Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Csp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200418
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6620200418.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: žalobcu: H. P., B..
XX.X.XXXX, G. N., XXX XX I., zast.: Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52 635 970, Železničná 4/A, 920 01
Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96
Bratislava - Staré Mesto, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o zaplatenie 500,00 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,00 Eur, to všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa28.01.2020sažalobcadomáhalprotižalovanémuzaplatenia
sumy 500,-Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. V žalobe uviedol, že dňa XX.XX.XXXX

uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1500,-Eur, ktorý mal žalobca splácať v 42-tich mesačných
splátkach po 80.37 Eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 70,01% a RPMN 69,72%. Celková
čiastka, ktorá mala byť žalovanému vrátená bola vo výške 3375,54 Eur.
Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca v konaní 9Csp/79/2017 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia, pričom okresný súd rozsudkom zo dňa 29.03.2019 pod sp.zn. 9Csp/79/2017 žalobe žalobcu

v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1750,-Eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 26.10.2016 do zaplatenia vrátane a zaplatenia trov právneho zastúpenia.
Súd v rámci predmetnej zmluvy zistil nedostatky ohľadne písomnej formy zmluvy, a teda rozpor s
ustanovením § 9 ods. 1 , § 9 ods. zákona č. 129/2010 Zb.z. a tiež skutočnosť , že žalovaný poskytol
žalobkyni len finančné prostriedky vo výške 1284,25 Eur po odpočítaní sumy vo výške 215,75 Eur.
Rozsudok okresného súdu bol potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici ako vecne správny, a to
dňa 10.09.2019 pod sp.zn. 14Co/118/2019. Na základe uvedených nedostatkov bolo

právoplatne rozhodnuté, že zmluva o úvere je neplatná, resp. úver je bezúročný a bez poplatkov, čo
znamenalo, že spotrebiteľ bol povinný veriteľovi vrátiť len istinu úveru. Platby prevyšujúce istinu úveru
tak predstavovali bezdôvodné obohatenie, ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi vydať.
Žalobca v žalobe poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007
Zb.z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá. Žalobca má za to, že sú dané všetky podmienky na priznanie mu primeraného finančného
zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia, nakoľko k porušeniu povinnosti veriteľom, ktorú muukladázákonč.129/2010vspojenísObčianskymzákonníkomdošlo,konkrétnesajednaloouzatvorenie
zmluvy v zákonom predpísanej písomnej forme a uvedenie pravdivých náležitostí úveru a zdržanie
sa používania neprijateľných podmienok. Spotrebiteľ ( žalobca ) zároveň úspešne uplatnil na súde

porušenie predmetných povinností, keďže o nich bolo právoplatne ( v prospech spotrebiteľa ) rozhodnuté
rozsudkom a napokon je daná aj príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní
úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ ( žalovaný ) porušil právne predpisy a vyhotovil Zmluvu
o úvere v rozpore s výslovným znením právnej úpravy. Podľa žalobcu žiadne ďalšie podmienky na
priznanie finančného zadosťučinenia zákon nevyžaduje. Na priznanie nároku na primerané finančné

zadosťučinenie teda postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. povinnosti veriteľovi uložené
právnou úpravou a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne uplatní na súde. Medzi porušením povinnosti
a úspešným uplatnením práva musí existovať kauzálny nexus. Spotrebiteľ nemusí utrpieť skutočnú
škodu, postačí, ak mu takáto škoda hrozí. V tomto prípade však žalobca poukazuje na to, že škoda
spotrebiteľovi ( teda žalobcovi ) nielen hrozila, ale mu aj reálne vznikla. Zásah do práva
majetkovej sféry je pritom zrejmý z toho, že najskôr bol zo strany žalovaného zavedený ( nepravdivo

informovaný ) o podmienkach úveru, následne bol nútený plniť na účet žalovaného prostriedky, na
ktoré zo zákona nemal žalovaný nárok, a napokon bol žalobca nútený podstúpiť súdne konanie za
účelom ochrany svojich práv, keďže žalovaný sa aj napriek svojmu nezákonnému postupu odmietol
akýmkoľvek spôsobom mimosúdne dohodnúť. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozhodovaciu
praxsúdovSR(rozhodnutieKrajskéhosúduPrešovzodňa7.12.2017sp.zn.3Co/101/2017,rozhodnutie

Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2017 sp.zn. 7Co/100/2017, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín
zo dňa 29.06.2016 sp.zn. 5Co/934/2015, rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 24.02.2015
sp.zn. 18Co/285/2014, rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 25.05.2015 sp.zn. 11Co/159/2015,
rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 4Co/124/2019 ).

2. Okresný súd Lučenec na základe skutočností tvrdených v žalobe a pripojených listinných dôkazov,
vydal vo veci dňa 03.02.2020 platobný rozkaz pod sp.zn. 11Csp/7/2020 - 27, ktorým žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.
Z dôvodu podania odporu, predmetný platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 12.03.2020 pod sp.zn.
11Csp/7/2020 a pokračoval v konaní.

Právny zástupca žalovaného v podanom odpore okrem iného uviedol, že popiera splnenie zákonných
podmienok vyplývajúcich z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb.z., na ktoré sa žaloba odvoláva. Má
za to, že z formulácie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon v prvom rade vyžaduje
postup podľa prvej vety ( domáhanie sa ochrany svojho práva) za predpoklady úspešného uplatnenia
porušenia práva a môže prichádzať do úvahy vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Žalovaný ma

za to, že z podanej žaloby nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z., nakoľko žalobca ani neoznačil a ani nekonkretizoval, porušenie ktorého práva alebo povinnosti
mu zakladá nárok, ktorý si uplatňuje podanou žalobou. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové
okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia
ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je automatický, naopak, vznik tohto nároku treba chápať ako

prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby
podľa žalovaného nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku
ktorému ( porušeniu ) sa finančné zadosťučinenie uplatňuje. Žalovaný napáda ďalej nielen dôvodnosť
uplatňovaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie, čo do jeho základu, ale aj čo do jeho
výšky. Podaná žaloba neobsahuje žiadny dôvod alebo spôsob, ktorý by túto sumu odôvodnil. Z podanej

žaloby totiž nevyplýva spôsob a ani vecné základy pre určenie požadovaného primeraného finančného
zadosťučinenia. Žaloba obsahuje nedostatky, ktoré neumožňujú vecne sa k jej obsahu vyjadriť, a pokiaľ
sa tak zamýšľa urobiť na pojednávaní, ide o postup porušujúci rovnosť strán a ustanovenia Civilného
sporového poriadku. Vzhľadom na uvedené požadoval žalovaný vydaný platobný rozkaz zrušiť a žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

3. K podanému odporu sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 17.04.2020, v
ktorom poukazuje na to, že podmienka porušenia práva spotrebiteľa, a to práva na transparentnú v
písomnej forme vyhotovenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. je splnená. O porušení tejto povinnosti ( písomnej formy zmluvy ) bolo

právoplatne rozhodnuté, pričom tieto rozsudky sú záväzné pre strany sporu, ako aj pre konajúci súd,
nakoľkosanimivyriešilaotázkahmotnoprávnehovzťahumedzistranamisporu.Zapredmetnéporušenia
pritom zodpovedá práve a výlučne žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere predložil
žalobcovi na podpis a mal z tejto zmluvy prospech. Žalobca má za to, že v žalobe zrozumiteľne uviedol,ktoré práva a povinnosti boli porušené - išlo o ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa
ktorého má veriteľ povinnosť riadne a pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach úveru v písomnej
forme. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ( rozsudok zo dňa 30.01.2019,

podsp.zn. 6Cdo/127/2017 ).
Čo sa týka sumy primeraného finančného zadosťučinenia, žalobca má za to, že túto dostatočne
odôvodnil s odkazom na konkrétne skutočnosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že výška primeraného
finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu, teda žalobca ju odhaduje s prihliadnutím na relevantnú
súdnu prax a okolnosti prípadu. Túto totiž nie je možné vypočítať tak, ako napr. bezdôvodné obohatenie

z bezúročného úveru. Ďalšími kritériami pre posúdenie výšky primeraného zadosťučinenia sú: intenzita
zásadu do práv spotrebiteľa, výška nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžka trvania závadného
stavu a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom, spoločenskom
životežalobcu(KrajskýsúdTrenčínsp.zn.4Co/124/2019).Žalobcapoukázalnato,ževýškanedôvodne
požadovanej sumy žalovaným bola viac ako 2000,-Eur a dĺžka trvania závadného stavu predstavovala
takmer 6 rokov od uzatvorenia zmluvy XX.XX.XXXX až do rozhodnutia Krajského súdu 10.09.2019.

Uvedený stav objektívne vyvolal negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobcu, a to znižovanie
životnej úrovne na úkor žalovaného, ktorý požadoval neprimerane vysokú odplatu za úver. Žalobca
tiež poukázal na to, že žalovaný sa odmietal akokoľvek mimosúdne dohodnúť, a teda žalobca bol
nútený domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde. Záverom poukázal aj na sankčnú funkciu
primeraného finančného zadosťučinenia, teda jeho výška by mala byť taká, aby bola spôsobilá odradiť

žalovaného od ďalšieho protiprávneho konania.

4. Žalovaný vo svojej duplike opätovne zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a poukázal na
to, že žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie primeraného zadosťučinenia. Uviedol, že podmienka -
úspešné uplatnenie porušenia práva musí súvisieť s konkrétnym rozhodnutím o tom, že konkrétne právo

spotrebiteľa bolo porušené. Takéto rozhodnutie vydané nebolo a vydaný rozsudok nie je rozhodnutím
o úspešnom uplatnení porušenia práva žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobca si totiž ako spotrebiteľ
neuplatňovalvžiadnomsúdnomkonaníporušeniesvojichprávalebopovinností.Tútoprávnuskutočnosť
t.j. predchádzajúce úspešné uplatnenie práv a povinností si podľa žalovaného žalobca mylne zamieňa
s tým, že medzi stranami sporu prebehlo konanie, v ktorom sa rozhodovalo o neplatnosti dohody o

zrážkach zo mzdy, neprijateľnosti zmluvnej podmienky, povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, a i.
Žalovaný má za to, že žalobca v podanej žalobe, ani vyjadreniach neosvedčil a nepreukázal splnenie
zákonnej podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Neexistenciu uvedeného nároku je
predovšetkým možné vyvodiť z toho, že rozhodnutie v danom konaní nekonštatuje a neurčuje porušenie
povinnosti žalovaného ustanovenej právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa. Predpoklad uvedený

v zákon, vyžaduje rozhodnutie vo výroku súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Pre súd i každý orgán
je totiž záväzný len výrok rozhodnutia a nie odôvodnenie rozhodnutia. Z uvedených dôvodov požadoval
žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.07.2020, ktorého sa žalobca ani

žalovaný nezúčastnili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili, pričom zároveň súhlasili s tým, aby súd
konal v ich neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, a to podanou
žalobou, rozsudkom sp.zn. 9Csp/79/2017 - 124, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.

14Co/118/2019 - 167, odporom voči vydanému platobnému rozkazu, vyjadrením právneho zástupcu
žalobcu k podanému odporu, vyjadrením žalovaného, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z písomným podaní strán sporu a pripojeného rozsudku Okresného súdu Lučenec 9Csp/79/2017 -
124 zo dňa 29.03.2019 súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie úveru, keď podpísal

formulár žiadosti o poskytnutie úveru, pričom túto vyplnenú žiadosť súd posúdil ako návrh na uzavretie
zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka. V súlade s § 44 Obč. zákonníka by bola zmluva
uzatvorená okamihom prijatia návrhu žalobcu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny dodatky,
výhrady, obmedzenia, ide o odmietnutie návrhu a považuje sa v súlade s § 4 ods. 2 Obč. zákonníka
za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý. V odôvodnení rozhodnutia 9Csp/79/2017 súd

konštatuje, že žalovaný síce akceptoval poskytnutie úveru, avšak oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi obsahovalo dodatky, ktoré sa týkali podstatných náležitostí spotrebiteľského úveru. Toto
oznámenie veriteľa o schválení úveru súd považoval za nový návrh zmluvy o úvere, ktorý žalobca v
písomne forme neakceptoval, preto súd konštatoval, že k vzniku zmluvy v písomnej forme, ktorá by malavšetky náležitosti predpokladané ustanovením § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
účinného ku dňu 12.11.2013 nedošlo. Nebol dodržaný postup predpokladaný ustanovením § 44 ods.
2 Občianskeho zákonníka a podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010, preto sa poskytnutý

spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemala písomnú formu a bola uzavretá len ústne. Nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný poskytol
žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1284,25 Eur po odpočítaní sumy vo výške 215,75 Eur. Z
prehľadu platieb súd zistil a mal preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému celkom v splátkach
3375,54 Eur a v skutočnosti boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky len vo výške 1284,25 Eur,

pretože časť vo výške 215,75 Eur bola započítaná na plnenie z dohody o poskytnutí služby. Žalovaný
získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 2091,29 Eur ( 3375,54 Eur - 1284,25 Eur =
2091,29 Eur ). Na základe uvedeného súd v konaní 9Csp/79/2017 rozsudkom zo dňa 29.03.2019 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1750,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 26.10.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal jej
plnú náhradu trov konania.

8. Rozsudok Okresného súdu Lučenec bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
v konaní sp.zn. 14Co/118/2019 - 167 zo dňa 10.09.2019 ako vecne správny. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť 18.10.2019.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa a zmene zákonov o priestupkoch,
tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov,
pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb
založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov
cenami.

10.Podľa § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa a zmene zákonov
o priestupkoch, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách. 1)
Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie a) ukladať

spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať
nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 1)

12. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah

medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri
uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania, teda
činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, z vlastných zdrojov.
Zákonodarca za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom

ako ekonomicky silnejším subjektom, na vyváženie faktickej prevahy dodávateľa, zakotvil pomerne
prísne pravidlá a náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať. Bolo preto povinnosťou
súdu podrobiť zmluvu o úvere kontrole, či spĺňa zákonné náležitosti. Ako už bolo vyššie konštatované,
rozsudkom Okresného súdu Lučenec, v konaní vedenom pod sp.zn. 9Csp /79/2017 bolo žalobe žalobcu
o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovené. Súd vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez

poplatkov z dôvodu absencie uzavretia zmluvy v písomnej podobe.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, je porušenie práva alebo povinnostiustanovenej zákonom č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa, alebo podľa osobitných predpisov,
ktorými sú najmä predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, uvedený nárok je daný vtedy,
ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú

osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Obč. zákonníka a tiež zákon o spotrebiteľských
úveroch. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy
nerešpektuje.

14. Inštitút finančného zadosťučinenia je prostriedkom slúžiacim k reparácii ujmy spotrebiteľa vzniknutej
porušením povinností dodávateľa; jeho výška zákonnom určená nie je; z pojmu primerané finančné
zadosťučineniejemožnévyvodiť,žejehovýškabudezávisláodkonkrétnychokolnostíkaždéhoprípadu;
nárok na primerané finančné zadosťučinenie je samostatným nárokom nezávislým na iných finančných
nárokoch ( napr. náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. ) a jeho výška má byť

úmerná len rozsahu a významu porušenia povinností dodávateľa; nárok vzniká proti porušiteľovi práva
spotrebiteľa; jedným predpokladom, ktorý citované ustanovenia zákona vyžaduje je, aby spotrebiteľ
na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinností uplatnenej týmto zákonom a osobitnými
právnymi predpismi; pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétne nárok z porušenia práva

alebo povinností, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo z výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve; žiadnu inú podmienky t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy
a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma nevyžaduje. ( rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

15. Súd konštatuje, že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa resp. porušil svoje povinnosti
ustanovené v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa a žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil
na súde v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec, pod sp.zn. 9Csp/79/2017 porušenie svojich
práv, resp. porušenie povinnosti žalovaného v zmysle osobitných predpisov zákona č. 129/2010 Zb.z.

a odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, keď prvoinštančný
súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia a posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami
sporu ako bezúročnú a bezpoplatkovú z dôvodu nevyhotovenia úverovej zmluvy v písomnej forme, čím
došlo k porušeniu povinnosti, ktoré boli žalovanému ako veriteľovi uložené zákonom č. 129/2010
Zb.z., a teda nevyhotovil perfektnú a pre spotrebiteľa zrozumiteľnú zmluvu o úvere v písomnej forme a

so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami.
Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v prejednávanom spore nebol daný základ
ani výška uplatneného nároku žalobcu. Základ nároku žalobcu je daný úspechom v spore vedenom
pod sp.zn. 9Csp/79/2017, ktorého výsledok bol pre súd prvej inštancie záväzný a musel z neho
vychádzať bez možnosti prehodnocovania dôvodov pre posúdenie úveru poskytnutého žalobcovi zo

strany žalovaného za bezúročný a bezpoplatkový. Nakoľko žalobca v osobitnom konaní vedenom pod
sp.zn. 9Csp/79/2017 úspešne uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu,
že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov na základe porušenia
zákonných povinností žalovaného podľa zákona č. 129/2010 Zb.z., boli splnené aj zákonné podmienky
na vznik nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z..
Právo na primerané finančné zadosťučinenie nemožno viazať len na právoplatné rozhodnutie vo veci
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi
tak, ako to tvrdí vo svojich písomných podaniach žalovaný, keďže takáto právne posúdenia nevyplýva
ani z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné

považovať za konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinností v zmysle ustanovenia § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. aj s poukazom na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019.

16.Pokiaľideovýškufinančnéhozadosťučinenia,tátozávisíodúvahysúd.Prijejurčenísúdvychádzalz

toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
odporušeniaprávspotrebiteľov.Priúvahevýškypriznanéhofinančnéhozadosťučineniesúdvychádzalz
intenzity porušenia spotrebiteľských práv a zohľadnil tiež časový aspekt závažného konania žalovaného,
ktoré je takmer 6 rokov. Z činnosti súdu je pritom známe, že sa nejedná o ojedinelé porušeniespotrebiteľských práv zo strany žalovaného a tiež zohľadnil skutočnosť, že spotrebiteľ musel brániť
svoje práva podanou žalobou na súde o vydanie bezdôvodného obohatenia proti ekonomicky a právne
silnejšiemu subjektu. Súd s prihliadnutím na výšku bezdôvodne, neoprávnene požadovanej sumy

žalovaným od žalobcu, ktorá je viac ako 2000,-Eur ako aj vzhľadom na dĺžku trvania závadného stavu
od uzatvorenia zmluvy až po právoplatné rozhodnutie krajského súdu, čo je takmer 6 rokov, bol toho
názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je požadovaná suma 500,-Eur, ktorá
zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa
od porušenia práv spotrebiteľov, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to na základe zásady
úspechu. Žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, preto mu súd voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.