Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27C/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218874
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317218874.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v spore žalobkyne: S. B., nar. X.X.XXXX,
bytom Š. XX, XXX XX V., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so
sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, proti žalovanému: JUDr. Ľubomír Pekár, súdny exekútor, so
sídlom P. Pázmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917, zastúpený advokátskou kanceláriou LÖWY
& LÖWY s.r.o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47 236 230, za účasti intervenienta

vystupujúceho v konaní na strane žalovaného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 19 147,42 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému a intervenientovi priznáva právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2017 domáha nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorá mala byť spôsobená v
exekučnom konaní EX 240/2001 (Er 1621/2001), v ktorom si mal žalovaný ako súdny exekútor, v
rozpore so zákonom, zúčtovať odmenu z vymáhanej sumy, namiesto zo sumy vymoženej. V podanej
žalobe žalobkyňa uviedla, že súdny exekútor vymáhal v exekučnom konaní EX 240/2001, Er 1621/01

(vedené Okresným súdom Nitra), pre oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,
pobočka zahraničnej banky /pôvodne Pol'nobanka, a.s./ (ďalej aj ako „oprávnený") proti povinnému
TIROL s.r.o., IČO: 36526088, pohľadávku v sume 100 985,31 Eur s príslušenstvom, vyplývajúcu
úverovej zmluvy č. XXX/XX/XXX zo dňa 19.03.1999. Predmetná pohľadávka bola zabezpečená ručením
zo strany žalobkyne spoločne s jej nebohým manželom, a to v zmysle ručiteľskej listiny č.
XXX/XX/XXX. Na základe rozhodnutia Krajského súdu Nitra č.k. 16Cb 92/01-47 zo dňa 17.09.2001, bola
pohľadávka vymáhaná aj voči ručiteľom, avšak už v samostatnom inom exekučnom konaní pod sp. zn.:

Er 921/02 (vedené Okresným súdom Nitra) a to rovnako u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára
pod číslom exekúcie EX 129/2002. Súdny exekútor vo vyššie uvedených exekučných konaniach predal
nehnuteľnosti povinných (Peter Tirol a Irena Tirolová) - ručiteľov v rámci jednej exekúcie (EX 129/2002) a
hlavného dlžníka (TIROL s.r.o.) v rámci druhej exekúcie (EX 240/2001), ktorých predajom na verejných
dražbách získal finančné prostriedky spolu vo výške 216 154,64 Eur. Vymáhaný dlh pre oprávneného
bol ku dňu 8.11.2002 vo výške 136 251,95 Eur (z toho istina 100 503,65 Eur, trovy súdneho konania

5 151,07 Eur, úroky 30 580,63 Eur, poplatok za vydanie poverenia 16,60 Eur). V exekučnom konaní
EX 129/2002 (Er 921/02) súdny exekútor predal nehnuteľnosti vo vlastníctve ručiteľov zapísané na LV
č. XXXX, nachádzajúce sa v kat. úz. V.. Príklep bol udelený za najvyššie podanie vovýške 20 503,49 Eur dňa 15.7.2002. Ďalej v tomto konaní predal aj nehnuteľnosti zapísané na LV č.
2188, nachádzajúce sa v kat. úz. Zobor, okres Nitra, pričom príklep bol udelený za najvyššie podanie
v sume 111 880,10 Eur dňa 8.11.2002. Oba príklepy boli schválené

uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 3.2.2003, sp.zn.: Er 921/02. V exekučnom konaní EX 129/2002
prvé rozvrhové pojednávanie o rozdelení prostriedkov získaných zo všetkých uvedených dražieb bolo
uskutočnené už dňa 25.3.2003 (Okresný súd Nitra uznesením č.k. Er 921/02-471 zo dňa 9.3.2003 rozvrh
výťažku neschválil z dôvodu, že súdny exekútor nevykonal rozvrh v súlade s exekučným poriadkom).
Dňa 15.12.2009 vykonal súdny exekútor opätovné (už druhé) rozvrhové pojednávanie a Okresný súd

Nitra uzneseniami č.k. Er 921/02-564 a Er 921/02-569 obe zo dňa 24.3.2010 rozvrh výťažku schválil.
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26CoE/94/2010-643 zo dňa 30.09.2010,
zrušil obidve uznesenia súdu prvého stupňa o schválení rozvrhu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že súdny exekútor nevykonal rozvrh v súlade s exekučným poriadkom.
Následne nasledovalo už schválenie rozvrhu výťažku, pričom Okresný súd Nitra schválil rozvrh výťažku
v celkovej výške 132 383,59 Eur (20 503,49 Eur + 111 880,10 Eur) tak, že celkovo na odmenu exekútora

sa rozdelila suma 32 700,60 Eur (s DPH), na hotové výdavky exekútora suma 1 051,39
Eur (s DPH), na súdne trovy a súdny poplatok oprávneného suma 5 197,67 Eur (5 181,07 Eur + 16,60
Eur), na pohľadávku oprávneného suma 79 139,91 Eur. Zvyšnou sumou boli uspokojené pohľadávky
ďalších (tretích) osôb.

2. V exekučnom konaní EX 240/2001 (Er 1621/01) súdny exekútor predal nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX, nachádzajúce sa v kat. úz. E. Q., okres V., pričom príklep bol udelený za najvyššie podanie
vo výške 83 771,05 Eur dňa 17.12.2002. Príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Nitra zo
dňa 29.1.2003, sp.zn.: Er 1621/01. Predtým ako došlo k schváleniu rozvrhu výťažku, tak žalobkyňa
podala dňa 29.7.2014 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol

vymazaný z obchodného registra a zároveň požiadala o uskutočnenie rozvrhového pojednávania, v
ktorom by pri výpočte odmeny exekútora bola stanovená za základ suma vymožená pre oprávneného
(§16 ods. 2 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z.z. - platná do 31.3.2017), pretože povinný bol vymazaný
z obchodného registra (exekúcia mala byť zastavená a v zmysle uvedeného mala byť vypočítaná aj
odmena súdneho exekútora - viď uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3M

Cdo 7/2009 zo dňa 30.6.2011). Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.:
0Er 1621/01 zo dňa 20.8.2014 bolo exekučné konanie EX 240/2001, Er 1621/01 zastavené z dôvodu
výmazu povinného (spoločnosti TIROL, s.r.o.) z obchodného registra, t.j. podľa § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku - v znení do 31.3.2017 pre zánik povinného bez likvidácie. Uznesenie
o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2014. Zároveň citovaným uznesením Okresný

súd Nitra uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40 783,03
Eur. Po zastavení exekúcie, dňa 9.10.2015 vykonal súdny exekútor rozvrhové pojednávanie, na základe
ktorého Okresný súd Nitra schválil rozvrh výťažku vykonaný súdnym exekútorom a to tak, že na odmenu
exekútora sa rozdelila suma 33 193,32 Eur (bez DPH), na hotové výdavky suma 950,38 Eur (vrátane
DPH) a na pohľadávku oprávneného suma 51 084,20 Eur. Pritom v tomto exekučnom konaní (EX

240/2001, Er 1621/2001) bola celková vymožená suma len 83 771,05 Eur
(výťažok z dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. 1317 v kat. úz. E. Q.). Súdny exekútor si v tomto
rozvrhovom pojednávaní určil svoju odmenu tak, že za základ na jej určenie si stanovil sumu vymáhanej
pohľadávky a to aj napriek tomu, že exekučné konanie bolo zastavené a odmenu si mal preto určiť
zo sumy vymoženej pohľadávky, t.j. v zmysle v tom čase platného ust. §16 ods. 2 vyhlášky MSSR

č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Žalobkyňa nebola účastníkom tohto
konania, tým bola len pôvodná spoločnosť TIROL, s.r.o., ktorá však už v tom čase zanikla a tak odvolanie
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra sp. zn.: Er 1621/01-675 zo dňa 29.10.2015, t.j. proti
rozhodnutiu o schválení rozvrhu, krajský súd odmietol ako podané neoprávnenou osobou a uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Dňa 20.1.2016 žalobkyňa podala proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra č.k.: Er 1621/01-675 zo dňa 29.10.2015 ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej
republiky uznesením č.k.: II. ÚS 142/2016-14 zo dňa 11.02.2016 odmietol ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou. Po odmietnutí sťažnosti Ústavným súdom SR podala žalobkyňa
dňa 25.4.2016 podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Generálny prokurátor, uviedol, že podnetu
nemôže vyhovieť, pretože existuje ešte prostriedok nápravy, ktorým je práve ústavným súdom uvádzaný

právny názor, že v konaní vedenom proti žalobkyni musí byť preskúmavané uspokojenie oprávneného v
konaní o rozvrhu v Er 921/02. Ako je však zrejmé z vyššie uvedeného, v konaní voči žalobkyni, v ktorom
bol rozvrh schválený uzneseniami Okresného súdu v Nitre č.k. Er/921/2002-799 a Er/921/2002-806
obe zo dňa 21.04.2016, potvrdenými uzneseniami Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.01.2017 č.k. Er26CoE/370/2016-898 a 26CoE/369/1016-909, uvedené skutočnosti preskúmané neboli a ani súdny
exekútor uvedené žiadnym spôsobom nezohľadnil. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie EX
240/2001, Er 1621/01 bolo právoplatne zastavené viac ako rok pred vykonaním rozvrhového konania,

apretovdobekonaniarozvrhovéhokonaniaužneboložiadnychpochybnostíotom,žeodmenasúdneho
exekútora mala byť vypočítaná podľa ustanovení § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/ 1995 Z.z., t.j. že
základom na určenie odmeny mala byť výška vymoženej pohľadávky a nie suma vymáhanej pohľadávky
a ani nie suma celkovo vymožených prostriedkov. Bez najmenších pochybností je
zrejmé, že v znení právnych predpisov platných v čase vykonania rozvrhu, základom na určenie odmeny

v rozvrhovom konaní konanom dňa 9.10.2015 mala byť vymožená pohľadávka (rozumej pohľadávka
oprávneného), t.j. suma, ktorá v exekučnom konaní bola reálne vymožená pre oprávneného, čo v tomto
prípade mala byť suma 70 231,62 Eur, z ktorej odmena 20 % je vo výške 14 046,50 Eur. Je nesporné,
že súdny exekútor má nárok na odmenu len z toho, čo v danom exekučnom konaní aj reálne vymôže v
prospechoprávneného,t.j.ztohovakomrozsahujeuspokojenápohľadávkaoprávneného.Zazákladna
určenie odmeny nie je možné považovať celkový výťažok z dražby ale len reálne vymoženú pohľadávku

v prospech oprávneného. Spôsob, akým žalovaný v predmetom exekučnom konaní EX 240/2001 určil
svoju odmenu zodpovedá stavu, že si nezákonne uplatnil odmenu z odmeny, resp. odmenu z toho, čo
oprávnenému nevymohol. Celková vymožená suma od povinného (v danom prípade výťažok z dražby)
netvorí základ pre určenie odmeny súdneho exekútora, nakoľko odmena už je súčasťou vymoženej
sumyodpovinnéhoaexekútorsinemôžepočítaťajďalšiuodmenuzfinančnýchprostriedkov,ktorétvoria

jeho základnú a zákonnú odmenu a ani z toho, čo oprávnenému nevymohol-nepoukázal. Zákon celkom
jasne stanovuje, že základom je vymožená pohľadávka, a nie vymožené prostriedky. Pokiaľ súdny
exekútor z celkovej vymoženej sumy 85 228,50 Eur (vrátane úrokov z najvyššieho podania) na svoju
odmenu určiť sumu 33 193,92 Eur a oprávnenému poukázal ako vymoženú pohľadávku
len sumu vo výške 51 084,20 Eur, počítal svoju odmenu aj z finančných prostriedkov

vymožených na svoju zákonnú odmenu, resp. z toho, čo oprávnenému nevymohol a nepoukázal a teda
nie z vymoženej pohľadávky. Uvedenému potom zodpovedá stav, že ak si v predmetnom exekučnom
konaní súdny exekútor nesporne v rozpore so zákonom v rozvrhovom konaní na odmenu určil sumu 33
193,92 Eur a oprávnenému poukázal ako vymoženú pohľadávku len sumu vo výške 51 084,20 Eur, tak
takto určená odmena exekútora potom činní 64,98 % z vymoženej pohľadávky pre

oprávneného vo výške 51 084,20 Eur, čo je v rozpore s ustanovením § 5 vyhlášky č.
288/1995Z.z.,podľaktorejinásúdnyexekútornároknaodmenuvovýške20%zozákladunajejurčenie,
keď základom na určenie odmeny pri zastavení exekúcie podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je
sumavymoženejpohľadávky.Súdnyexekútornespornemalvrámcirozvrhovéhopojednávaniazcelkom
získanej sumy dražbou nehnuteľností vo výške 85 228,50 Eur (vrátane úrokov z najvyššieho podania)

určiť na pohľadávku oprávneného sumu 70 231,62 Eur na hotové výdavky súdneho exekútora sumu
950,38 Eur a na odmenu súdneho exekútora sumu 14 046,50 Eur, nakoľko len táto suma zodpovedá
zákonnej odmene 20 %, aj s prihliadnutím na zaokrúhlenie z vymoženej pohľadávky 70
231,62 Eur, ktorá nesporne mala tvoriť zákonný základ pre výpočet odmeny, nakoľko táto suma mala
byť poukázaná oprávnenému a mala tvoriť vymoženú pohľadávku. Exekučné konanie EX 240/2001 bolo

v čase rozvrhu zastavené a bolo zrejmé, že iné prostriedky už v tomto konaní vymožené nebudú a ani
predtým vymožené neboli a teda iné prostriedky už nemohli a ani netvorili súčasť vymoženej pohľadávky.
Pokiaľ súdny exekútor, ako to vyplýva aj zo samotného rozvrhu, vymohol oprávnenému pohľadávku len
vo výške 51 084,20 Eur, potom by táto suma mala tvoriť základ pre určenie jeho odmeny a teda jeho
zákonná odmena mohla byť len 10 217,- Eur a rozdiel do ním skutočne účtovanej odmeny 33 193,92

Eur, tvorí nezákonnú odmenu z odmeny, resp. odmenu zo sumy, ktorá netvorila súčasť vymoženej
pohľadávky. V danom prípade teda súdny exekútor nesporne vykonal rozvrhové pojednávanie v rozpore
so zákonom, nesprávne určil sumu pre oprávneného a nesprávne určil sumu na svoju odmenu a sumu
tvoriacu základ pre jej výpočet.
Súdny exekútor pri určení svojej odmeny porušil ustanovenie § 16 ods. 2 Vyhlášky MS SR č.

288/1995 Z.z. a v rozpore so zákonom si na svoju odmenu určil o 19 147,42 Eur viac, ako mu umožňovali
platné právne predpisy (neoprávnene účtovaná odmena 33 193,92 Eur mínus zákonná odmena 14
046,50 Eur). Tento rozdiel potom zodpovedá aj rozdielu medzi skutočne poukázanou sumou a tým
uspokojenou (vymoženou) pohľadávkou oprávneného vo výške 51 084,20 Eur a sumou,
ktorá mala byť oprávnenému poukázaná v súlade so zákonom a v akom mala byť

správne uspokojená (vymožená) pohľadávka oprávneného vo výške 70 231,62
Eur. Uvedeným postupom súdny exekútor spôsobil žalobkyni škodu v sume 19 147,42
Eur. V danom prípade je nesporné, že ručiteľský záväzok má vo vzťahu k
hlavnémuzáväzkuakcesorickúpovahuaručiteľskýzáväzokjesubsidiárnyaručitelianemajúpostaveniesolidárneho dlžníka a teda nie sú s hlavným dlžníkom zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ručitelia sú
podľa § 550 OZ oprávnení požadovať od hlavného dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi z
titulu ničenia (toto však už pre zánik hlavného dlžníka možné nie je). Zároveň platí, že podľa § 548 ods. 2

OZ, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Pokiaľ teda
v dôsledku nezákonného postupu vznikla škoda hlavnému dlžníkovi, resp. škoda na úkor vymáhaného
hlavného záväzku, za ktorý ručitelia ručia, vznikla tým nesporne škoda aj priamo ručiteľom. V tejto
súvislosti tiež žalobkyňa poukázala na to, že ak v jednom exekučnom konaní sa vymáhaná pohľadávka
(100 503,65 Eur) čiastočne vymôže o toto čiastočné vymoženie sa musí v druhom konaní znížiť a potom

nedôjde k dvojitému nároku na odmenu z tej istej pohľadávky. Uvedený právny názor korešponduje aj
s právnym názorom vyšších súdnych autorít v tom smere, že odmena exekútorovi patrí len za reálne
vykonanie exekúcie, t.j. za aktívne konanie exekútora a teda za to, čo exekútor získa/vymôže svojou
vlastnou činnosťou v danom konaní a exekútor si nemôže odmenu rátať z uspokojenia pohľadávky, ku
ktorému došlo v inom exekučnom konaní resp. mimo konania, v ktorom si exekútor uplatňuje odmenu
a bez jeho priamej ingerencie. Je bez najmenších pochýb nielen to, že súdny exekútor nesprávne určil

na úhradu svojej odmeny nesprávnu sumu a že svoju odmenu si vyúčtoval v rozpore so zákonom ale aj
to, že týmto postupom spôsobil žalobkyni škodu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pokiaľ by žalovaný
postupoval v súlade so zákonom pri určení svojej odmeny v rámci rozvrhového pojednávania a to už
len v exekučnom konaní EX 240/2001, rozdiel medzi nesprávne a správne určenou sumou na odmenu
vo výške 19 147,42 Eur mal a mohol byť určený/poukázaný na úhradu pohľadávky oprávneného, t.j. na

úhradu tej pohľadávky, za ktorú ako za hlavný záväzok ručí žalobkyňa ako ručiteľka z titulu ručiteľského
záväzku. Uvedená suma 19 147,42 Eur, o ktorú si súdny exekútor neoprávnene a v rozpore so zákonom
účtoval viac na svoju odmenu a ktorú menej z uvedeného dôvodu, opäť neoprávnene a v rozpore so
zákonom, nepoukázal oprávnenému, činí rozdiel, ktorý musel byť a bol doplatený zo strany ručiteľov,
resp. z výťažku predaja ich majetku, na úhradu pohľadávky oprávneného.

Mimo istiny pohľadávky ručila žalobkyňa aj za jej príslušenstvo, a to najmä úroky z
omeškaniavovýške19,5%p.a.zosumy3042283,53Skod7.6.2001dozaplatenia.Nakoľkovdôsledku
nesprávne vypočítanej odmeny súdneho exekútora bola na pohľadávku - istinu poukázaná nižšia suma,
z predmetného rozdielu bola žalobkyňa i naďalej povinná platiť úroky z omeškania. Minimálne teda odo
dňa vykonania nesprávneho rozdelenia vymožených prostriedkov (rozvrhu) tak vznikla žalobkyni škoda

aj v tejto súvislosti, t.j. v rozsahu 19,5 % p.a. zo sumy 19 147,42 Eur od 9.10.2015 do zaplatenia a túto si
rovnako touto žalobou uplatňuje. Vyššie uvedeným je preukázaná vzniknutá škoda, jej výška, porušenie
povinnosti žalovaného a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného.
Zároveň platí, že súdny exekútor v rámci výkonu verejnej moci je v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky,oprávnenýkonaťibanazákladeústavy,vjejmedziachavrozsahuaspôsobom,ktorýustanoví

zákon (na rozdiel od ostatných prípadov, kedy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá). Analogicky v zmysle ust. § 9 zákona č. 514/2003
Z.z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj konanie/postup
orgánu verejnej moci v rozpore so zákonom (rozumej ústavu, zákony ale aj podzákonné normy) a teda
konanie inak ako stanovujú všeobecne záväzné platné právne predpisy. V danom prípade je nesporné,
že súdny exekútor - žalovaný postupoval v rozpore so zákonom a žalobkyni škodu spôsobil v priamej
súvislosti s výkonom jeho činnosti ako súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku (nesprávny

úradný postup). Nakoľko teda škoda bola spôsobená v priamej súvislosti s výkonom činnosti žalovaného
ako súdneho exekútora, zodpovedá za túto škodu žalovaný ako súdny exekútor a táto zodpovednosť
je objektívna, a to bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa môže zbaviť len ak preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať. Zároveň
v súvislosti s tým, že rozvrh výťažku vykonaný súdnym exekútorom bol následne schválený súdom,

žalobkyňa uviedla, že aj napriek tomu, že v exekučnom konaní postup súdneho exekútora schvaľoval
súd a aj ho schválil (v uvedenom prípade schválenie udelenia príklepu), ústavný súd vyvodil, že ani
táto skutočnosť súdneho exekútora nezbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú zanedbaním si
svojich zákonných povinností vplyvom ktorých došlo ku škode. Napokon žalobkyňa uviedla, že daný
druh žaloby zvolila preto, lebo bezdôvodné obohatenie od žalovaného nemožno považovať, nakoľko

k bezdôvodnému obohateniu súdneho exekútora pri trovách exekúcie môže dochádzať len počas
prebiehajúceho exekučného konania a pokiaľ sú splnené podmienky na bezdôvodné obohatenie podľa
§ 451 OZ.3. Podaná žaloba bola zaslaná na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa k uvedenému vyjadril podaním
súdu doručeným dňa 13.12.2017. V podanom vyjadrení žalovaný uviedol, že v celom rozsahu popiera
tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, pričom má za to, že žalobkyňa sa snaží odviesť súd od podstaty

veci rozsahom svojho podania, pričom ignoruje rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci.
Je nesporné, že u žalovaného boli vedené dve exekučné konania - jedno v neprospech hlavného
dlžníka (EX 240/2001) a druhé v neprospech ručiteľov, t.j. aj žalobkyne (EX 129/2002). Žalobkyňa
popisuje charakter vzťahu medzi primárnym záväzkom a ručiteľským záväzkom. Ide o záväzky, ktoré
majú samostatný charakter, pričom dlžník a ručiteľ nie sú v postavení solidárnych dlžníkov, ktorí

by zodpovedali za dlh spoločne a nerozdielne. Bolo preto legitímne, že boli vedené dve exekučné
konania, hoci aj za účelom uspokojenia tej istej pohľadávky, keď jedno exekučné konanie prebiehalo na
majetok dlžníka TIROL s.r.o. a druhé exekučné konanie na majetok ručiteľov, okrem iného aj žalobkyne.
Exekučný súd predmetné konania nespojil do jedného a súdny exekútor ich viedol legitímne na podklade
poverenia na vykonanie exekúcie a v rozsahu vymáhanej pohľadávky. V týchto exekučných konaniach
žalovaný vymáhal peňažnú pohľadávku, okrem iného aj speňažovaním majetku povinného, za čo mu

v súlade s ustanovením § 196 EP patrí odmena. Žalovanému bola dňa 17.9.2015 doručená výzva na
realizáciu rozvrhu výťažku z dražby s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5M Cdo
5/2008 zo dňa 14.10.2008, v súlade s ktorým aj napriek zastavenému konaniu musí byť dokončené
rozvrhové pojednávanie. Žalovanému bolo tiež doručené uznesenie o zastavení
konania, v ktorom bola tiež oprávnenému uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie vo výške 40 783,08 Eur, sp. zn. 0Er/1621/2001 zo dňa 20.8.2014. Proti tomuto uzneseniu podal
oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, čo do výroku o povinnosti oprávneného nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy konania. O podanom odvolaní rozhodol Okresný súd Nitra uznesením
číslo konania Er/1621/2001-720, tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 9.10.2015 vykonal súdny exekútor rozvrhové pojednávanie.

Okresný súd Nitra uznesením č.k. Er/1621/2001-675 zo dňa 29.10.2015 schválil rozvrh
výťažku z dražby nehnuteľnosti, pričom trovy exekúcie boli uspokojené z rozvrhovanej podstaty.
Žalovaný tiež poukázal na právoplatné uznesenie zo dňa 29.10.2015, č.k. Er/1621/2001-675, ktorým
súd schválil rozvrh výťažku, vrátane trov súdneho exekútora, z toho odmena súdneho exekútora vo
výške 33 193,92 Eur plus DPH. V predmetnom uznesení samotný súd konštatoval,

že trovy súdneho exekútora sa uspokojujú vo výške 34 144,30 Eur, t.j. odmena súdneho exekútora
ako základ vymáhanej pohľadávky. Súd teda pri preskúmavaní zápisnice z rozvrhu výťažku z dražby
skontroloval postup súdneho exekútora, pričom dospel k záveru, že tento je v poriadku a súdny
exekútor sa pri určení výšky a poradia uspokojovania jednotlivých pohľadávok nedopustil žiadneho
pochybenia. Pokiaľ by súdny exekútor aj pri určení svojej odmeny nepostupoval správne, exekučný súd

by rozvrh výťažku neschválil. Napokon žalovaný zdôraznil, že pokiaľ by súdny exekútor nepostupoval
správne pri určení svojej odmeny, aj oprávnený v predmetnom exekučnom konaní by podal odvolanie,
nakoľko výška odmeny by bola stanovená na úkor možného uspokojenia pohľadávky oprávneného s
čím by, možno dôvodne predpokladať, jednoznačne nesúhlasil. Proti tomuto rozvrhu ale oprávnený
námietky nepodal, čo vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia číslo konania Er/1621/2001-675. Zároveň

v predmetnom uznesení exekučný súd konštatoval, že rozvrh výťažku je v súlade so zákonom. Z
citovaných ustanovení, ako aj z popísaného skutkového stavu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal
rozvrh výťažku v súlade so zákonom a tento rozvrh výťažku bol súdom riadne schválený. S poukazom
na ustanovenie § 3 EP je súdny exekútor viazaný rozhodnutím súdu v exekučnom konaní. Peňažné
prostriedky boli preto rozdelené podľa súdom schváleného rozvrhu. Žalovaný sa preto domnieva,

nakoľko rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti obligatórne podlieha schváleniu súdu, a súdny exekútor
jetýmtorozhodnutímviazaný,moholsanesprávnehoúradnéhopostupudopustiťibasúd,resp.samohol
súd dopustiť nezákonného rozhodnutia (na to by však túto nezákonnosť musel konštatovať súd v rámci
inštančného postupu vo veci a predmetné rozhodnutie zrušiť, čo sa ale nikdy nestalo). Žalovaný teda
opätovne zdôraznil, že pri stanovení svojej odmeny postupoval v súlade so zákonom, a to predovšetkým

s poukazom na ustanovenie § 27a exekučného poriadku, keď v danom prípade ide o konania, ktoré sa
začali pred účinnosťou novely, pri ktorej prišlo k zmene pri spôsobe určenia odmeny z „vymáhanej“ na
z „vymoženej“ pohľadávky. S prihliadnutím na túto zákonnú dikciu postupoval súdny exekútor správne.
Posúdenie protiprávnosti konania na podklade predmetnej žaloby, ako jedného z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu je v danom konaní otázkou prejudiciálnou, avšak má za to, že o nej už

bolo rozhodnuté iným orgánom, a to s poukazom na ustanovenie § 194 ods. 1 a ods. 2 CSP. Súd
preto nie je oprávnený o predmetnej otázke rozhodovať a musí prihliadnuť na rozhodnutie Okresného
súdu Nitra číslo konania Er/1621/2001-675. Exekučný súd preskúmal riadne otázku protiprávnosti,
resp. nesprávneho postupu súdneho exekútora, pričom tento nekonštatoval. Dané rozhodnutie jeprávoplatné a nebolo doteraz zrušené ako nezákonné. Preto akékoľvek presvedčenie žalobkyne o
akomsi nezákonnom rozhodnutí, či nesprávnom úradnom postupe exekútora, je potom bez reálneho
právneho či skutkového základu. Okrem toho žalovaný uviedol, že ustanovenie § 420 Občianskeho

zákonníka vymedzuje jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom pokiaľ absentuje,
čo i len jeden z predpokladov, nemôže byť daná zodpovednosť za škodu. Žalobkyňa nepreukázala,
akú povinnosť žalovaný porušil (postupoval podľa platného právneho poriadku, pričom presvedčenie
žalobkyne o opaku je založené na neznalosti prechodných ustanovení Exekučného poriadku), zároveň
nepreukázala, že by jej osobne vznikla škoda a už vôbec nie, že v príčinnej súvislosti s porušením

akejkoľvek povinnosti žalovaného. Žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná aj v prípade, ak by ju súd
posudzoval podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to pre jednoznačné nesplnenie základných predpokladov
podľa označeného zákona. Škoda nebola uplatnená u zodpovedného orgánu pred podaním žaloby,
neexistuje nezákonné rozhodnutie a v kontexte vyššie uvedeného ani nesprávny úradný postup, pričom
žalovaný ani nie je pasívne vecne legitimovaný a týmto z opatrnosti vznáša námietku nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie. Toto všetko uvádzame iba z dôvodu, že podaná žaloba pôsobí do určitej

miery zmätočne, nakoľko sa v nej prelínajú odkazy na zákon č. 514/2003 Z.z., ako aj na Občiansky
zákonník a ust. § 420 a nasl.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným dňa 5.2.2018. Vo vyjadrení
uviedla, že nespochybňuje nárok žalovaného na odmenu za výkon, spochybňuje výšku odmeny

žalovaného určenej v rozpore so zákonom. Práve preto, že v danom prípade sa nejednalo o solidárne
plnenie, je významné aká vysoká je v skutočnosti vymáhaná pohľadávka. V danom prípade, ak je v
jednom konaní pohľadávka vymožená (ako hlavný záväzok), v druhom konaní tá istá pohľadávka v
uvedenom rozsahu zanikla (ako ručiteľský záväzok) a v tomto konaní už nemôže byť a nikdy už ani
nebude súčasťou vymáhanej pohľadávky v tomto druhom a teda ani základom na určenie odmeny

súdneho exekútora - exekútor ju v tomto konaní nevymohol a už ani nikdy nevymôže. Súdny exekútor
vôbec nezohľadnil ním vymoženú sumu v tomto konaní na tú istú pohľadávku oprávneného vymáhanú
aj v exekučnom konaní EX 129/2002, i keď mu to priamo ukladá zákon (v súvislosti s čím
vznikla žalobkyni ďalšia škoda). Je nesporné a podstatné, že žalovaný pri vykonávaní rozvrhu výťažku
v konaní EX 129/2002 vedel že v konaní EX 240/2001 už vymohol pre oprávneného časť pohľadávky

a teda, že v tomto rozsahu nárok zanikol a nemôže byť a už ani nikdy nebude súčasťou vymáhanej
pohľadávky v konaní EX 129/2002 (a teda nemôže byť a už ani nikdy nebude súčasťou základom pre
určenie jeho odmeny), ale zámerne o túto vymoženú pohľadávku neponížil vymáhaný nárok za účelom
obohatenia sa na úkor žalobkyne. Žalovaný nesprávne tvrdí, že mu súd schválil odmenu vo výške
33 193,92 Eur plus DPH, schválil ju bez DPH. Žalovaný správne uvádza, že citované uznesenie je

právoplatné, ale je potrebné uviesť, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a nie
pre žalobkyňu, ktorá nebola účastníčkou exekučného konania Er 1621/01.
Preto má žalobkyňa právo, aby bol výpočet odmeny žalovaného v inom konaní preskúmaný, hoc aj bol
schválený súdom, no má nepochybne vplyv na rozsah jej povinností. Žalobkyňa opätovne poukázala
na uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: IV. ÚS 308/2010-16 zo dňa 9.9.2010, podľa ktorého aj napriek

tomu, že v exekučnom konaní postup súdneho exekútora schvaľuje súd a aj ho schváli (v uvedenom
prípade schválenie udelenia príklepu), táto skutočnosť súdneho exekútora nezbavuje zodpovednosti
za škodu spôsobenú zanedbaním si svojich zákonných povinností vplyvom ktorých došlo ku škode.
Žalovaný nesprávne uvádza § 27a Exekučného poriadku, mal asi na mysli ustanovenie § 27a Vyhlášky
MS SR o odmeňovaní súdnych exekútorov č. 288/1995 Z.z. Toto ustanovenie však

nemá žiadny vplyv na určenie odmeny žalovaného tak, ako to uvádza žalovaný. Žalovaný bol povinný
svoju odmenu vypočítať v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 Vyhlášky. Žalovaný asi úmyselne zabudol
aplikovať na výpočet odmeny ustanovenie § 16 ods. 2 Vyhlášky, ktoré limituje výpočet odmeny súdneho
exekútora a to tak, že ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred
jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej

zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 Vyhlášky s tým, že základom na určenie
tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Je preukázané a nesporné, že exekučné konanie EX
240/2001 bolo ku dňu vykonávania rozvrhového pojednávania žalovaným zastavené a žalovaný o tom
mal vedomosť. Predmetné ustanovenie § 16 ods. 2 Vyhlášky určujúce odmenu súdneho exekútora
pri zastavení exekúcie nebolo za celú dobu účinnosti Vyhlášky novelizované a preto niet žiadneho

rozumného dôvodu, aby ho žalovaný nerešpektoval. Ak je exekučné konanie zastavené základ na
určenie odmeny súdneho exekútora sa určuje podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky, kde základom na určenie
odmeny pri zastavení exekúcie je výška vymoženej pohľadávky. Žalovaný mal v dobe vykonania rozvrhu
vedomosť o uznesení o zastavení exekúcie, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia. Pokiaľ by žalovanýpostupoval v súlade so zákonom pri určení svojej odmeny v rámci rozvrhového pojednávania a to už
len v exekučnom konaní EX 240/2001, rozdiel medzi nesprávne a správne určenou sumou na odmenu
vo výške 19 147,42 Eur mal a mohol byť určený/poukázaný na úhradu pohľadávky oprávneného, za

ktorú ručila žalobkyňa. Žalovaný porušil zákonné ustanovenie § 16 ods. 2 Vyhlášky a to povinnosť určiť
si odmenu za vykonanie exekúcie v prípade zastavenia exekúcie zo základu, ktorý tvorí vymožená
pohľadávka a nie vymáhaná. Žalovaný preto porušil svoju zákonnú povinnosť. Škoda, ktorá vznikla
žalobkyni bola v žalobe presne vyčíslená a odôvodnená a je to škoda vzniknutá v príčinnej súvislosti
s porušením zákonných povinností žalovaného. Ak by žalovaný postupoval zákonne, jeho odmena by

bola nižšia a o túto sumu by v rozvrhu viac poukázal oprávnenému na vymáhanú pohľadávku. Aj napriek
skutočnosti, že súd schválil postup súdneho exekútora pri vykonávaní rozvrhového pojednávania, v
súlade s názorom ústavného súdu žalobkyňa tvrdí, že ani táto skutočnosť súdneho exekútora nezbavuje
zodpovednosti za škodu spôsobenú zanedbaním si svoj ich zákonných povinností, vplyvom ktorých
došlo ku škode. Škoda, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom žalovaného pri výkone
exekučnej činnosti a ktorú si uplatnila v tomto konaní nie je škodou uplatnenou podľa zákonom č.

514/2003 Z. z. a preto jej uplatnenie u príslušného orgánu, nie je podmienkou uplatnenia si škody v tomto
konaní. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. treba uviesť, že
zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003
Z.z. Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z., priamo neustanovujú

prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich: obe zodpovednosti stoja
vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach
§ 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako
sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne IL ÚS

289/2008). Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného,
či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. alebo či predmetný nárok bude
uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného niet
žiadnych pochybností o tom, že žalovaný je pasívne legitimovaným v tejto žalobe, ktorá je uplatnená
ako zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku.

5. K uvedenému sa žalovaný vyjadril podaním súdu doručeným dňa 15.3.2018. Žalovaný uviedol, že
naďalej zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení a trvá na tom, že v prejednávanej veci nie sú
splnené ani základné atribúty vzniku zodpovednosti za škodu podľa osobitého zákona. Dňa 7.12.2002
bol udelený príklep na dražbe nehnuteľnosti povinného TIROL s r.o., pričom príklep na dražbe súd

schválil uznesením dňa 29.1.2003. Po tomto momente sa uskutočnili vo veci opakované rozvrhy, ktoré
súd schválil, prišlo na základe podaných odvolaní prišlo následne k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu
veci súdu prvej inštancie, pričom problematickým bolo najmä uplatňovanie nároku na daň z pridanej
hodnoty, nie výška odmeny exekútora ako takej. Dňa 3.1.2012 bolo uverejnené v Obchodnom vestníku
uznesenie, v súlade s ktorým súd začal konkurzné konanie na dlžníka TIROL s.r.o. (rozhodnutie súdu

je zo dňa 27.12.2011). V súlade s § 5 ods. 4 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii prišlo
v dôsledku začatia konkurzného konania k prerušeniu exekučného konania voči povinnému TIROL
s.r.o. (EX 240/2001, Er 1621/2001). Je preto otázne ako mohol súd zastaviť konanie pre nemajetnosť
úpadcu a následne vymazať spoločnosť z Obchodného vestníka, pokiaľ sa u
súdneho exekútora nachádzali peňažné prostriedky z vykonanej dražby, ktoré ešte

neboli rozvrhnuté. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 48 zákona o konkurze a
reštrukturalizácií z hľadiska povinnosti súdneho exekútora vyplatiť speňažené peňažné prostriedky do
podstaty. Je preto otázne, kedy a ako prišlo k pochybeniu a ako a kde mali byť predmetné peňažné
prostriedky rozvrhnuté. Je zrejmé, že prišlo k zanedbaniu povinnosti predbežného správcu, ako aj
zanedbaniu povinnosti súdu, ktorý rozhodoval o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti TIROL

s.r.o., čo osobitne žalovaný zdôrazňuje v súvislosti s tým, že súdny exekútor bol nútený sa s touto
neštandardnou situáciou sám vyrovnať a riešiť následky opísaných pochybení predbežného správcu
a konkurzného súdu. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, opakovane dodal, že základnými atribútmi vzniku
zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka sú existencia protiprávneho úkonu, kauzálny
nexus, vznik škody a zavinenie. Pokiaľ ide o zavinenie, nie je zrejmé prečo vychádza žalobkyňa zo

skutočnosti, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu je objektívna, keď ako sama uvádza,
uplatňuje si nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a nie podľa zákona č.
514/2003 Z.z., kde je zodpovednosť za škodu konštruovaná ako objektívna zodpovednosť. Ak teda
zotrváva na tom, že si uplatňuje náhradu škody podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, v žalobemusí ustáliť okrem zákonných predpokladov aj zavinenie súdneho exekútora. Žalovaný má za to, že ako
súdny exekútor sa nedopustil pochybenia, a to s poukazom na ustanovenie § 3 Exekučného poriadku,
kedy je viazaný rozhodnutím súdu v exekučnom konaní. Pokiaľ teda hovoríme o protiprávnosti, žalovaný

má za to, že tohto sa mohol dopustiť len súd svojim postupom pri schvaľovaní rozvrhu. Tejto skutočnosti
je si zrejme vedomá aj žalobkyňa, keď na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podala ešte
pred podaním samotnej žaloby žiadosť o predbežné prejednanie nároku podľa zákona č. 514/2003
Z.z., pričom nárok na náhradu škody si uplatňuje aj voči postupu resp. príslušnému okresnému súdu
resp. jej zamestnancovi. Pokiaľ by súdny exekútor nepostupoval v súlade s rozhodnutím exekučného

súdu, zakladá to porušenie povinnosti podľa § 3 EP, a aj prípadnú disciplinárnu zodpovednosť súdneho
exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, jediným subjektom zodpovedným za prípadný
vznikzodpovednostizaškodužalobkyne(akbyajnejakáexistovala)jeexekučnýsúd,ktorývexekučnom
konaní plní nielen rozhodovaciu činnosť, ale dohliada aj nad činnosťou súdneho exekútora z hľadiska
jeho postupu v exekučnom konaní. Predmetné sa prejavuje napríklad pri schvaľovaní príklepu pri
dražbe nehnuteľností. Žalobkyňa dezinterpretuje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. II. ÚS 124/2016-14. Rozhodujúce je totiž, že Ústavný súd SR v danom rozhodnutí uvádza,
že "žalobkyňa má možnosť uplatňovať svoje námietky uvedené v sťažnosti v exekučnom konaní Er
921/2002 v ktorom vystupuje ako povinná. Má právo na to, aby sa v exekučnom konaní vedenom proti
nej sa v zmysle jej námietok preskúmal rozsah uspokojenia oprávnenej z výťažku z dražby. Ak k takýmto
pochybeniam došlo, potom by tieto mala znášať oprávnená." Vyššie uvedené námietky, môže žalobkyňa

namietať v exekučnom konaní, ktoré je vedené voči nej ako ručiteľke. Presne túto skutočnosť zdôraznil
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí. V citovanom rozhodnutí nie je konštatované
nič o pochybení súdneho exekútora a ani o nesprávnosti jeho postupu. Ústavný súd len konštatoval
existenciu možností žalobkyne brániť sa v exekučnom konaní voči nej, ako aj skutočnosť, že uznesenie
o rozvrhu výťažku pre ňu nie je záväzné. Žalobkyňa tiež dezinterpretuje ustanovenia o subjektívnej

záväznosti rozhodnutia a prejudicialite podľa § 194 Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že
predmetné rozhodnutie nezaväzuje žalobkyňu vyjadruje, že voči nej nemôže vyvodzovať z predmetného
rozhodnutia právne účinky. Na druhej strane to ale neznamená, že konajúci súd, prejudiciálnu otázku v
danom konaní, o ktorej už bolo iným súdom rozhodnuté, môže posúdiť odlišne. Práve naopak - takúto
možnosť jednoznačne nemá. V danom prípade ide v súlade s ustanovením § 194 Civilného sporového

poriadku o prejudicálnu otázku vyriešenú, nakoľko o nej existuje právoplatné rozhodnutie príslušného
orgánu. Je preto žiaduce, nakoľko ide o rozhodnutie súdu, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí
na to kompetentných orgánov, a len ako ultima ratio prikročil v odôvodnených prípadoch ku korekcii
záverov iných kompetentných orgánov. Žalovaný namieta, že by sa dopustil protiprávnosti v súvislosti,
resp. v priamej príčinnej súvislosti so škodou, ktorá mala žalobkyni vzniknúť a to aj s poukazom na

postup a rozhodnutie a úlohu exekučného súdu v exekučnom konaní. V danom prípade možno hovoriť o
protiprávnosti len zo strany exekučného súdu a to bez ohľadu na to, či žalobkyňu rozhodnutie zaväzuje
alebo nie. Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade žalobkyňa nepreukázala,
že existuje vzťah priamej príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením povinnosti žalovaného (čo
žalovaný popiera) a vznikom škody. Žalovaný zdôraznil, že nie je daná priama príčinná súvislosť medzi

porušením povinnosti a vznikom škody. Táto totižto musí byť priama a bezprostredná, pričom máme
za to, že táto v súvislosti s konaním žalovaného exekútora, nie je daná. Škoda, ktorú si žalobkyňa
uplatňuje, mohla vzniknúť len v priamej príčinnej súvislosti s konaním exekučného súdu a nie exekútora.
Žalovaný pri uspokojení svojej odmeny vychádzal z rozhodnutia, ktorým bol viazaný, a to uznesenia
Okresného súdu Nitra číslo konania Er/1621/2001-675. Exekútor ako účastník exekučného konania v

časti o jeho odmene je takýmto uznesením priamo viazaný a nemôže sa od neho odchýliť. To znamená,
že exekútor nie je oprávnený postupovať v rámci exekúcie inak ako mu prikáže exekučný súd. Práve
takéto konanie exekútora však žalobkyňa dodatočne napáda a dáva za vinu súdnemu exekútorovi, čo
je samé o sebe absurdné. V prípade, že absentuje čo i len jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, nemôže predmetné zakladať nárok na náhradu škody. Žalovaný na

záver vyjadrenia uviedol, že žaloba je nedôvodná nakoľko k primárnemu pochybeniu prišlo zo strany
predbežného správcu konkurznej podstaty a konkurzného súdu, keď vzhľadom na existenciu majetku
mal byť vyhlásený na majetok povinného konkurz, pričom tieto vymožené peňažné prostriedky by boli
vydané správcovi a tieto by boli rozdelené v rámci konkurznej podstaty, postup súdneho exekútora bol
aprobovaný súdom a preto nemožno hovoriť o protiprávnosti konania na strane súdneho exekútora s

poukazom na ustanovenie § 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nie je daný vzťah
priamej príčinnej súvislosti medzi konaním súdneho exekútora a vznikom škody na strane žalobkyne,
nárok žalobkyne nemôže byť dôvodný pre nesplnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu.6. Dňa 16.4.2018 bolo súdu doručené oznámenie Komunálnej poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group
o vstupe do predmetného konania ako intervenienta na strane žalovaného, a to dôvodu, že žalovaný má

so spoločnosťou uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX/XXXXXXXXXX zo
dňa 17.12.2009 s účinnosťou od 1.1.2010 v znení jej dodatku zo dňa 12.12.2014, predmetom ktorej je
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných právnych
predpisov (exekučnej činnosti), poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu, poistenie majetku.

7. Na pojednávaní vo veci konanom dňa 5.9.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v celom
rozsahu sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení vo veci podaných, pričom opätovne poukázal
na to, že ani súdom schválený rozvrh výťažku dražby nezbavuje žalovaného zodpovednosti vyčísliť si
odmenu v zmysle zákona a vyhlášky, keď súd len odmenu schvaľuje, pričom túto určuje žalovaný -
súdny exekútor.

8. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že taktiež sa v celom rozsahu pridržiava písomných
podaní vo veci. Nad rámec týchto vyjadrení vzhľadom na prednes právneho zástupcu žalobkyne
uviedol, že nesúhlasí s tým, že exekučný súd odmenu len schvaľuje, keď exekučný súd vykonáva tzv.
dozorovaciu povinnosť a to nie len pri schvaľovaní rozvrhu výťažku z dražby ale aj pri schvaľovaní
príklepu či pri trovách konania. Uvedený výkon povinnosti zo strany exekučného súdu sa prejavil aj v

tom, že exekučný súd opakovane neschválil rozvrh výťažku z dražby v dôsledku, že si súdny exekútor
z vyčíslenou odmenou uplatnil aj DPH. Dôležité je tiež kedy bol moment vzniku škody, pretože súdny
exekútor si môže odmenu ponechať až na základe právoplatného rozhodnutia exekučného súdu, ktorým
bol rozvrh výťažku z dražby schválený. Toto rozhodnutie sa používa aj ako účtovný doklad. Má za to,
že uvedené si uvedomuje aj sama žalobkyňa, keď požiadala o predčasné prerokovanie jej nároku na

náhradu škody príslušné ministerstvo voči inému subjektu ako súdnemu exekútorovi.

9. Právny zástupca intervenienta pred súdom uviedol, že sa pripája v celom rozsahu k obrane
žalovaného.

10. V záverečnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2018 žalobkyňa uviedla, že na doterajších
tvrdeniach trvá a žiada podanej žalobe vyhovieť. Poukázala na právny názor a odbornú literatúru, ktorá
prezentuje, že ak má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu aj voči súdnemu exekútorovi, je
táto zodpovednosť spoločná a nerozdielna, a teda poškodený sa môže rozhodnúť, či uplatní škodu iba
voči štátu, alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne

u oboch subjektov. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax všeobecných súdov. Najvyšší súd SR
konštatuje, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa niekdajšieho ustanovenia § 33 ods.
1 zákona č. 233/1995 Z.z. a zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá bola
spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa vzájomne nevylučujú (uznesenie
NS SR z 23.03.2016 sp.zn.: 3Cdo75/2015, R 74/2016). Podľa názoru Najvyššieho súdu SR si tak

poškodený môže zvoliť, či si bude uplatňovať všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl.
OZ priamo voči súdnemu exekútorovi alebo naopak, či bude uplatňovať svoj nárok voči SR v zastúpení
Ministerstva spravodlivosti SR podľa osobitého predpisu, ktorým je práve zákon č. 514/2003 Z.z.
Zodpovednosť súdneho exekútora je potrebné posudzovať ako objektívnu, t.j. zodpovednosť bez ohľadu
na zavinenie. Jedná sa o zodpovednosť, ktorej sa exekútor nemôže zbaviť, ani keď preukáže, že škodu

nezavinil; neexistujú možnosti vyvinenia sa (exkulpácie). Objektívna zodpovednosť je spojená iba s
predpokladom objektívnej povahy (protiprávny úkon, ujma, príčinná súvislosť); jedná sa o zodpovednosť
za výsledok, ale aj náhodu, resp. zodpovednosť za riziko. Aj pokiaľ by sme o zodpovednosti súdneho
exekútora uvažovali a posudzovali ju ako všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka, aj
táto je konštruovaná na princípe prezumovaného zavinenia; súdny exekútor by sa mal možnosť vyviniť

zo zodpovednosti za škodu za predpokladu, že preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
Pod pojmom odborná starostlivosť možno rozumieť predovšetkým kvalifikovanú starostlivosť súdneho
exekútora s odkazom na stupeň jeho vzdelania a zamerania, ktorú je možno a nevyhnutné od neho
požadovať. Žalobkyňa tvrdí, že súdny exekútor sa zodpovednosti ani nezbavil a ani sa z nej nevyvinil
(v oboch prípadoch je dôkazné bremeno na ňom). Je nesporné, že pre vznik zodpovednosti súdneho

exekútora za škodu boli splnené zákonné predpoklady a to aj pokiaľ by sme hovorili o všeobecnej
zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka. Sú nimi protiprávnosť (relevantná škodná udalosť, tj.
prvotná príčina vzniku škody), vznik škody (ujma), príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom
škody a aj prípadné zavinenie (prezumované). Protiprávnosť, resp. protiprávny úkon môže vzniknúťv prípade vzniku škody v exekučnom konaní v súvislosti s činnosťou súdneho exekútora a to najmä
porušením niektorej povinnosti ustanovenej v zákone. Protiprávnym konaním (nesprávnym úradným
postupom) teda nesporne je aj to, ak súdny exekútor si vyčísli a určí (rozvrhne) svoju odmenu v

rozpore so zákonom. Škodu možno definovať tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Výška škody bola v konaní vyčíslená a zodpovedá rozdielu
medzi nesprávne (ako bola) a správne (ako mala byť) rozvrhnutou odmenou súdneho exekútora v rámci

rozvrhu výťažku z dražby podľa Exekučného poriadku. Týmto je daná a preukázaná aj príčinná súvislosť
medzi vznikom škody (skutočnosťou, že vymáhaná pohľadávka nezanikla v takom rozsahu, v akom by
pri zákonom postupe zaniknúť mala a v akom v dôsledku toho bolo z titulu ručiteľského záväzku plnené
z majetku žalobkyne) a konaním súdneho exekútora v rozpore so zákonom (nesprávnym úradným
postupom). V danom prípade spôsob a rozsah uspokojenia trov mal byť a bol predmetom a súčasťou
rozvrhu a nie rozhodnutia súdu, bol predmetom a súčasťou rozvrhu, ktorý realizoval súdny exekútor.

Trovy exekúcie teda neurčoval a nerozhodoval o nich súd ale spôsob a rozsah ich uspokojenia určoval
súdny exekútor. Je nesporné, že v štádiu, keď súdny exekútor uskutočňuje rozvrhové pojednávanie, v
rámci ktorého určuje poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať, t.j. kedy rozhoduje o
práva a povinnostiach, vykonáva exekučnú činnosť ako výkon verejnej moci a teda mocensky rozhoduje
podľa EP, pričom v tejto súvislosti vystupuje a koná v pozícií orgánu verejnej moci a to aj vo vzťahu k

vlastným nárokom, o uspokojení ktorých rozhoduje ako o súčasti z rozvrhu uspokojovaných nárokov (o
ich dôvodnosti i rozsahu). Súd teda rozvrh nevykonáva ale ho len schvaľuje. Žalovaný (súdny exekútor)
teda nesie plnú zodpovednosť za to, ako rozvrh vykonal a ako ho, ako orgán verejnej moci, súdu
predložil súdu na schválenie. Už samotný nesprávny úradný postup súdneho exekútora (v rozpore
s objektívnym právom), zakladá jeho zodpovednosť za škodu. Skutočnosť, že rozvrh bol chválený

súdom a toto rozhodnutie je právoplatné, znamená že toto rozhodnutie je záväzné pre účastníkov
a nie pre žalobkyňu, ktorá nebola účastníčkou exekučného konania Er 1621/01. V tejto súvislosti
opätovne žalobkyňa poukázala na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení
č.k.: II.ÚS 142/2016-14 zo dňa 11.2.2016, v zmysle ktorého žalobkyňa má právo, aby bol výpočet
odmeny žalovaného v inom konaní preskúmaný, hoc aj bol schválený súdom, no má nepochybne vplyv

na rozsah jej povinností. V závere vyjadrenia žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS SR (R 48/2009), v
zmysle ktorého zásada, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, znamená,
že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou
dotknuté. Uvedená zásada však nevylučuje, aby za podmienok ustanovených zákonom došlo k zrušeniu
rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní s cieľom napraviť nesprávnosti týchto rozhodnutí.

11. V záverečnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.9.2018 a doplnenom dňa 14.11.2018 žalovaný
uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach, a má za to, že škoda, ktorú si žalobkyňa nárokuje
nemohla vzniknúť len v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ale len v priamej príčinnej
súvislosti s konaním súdu, ktorý schválil rozvrh výťažku uznesením, pričom predmetné rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť. Je pravdou, že žalovaný v exekučnom konaní uskutočnil rozvrhové
pojednávanie, avšak nie je možné opomenúť, že samotný rozvrh realizovaný súdnym exekútorom
podlieha schváleniu súdu. S poukazom na ustanovenie § 3 Exekučného poriadku je súdny exekútor
viazaný rozhodnutím súdu v exekučnom konaní. Pokiaľ teda hovoríme o protiprávnosti, máme za to, že
tohto sa mohol dopustiť len súd svojim postupom pri schvaľovaní rozvrhu. Žalovaný opätovne poukázal

na ustanovenie § 164 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré zakotvuje povinnosť schvaľovať rozvrh nielen v
prípade, ak boli podané námietky, ale aj v prípade, že námietky podané neboli. Je teda zrejmá povinnosť
súdu vykonať kontrolu postupu exekútora pri určovaní nielen jeho odmeny, ale aj pri vymedzení postupu
a rozsahu uspokojovania jednotlivých pohľadávok. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo/194/2007, sp. zn. 3Cdo/161/2005), v ktorých je uvedené, že so

zreteľom na význam štádia exekučného konania ako je rozvrh výťažku, ktorý bezprostredne predchádza
zavŕšeniu exekučného konania, podlieha tento rozvrh schváleniu súdom a v časti exekučného konania,
v ktorej súd rozhoduje o schválení alebo neschválení rozvrhu výťažku dražby na základe výsledkov
rozvrhovéhokonania,prináležípostavenieúčastníkakonaniaajsúdnemuexekútorovi,lebovrámcitohto
rozhodovania súd skúma okrem iného aj otázku dôvodnosti a výšky trov exekúcie, ktorej riešenie má

nepochybne zásadný význam pre konečný (celkový) rozvrh výťažku. Pri rozhodovaní o schválení alebo
neschválení rozvrhu výťažku súd skutočne explicitne nerozhoduje o trovách exekúcie (v tom zmysle,
že by jeho rozhodnutie obsahovalo bežný výrok o priznaní alebo nepriznaní náhrady trov konania).
Rozhodnutie súdu ale napriek tomu je implicitným rozhodnutím o trovách exekúcie v tom zmysle, žesa ním určuje, či a ktoré trovy exekúcie a v akej výške budú z výťažku uspokojené. Týmto spôsobom
je podľa názoru žalovaného jednoznačne identifikovaný moment resp. okamih prípadnej škody, ktorá
mala vzniknúť žalobkyni, keď túto mohlo založiť práve a len rozhodnutie súdu v exekučnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené, jediným subjektom zodpovedným za prípadný vznik zodpovednosti za
škodu žalobkyne (ak by aj nejaká existovala) je exekučný súd, ktorý v exekučnom konaní plní nielen
rozhodovaciu činnosť, ale dohliada aj nad činnosťou súdneho exekútora z hľadiska jeho postupu v
exekučnom konaní. Samotné vyčíslenie a špecifikovanie nároku na odmenu v rozvrhu výťažku ešte
nezakladá nárok na túto odmenu a teda nemôže ani spôsobiť škodu na strane žalobkyne, nakoľko nárok

na odmenu súdnemu exekútorovi vzniká až a len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o jej
schválení v rámci rozvrhu výťažku.
Žalovaný teda namieta, že by sa dopustil protiprávnosti v súvislosti, resp. v priamej príčinnej súvislosti so
škodou, ktorá mala žalobkyni vzniknúť a to aj s poukazom na postup a rozhodnutie a úlohu exekučného
súdu v exekučnom konaní. V danom prípade možno hovoriť o protiprávnosti len zo strany exekučného
súdu a to bez ohľadu na to, či žalobkyňu rozhodnutie zaväzuje alebo nie. Žalovaný taktiež poukazuje

na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že existuje vzťah priamej príčinnej súvislosti
medzi prípadným porušením povinnosti žalovaného (čo žalovaný popiera) a vznikom škody. Priama
príčinná súvislosť musí byť priama a bezprostredná, pričom žalovaný má za to, že táto v súvislosti s
konaním žalovaného exekútora, nie je daná. Škoda, ktorú si žalobkyňa uplatňuje, mohla vzniknúť len
v priamej príčinnej súvislosti s konaním exekučného súdu a nie exekútora. Žalovaný (súdny exekútor)

pri uspokojení svojej odmeny vychádzal z rozhodnutia, ktorým bol viazaný. Samotné vyčíslenie a
špecifikovanie nároku na odmenu v rozvrhu výťažku ešte nezakladá nárok na túto odmenu a teda
nemôže ani spôsobiť škodu na strane žalobkyne, nakoľko nárok na odmenu súdnemu exekútorovi
vzniká až a len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o jej schválení v rámci rozvrhu výťažku.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom žaloby ako aj s
obsahom predložených listinných dôkazov a to rozhodnutiami Okresného a Krajského súdu Nitra
vydané v exekučnom konaní č.k. EX 129/2002, č.k. EX 240/01, úverovou zmluvou, ručiteľskou listinou,
povereniami na vykonanie exekúcií, rozhodnutiami ÚS SR a NS SR, na ktoré vo svojich vyjadreniach
poukazovali jednotlivé sporové strany konania, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým

materiálom.

13. Podľa § 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania Er 1621/2001,
exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných
rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť") a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

14. Podľa § 3 Exekučného poriadku účinnom v čase začatia exekučného konania Er 1621/2001,
exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len
Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na
ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

15. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania ER
1621/2001, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti
s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

16.Podľa§200ods.1Exekučnéhoporiadkuvčaserozhodnom,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam

vyhovelo (§ 50).

17. Podľa § 146 ods. 1 Exekučného poriadku v čase rozhodnom, príklep udelí exekútor tomu, u koho sú
splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí
rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom o tom, komu

sa má príklep udeliť. Ak však bol jedným z týchto dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva
predkupné právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu.18. Podľa 148 ods. 1 Exekučného poriadku v čase rozhodnom, udelenie príklepu podlieha schváleniu
súdom (§ 45). Súd rozhodne o schválení príklepu do 60 dní od doručenia žiadosti exekútora na
schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep.

19. Podľa § 154 ods. 1 Exekučného poriadku v čase rozhodnom, po schválení príklepu súdom (§ 148)
uskutoční exekútor rozvrhové pojednávanie. Na rozvrhové pojednávanie predvolá vydražiteľa a osoby,
ktorým sa doručuje dražobná vyhláška podľa § 141 ods. 1 alebo ktoré prihlásili svoje nároky podľa §
140 ods. 2 písm. j).

20. Podľa § 155 Exekučného poriadku v čase rozhodnom, na rozvrhovom pojednávaní sa určí poradie
a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať.

21. Podľa § 160 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku v čase rozhodnom, o rozvrhnutí výťažku dražby
nehnuteľnosti (ďalej len "rozvrh výťažku") spíše exekútor zápisnicu. Zápisnica o rozvrhu výťažku sa

doručí osobám a orgánom uvedeným v § 161 ods. 1.

22. Podľa § 164 ods. 1 Exekučného poriadku v čase rozhodnom, rozvrh výťažku podlieha schváleniu
súdom (§ 45). Súd rozhodne o schválení rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní. Proti rozhodnutiu súdu
o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie.

23. Podľa § 165 ods. 1 Exekučného poriadku v čase rozhodnom, po schválení rozvrhu výťažku a
po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor do siedmich dní oprávneným osobám
prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky.

24. Súd vyhodnotením v konaní vykonaných dôkazov produkovaných stranami uzavrel, že žaloba nie
je dôvodná. V konaní sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 19 147,42 eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť tým, že súdny exekútor si v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. Er 1621/01 v rozpore s § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z.z. nesprávne určil sumu na svoju odmenu v rámci rozvrhového pojednávania, keď správne mal si

na svoju odmenu určiť sumu 14 046,50 eur (teda 20% z vymoženej pohľadávky) a tento si na svoju
odmenu určil sumu 33 193,92 eur, v dôsledku čoho potom bola pohľadávka oprávneného, za ktorú
žalobkyňa spoločne so svojím nebohým manželom prevzala ručiteľský záväzok, a ktorá pohľadávka v
prospechoprávnenéhobolatiežvymáhanážalovanýmvneprospechžalobkyneajjejnebohéhomanžela
v exekučnom konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. Er 921/2002, uspokojená len v sume 51 084,

20 eur, pričom správne mala byť táto uspokojená v sume 70 231,62 eur. Teda v dôsledku nesprávneho
postupu súdneho exekútora bola žalovaná poškodená tým, že oprávnený vo vzťahu ku ktorému prevzala
ručiteľský záväzok, bol v konaní Er 1621/01 uspokojený v nižšej sume, než ako byť mal, na úkor
nesprávne tam vypočítanej odmeny súdneho exekútora.

25. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že u žalovaného ako súdneho exekútora boli vedené dve
exekučné konania - jedno v neprospech hlavného dlžníka (EX 240/2001, Er 1621/01) a druhé v
neprospech ručiteľov, t.j. aj žalobkyne (EX 129/2002, Er 921/02). V exekučnom konaní EX 240/2001, Er
1621/01(vedenéOkresnýmsúdomNitra)žalovanýakosúdnyexekútorpreoprávnenéhoUniCreditBank
Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky /pôvodne Pol'nobanka, a.s./ (ďalej aj ako

„oprávnený") vymáhal proti povinnému TIROL s.r.o., IČO: 36526088, pohľadávku v sume 100 985,31
Eur s príslušenstvom, vyplývajúcu úverovej zmluvy č. XXX/XX/XXX zo dňa 19.03.1999. Predmetná
pohľadávka bola zabezpečená ručením zo strany žalobkyne spoločne s jej nebohým manželom, a to
v zmysle ručiteľskej listiny č. XXX/XX/XXX. Na základe rozhodnutia Krajského súdu Nitra č.k. 16Cb
92/01-47 zo dňa 17.09.2001, bola pohľadávka vymáhaná aj voči ručiteľom, avšak už v samostatnom

inom exekučnom konaní pod sp. zn.: Er 921/02 (vedené Okresným súdom Nitra) a to rovnako u
súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod číslom exekúcie EX 129/2002. Súd konštatuje, že aj
keď v oboch exekučných konaniach sa vymáhala tá istá pohľadávka primárny záväzok a ručiteľský
záväzok majú samostatný charakter, pričom dlžník a ručiteľ nie sú v postavení solidárnych dlžníkov,
ktorí by zodpovedali za dlh spoločne a nerozdielne. Bolo preto legitímne, že boli vedené dve exekučné

konania, hoci aj za účelom uspokojenia tej istej pohľadávky, keď jedno exekučné konanie prebiehalo na
majetok dlžníka TIROL s.r.o. a druhé exekučné konanie na majetok ručiteľov, okrem iného aj žalobkyne.
Exekučný súd predmetné konania nespojil do jedného a súdny exekútor ich viedol legitímne na podklade
poverenia na vykonanie exekúcie a v rozsahu vymáhanej pohľadávky. V týchto exekučných konaniachžalovaný vymáhal peňažnú pohľadávku, okrem iného aj speňažovaním majetku povinného, za čo mu v
súlade s ustanovením § 196 EP patrila odmena.

26. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 1621/ 2001 bola žalovanému dňa 17.9.2015 doručená
výzva na realizáciu rozvrhu výťažku z dražby s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
5M Cdo 5/2008 zo dňa 14.10.2008, v súlade s ktorým, aj napriek zastavenému konaniu musí byť
dokončené rozvrhové pojednávanie. Žalovanému bolo doručené uznesenie Okresného súdu Nitra
sp. zn. 0Er/1621/2001 zo dňa 20.8.2014, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania z

dôvodu, že spoločnosť TIROL, s.r.o. ako povinný bol vymazaný dňom 9.6.2012 z obchodného registra.
V tomto uznesení zároveň bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške
40 783,08 Eur. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
čo do výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania. O podanom
odvolaní rozhodol Okresný súd Nitra uznesením číslo konania Er/1621/2001-720 zo dňa 7.12.2016

tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
dňa 9.10.2015 vykonal súdny exekútor rozvrhové pojednávanie. Okresný súd Nitra uznesením č.k.
Er/1621/2001-675 zo dňa 29.10.2015 schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, pričom trovy
exekúcie boli uspokojené z rozvrhovanej podstaty. Okresný súd Nitra uznesením č. k. Er 1621/01-155
zo dňa 29.1.2003, právoplatné dňa 18.2.2003 schválil podľa § 148 a nasl. účinného v tom čase príklep

udelený súdnym exekútor na dražbe nehnuteľností vedených na LV č. XXXX vo vlastníctve povinného
TIROL, s.r.o. za najvyššie podanie v sume 83 771,05 eur. Následne súdny exekútor vykonal v poradí
už piate rozvrhové pojednávania podľa § 154 a nasl. EP účinného v tom čase, keď predchádzajúce
rozvrhy výťažku z dotknutej dražby boli zo strany súdu neschválené z dôvodu rozporu s exekučným
poriadkom. Uznesením zo dňa 29.10.2015, č.k. Er/1621/2001-675, Okresný súd Nitra podľa § 164 EP

účinného v tom čase schválil tento v poradí piaty rozvrh výťažku, vrátane trov súdneho exekútora, z
toho odmena súdneho exekútora vo výške 33 193,92 Eur plus DPH. V predmetnom uznesení samotný
súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora sa uspokojujú vo výške 34 144,30 Eur, t.j. odmena
súdneho exekútora ako základ vymáhanej pohľadávky. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že pri preskúmavaní zápisnice z rozvrhu výťažku z dražby skontroloval postup súdneho exekútora,

pričom dospel k záveru, že tento je v súlade so zákonom a súdny exekútor pri určení výšky a poradia
uspokojovania jednotlivých pohľadávok postupoval v súlade s
§ 157 ods. 1 EP.

27. Pre vyriešenie otázky, či ten - ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny je

nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok
(predmet súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Civilné
sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú
povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je
vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo

obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod
hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie,
prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také
skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája

nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec
(spor) podľatýchprávnychnoriem,ktorénatvrdenýasúdomzistenýskutkovýstavdopadajú(uznesenie
NS SR zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, nález I. ÚS 122/2012-47 z 03. 10. 2012). Je
teda vecou súdu, aby podal právnu kvalifikáciu nároku, bez ohľadu na to, či žalobca nárok v žalobe aj
právne vyhodnotil.

28. Súd s poukazom na uvedené nárok uplatnený žalobou kvalifikoval ako nárok na náhradu škody
uplatnený podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania
Er 1621/01.

29. Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“). Podľa § 3
Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej
činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymipredpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Z definície
právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom (viď vyššie) vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je

ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho exekútora
vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je
zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom
a subsidiárne Civilným sporovým súdnym poriadkom. Exekútor, ako to vyplýva priamo zo zákona, je

viazaný rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. V inom konaní táto viazanosť nejestvuje,
pretože výsledok iného konania (súdneho alebo správneho) je iba vyriešením prejudiciálnej otázky,
ktorým je súdny exekútor, ale aj exekučný súd viazaný z iných dôvodov, než sú tie, ktoré sú uvedené
v § 3 EP

30. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú

spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom.
Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle Exekučného poriadku je koncipovaná ako
objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu
na to, či ku vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.
Zodpovednosť exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je širšia ako podľa zákona č.

514/2003 Z.z. (porovnaj II ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003
Z.z. nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich ; obe
zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu zodpovedá vedľa
štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods.

1 Exekučného poriadku.

31. V zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 EP predpokladom zodpovednosti exekútora za škodu je v prvom
rade porušenie právnej povinnosti, a to predovšetkým povinností obsiahnutých v Exekučnom poriadku,
ale aj v iných právnych predpisoch platných na území SR, ďalej vznik škody alebo ujmy, ktorá nastala

v majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno vyjadriť v peniazoch, ďalej príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zároveň je daná možnosť liberácie súdneho
exekútora, kedy liberačným dôvodom je, že k škode nemohlo byť zabránené ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno na ňom požadovať. V súlade s publikovanou judikatúrou možno za vynaloženie
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať rozumieť všetku objektívnu možnú starostlivosť, ktorú mohol

exekútorvyvinúť,abyškoduodvrátil. Exekútortedazodpovedázaškodu,ktorúspôsobilsvojimosobným
konaní a tiež za škodu, ktorá bola pri výkone činnosti spôsobená jeho zamestnancom. Právna teória
vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Takýto rozpor
je protiprávny bez ohľadu na úmysel, či nedbanlivosť, teda zavinenie. Nie je rozhodné, o aké predpisy
objektívneho práva, prípadne akého právneho odvetvia ide. Porušenie právnej povinnosti preto môže

spočívať buď v konaní aktívnom alebo v opomenutí, pokiaľ existovala povinnosť určitým spôsobom
konať. K pojmovému vymedzeniu protiprávneho úkonu nie je nutné, aby jeho pôvodným javom, prípadne
následkom, bola škoda. Škoda ako ďalšia kategória zodpovednosti za škodu môže existovať aj popri
alebo bez protiprávneho úkonu. Rovnako nie je rozhodujúce, či konajúca osoba vedela, že porušuje
právne povinnosti, t. z. či ich chcela alebo nechcela porušiť, prípadne či chcela, či nechcela spôsobiť

škodu. To je otázka zavinenia, čo nie je pojmovým znakom protiprávneho úkonu. Porušením práva
je aj porušenie ust. § 415 Obč. zákonníka týkajúce sa občianskoprávnej prevencie, ktorá má voči
iným právnym predpisom subsidiárnu povahu. Ďalším predpokladom vznikom zodpovednosti za škodu
je samotná existencia škody. Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu je objektívna existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu ako

následku. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez ohľadu na to, či ide o zodpovednosť založenú
na zavinení alebo zodpovednosť objektívnu. Z hľadiska časovej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti škodcu a skutkovou udalosťou, z ktorej vznikla škoda, nie je sama o sebe rozhodujúca. Vecná
súvislosťpríčinyanásledkujerozhodujúca,zatiaľčočasovásúvislosťnapomáhapriposudzovanívecnej
súvislosti.

32. Rozhodovacia prax zastáva názor, že pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k
rozhodovaniu o trovách konania prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné
povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorejmajetkovéprávamôžebyťrozhodovanímorgánovverejnejmocidotknuté(IIÚS4/2012).Súdnyexekútor
vykonáva súdno-exekútorskú činnosť ako slobodné povolania (I ÚS 199/07, III ÚS 26/08), a teda aj
ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku. V súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie alebo

odmene exekútora je exekútor nositeľom základných práv a slobôd. V tejto pozícii nemôže byť zároveň
v postavení nositeľa štátnej moci. V tomto štádiu exekučného konania má postavenie účastníka konania
a o jeho právach a povinnostiach rozhoduje exekučný súd. Pričom vychádzajúc z dikcie ustanovenia §
3 Exekučného poriadku, súdny exekútor je viazaný rozhodnutím exekučného súdu.

33. V nadväznosti na vyššie uvedený výklad a jeho dopad na posudzovanú vec súd dospel k záveru,
že súdny exekútor v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ER 1621/01
neporušil svoje povinnosti pri exekúcii predajom nehnuteľnosti vyplývajúce mu z Exekučného poriadku a
to z § 134 až 178. Súd mal preukázané, že súdny exekútor po tom, ako súd schválil ním udelený príklep
na dražbe nehnuteľností na LV č. XXXX za najvyššie podanie v sume 83 771,05 eur, uskutočnil dňa
9.10.2015 v poradí už piate rozvrhové pojednávanie, o ktorom spísal zápisnicu a následne súdu podal

návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby. Exekútor teda o rozvrhu výťažku nevydáva rozhodnutie,
ale spíše o ňom zápisnicu, ktorá obsahuje rozvrh výťažku podľa zásad a poradia pohľadávok uvedeného
v predošlých ustanoveniach Exekučného poriadku. Exekútor o rozvrhu výťažku nerozhoduje, len ho
zapíšedozápisnice,pretožerozvrhvýťažkuobsiahnutývtejtozápisnicipodliehaschváleniuexekučného
súdu. Táto zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti je v podstate len návrhom na rozvrh

tohto výťažku, ktorý možno napadnúť i preskúmať v súdno-exekučnom konaní. Návrh na schválenie
rozvrhu výťažku z dražby zaslal súdny exekútor Okresnému Nitra dňa 27.10.2015 a tento o ňom
právoplatnerozhodoluznesenímč.k.Er/1621/2001-675zodňa29.10.2015,pričomakoužbolouvedené
vyššie, súdny exekútor bol týmto rozhodnutím exekučného súdu v zmysle § 3 EP viazaný. Pokiaľ by
súdny exekútor aj pri určení svojej odmeny nepostupoval správne, bolo na príslušnom exekučnom

súde, aby rozvrh výťažku neschválil. Zároveň možno tiež logicky predpokladať, že ak by odmena bola
súdnym exekútorom vyčíslená nesprávne, bol to práve oprávnený, aby proti takémuto rozhodnutiu
podal odvolanie, keď výška odmeny by bola stanovená na úkor možného uspokojenia pohľadávky
oprávneného s čím by, možno uzavrieť, tento nesúhlasil. Proti tomuto rozvrhu ale oprávnený námietky
nepodal, čo vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Nitra, č. k. Er/1621/2001-675. Zároveň

v predmetnom uznesení exekučný súd konštatoval, že rozvrh výťažku je v súlade so zákonom. V ďalšom
potom súdny exekútor podľa rozvrhu poukáže oprávneným osobám prikázané sumy do siedmich dní,
ktoré sa počítajú od doručenia právoplatného rozhodnutia o schválení rozvrhu výťažku a po úplnom
zaplatení najvyššieho podania. Vychádzajúc z uvedeného, je potom nesprávna obrana žalobkyne
spočívajúca v tom, že je to práve súdny exekútor, ktorý trovy exekúcie vrátane jeho odmeny určuje, a

ktorý vymáha a rozdeľuje odmenu, ktorý vykonáva rozvrh výťažku, a súd len schvaľuje rozvrh, keď práve
súdnym exekútorom zostavený rozvrh výťažku je de facto a de iure len návrhom podliehajúcim dozorovej
činnosti súdu a až keď príslušný exekučný súd vysloví, že tento návrh rozvrhu výťažku z dražby
pripravený exekútorom je súladný so zákonom a teda ho schváli, tak až následne po doručení takéhoto
pozitívneho rozhodnutia je súdny exekútor oprávnený a zároveň aj povinný, poukázať oprávneným

osobám prikázané sumy. V opačnom prípade by týmto osobám súdny exekútor okrem iného zodpovedal
aj za škodu, ktorá by im v dôsledku tohto jeho konania vznikla. S ohľadom na tieto závery možno zhrnúť,
že súdnym exekútorom zostavený rozvrh výťažku z dražby nevyvoláva účinky prikázania rozvrhnutých
súm oprávneným osobám, keď tieto účinky nastanú až keď tento rozvrh výťažku z dražby je právoplatne
schválený súdom, ktorým rozhodnutím je súdny exekútor viazaný.

34. V nadväznosti na uvedené potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia
a podanú žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, keď dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky pre vyvodenie zodpovednosti súdneho exekútora za škodu uplatnenú žalobou v zmysle
horecitovaného § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrh súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalovanému a intervenientovi na strane žalovanej, ktorí mali v spore plný úspech, priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Okresnom súde Galanta, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).