Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618205900
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618205900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci navrhovateľky P. C., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcej v J. na ul. Š. U. č. XX proti povinnému E. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v J.
F. R. na ul. R. č. X, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní povinného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.9.2019 č.k. 9Pc/22/2018-147 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 130 eur mesačne počnúc od 1.10.2018, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k jej rukám. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2018 do

31.8.2019 vo výške 1430 eur mu uložil zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur splatných spolu s
bežným výživným počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod následkami straty výhody
splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

2. Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala určiť výživné od povinného vo výške
200 eur mesačne od 1.9.2018 s odôvodnením, že je študentkou denného štúdia na vysokej škole,
ktorú navštevuje mimo miesta svojho bydliska. Po zistení, že povinný je držiteľom živnostenského

oprávnenia, pracuje ako vodič taxislužby s príjmom cca 600 eur mesačne, pričom v súčasnej dobe
je práceneschopný, avšak ide len o prechodné obdobie, čo vyplýva z predložených lekárskych správ,
okrem oprávnenej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére I. vo výške 100 eur mesačne, považoval za
primerané výživné od povinného vo výške 130 eur mesačne.

3. Proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného a dlžnom výživnom podal povinný v
zákonnej lehote odvolanie z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 62 ods. 1 CMP a ust. §365 ods. 1 písm.

f) a h) CSP s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Podľa neho súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a celú vec následne
nesprávne právne posúdil. Je presvedčený, že navrhovateľka príjem matky uviedla výrazne nižší ako v
čase rozsudku o rozvode manželstva, čo je podľa neho účelové v snahe získať od neho čo najvyššie
výživné. Má za to, že životná úroveň navrhovateľky je vyššia ako jeho. Jeho terajší príjem oproti príjmu
v čase rozvodu je výrazne nižší a to o polovicu tým, že bol vyhlásený osobný bankrot voči jeho osobe,
nemá žiaden majetok, do času práceneschopnosti mal iba príjem zo živnosti ako vodič taxislužby,

ktorý toho času nemá vôbec, pretože je na PN, avšak ako to vyplýva z lekárskych správ, nie je to len
prechodného charakteru, čo súd prvej inštancie vedel a nie je to tak, ako uviedol v bode 26 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Namietal hodnotenie súdu prvej inštancie, že na trhu práce sú pracovné miesta
s vyšším príjmom, pretože zistenia súdu sú len všeobecné, súd neskúmal, či je vôbec schopný tietopráce vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať. Úvaha súdu o platení výživného je v rozpore so
skutkovými zisteniami, ide len o hypotetickú úvahu bez toho, aby to bolo dostatočne preukázané. Má za
to, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s otázku jeho schopností, možností a majetkových

pomerov, kedy sa len obmedzil na konštatovanie o zákonných podmienkach vyživovacej povinnosti s
poukazom o možných iných pracovných miestach s vyšším príjmom bez toho, aby toto dostatočne zistil
a náležite odôvodnil, teda nevie, akými konkrétnymi skutočnosťami sa súd prvej inštancie spravoval a
aké úvahy ho viedli k záveru, že práve suma 130 eur zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.

4. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného nevyjadrila.

5.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a

contrariovspojenís§219ods.3CSPadospelkzáveru,žesúdprvejinštancieriadnezistilskutočnýstav
veci,ktorýposúdilpodľasprávnychustanoveníZákonaorodine,vsúlades§191CSPvyhodnotildôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je
odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom.

10. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval §

75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu
povinnosťprihliadnuťnielennareálneschopnostiamožnostirodiča,aleajtie,ktorébymoholdosahovať,
ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Správne konštatoval súd prvej inštancie,

že podľa prehľadu voľných pracovných miest má povinný vzhľadom na jeho vzdelanie resp. prax a
predmet podnikania možnosť nájsť si inú prácu s vyšším príjmom. Zákon o rodine zakotvuje výslovne
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť ani argumentácia povinného,
podľa ktorej z dôvodu práceneschopnosti nemá žiaden príjem. K námietke ohľadom jeho zdravotného
stavu odvolací súd zdôrazňuje, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že zdravotné problémy mu

dlhodobo bránia v riadnom pracovnom výkone, nakoľko jeho pracovná schopnosť nie je znížená, nie
je dlhodobo práceneschopným ani poberateľom invalidného dôchodku, preto jeho námietky ohľadom
jeho neschopnosti plnohodnotne pracovať v dôsledku zdravotných problémov neobstoja a jeho aktuálnu
nezamestnanosť nie je možné hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu. Z prepúšťacej správy z chirurgického oddelenia zo dňa 11.6.2019 vyplýva, že pacient

bol odoslaný z urologickej ambulancie pre skrotálnu herniu, ktorú pozoruje asi desať rokov, t. č. sa
rozhodol objednať na operáciu. Dňa 7.6.2019 podstúpil operačný výkon - uzavretie skrotálnej hernie,
pričom operačný a pooperačný priebeh bol bez komplikácií, odporúčané mal fyzické šetrenie šesť
týždňov. Následne dňa 12.7.2019 podstúpil ďalší operačný zákrok - resekciu vaku hydrokély, pričom dňa14.7.2019bolvdobromstaveprepustenýdoambulantnejstarostlivostisodporúčanímfyzickéhošetrenia
aspoň mesiac od operácie a nedvíhania ťažkých bremien aspoň šesť týždňov. Z tretej lekárskej správy
zo dňa 21.8.2019 vyplýva, že pacient je objednaný na operáciu slabinovej hernie na termín 12.9.2019.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nie je zrejmé, či povinný skutočne tretí operačný zákrok
podstúpil a aký bol jeho záver. Odvolací súd nespochybňuje, že povinný mal v určitom časovom období
roka 2019 zdravotné problémy, ktoré mu objektívne neumožňovali v tomto období vykonávať pracovnú
činnosť, avšak tieto problémy neboli natoľko závažné, že by mali za následok jeho úplné vyradenie
z pracovného procesu v situácii, keď má vyživovaciu povinnosť k dvom dcéram. Je evidentné, že po

uplynutí odporúčanej doby fyzického šetrenia by povinný za normálnych okolností nemal mať problém
znova nastúpiť do práce ako taxikár, pretože túto prácu nemožno považovať vyslovene za fyzicky
náročnú a jej náplňou nie je dvíhanie ťažkých bremien. Neobstojí ani odvolacia argumentácia povinného
o tom, že počas trvania práceneschopnosti nedosahuje žiaden príjem, pretože nemá nárok ani na
nemocenské dávky, nakoľko pri splnení zákonom stanovených podmienok by mu nemocenské dávky
boli vyplácané a práve prostredníctvom nich by preklenul obdobie dočasnej práceneschopnosti. V tejto

súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinný už v čase rozvodového konania
s matkou navrhovateľky poukazoval na to, že je v osobnom bankrote, svoj príjem uvádzal vo výške
500 - 600 eur mesačne v čistom, ktorý mal z vykonávanej činnosti ako samostatne zárobkovo činná
osoba - vodič taxislužby. Tejto činnosti sa venoval vtedy už ôsmy rok a to aj z dôvodu, aby nebol jeho
príjem postihnuteľný v exekučných konaniach. V skutočnosti ním prezentovaný príjem nezodpovedal

jeho oficiálne zdokladovanému príjmu podľa daňových priznaní. Rozsudkom Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 30.7.2018 č. k. 3P/148/2018-45 bolo na čas po rozvode určené výživné na mladšiu
sestru navrhovateľky I. C., nar. XX.X.XXXX, vo výške 100 eur mesačne. Z dôvodu odvolania otca
proti výške výživného, ktoré žiadal určiť v sume 50 eur, rozhodol vo veci Krajský súd v Košiciach
rozsudkom zo dňa 31.5.2019 č.k. 8CoP/7/2019-79 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Z

odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že povinný bol už vtedy upozornený na prednosť
princípu potencionality pred princípom fakticity, pričom mu ako taxikárovi, ktorý je samostatne zárobkovo
činnou osobou, nič nebráni, aby organizoval svoje pracovné aktivity tak, aby plne využil svoj pracovný
potenciál za účelom dosahovania zisku a mal reálnu možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

11. K námietkam povinného, že jeho príjem mu neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške,
odvolací súd konštatuje, že každý rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje
výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Rodič je povinný najskôr
splniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a až následne iné záväzky vyplývajúce zo zmluvných a
iných vzťahov. Odvolací súd v závere poznamenáva, že výživné vo výške 130 eur mesačne (t.j. 4,19

eur denne) zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb navrhovateľky, ktorej odôvodnené výdavky ako
mladej dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolenie sú rozhodne vyššie ako výdavky povinného,
ktorého potreby sú už stabilizované, preto je nepochybné, že matka navrhovateľky dopĺňa zdroj jej výživy
na hranicu nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Aj z toho dôvodu je odvolacia námietka povinného, že
navrhovateľka účelovo uviedla príjem matky výrazne nižší ako v čase rozvodu v snahe získať od neho

čo najvyššie výživné, irelevantná.

12. Pokiaľ povinný namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci odvolací súd zdôrazňuje, že
ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy,
pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s

poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia
účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal
dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania. V tomto smere
odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať skutočný stav

veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné
dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon
aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti
tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci
preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu

oprávnenosti uplatneného nároku.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach
povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Vzhľadom nato, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného, určení dlžného výživného
a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho

odôvodnením.

14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).