Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 61P/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520204726
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daša Štefániková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1520204726.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. P. K., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, a otec - L. H. G. S.
K., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan L. republiky, bytom I. XX, X., v konaní o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 17.08.2020, podaným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2020, označeným návrh otca na

nariadenie neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej, sa otec domáha rozhodnutia súdu,
ktorým zverí maloletú do starostlivosti otca a upraví styk s matkou nasledovne: striedanie starostlivosti
v rámci štandardných týždňov roka - o dieťa v rámci týždňov jeden z rodičov párny týždeň a druhý
nepárny týždeň od piatka 16:00 hod. do nasledujúceho piatka do 16:00 hod; počas vianočných sviatkov
má otec styk v rokoch končiacich párnym číslom a matka má styk v rokoch končiacich nepárnym číslom
od 22.12. od 09:00 hod. do 06.01. do 19:00 hod. nasledujúceho roku, pričom každý z rodičov akceptuje

fakt, že v čase, keď je dieťa v starostlivosti jedného z rodičov, môže tento vycestovať mimo územia
Slovenskej republiky; počas veľkonočných sviatkov má otec styk v rokoch končiacich párnym číslom a
matka má styk v rokoch končiacich nepárnym číslom, pričom platí, že ak bolo dieťa v čase starostlivosti
jedného rodiča počas jarných prázdnin, v ten istý rok nebude u toho istého rodiča počas veľkonočných
sviatkov, odovzdanie dieťaťa medzi rodičmi je najneskôr o 16:00 hod. v deň predchádzajúci Zelenému
štvrtku a návrat dieťaťa je o 16:00 vo Veľkonočný pondelok; počas jarných prázdnin je styk dieťaťa s

rodičom od 16:00 hod. dňa, ktorý v danej škole bolo prerušované vyučovanie a končí sa o 16:00 hod. v
predvečer ukončenia prerušenia vyučovanie pre jarné prázdniny, pričom platí, že ak bolo dieťa v čase
starostlivosti jedného rodiča počas veľkonočných sviatkov, v ten istý rok nebude u toho istého rodiča
počas jarných prázdnin; počas letných prázdnin bude maloleté dieťa v striedavej osobne starostlivosti
obidvoch rodičov najprv dva týždne v starostlivosti matky, nasledujúce dva týždne v starostlivosti otca s
tým, že tento interval bude prebiehať počas letných prázdnin a každý z rodičov akceptuje fakt, že v čase,

keď je dieťa v starostlivosti jedného z rodičov, môže tento vycestovať mimo územia Slovenskej republiky,
pričom rodičia si maloleté dieťa odovzdávajú najneskôr v piatok o 16:00 hod. pred dvojtýždňovou lehotou
a dieťa sú povinní odovzdať o 16:00 hod. posledný deň ukončenia dvojtýždňového obdobia; počas
školských prázdnin s výnimkou letných, veľkonočných a jarných prázdny alebo iného voľného dňa bude
maloleté dieťa počas pracovného týždňa v starostlivosti rodičov tak, aby počet dní na každého rodiča v
kalendárnom roku bol rovnaký, pričom rodičia si dieťa odovzdajú vždy o 16:00 hod.; počas narodenín

maloletého dieťaťa sa bude osobná starostlivosť uplatňovať tak, že otec má styk v rokoch končiacich sa
párnym číslom a matka má styk v rokoch končiacich sa nepárnym číslom, pričom starostlivosť sa začnev tento deň o 07:30 hod. a skončí sa o 20:30 hod, v prípade, že narodeniny maloletej pripadnú počas
jarných prázdnin, strávi s dieťaťom narodeniny rodič, ktorému v danom roku prislúcha starostlivosť o
dieťa počas jarných prázdnin. Zároveň otec žiadal upraviť nepriamy styk - telefonický kontakt v čase,

keď má byť dieťa po dobu jeden a viac v starostlivosti druhého rodiča v rozsahu minimálne jedenkrát
za deň, resp. inak po vyjadrení vôle dieťaťa, pričom dĺžka telefonátu má byť závislá od vôle dieťaťa.
Zároveň žiadal, aby súd upravil povinnosť informovať druhého rodiča v čase prázdnin o telefónnom čísle,
adrese a spôsobe kontaktu na druhého rodiča v prípade núdze. Taktiež žiadal upraviť náležitosti výmeny
oblečenia, športových potrieb, dopravy maloletého dieťaťa, zdravotnej starostlivosti o dieťa, prípravu

dieťaťa na styk a mimoškolské aktivity dieťaťa, bezpečnostné otázky, doklady medzi rodičmi v zmysle
zabezpečenia plynulého striedania rodičov v starostlivosti o dieťa. Taktiež žiadal, aby súd rozhodol o
tom, že maloleté dieťa má zastupovať a spravovať jeho majetok otec, dieťa bude mať trvalý pobyt v
mieste bydliska otca a o otázkach výživného má rozhodnúť súd.

2. Návrh bol odôvodnený tým, že rodičia nie sú manželia, svoj partnerský vzťah, z ktorého pochádza

maloletá, ukončili. Po narodení maloletej sa prejavili zásadne odlišné názory na jej výchovu, pričom
matka mala striktné názory na to, akým spôsobom by mala výchova prebiehať a nerešpektuje názory
otca. Napriek navonok deklarovanému záujmu o dohodu reálne rozhodovanie o maloletej prevzala
matka len na seba, do rozhodovania o zásadných otázkach (napríklad umiestnenie maloletej v štátnom
školskom zariadení odmieta, tiež odmieta podať maloletej vitamín D napriek odporúčaniu lekára po

zlomenine nohy maloletej) ani praktických každodenných rozhodnutí matka otca nepúšťa a nezapája.
Matkajeuzavretádosebaanepripustídokomunikácieohľadommaloletejotca.Vkomunikáciisúmatkou
z hľadiska výchovy na dennej báze komunikované výčitky, otec je obmedzovaný aj v tom, aké slovné
spojenia sú pri komunikácii vo vzťahu k maloletej vhodné z pohľadu matky. Matka prerušila komunikáciu
s blízkou rodinou, s otcom nezdieľa spôsob, ako trávi čas s maloletou, neodpovedá na otázky týkajúce

sa maloletej, vo väčšine prípadov nezdvíha otcovi telefón a maloletú manipuluje proti otcovi. Matka
jQ. L. pod stálym dohľadom, napriek diagnóze, ktorá je celoživotne neliečiteľná (.) a vyžaduje si
medikamentóznu liečbu, lieky v súčasnosti neužíva. Za posledných 5 rokov matka nepracovala v trvalom
pracovnom pomere a nemá žiadny príjem. Maloletá bola doteraz umiestnená v predškolskom zariadení
(detskom lesnom klube) len dva mesiace (jún, júl 2020), a to napriek otcovmu záujmu o umožnenie

socializácie a výchovy maloletej aj týmto spôsobom. Matka si uzurpovala právo na výber predškolského
zariadenia bez rešpektovania názoru otca. Žiadne štandardné predškolské štátne zariadenie nebolo z
pohľadu matky dostatočne vhodné pre maloletú. Otec napriek svojej snahe o zabezpečenie predškolskej
výchovy pre dieťa nie je schopný toto rozhodnutie vzhľadom na aktuálny právny stav urobiť, keďže
pre prihlásenie dieťaťa je potrebný podpis oboch rodičov, čo matka odmieta. Vzhľadom na disponibilný

príjem je záujmom otca umožniť maloletej dochádzanie do štátneho predškolského zariadenia od
septembra tohto roku. Vzhľadom na komunikované preferencie zo strany matky (domáca výučba),
má otec odôvodnenú obavu, že maloletá nenastúpi neskôr do štandardného výchovnovzdelávacieho
procesu v školskom zariadení. Obaja rodičia bývajú v jednom byte, a to na adrese: I., Bratislava, na ktorý
si zobrali spoločnú hypotéku. Táto je hradená zo zárobku otca, ktorý taktiež pokrýva výdavky domácnosti

a matka čiastočne pokrývala výdavky z dedičstva po otcovi.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec nepripojil žiadne listinné dôkazy.

4. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že na návrh otca je vedené konanie ohľadne úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Tamare, v rámci ktorého sa otec domáha totožného
rozhodnutia súdu ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Toto konanie nie je právoplatne
skončené a iné konanie ohľadne maloletej nie je a ani nebolo vedené na tunajšom súde.

5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ na konanie podľa tohto zákona

sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ účinný
od 01.07.2016 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný

súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

15. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

16. Cieľom neodkladných opatrení je dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť

ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej
a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. To však
neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň
základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

18. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z

doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.

19. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné

prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťapovinnýstarostlivouvážiť,čisúpretakéopatreniesplnenévšetkyzákonnépodmienky.Presúdje
prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa ajeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom
rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

20.Znávrhuotcavyplýva,žerodičiamaloletéhodieťaťažijúspoluajsmaloletouTamarouvjednombyte,
pričom rodičia svoj partnerský vzťah ukončili, otec pokrýva výdavky domácnosti, matka ich čiastočne
doposiaľ hradila taktiež, a to z dedičstva po svojom otcovi. Maloletá je vo veku štyri a pol roka, dva
mesiace navštevovala detský lesný klub, rodičia sa ohľadne maloletej nevedia dohodnúť na ďalšej
úprave výkonu svojich rodičovských práv, keď matka si v zmysle tvrdenia otca uzurpuje právo na

rozhodovanie všetkých záležitostí ohľadne maloletej a otec s ohľadom na svoj príjem žiada, aby bolo
dieťa umiestnené do štátneho predškolského zariadenia, pričom matka je naklonená domácej výučbe
maloletej.

21. Otec však žiadnym spôsobom neosvedčil ním uvádzané tvrdenia, a tak súd dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle otcom podaného návrhu.

Navyše samotný návrh otca je zmätočný v tom, že na jednej strane žiada o zverenie maloletej do svojej
osobnej starostlivosti a na druhej strane žiada úpravu styku maloletej s matkou, ktorá sa rozsahom
i obsahom rovná zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a následne
žiada, aby bol iba otec oprávnený zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, pričom stanovenie
výživného ponecháva na súd. V zmysle vyjadrenia otca maloletá spolu s matkou žije s ním v spoločnej

domácnosti, a to v byte na Lietavskej ulici 10 v Bratislave, otec je zamestnaný a matka zabezpečuje cez
deň starostlivosť o dieťa, keďže nikde nepracuje, nedomáha sa zverenia maloletej do svojej osobnej
starostlivosti a vylúčenia otca zo starostlivosti. V zmysle návrhu otca súd nezistil žiadnu potrebu a otec
ani neosvedčil, že je potrebné rozhodovať o zverení maloletej či už do osobnej starostlivosti otca alebo
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd neobdržal žiadnu signalizáciu o prípadnej

nestarostlivosti o dieťa zo strany jeho rodičov, ani žiadne závady v jeho výchove. Terajšia situácia v
rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených
záujmov maloletých dieťaťa, stabilizáciu jeho výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy
pomerovúčastníkovkonaniatým,žebydieťazverildoosobnejstarostlivostiotcačidostriedavejosobnej
starostlivosti, keďže rodičia maloletej žijú v jednej domácnosti.

22. Podľa § 36 ods. 1 prvá, druhá tretia veta Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu
nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa
nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

23. Časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloletú nespĺňa v čase
rozhodovania súdu o návrhu podmienky podľa § 366 CMP. Neodkladným opatrením možno nariadiť
rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca

na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym
rozhodnutímupravená,platiťvýživnévtakejmiere,abyvýživadieťaťanebolaohrozená,pričomuvedené
ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o
maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Z obsahu návrhu
vyplýva, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti, zabezpečujú starostlivosť o maloletú a podieľajú sa

na jej výžive otec zo svojho príjmu a matka hradila čiastočne výdavky maloletej z dedičstvo po svojom
otcovi.

24. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré má slúžiť
len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. V zmysle vyššie

uvedeného (rodičia žijú spolu v jednom byte a hradia výdavky domácnosti) preto výživa maloletého
dieťaťa nemôže byť potenciálne ohrozená bez uloženia povinnosti matke platiť na jeho výživu v
rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností,
ktoré existujú v čase rozhodovania. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu
svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred

akýmikoľvek inými pohľadávkami. Vzhľadom na existujúcu situáciu nie je potrebné nariadiť neodkladné
opatrenie vo veci určenia výživného, aby boli pokryté nevyhnutné potreby maloletého výživným v
nevyhnutnejmiere.Vyživovaciapovinnosťrodičovkichmaloletémudieťaťujeichzákonnoupovinnosťou
od narodenia dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. Súd dáva rodičom dopozornosti, že neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na
uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je
schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie,

že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného.

25. Ako už súd uviedol, vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou
povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do
pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je

povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č.
601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 28,79 eura). Výživné sa určuje
v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného,
pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie
takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a

osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa
spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V
posudzovanom prípade neexistuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti

matke prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným, keďže v čase rozhodovania súdu o návrhu
otca rodičia spolu žili v jednom byte, súd dospel k záveru, že otec nepreukázal také okolnosti a
skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu
určením výživného. Súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s ust. § 366
CMP nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa ust. CMP ako prostriedok na ochranu

záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle CSP je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu
neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale
v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Za danej
situácie v rodine nemožno vyvodzovať závery o tom, že matka si vyživovaciu povinnosť voči svojmu

maloletému dieťaťu plniť riadne nebude. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu
svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred
akýmikoľvek inými pohľadávkami.

26. Čo sa týka časti návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zastupovania a správy

majetku maloletých maloletého dieťaťa - ani v tejto časti návrhu otec neosvedčil, prečo je potrebné
neodkladným opatrením o tejto časti návrhu rozhodnúť. Súd opakovane pripomína, že rodičia sú si rovní
pri výkone svojich rodičovských práv a povinností. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa a v
tejto časti návrh zamietol.

27. Aj časť návrhu otca na nariadenie neodkladného týkajúca sa úpravy styku rodičov s maloletým
dieťaťom je nedôvodná. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič
neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu
primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Ide o právo rodiča na styk - nie povinnosť, aby

matka v rámci tohto obdobia prevzala starostlivosť o dieťa. Z návrhu vyplynulo, že rodičia bývajú a žijú
spolu v jednom byte, matka s otcom odmieta o niektorých otázkach komunikovať.

28. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a
dôvodnosti jeho uplatnenia. Keďže dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná zo

samotného návrhu na jeho nariadenie, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a
pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu
popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného
inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v

prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo
jeho zneužitiu, čo sa, v danom prípade s ohľadom na matkou ponúkané dôkazy, nestalo.29. Súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením
navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné
opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a návrh zamietol. Vo veci samej súd vykoná potrebné dokazovanie a až na základe
výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, rozhodne vo veci samej.

30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods.
3 CSP/.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ
domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.