Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/411/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103897713
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7103897713.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobkyne: U. N., S.. XX.X.XXXX, M.
XXXX I. X. L., D., I. XXXXX, V. Š. L., zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: F.. F. Y., S.. X.X.XXXX, M. W. Z., A. X, v konaní zaplatenie
1.659,70 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 4.7.2014 č.k. 16C/12/2003-158 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 721,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 16,5% ročne od 6.9.2002 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov
konania vo výške 13,05 eur, a tú zaviazal zaplatiť žalobkyňu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 1 659,70 eur
s úrokom z omeškania vo výške 16,5% ročne od 7.7.2002 do zaplatenia titulom bezdôvodného
obohatenia.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 31 Občianskeho
zákonníka, § 19 ods. 1, 2, § 52 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii účinného do 31.12.2003, § 1

ods. 1, 2 a 3, § 2 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnej pomoci účinného od 1.7.1990 do 31.3.2002, § 724 Občianskeho zákonníka,
§ 12, § 13 ods. 1, 6, § 16 ods. 1 písm. a/, § 17 ods. 4, § 18 písm. a/ vyhl. č. 240/1990 Zb. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, § 12, § 13 ods. 1, 6, § 16 ods.
1, 3 a 4, § 17 ods. 4, § 24 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v

znení účinnom do 31.12.2008 vzal za preukázané, že žalobkyňa udelila žalovanému ako advokátovi
písomné plnomocenstvo na jej zastupovanie vo všetkých právnych veciach dňa 18.3.2002, predložené
v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 18C/575/2001. Ide o jednostranný
právny úkon, ktorého predpokladom je existencia dohody o plnomocenstve. Na základe takto udelenéhoplnomocenstva žalovaný zastupoval žalobkyňu v spomínanom konaní, ktorého predmetom bolo určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy. V konaní sa stala spornou tá skutočnosť,
či medzi účastníkmi konania bola uzavretá taká zmluva o poskytovaní právnej pomoci, v ktorej bol

dohodnutý aj spôsob určenia a výška zmluvnej odmeny (podielovej odmeny). Žalovaný totiž v konaní
tvrdil, že so žalobkyňou sa dohodol na tom, že jeho odmena za zastupovanie v spore bude vo výške
20% z vymoženej sumy od zamestnávateľa žalobkyne. Žalobkyňa poprela, že by so žalovaným takúto
dohodu o poskytovaní právnej pomoci, v ktorej by mala byť dohodnutá zmluvná odmena vo výške 20%
z vymoženej sumy, uzavrela. Súd v tomto smere zameral dokazovanie na zistenie tej skutočnosti, či

účastníci konania uzavreli dohodu o poskytnutí právnej pomoci (príkaznú zmluvu), ktorá by obsahovala
aj dohodnutý spôsob určenia a výšku zmluvnej odmeny. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania
vyvodil, že písomne predložené plnomocenstvo na zastupovanie v konaní vedenom pred Okresným
súdom Košice II pod sp.zn. 18C/575/2002 nepochybne preukazuje, že účastníci konania uzavreli ústnu
zmluvu o poskytnutí právnej pomoci (príkaznú zmluvu). V konaní však nebola preukázaná tá skutočnosť,
že by účastníci konania uzavreli aj dohodu o spôsobe určenia a výške zmluvnej odmeny. Súd prvého

stupňa v tomto smere vychádzal z tvrdení uvedených žalovaným v odpore voči platobnému rozkazu,
ktorý uviedol, že dňa 18.3.2002 mu žalobkyňa udelila plnú moc, pri ktorej príležitosti bola oboznámená
s finančnými požiadavkami žalovaného v rámci vybavovania záležitostí, t.j. že v prípade úspešného
skončenia veci bude účtovať odmenu vo výške 20% z vymoženej sumy. Žalovaný pri svojej prvej
výpovedi pred súdom v tomto konaní tvrdil, že žalobkyňu informoval už na prvom stretnutí a určite jej

povedal, že jeho odmena môže byť buď tarifná alebo v prípade dosiahnutia zmieru vo výške 20% zo
sumy, ktorú sa podarí dohodnúť so zamestnávateľom žalobkyne. Žalovaný aj v liste zo dňa 14.10.2002
adresovanom žalobkyni okrem iného uviedol, že žalobkyňa bola informovaná o skutočnostiach, že jeho
advokátska kancelária si účtuje pri vymáhaní pohľadávky 20% z vymoženej sumy. Z týchto zistení súd
prvého stupňa vyvodil, že samotný žalovaný netvrdil, že by so žalobkyňou uzavrel ústnu dohodu o

poskytnutí právnej pomoci, ktorá by obsahovala aj dohodu účastníkov konania o spôsobe určenia a
výšky zmluvnej odmeny (20% z vymoženej sumy), ale tvrdil iba to, že žalobkyňu informoval o tom, akú
odmenu bude účtovať za zastupovanie v konaní. Tiež tvrdil, že so žalobkyňou uzavrel písomnú dohodu
o poskytnutí právnej pomoci, ktorú však súdu nepredložil. Na pojednávaní dňa 8.12.2010 žalovaný
tvrdil, že podľa jeho názoru so žalobkyňou sa dohodli na zmluvnej odmene vo výške 20% z vymoženej

sumy a že žalobkyňa s touto výškou odmeny súhlasila. Následne na pojednávaní dňa 22.11.2013 tvrdil,
že pritom ako sa dohodol so žalobkyňou na zmluvnej odmene boli prítomní aj svedkovia N. U. a Q.
R., ktorých výsluch v konaní navrhol. Súd prvého stupňa v tomto smere uzavrel, že zo samotných
tvrdení žalovaného, ale aj z jeho výpovede pred súdom vyplýva, že žalobkyňu (len) informoval o tom,
že jeho odmena za poskytovanie právnej pomoci bude vo výške 20% z vymoženej sumy, avšak táto

skutočnosť nepreukazuje, že medzi účastníkmi konania došlo aj k uzavretiu dohody o spôsobe určenia
a výšky zmluvnej odmeny za poskytovanie právnej pomoci. Za tejto situácie ani tvrdenie svedka N. U.
o tom, že bol prítomný na stretnutiach žalobkyne a žalovaného, kedy žalovaný povedal žalobkyni, že
za zastupovanie v spore jeho odmena bude predstavovať 20% z vymoženej sumy, s čím žalobkyňa
súhlasila, súd považoval za nevierohodné a účelové pre potreby tohto konania. Súd prvého stupňa

nepristúpil k výsluchu svedkov Q. R., navrhnutého žalovaným, o ktorom žalovaný tvrdil, že videl, že
žalovaný, žalobkyňa a svedok N. U. sa stretli a možno, že bol prítomný pri ich stretnutiach, pretože
vykonanie tohto dôkazu by bolo vzhľadom na vyššie uvedené, nadbytočné.

Takto súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný v konaní síce preukázal, že so žalobkyňou uzavrel

ústnu dohodu o poskytnutí právnej pomoci, o ktorej skutočnosti nepochybne svedčí plnomocenstvo
udelené žalobkyňou žalovanému na zastupovanie v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II
pod sp.zn. 18C/575/2001, avšak nepreukázal, že obsahom dohody bola aj dohoda o spôsobe určenia
a výšky zmluvnej odmeny. Vychádzajúc z ust. § 2 ods. 2 vyhl. č. 240/1990 Zb. sa preto predpokladá, že
advokát sa dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene.

Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhrady mzdy, z toho vyplýva, že žalovaný ako advokát poskytol žalobkyni právnu
pomoc pri spojení dvoch vecí. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy súd prvého stupňa vychádzal z
toho, že žalobkyni bola zo strany protistrany vyplatená na základe mimosúdnej dohody suma 250 000,00

Sk, preto pri určení tarifnej odmeny vychádzal z takto stanovenej tarifnej hodnoty veci. Z obsahu spisu
Okresného súdu Košice II sp.zn. 18C/575/2001 súdu prvého stupňa vyplynulo, že žalovaný poskytol
žalobkyni v tomto konaní právnu pomoc spočívajúcu vo vykonaní 5 úkonov právnej služby, a to prevzatie
a prípravu zastúpenia zo dňa 18.3.2002, za ktorý mu patrí tarifná odmena vo výške 84,64 eur (2 300,00Sk + 50,00 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. + 100,00 Sk zvýšenie podľa § 17 ods. 4 vyhl. v spojení s § 13 ods.
2 vyhl. + režijný paušál 100,00 Sk podľa § 18 písm. a/ vyhl. č. 240/1990 Zb.), za účasť na pojednávaní
dňa 12.6.2002, odročeného bez pojednávania za účelom mimosúdnej dohody vo výške 67,51 eur (6

650,00 Sk + 500,00 Sk podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. o
585,00 Sk zvýšenie podľa § 17 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. + režijný paušál 100,00 Sk podľa
§ 24 ods. 3 vyhl.), rokovanie s protistranou dňa 28.6.2002, výsledkom ktorého bolo uzavretie dohody o
skončení pracovného pomeru a dohody o vyplatení náhrady mzdy vo výške 260,07 eur (6 650,00 Sk +
500,00 Sk podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. f/ vyhl. č. 163/2002 Z.z. + 585,00 Sk zvýšenie podľa §

17 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 6 + režijný paušál 100,00 Sk podľa § 24 ods. 3 vyhl.), prevzatie sumy
250 000,00 Sk žalovaným v pokladni U.S.Steel Košice dňa 2.7.2002 vo výške 260,07 eur podľa § 16
ods. 1 písm. f/ vyhl. č. 163/2002 Z.z. (6 650,00 Sk + 500,00 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. + 585,00 Sk
zvýšenie podľa § 17 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 6 vyhl. + režijný paušál 100,00 Sk podľa § 24 ods. 3
vyhl.) a podanie vo veci samej - späťvzatie návrhu na začatie konania vo výške 260,07 eur (6 650,00
Sk + 500,00 Sk podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 163/2002 Z.z.+ 585,00 Sk zvýšenie

podľa § 17 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 6 vyhl. + režijný paušál 100,00 Sk podľa § 24 ods. 3 vyhl.).Takto
žalovanémuvznikolnároknatarifnúodmenuzaposkytovanieprávnejpomocižalobkyni,atoza5úkonov
právnej služby v celkovej výške 938,70 eur. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny 1 659,70 Sk, ktorú
žalobkyňa uplatnila titulom bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
bývalý zamestnávateľ žalobkyni vyplatil titulom náhrady mzdy a trov konania sumu 250 000,00 Sk, ktorú

žalovaný prevzal dňa 2.7.2002. Z tejto sumy žalovaný vyplatil žalobkyni dňa 4.7.2002 sumu 200 000,00
Sk, ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného žalovanému vznikol
nárok voči žalobkyni na zaplatenie tarifnej odmeny vo výške 938,70 eur, preto pokiaľ z prevzatej sumy
250 000,00 Sk tento vyplatil žalobkyni sumu 200 000,00 Sk, zostalo mu ešte vrátiť žalobkyni sumu 1
659,70 eur, ktorú si ponechal. Z tejto sumy vznikol žalovanému nárok na zaplatenie tarifnej odmeny vo

výške 938,70 eur, preto mu zostáva vrátiť žalobkyni ešte sumu 721,00 eur, ktorú získal bez právneho
dôvodu. Z tohto dôvodu návrh žalobkyne na zaplatenie 721,00 eur súd prvého stupňa považoval za
dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti z rovnakých dôvodov žalobu zamietol.

Spolu s istinou zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni aj úrok z omeškania. Žalovaný bol povinný splniť dlh

žalobkyni v lehote do 5.9.2002, na ktorú bol vyzvaný zo strany žalobkyni výzvou zo dňa 20.8.2002. Dňom
6.9.2002 sa tak dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu. Z tohto dôvodu priznal žalobkyni súd
prvého stupňa v súlade s § 10a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. aj zákonné úroky z omeškania vo výške 16,5%
ročne od 6.9.2002 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žiadaného úroku z omeškania žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzajúc z toho, že v konaní mali účastníci
čiastočný úspech, tieto pomerne rozdelil. V danom prípade úspech žalobkyne činí 43,44% a úspech
žalovaného 56,56%. Celkový úspech žalovaného tak predstavuje 13,12%. Preto priznal žalovanému
náhradu trov konania vo výške 13,05 eur (13,12% zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur za podané
odvolanie) v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný,
podľa jeho obsahu z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby
napadnutý výrok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že
rozsudok vo vyhovujúcej časti považuje za nepreskúmateľný. Nie je pravdou, ako tvrdil súd prvého

stupňa v odôvodnení rozsudku, že by žalobkyňa pri podpise uhradila ako zálohu trov zastupovania
žalovanému sumu 10 000,00 Sk. Táto suma bola uhradená v hotovosti na účet bývalého tenisového
klubu VSS Košice ako ročný klubový poplatok na pokrytie jej členstva v klube Priateľov tenisu. V
odvolaní uviedol, že v dôsledku jeho aktivít a kontaktov, ktoré má s vedením U.S.Steel Košice po
niekoľkonásobnom a opakovanom jednaní s vedením spoločnosti dospel k uzatvoreniu zmieru vo veci v

prospech žalobkyne takým spôsobom, že bývalý zamestnávateľ jej uhradil titulom náhrady mzdy sumu
250 000,00 Sk s tým, že v tejto sume už boli započítané aj trovy zastupovania žalobkyne vo veci,
ktorú skutočnosť potvrdil aj právny odbor U.S.Steel Košice v písomnom vyjadrení. Predtým žalobkyňa
považovala za maximálne úspešnú sumu náhrady na úrovni 60-80 000,00 Sk. Žalobkyňa po zistení, že
bude vyplatená náhrada vo výške 200 000,00 Sk od radosti doslova nebola schopná slova. Zvlášť preto,

že v tom čase vykonávala prácu poisťovacej agentky v poisťovni Amslico, teda z pohľadu oprávnenosti
jej nároku na náhradu mzdy bol jej nárok viac ako imaginárny a neopodstatnený. Následne a podľa
predchádzajúcej dohody medzi účastníkmi konania, kedy táto znela na odmenu pre advokáta vo výške
20% z dosiahnutej odmeny, dňa 28.6.2002 vyplatil žalobkyni v kancelárii riadne vystaveným dokladomsumu 200 000,00 Sk a vo výške 50 000,00 Sk si v účtovníctve riadne zaúčtoval zmluvnú odmenu.
Uviedol, i keď táto skutočnosť nemá na vec akýkoľvek právny význam, že v čase, v ktorom prebiehal
súdny spor žalobkyne s U.S.Steel Košice udržiaval s touto viac ako len priateľský vzťah, keďže obaja

boli slobodní, resp. rozvedení. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti viažuce sa na vec nevzal do úvahy
a jeho závery ustavične točili v rámci povinnosti a výpočtov úhrady trov advokátskeho zastupovania
vo veci zo strany žalobkyne v prospech právneho zástupcu v rovine uznania výšky odmeny výlučne v
tarifnej sadzbe odmeny, keď skutočnosť bola preukázateľne iná. Jednoznačne tvrdí, že medzi ním ako
advokátom a žalobkyňou ako klientkou bola dohodnutá zmluvná odmena vo výške 20% z dosiahnutej

odmeny. Túto skutočnosť potvrdil aj jediný svedok predvolaný vo veci p. U. N., riaditeľ poisťovacej
spoločnostiAmslico.Uvedenýsvedokpotvrdilvšetkyskutočnostitvrdenéžalovanýmvpriebehukonania.
Táto výpoveď svedka však nebola súdom prvého stupňa v rámci odôvodnenia rozsudku interpretovaná
správne,kedysúdsidojehovýpovedeinfiltrovalskutočnostivyhovujúcejehopohľadu,názoruaspôsobu
rozhodnutia. Poukázal na to, že vec trvala na súde prvého stupňa 12 rokov a súd vytýčil celkovo 3
pojednávania. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia preto navrhol rozhodnutie odvolacím súdom

zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti rozsudku a to voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa a
odvolaciemu súdu navrhla, aby zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradutrovkonanianeprizná.Poukázalanato,ževkonaníexistovalidôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,

na ktoré súd neprihliadol. Ona svojim konaním nezapríčinila vedenie konania, naopak bol to žalovaný,
ktorý nevykonal riadne vyúčtovanie trov právneho zastúpenia.

Žalobkyňa ani žalovaný sa k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p., z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené a odvolanie

žalovaného opodstatnené nie je.

Rozsudok je v napadnutom výroku vo vyhovujúcej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 01.06.2016 o 9.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 227, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 25.05.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.1,
3 O.s.p..

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody namietané žalovaným
nie sú naplnené.

Rozhodnutiusúduvnapadnutomrozsahunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,ani
že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a

ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola

zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok v namietanej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa
ust. § 219 O.s.p. potvrdil.Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Tvrdenia, ktoré sú obsahom odvolacích námietok boli žalovaným uvádzané už v konaní pred súdom
prvého stupňa a s tými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej
veci. Ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňuje prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej. Súd prvého stupňa tiež vysvetlil prečo nedoplnil
dokazovanie v smere naznačenom žalovaným, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu bol postup

súdu prvého stupňa v tomto smere správny.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

Správne súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že pri uzavretí

zmluvy o poskytnutí právnej pomoci so žalobkyňou dohodol zmluvnú odmenu podielom na hodnote veci
(podielovú odmenu), z čoho vyplýva ten záver, že žalovanému patrí (iba) tarifná odmena v zmysle ust.
§ 2 od.2 vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci a §
2 ods.2 vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vyššie cit. ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon

určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v
tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Súd prvého stupňa správne po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.
uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že by so žalobkyňou dohodol zmluvnú odmenu podielom na hodnote
veci, keďže v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

Možno sa tiež stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že doplnenie dokazovania výsluchom svedka

Q. R. nemá svoje opodstatnenie, keďže nemôže prispieť k zisteniu skutkového stavu a relevantných
skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o podielovej
odmene. Vychádzajúc zo samotných tvrdení žalovaného žalobkyňu informoval (len) o tom, že jeho
odmena za poskytovanie právnej pomoci bude vo výške 20 % z vymoženej sumy, avšak z tohto tvrdenia
nemožno vyvodiť, že by medzi účastníkmi konania k takémuto dojednaniu došlo.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného s poukazom na § 2 ods.1 vyhl. č. 240/1990 Zb. a § 2 ods.1 vyhl. č.
163/2002 Z.z a z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť iný záver než ten, že medzi účastníkmi
konania k dojednaniu o podielovej odmene nedošlo. Žalovaný totiž v konaní nepreukázal, že by so
žalobkyňou dostatočne určitým spôsobom dospel ku konsenzu o uzavretí zmluvy, z ktorej by bolo možné

vyvodiť spôsob a výšku dojednanej zmluvnej odmeny.

Odvolacia námietka žalovaného, že s vedením U.S. Steel Košice dospel k uzatvoreniu zmieru vo veci v
prospech žalobkyne takým spôsobom, že bývalý zamestnávateľ uhradil žalobkyni titulom náhrady mzdy
sumu 250.000,- s tým, že v tejto sume už boli započítané aj trovy zastupovania žalobkyne vo veci,

ktorú skutočnosť mal potvrdiť aj právny odbor U.S. Steel Košice v písomnom vyjadrení, nemôže mať
vplyv na rozhodnutie vo veci v prospech žalovaného. Ani prípadné dojednanie žalovaného s vedením
U.S. Steel Košice totiž nemôže mať vplyv na dohodu o výške odmeny, keďže zmluva o poskytnutíprávnych služieb bola dohodnutá medzi účastníkmi konania a túto nemôže ovplyvniť dojednanie s
bývalým zamestnávateľom žalovanej.

Ani skutočnosť, že žalovaný sumu 50.000,- Sk zaúčtoval v účtovníctve ako zmluvnú odmenu nemá
žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci.

Rovnako aj tvrdenia žalovaného o priateľskom vzťahu so žalobkyňou sú bez právneho významu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti
vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p..

Za opodstatnené súd prvého stupňa považoval odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa rozhodnutia
súdu prvého stupňa o trovách konania.

Podľanázoruodvolaciehosúdu,vzhľadomnatúskutočnosť,žepomerúspechuaneúspechuúčastníkov
v konaní v danej veci je približne rovnaký, ale vzhľadom aj na tú skutočnosť, že žalovaný nepredložil
žalobkyni po ukončení zastupovania vyúčtovanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť
nároku žalovaného na odmenu za zastupovanie, odvolací súd dospel k záveru, že zásade spravodlivosti
bude zodpovedať také rozhodnutie o trovách konania, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov

právo.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1
O.s.p.. Žalovaný bol vo veci samej neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepatrí a úspešná žalobkyňa náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.