Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230399
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2115230399.11

Uznesenie

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Emil Krajčík Agro,
s. r. o., Dlhá 1424/47, Senica, IČO: 44 222 947, zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, advokát, V. Paulínyho
- Tótha 30, P. O. Box 121, Senica, proti žalovanému: F.. S. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. O.
XX, o zaplatenie 2.970,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j ezmier nasledovného znenia:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.970,16 Eur, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 250 Eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane
sa splatným celý dlh.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v anáhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21. 12. 2015, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 23. 12. 2015, sa žalobca
domáhal náhrady škody vo výške 2.730 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 2.730 Eur od 31. 03. 2015 do zaplatenia, poplatku za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške
240,16 Eur a náhrady trov konania.

2. Po začatí pojednávania vo veci strany sporu na pojednávaní konanom dňa 19. 08. 2020 požiadali
strany sporu o schválenie súdneho zmieru v znení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

3.Podľa§179ods.1Zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkpráce(ďalejlen„Zákonníkpráce“)zamestnanec

zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo
zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

4. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené

na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže
so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

5. Podľa § 185 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných

pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe
písomného potvrdenia.6. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do

predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

7. Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.

Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 185 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných
látok.

8.Podľa§134ods.1Zákonníkaprácepriemernýzároboknapracovnoprávneúčely(ďalejlen„priemerný
zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období

a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej
vetysanezahŕňamzdazaneaktívnučasťpracovnejpohotovostinapracovisku(§96ods.3)adoobdobia
odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

9. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval

aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

11. Podľa § 188 Zákonníka práce pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

12. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

13. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so

zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

14. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,

ktorá je predmetom pracovnej cesty.

15. Podľa § 220 ods. 2 Zákonníka práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony
potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po
jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie

v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané
na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh.

16. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú

všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 148 ods. 1 CSP žalobca a žalovaný môžu uzatvoriť zmier. O uzatvorenie zmieru sa má
súd vždy pokúsiť.

18. Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.19. Súd preskúmaním zmieru zistil, že predmetom zmieru je všeobecná zodpovednosť zamestnanca za
škoduspôsobenúzamestnávateľovizavinenýmporušenímpovinnostípriplnenípracovnýchúlohalebov
priamej súvislosti s ním podľa ustanovenia § 179 Zákonníka práce, keď žalovaný si záväzky vyplývajúce

z tejto zodpovednosti riadne nesplnil. Pretože zmier bol uzavretý v súlade s právnymi predpismi a
hmotným právom, rešpektoval súd vôľu strán sporu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia a súdny zmier schválil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(Zákon č. 233/1995 Z. z.).