnostiach veci, nie je však podstatné, akým spôsobom bola vada odstraňovaná. O takýto prípad
nejde, ak sa na veci prejaví po predchádzajúcej oprave iná než dosiaľ reklamovaná vada.Väčším počtom vád trpí vec vtedy, ak má v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady súčasne
najmenej tri odstrániteľné vady.
Obe vyššie uvedené skutočnosti možno uplatniť len vtedy, ak súčasne bránia riadnemu užívaniu veci

ako veci bez vady.
Zákon za neodstrániteľnú vadu považuje nielen takú vadu, pre ktorú vec nemožno opraviť, ale aj
opraviteľnú vadu vtedy, keď nebola odstránená „bez zbytočného odkladu“ (§ 648 ods. 1 OZ). Za
neodstrániteľnú vadu sa považuje aj vada, ktorá sa vyskytla opakovane alebo ak ide o väčší počet vád.
Za väčší počet vád sa podľa súdnej praxe považuje, ak má vec v dobe uplatnenia nároku súčasne

najmenej tri vady. O opätovný výskyt vady po oprave ide vtedy, keď sa po oprave prejavuje vada vo
vlastnostiach veci rovnakým spôsobom, ako tomu bolo pred opravou. A naopak, o prípad opätovného
výskytu vady nejde vtedy, ak sa na opravenej veci objaví iná vada, ktorá je odlišná od tej, ktorá už bola
reklamovaná.

V prípade neodstrániteľnej vady je potrebné z hľadiska obsahu záruky rozlišovať, či ide o vadu, ktorá

bráni riadnemu užívaniu veci, alebo o vadu, ktorá takému užívaniu nebráni. V takých prípadoch má
objednávateľ tieto práva:
a) právo na zrušenie zmluvy (§ 648 ods. 2 prvá veta OZ),
b) právo na primeranú zľavu z ceny (§ 648 ods. 2 tretia veta OZ).
Ad a) Objednávateľ môže žiadať zrušenie zmluvy, ak ide o vadu, ktorá bráni riadnemu užívaniu

veci. Za takú vadu sa predovšetkým považuje funkčná vada. Okrem toho môže ísť o vady, ktoré sa
týkajú objednávateľom vymienených vlastností. V tomto smere bude úvaha o tom, či o takú vadu
ide, prísnejšia ako pri predaji v obchode (pozri § 623 ods. 1 OZ ). To je odôvodnené individuálnou povahou veci, ktorá je predmetom
zmluvy o zhotovení veci na zákazku. Okrem uvedených prípadov môže byť vadou, ktorá bráni riadnemu

užívaniu veci, i vada, ktorá užívanie veci podstatne znehodnocuje (napr. vonkajšia vada v prípade
dekoratívnych predmetov). Vadami, ktoré bránia riadnemu užívaniu veci, sú ďalej všetky odstrániteľné
vady, ktoré sú postavené na roveň vadám neodstrániteľným, pretože ich povaha patrí k ich pojmovým
znakom.
V prípade vady, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. Zmluva

sa zrušuje odstúpením od zmluvy. Zmluva sa v takom prípade zrušuje od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ).
Súhlas zhotoviteľa ani jeho súčinnosť sa tu nevyžaduje. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným
právnym úkonom objednávateľa a uplatňuje sa mimosúdnou cestou. Právne účinky ako hmotnoprávny
úkon nadobúda doručením oznámenia o odstúpení zhotoviteľovi.
Ad b) V prípade, že vada je síce neodstrániteľná, ale ide o vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci,

má objednávateľ právo (obdobne ako pri predaji v obchode podľa § 623 ods. 2 OZ) na primeranú zľavu
z ceny vykonanej zákazky. Objednávateľovi môže byť priznaná zľava, ktorá je primeraná obvyklému
zníženiu ceny u podobnej veci. Primeranosť zľavy sa posudzuje predovšetkým s ohľadom na rozsah
vady a rozsah možností, za ktorých možno vec aj s takouto vadou používať ako vec bez vád.
Právo na zrušenie zmluvy a právo na poskytnutie zľavy sa navzájom vylučujú. Úspešným uplatnením

jedného z nich stráca objednávateľ možnosť uplatniť druhé. Pre rozhodnutie, ktoré z týchto práv
objednávateľ uplatní, je určujúca povaha vady, o ktorú ide. Ak objednávateľ úspešne uplatní právo na
zľavu, i keď vzhľadom na okolnosti prípadu mohol žiadať zrušenie zmluvy, je treba mať za to, že jeho
práva zo záruky sú tým z hľadiska vady uspokojené.

Zrušením zmluvy vznikne medzi objednávateľom a zhotoviteľom právny vzťah bezdôvodného
obohatenia; každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo mu bolo podľa
nej plnené (§ 457 OZ).

8. V ustanovení § 649 OZ sú ustanovené pravidlá pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady

veci zhotovenej na zákazku. Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady (reklamácia) má povahu
jednostranného právneho úkonu. Osobitnú formu reklamácie zákon neustanovuje.
Reklamácia sa uplatňuje u podnikateľa, ktorý vec zhotovil. Objednávateľ uplatňuje toto právo v mieste
pobytu alebo sídla zhotoviteľa. Toto právo možno uplatniť v ktorejkoľvek prevádzkarni podnikateľa.

Objednávateľ uplatní konkrétnu vadu u zhotoviteľa tým, že označí vadné vlastnosti veci alebo popíše,
ako sa vada prejavuje. Zároveň mu oznámi, aký druh nároku zo zodpovednosti za vady si uplatňuje.
Nároky zo zodpovednosti za vady možno uplatniť samostatne alebo viac naraz (napr. ak je pochybné,
či ide o odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu). Viac nárokov možno uplatniť vedľa seba alternatívnealebo ďalší nárok možno uplatniť pre prípad, že primárne požadovaný nárok nebude uznaný za dôvodný
(eventuálne).
Objednávateľ má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo

zodpovednosti za vady, t. j. ako nákladov vlastnej reklamácie, tak i nákladov, ktoré súvisia so samotnou
opravou (napr. náklady dopravy veci do opravovne).
Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe (§ 645 a § 646 OZ).
Na zachovanie práva zo zodpovednosti za vady teda nestačí, aby sa v záručnej dobe vada vyskytla, ale
je potrebné, aby v tejto lehote bolo právo tiež reklamáciou uplatnené.

Ak sa právo zo zodpovednosti za vady neuplatní v záručnej dobe u zhotoviteľa, zanikne (§ 583 OZ). Ide
o preklúziu práva s tým, že do záručnej doby sa nezapočítava doba, počas ktorej bola vec v záručnej
oprave. Ak nebolo uplatnené právo na vykonanie opravy, ale zrušenie zmluvy alebo poskytnutie zľavy,
nedochádza k spočívaniu plynutia záručnej doby.
K tomu, aby nedošlo k zániku (preklúzii) práva zo zodpovednosti za vady, je potrebné, aby toto právo
bolo uplatnené:

a) včas,
b) riadne (určito),
c) dôvodne a
d) na správnom mieste.
Ad a) Otázka včasnosti uplatneného práva zo zodpovednosti za vadné zhotovenie veci sa posudzuje z

toho hľadiska, či objednávateľ uplatnil posudzované právo pri prevzatí diela alebo v záručnej dobe (jej
priebehu). Uplynutím záručnej doby dochádza k preklúzii dovtedy neuplatnených práv zo zodpovednosti
za vady (R 12/1989, s. 60 ods. 3).
Ad b) Na to, aby uplynutím záručnej doby nedošlo k zániku práv zo zodpovednosti za vady, nestačí,
ak objednávateľ v záručnej dobe iba vady vytkne (reklamuje), ale je nevyhnutné, aby v záručnej dobe

súčasne uviedol, aké právo z dôvodu reklamovaných vád uplatňuje. Právo zo zodpovednosti za vady je
potrebné uplatniť včas, na správnom mieste a dôvodne. Za neurčité, a teda aj neplatné, treba považovať
také uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sa neopiera o konkrétnu vadu (vady). Dôvodom
neplatnosti uplatnenia práva by v tomto prípade mohla byť aj neurčitosť právneho úkonu (R 12/1989,
s. 59 ods. 7 a 8 a s. 60 ods. 1 a 2).

Aj pri posudzovaní platnosti uplatenia práva zo zodpovednosti za vady je potrebné rozlišovať medzi
dôvodmi absolútnej a relatívnej neplatnosti. Dôvodom absolútnej neplatnosti uplatnenia uvedeného
práva by mohla byť napr. neurčitosť tohto právneho úkonu (§ 37 OZ). Za neurčité, a teda neplatné, je
potrebné považovať aj také uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sa neopiera o konkrétnu
vadu (vady) poskytnutého plnenia (R 12/1989, s. 60 ods. 2).

Ad c) Na to, aby sa mohol urobiť záver, že konkrétne právo zo zodpovednosti za vady bolo uplatnené
dôvodne, musí sa jeho uplatnenie opierať o nedostatok takej vlastnosti alebo prejavu plnenia, ktorý
má charakter vady, pričom sa táto vada na plnení poskytnutom zhotoviteľom musí vyskytovať pri jeho
prevzatí objednávateľom alebo v priebehu záručnej doby, nesmie byť zhojená iným spôsobom (napr.
dohodou účastníkov o zľave z ceny namiesto požadovaného odstránenia vady) a musí mať povahu,

ktorá sa vyžaduje na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady zvoleného objednávateľom (R 12/1989,
s. 60 ods. 5 a s. 61 ods. 1).
Ad d) Právo zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku je potrebné uplatniť v mieste sídla
(bydliska) zhotoviteľa. Miestom uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady môže byť aj prevádzkareň
podnikateľa, prostredníctvom ktorej bolo poskytnuté plnenie (R 12/1989, s. 60 ods. 4).

V prípade účinného uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa zostávajú uplatnené práva
zo zodpovednosti za vady zachované a objednávateľ sa môže domáhať ich splnenia, vrátane prípadnej
žaloby na súde i po uplynutí záručnej doby. Realizácia takto uplatnených práv podlieha iba premlčaniu
(pozri § 101 a § 102 OZ, prípadne § 107 OZ v prípade práva na vrátenie plnení pri zrušení zmluvy
pre vady) (R 12/1989, s. 60 ods. 3).
Ak objednávateľovi vzniknú v súvislosti s účinným uplatnením alebo realizáciou práva zo zodpovednosti
za vadné zhotovenie veci na zákazku potrebné náklady, má objednávateľ právo na ich náhradu. Také
právo na náhradu potrebných nákladov musí byť včas uplatnené u zhotoviteľa. Tieto náklady musia mať

povahu potrebných nákladov a ich výška musí byť doložená (R 12/1989, s. 66 ods. 4 a 5).

9. V danom prípade sa súd v prvom rade zaoberal otázkou použitia správneho právneho predpisu,
pretože zmluva o dielo je upravená tak v obchodnom zákonníku ako i v občianskom zákonníku. Žalobcav žalobe uviedol príslušné ustanovenia obchodného zákonníka, pričom však súd je názoru, že je
nutné postupovať podľa ustanovení občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o vzťah fyzickej osoby
nepodnikateľa s podnikateľom. Obchodný zákonník v § 261 presne definuje, kedy sa záväzkové vzťahy

spravujú ustanoveniami obchodného zákonníka, pričom sa jedná o vzťahy medzi dvoma podnikateľmi,
resp. o vzťahy presne vymenované v tomto ustanovení (§ 261 ods. 6) pričom ani do jednej skupiny
nie je možné zahrnúť záväzkový vzťah vzniknutý medzi žalobcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom
a žalovaným ako podnikateľom, preto je nutné na daný vzťah aplikovať ustanovenia občianskeho
zákonníka.

10. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané a medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalobca spolu so žalovaným uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, konkrétne zmluvu o zhotovení
veci na zákazku, na základe ktorej mal žalovaný urobiť pre žalovaného vchodové dvere z dreva
červený smrek, garážové dvere (bránu) z dreva červený smrek a altánok z dreva smrek, pričom
bola dojednaná cena za dielo vo výške 1720 €. Na základe zmluvy vznikol medzi žalobcom a

žalovaným občianskoprávny záväzkový vzťah. Súd hodnotí zmluvu ako platnú, pretože má všetky
náležitosti vyžadované občianskym zákonníkom, je v nej uvedený predmet diela ako i cena za dielo.
Súd poznamenáva, že žalovaný mal vydať žalobcovi potvrdenie o prijatí objednávky, avšak nevydanie
takéhoto dokumentu nespôsobuje neplatnosť zmluvy.

Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančnú
hotovosť 1500 € v 2 splátkach, postupne mal zaplatiť sumu 1000 € a sumu 500 €. Uvedené skutočnosti
nie sú medzi stranami sporné, pretože obe strany jednak v písomnom podaní, ale i na pojednávaní
zhodne vyhlásili, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 1000 € a následne ešte sumu 500 €.

11. Žalobca sa žalobou domáhal vrátenie 1500 € oproti povinnosti vrátenia diela, keď poukázal na
skutočnosť, že odstúpil od zmluvy. Tu súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku uvedené vyššie, kde
je presne napísané, za akých okolností môže objednávateľ (žalobca) odstúpiť od zmluvy o zhotovení
veci na zákazku.
Aplikujúcuvedenénasporpotomplatí,žežalobcamaluplatniťužalovanéhonárokyzváddiela.Vkonaní

bolo preukázané iba to, že žalobca u žalovaného vytkol vady, ktoré sa týkali materiálu, z ktorého malo
byť dielo- garážové dvere a vchodové dvere- zhotovené, pričom však v konaní bolo preukázané, že dielo
t.j. garážové dvere a vchodové dvere boli zhotovené z materiálu červený smrek, teda z materiálu podľa
objednávky. Uvedené zistenia vyplývajú zo znaleckého posudku a skutočnosť, že žalobca vytkol iba
vadu materiálu bola dokázaná a vyplýva z výpovede strán sporu a svedka Júliusa Bekeho. Okrem toho

prípadné vady na vchodových dverách, ktoré boli zistené priamo pri montáži žalovaný vyriešil výmenou
nových dverí, čo potvrdil svedok Beke i sám žalobca, avšak tu súd poukazuje i na skutočnosť, že vady
diela treba reklamovať v sídle žalovaného, teda v sídle, mieste bydliska zhotoviteľa, pričom však vady
na vchodových dverách takto reklamované neboli, teda je tu nedostatok a chyba v mieste reklamácie,
teda táto reklamácia správne urobená nebola, a žalovaný nad rozsah povinností dvere vymenil.

Súd celkovo konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca uplatnil nejaké vady diela a nebolo
preukázané ani to, že ich uplatnil u žalovaného, teda v mieste bydliska, sídla žalovaného, pričom takýto
nedostatok uplatnenia vád je dostatkom, ktorý spôsobuje nesprávne uplatnenie vád a takéto vytknutie,
uplatnenie je v rozpore so zákonom.
Ďalej súd konštatuje, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca vytkol konkrétne

nejaké vady diela (okrem vád materiálu), teda i z tohto hľadiska nie je možné priznať plnenie, keď nebola
vytknutá konkrétna vada a pre chybu určitosti prejavu vôle sa úkon považuje za neplatný právny úkon.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, najmä pre nevytknutie vád žalobcom súd žalobu zamietol.

12. Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalobca mal od žalovaného
požadovať vrátenie sumy 500 € (výpoveď strán sporu, svedka T.). Súd uvedenú žiadosť hodnotil ako
žiadosť na zľavu z ceny diela, na ktorú mal žalobca nárok, pretože sa jedná o vady diela neodstrániteľné
(pre ich stálu trvácnosť). Uplatnením tejto zľavy z ceny diela žalobca stratil nárok na odstúpenie od
zmluvy, keďže právo na zrušenie zmluvy a právo na poskytnutie zľavy sa navzájom vylučujú. Ak

objednávateľ uplatní právo na zľavu, hoci by mohol žiadať odstúpenie od zmluvy, je potrebné mať zato,
že jeho práva zo záruky sú tým z hľadiska vady uspokojené.
Súd ďalej poukazuje však i na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy v konaní nebolo vôbec preukázané,
keď sa jedná o jednostranný právny úkon, ktorý je účinný voči druhej strane (žalovanému) od okamihu,kedysatentooňomdozvie,pričomtakétoskutočnostivkonanípreukázanéneboli,apretojesúdnázoru,
že odstúpenie od zmluvy je neplatné, a to jednak preto, že nebolo doručené žalovanému, ale jednak i
vyššie uvedenú skutočnosť, že nie je možné žiadať nárok na zľavu a zároveň zrušiť zmluvu.

Uvedené však súd dodáva iba k doplneniu, pritom však súd zostáva názoru, že keďže žalobca nevytkol
vady u žalovaného riadne, určito, včas a na správnom mieste, nemá nárok vyplývajúci z vád diela podľa
§ 648 OZ.

13. K nároku na náhradu škody vo výške 160 €, ktorú žalobca v konaní taktiež uplatnil súd konštatuje,

že náhrada škody možná nie je, keď žalobca nedodržal postup a nevytkol vadu diela, a sám na vlastné
náklady bez oslovenia zhotoviteľa, aby opravil altánok, opravil altánok, keď tento sa mu nepozdával,
pričom však správne mal vytknúť vady a žiadať žalovaného o opravu altánku, čo však neurobil, keď z
vyjadrení žalobcu je zrejmé, že altánok opravil na vlastné náklady, vynechajúc z toho žalovaného.

14. K prípadnému vytknutiu vád, ku ktorému prišlo v rámci pojednávaní vedených na OS Komárno,

súd konštatuje, že tieto boli vytknuté po uplynutí záručnej doby (október 2013 prevzatie diela, prvé
pojednávanie február 2016, teda viac ako 2 roky), a neboli vytknuté v sídle žalovaného, teda takéto
vytknutie je neplatné

15. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Tibora Molnára, ktorého výsluch navrhol žalobca,

keďže tento jeho prítomnosť na pojednávaní nezabezpečil a sám na výsluchu následne netrval.

16. K návrhu na vykonanie dokazovania prostredníctvom znaleckého ústavu, ktoré navrhol žalobca
na poslednom pojednávaní súd konštatuje, že takéto znalecké dokazovanie by bolo nehospodárne a
trvajúc na tom, že pre uplatnenie nárokov z vád diela je potrebné vytknúť vady u zhotoviteľa, čo žalobca

nevykonal, súd takéto dokazovanie považuje za nepotrebné a nepodstatné, keďže vady v záručnej dobe
vytknuté neboli a je teda jedno či dielo nejaké vady má alebo nie.

17. K vytknutiu nedostatku znaleckého posudku, že tento postráda náležitosti uvedené v § 17 ods. 6
zákona o znalcoch (náležitosti doložky) súd konštatuje, že znalecký posudok má všetky náležitosti, ktoré

má mať, a znalecká doložka zodpovedá všetkým náležitostiam, ktoré vyžadoval zákon v znení účinnom
k času vypracovania znaleckého posudku.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému úspešnému
v konaní súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalovaného spočíval v

tom, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

19. O povinnosti zaplatiť trovy štátu rozhodol súd podľa § 262 k § 253, § 255, § 259 CSP. Jedná sa o
trovy konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s konaním strán sporu. Súd musel rozhodnúť o nároku na
náhradu trov štátu, keďže suma 143,04 € bola v zmysle uznesenia 15C/72/2014-109 zo dňa 24.1.2018

uhradená z prostriedkov štátu, pretože zložený preddavok na náhradu trov znaleckého dokazovania
nepostačoval. Súd poukazuje na zásadu uvedenú v CSP ,podľa ktorej neúspešná strana hradí trovy
konania, ako i trovy dôkazu, resp. iné trovy, v danom prípade trovy štátu, ktoré nemôže v sporových
konaniach uhrádzať štát, ale vždy ich hradia strany sporu, alebo strana sporu, ktorá je neúspešná. V
danom prípade bol žalobca v konaní neúspešný, preto ho súd podľa zásad úspechu na konaní zaviazal

k náhrade trov štátu, pretože úspešný žalovaný k náhrade byť zaviazaný nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.