Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. apríl 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231929
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114231929.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnom spore žalobkyne: U. W.,

nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa 5.1.2018, naposledy bytom V. XX, 040 01 Košice proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598 v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 11514/14 z 10.11.2014.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 EUR na účet Okresného súdu Košice I
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.12.2014 doplnenou a opravenou dňa 10.10.2016 pôvodne domáhala
ako žalovanému v 1. rade: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35807598 a žalovanému v 2. rade Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava, IČO: 35922761, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn.

SR 11514/14 z 10.11.2014 a nahradiť jej trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dôvodom
na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ust. § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z.,
teda popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a zjavne boli porušené všeobecne záväzné predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva tak, ako jej bola predložená na podpis, hrubo
narúša rovnosť zmluvných strán. Je neprijateľné, aby takýmto spôsobom odňal žalovanej právo na
zákonného sudcu spotrebiteľovi a delegoval rozhodovanie na svoju spriatelenú právnickú osobu, čo
je jednoducho dokázateľné tým, že na iný rozhodcovský súd ani žalovaný svoje žaloby nepodáva

a sú ich pritom desaťtisíce, ktorá sa nachádza iba 5 km od jeho sídla, ale zároveň až 400 km od
bydliskažalobkyne.Rozhodcovskázmluvabolažalobkynidanánapodpisvrovnakýmomentakozmluva
o úvere bez možnosti oboznámiť sa s ňou a prípadne ju odmietnuť. Žalovaný zneužil nevedomosť
žalobkyne, jej vek a nedokonalé ovládanie slovenského jazyka. Text iba 3/4 strany A4 rozhodcovskej
zmluvy pozostáva zo 60-tich riadkov, aj keď normostrana celej A4 má podľa štandardov 30 riadkov,
a preto je pre ňu text rozhodcovskej zmluvy nečitateľný. Úver, ktorý bol žalobkyni dňa 29.10.2012
poskytnutý je spotrebiteľským úverom, pretože žalovaný s ňou uzatvoril od 1.2.2012 do 29.10.2012

spolu 4 úverové zmluvy, každá so splatnosťou na dva mesiace, a to sa podľa § 1 ods. 3 písm. f/ zákona
č. 129/2010 Z.z. považuje za jeden úver. Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie trov
mediačného konania v sume 154,75 EUR a poplatok za upomienky a v rozsudku tvrdí, že k vyriešeniu
sporu cestou mediácie nedošlo, pretože žalobkyňa sa v stanovenou termíne mediácie nezúčastnila.Podľa žalobkyne ide o zneužitie silnejšej vyjednávacej pozície veriteľa voči nej, ktorý si bezbreho
navyšuje pohľadávku iniciovaním mediačného konania svojvoľne, bez reálneho významu pre zmluvné
strany. Ak žalobcovi vznikli nejaké náklady mimo súdneho konania, mal si ich znášať sám a žalobkyňa

mediačné konanie neiniciovala a výslovne sa so žalovaným na žiadnej mediačnej doložke nedohodla a
dokonca predpokladá, že údajné mediačne konanie sa s najväčšou pravdepodobnosťou malo vykonať
na opačnom konci republiky a taktiež poplatky za hocičo, čo si žalovaný zmyslí, si s ním individuálne
nedohodla.

2. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 10.10.2016 svoju žalobu pôvodne voči žalovanému v 2.
rade, Slovenskej rozhodcovskej a.s. zobrala späť v celom rozsahu.

3. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16C/22/2014-62 zo dňa 6.2.2017 konanie voči žalovanému v
2. rade zastavil (I. výrok) a vyslovil, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade nepriznáva
stranám náhradu trov konania (II. výrok). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2017.

4. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6.2.2015, v ktorom
okrem iného uviedol, že namieta neexistenciu zákonných dôvodov na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a má
za to, že žalobkyňa v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku neuviedla relevantné dôvody, pre

ktoré by bolo možné rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské konanie prebehlo v
súladesovšeobecnýmiprávnymipredpismi,najmäzákonč.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,ako
aj v súlade s Rokovacím poriadkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s.. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o čiastočnom plnení záväzku zo zmluvy o úvere zo dňa 29.10.2012
(úhrada sumy vo výške 56 EUR dňa 2.4.2013 a úhrada sumy vo výške 56 EUR zo dňa 23.8.2013)

žalovaný uviedol, že počas rozhodcovského konania dospel Stály rozhodcovský súd k záveru, že
účelom predmetných dvoch platieb nebola úhrada istiny úveru, ale jednalo sa o úhradu poplatku za
posun splátkového kalendára, čím žalobkyňa získala dodatočnú lehotu na riadne splnenie si záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 901301253 zo dňa 29.10.2012. Žalovaný k návrhu žalobkyne
vyhlásiť rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ergo určiť jej neplatnosť, dal do

pozornosti odôvodnenie napádaného rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa Stály rozhodcovský súd s
touto otázkou dostatočným spôsobom vysporiadal. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný
mal za to, že prebiehajúce konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 10.11.2014 pod sp.
zn. SR 11514/14 je nedôvodné, a preto navrhol žalobu voči žalovanému zamietnuť a o trovách konania
rozhodnúť tak, že ich v celom rozsahu znáša žalobkyňa.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.2.2015 okrem iného uviedol, že žalobkyňa
neodôvodnene podala žalobu o zrušeniu rozhodcovského rozsudku, a to v rozpore s taxatívne
uvedenými dôvodmi uvedenými v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a že účastník
rozhodcovského konania musí takúto žalobu podať v zákonnej 30-dňovej prekluzívnej lehote uvedenej v

§ 41 vyššie uvedeného zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žaloba, ktorou sa žalobkyňa
domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, resp.
žalobkyňa neuvádza žiaden z taxatívne stanovených dôvodov, pre ktorý je možné sa domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku, a teda žalovaný má za to, že nie je na mieste naňho prihliadať a je to dôvod
na jej zamietnutie.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.3.2017 okrem iného uviedol, že pri uzatváraní
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, a že žalovaný so žalobkyňou pristúpil k podpisu samostatnej
nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je obsiahnutá na samostatnej listine, presne tak ako to

je uvedené aj v prílohe návrhu na začatie konania, kde je priložená rozhodcovská zmluva. Je
nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu
rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní. Ďalej žalovaný mal za to, že žalobkyňa v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemala k jej
obsahu žiadne výhrady a z uzavretej rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť
rozhodcovského súdu a žalovaná má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť sa na všeobecný súd.
Ďalej žalovaný uviedol, že odmieta akékoľvek argumenty žalobkyne, ktoré majú evokovať stav, žerozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská
zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne
pochybnosti o jej legitímnosti a že rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 3 písm.

r/ Občianskeho zákonníka, ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Uzavretie
zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy a v prípade
rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Tvrdenia žalobkyne,
ktorésatýkajúneprimeranejvzdialenostipovažovalžalovanýzanedôvodnévzhľadomkuskutočnosti,že
konanieprebiehavýslovnevpísomnejforme,konanieprebiehajúcenarozhodcovskomsúdejepísomné,

nekonajú sa pojednávania za prítomnosti účastníkov rozhodcovského konania a účastníci konania
predkladajú svoje vyjadrenia v písomnej forme, čo minimalizuje náklady účastníkov rozhodcovského
konania.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.6.2017 argumentovala, že k námietkam
žalovaného uvádza, že rozhodcovský rozsudok prevzala 5.12.2014 a žaloba o jeho zrušenie bola na

súd podaná 30.12.2014. Tieto informácie z obsahu spisu vyplývajú a ak to žalovaný považuje za sporné,
mal by správne uviesť, z akých dôvodov, pričom neuviedol žiadne. Ďalej argumentovala, že nakoľko je
fyzická osoba - dôchodkyňa iný výklad ako to, že je spotrebiteľkou, nie je možný a vyjadrenie žalovaného
z väčšej časti nesúvisia s týmto konaním a dôvodmi, ktoré na podporu svojej žaloby uviedla a žalobca
ani nereaguje na fakt, že žalobkyňa je Arménka hovoriaca po slovensky iba v základnom rozsahu, že

žalovaný to vedel a napriek tomu, aby to zohľadnil a dojednal s ňou iba podmienky, ktorým žalobkyňa
mohla porozumieť, úmyselne jej na podpis predložil rozhodcovskú zmluvu.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.8.2017 argumentoval, že zmluvu
o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenie Občianskeho zákonníka. Dňa
29.10.2012 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 901301253,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350 EUR. V zmysle VPPÚ sa zmluvné
strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, a preto
zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 nasledovného Obchodného zákonníka a z tohto dôvodu sa

príslušné ustanovenia vzťahujúce sa na zmluvu o spotrebiteľskom úvere na tento právny vzťah nebudú
aplikovať. Ďalej žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobkyne odvolávajúce sa na absenciu príslušného
nedostatku rečovej znalosti považuje len za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnostiam plynúcim pre
žalobkyňu z predmetnej zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa s ním nestotožňuje. Žalobkyňa uzatvorila
zmluvu o úvere so žalovaným slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných

podmienok, čo potvrdila svojim podpisom, pričom podpisom potrebných dokumentov žalobca vyjadril,
že textu porozumel a že s ním súhlasí.

9. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila súdu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 11514/14, zmluvu o úvere uzavretú so žalovaným dňa 29.10.2012, rozhodcovskú zmluvu

uzavretú so žalovaným dňa 29.10.2012.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské

rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 11514/14 vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa
10.11.2014 bolo súdu preukázané, že týmto rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému
istinu vo výške 350 EUR, poplatok vo výške 65,28 EUR, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 350 EUR
od 24.8.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 415,28 EUR od 2.12.2013
do zaplatenia. Zároveň bola zaviazaná zaplatiť žalovanému trovy mediačného konania vo výške 154,75

EUR, poplatok za upomienky vo výške 32 EUR a zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 255,78
EUR, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100 EUR splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci
na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšnej

časti súd návrh zamietol.

12. Uvedený rozsudok rozhodcovského súdu prevzala žalobkyňa dňa 5.12.2014, čo súd zistil z
doručenky založenej v spise Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11514/14. Návrh na začatierozhodcovského konania bol doručený Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej rozhodcovskej a.s.
dňa 14.10.2014, ktorý podal žalovaný, a to Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti
žalobkyni.

13. Zo zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku súd zistil, že
zmluvu o úvere uzavrel veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava so žalobkyňou ako dlžníčkou,
na základe ktorej poskytol žalobkyni sumu 350 EUR. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 96 EUR, t.j. celkovo zaplatiť mu sumu 446 EUR vo dvoch

mesačných splátkach po 223 EUR. Túto pôžičku mala žalovanému začať splácať počínajúc mesiacom
december2012naúčetžalovanéhoaždojehozaplatenia.SúčasťoutejtozmluvyoúvereboliVšeobecné
podmienky poskytnutia úveru vydané žalovaným.

14. Ďalej žalobkyňa uzavrela so žalovaným rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. V článku 1 sa uvádza, že rozhodcovským súdom sa na účely tejto

rozhodcovskej zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a. s., Karloveské rameno 8 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1.
Rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom
podľa článku 1 bod 1 tejto zmluvy vedené podľa procesných ustanovení rokovacieho poriadku štatútu a
ostatných predpisov rozhodcovského súdu platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania

za použitia príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

15. V čl. 2 sa strany sporu dohodli, že všetky spory, ktoré vznikajú zo zmluvy o úvere č. 901301253,
ktorú uzatvorili strany sporu dňa 29.10.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenia ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie

budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok).

16. Zmluvné strany sa v článku 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy dohodli, že ktorákoľvek zo
zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu a to v lehote 10 dní od
uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote
druhej zmluvnej strane.

17. Súd z fotokópie úmrtného listu zo dňa 9.1.2018 zistil, že žalobkyňa zomrela dňa 5.1.2018.

18. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

19. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je
spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred 1.1.2015, zostávajú zachované.

20. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 citovaného zákona na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa použijú predpisy účinné do
31.12.2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

21. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 citovaného zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konanie sa

môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol
riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebomu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským
rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním
rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d)

stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať
vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3
alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd
nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval. Podľa § 34 ods. 2, 3 z

okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávanie vyplývala potreba jeho nariadenia
najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami
spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený
skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať
vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol

v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v
rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma,
či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až 1). Ak sa dôvod
zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok
len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského
rozsudku.

22. Podľa ustanovenia § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkov rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré je dohodli.

24. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa
rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala pokračuje súd po právoplatnosti
tohtorozhodnutiananávrhzniektoréhozúčastníkovspotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniavkonaní
vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

25. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 citovaného zákona ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) citovaného zákona za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu voči žalovanému po

doručení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské
rameno 8, sp. zn. SR 1154/14, ktorým sa domáhala jeho zrušenia, podala včas v súlade so zákonom č.
244/2002 Z.z.. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Preto sa súd zaoberal posúdením platnosti tejto rozhodcovskej
zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 29.10.2012.

31. Súd dospel k záveru, že táto zmluva obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
v neprospech spotrebiteľa napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v samostatnej listine.
Podľa súdu nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého

motiváciou bolo uzavretie úverovej zmluvy.

32. Preskúmaním predloženej rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. 901301253 uzavretej medzi
stranami sporu súd zistil, že podľa tejto zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami z predmetnej zmluvy mali byť riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom

konaní, pričom bol určený Stály rozhodcovský súd zo strany žalovaného so sídlom v Bratislave. Súd
uvádza, že sídlo tohto rozhodcovského rozsudku je značne vzdialené od sídla spotrebiteľa (žalobkyne),
čo je jedna z neprijateľných podmienok pre spotrebiteľa, aby takúto rozhodcovskú zmluvu uzavrel.
Zároveň súd dodáva, že žalobkyňa ako príslušníčka arménskej republiky slabo ovláda slovenský jazyk,
nerozumie právnym výrazom uvedených v rozhodcovskej zmluve a aj z tohto dôvodu žalovaný využil

jej neznalosť a dal jej takúto rozhodcovskú zmluvu podpísať. Sama žalobkyňa uviedla, že vedela len o
tom, že jej bude poskytnutá pôžička, ktorú má splácať v pravidelných mesačných splátkach.

33. Súd ďalej uvádza, že ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej

zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako dodávateľa spotrebiteľ je nútený
nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo
dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany

pred štandardnými zmluvami.

34. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie k problémovej
rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde je klauzula

neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo
odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednaní v rozhodcovskej zmluve,
ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Ide o tzv. nevýhradnúrozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom aj nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej zmluvy. Naopak ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva

tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa
rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysle. Neprijateľná rozhodcovská
doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho
posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci,
respektíve túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv
spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Individuálne dojednanie je však potrebné
rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene
nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní

zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý súd neprijíma a
odcudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd

akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované
zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane
žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ, teda žalobkyňa si individuálne vyjednala
rozhodcovské konanie.

35. Súd preto vyjadruje záver, rozhodcovská zmluva nebola medzi stranami sporu individuálne
dojednaná. Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné
podmienky a má poznať dôsledky ich používania. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mohla od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 10 dní súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je v
rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka a vyvoláva preto absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky. Preto žalobkyňa
nemohla odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal.

36. Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. pod spisovou

značkou SR 11514/14 z 10.11.2014 a preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

38. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

39. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

40. V danom prípade mala žalobkyňa úspech vo veci, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania
voči neúspešnému žalovanému vo výške 100 %.

41. Nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľka je od poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel, súd
postupoval podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a podľa položky č. 3 písm.
c/ Sadzobníka súdnych poplatkov uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, ktorého výška
je 331,50 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.